Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 148/2018
PDF · 380.56 KB
No categories available
II. ÚS 148/2018
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 148/2018-100
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júna 2018 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej
a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom, advokátska kancelária, Štefánikova 14,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
3 P 91/2017 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava I postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P 91/2017
p o r u š i l základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Návrhu na zrušenie dočasného opatrenia č. k.
II. ÚS 148/2018-44 z 8. marca 2018 (bodu 2 výroku) n e v y h o v u j e .
3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 637,76 €
(slovom šesťstotridsaťsedem eur a sedemdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd
Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Andreja Garu, advokátska
kancelária, Štefánikova 14, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.
II. ÚS 148/2018-44 z 8. marca 2018 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47
ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval
ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní z 25. mája 2018
a okresný súd vo vyjadrení z 13. apríla 2018 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho
pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení
nachádzajúcich sa v jeho spise.
3. Zo sťažnosti vyplýva, že (ďalej len „matka“), trvale
bytom v Ekvádorskej republike (ďalej len „Ekvádor“), podala okresnému súdu návrh
na nariadenie návratu jej maloletej dcéry a dcéry sťažovateľa ,
(ďalej len „maloletá“), do krajiny obvyklého pobytu, teda do Ekvádora.
4. Uznesením okresného súdu č. k. 3 P 91/2017-276 z 29. júna 2017 bolo návrhu
matky vyhovené.
5. Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote
odvolanie, avšak do dňa spísania sťažnosti (13. novembra 2017) mu nebolo ako účastníkovi
konania doručené odvolacie rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“). Sťažovateľ nemá vedomosť o tom, akým spôsobom krajský súd rozhodol.
6. Okresný súd pôvodne doručoval sťažovateľovi zásielku č. UC196792195SK
prostredníctvom poštového podniku v zmysle § 105 a nasl. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“). Sťažovateľ sa na základe oznámenia pošty o uložení zásielky dozvedel
o tom, že mu okresný súd zasiela zásielku a z dôvodu nemožnosti jej prevzatia priamo od
doručovateľa bola uložená na pošte, kde si ju môže prevziať v 18-dňovej odbernej lehote.
Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ 14. októbra 2017 dostavil na poštu, pracovníčke pošty
odovzdal oznámenie o uložení zásielky a požiadal o jej vydanie. Následne pracovníčka
pošty upovedomila sťažovateľa o tom, že zásielka už bola vrátená odosielateľovi a na pošte
sa už nenachádza. Keďže sťažovateľ si bol vedomý toho, že odberná lehota na doručenie
zásielky ešte nemohla uplynúť (na pobočku pošty sa dostavil v 17. deň odbernej lehoty),
požiadal pracovníčku pošty o vysvetlenie a poskytnutie bližších informácií, prečo nebola
dodržaná 18-dňová odberná lehota na prevzatie zásielky a prečo túto po 6 dňoch vrátili
odosielateľovi späť. Pracovníčka pošty situáciu preverila a sťažovateľovi oznámila, že
pracovníkov pošty telefonicky kontaktovala neznáma osoba zo súdu a dožadovala sa
poskytnutia informácií o doručovaní predmetnej zásielky. Po tom, ako pracovníčka pošty
neznámu osobu upovedomila o tom, že zásielka nebola do daného dňa (6. dňa uloženia
zásielky na pošte) prevzatá, neznáma osoba z okresného súdu pracovníčke pošty tvrdila, že
na zásielke nemala byť štandardná 18-dňová odberná lehota, ale len 5-dňová a že preto
žiada o vrátenie zásielky. Na pokyn neznámej osoby z okresného súdu bola teda zásielka
vrátená odosielateľovi, čo vyústilo do objektívnej nemožnosti adresáta zásielku prevziať,
čím bolo sťažovateľovi ako účastníkovi konania znemožnené konať pred súdom.
Sťažovateľ nemá možnosť dozvedieť sa o obsahu zásielky, resp. reagovať na práva
a povinnosti, ktoré mu z nej vyplývajú a nemôže ani zvoliť ďalší zákonný postup vo veci.
Ide o zmarenie doručovania rozhodnutia, pričom po zásahu okresného súdu do doručovania
vyžiadaním si späť nedoručenej zásielky sa na zásielku hľadí, akoby nebola doručovaná
a doručená. Ani rozhodnutie, na podklade ktorého zahájil okresný súd výkon rozhodnutia,
preto nemôže byť právoplatné a vykonateľné.
7. Sťažovateľ dopytom na okresnom súde zistil, že v zásielke sa údajne malo
nachádzať rozhodnutie krajského súdu o odvolaní sťažovateľa v návratovom konaní. Iné
doručovanie rozhodnutia zo strany okresného súdu sťažovateľ neregistruje.
8. V zmysle § 223 ods. 1 CSP sa rozsudok doručuje na adresu evidovanú
vo verejnom registri, a to v súlade s § 106 ods. 1 CSP. Nestalo sa tak, lebo zásielka bola
adresovaná na adresu , hoci sťažovateľ má registrovanú adresu
trvalého bydliska . Okresný súd si teda nesplnil zákonom danú povinnosť
doručiť zásielku na miesto trvalého bydliska.
9. Sťažovateľ poukazuje na to, že vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mu bolo
postupom okresného súdu znemožnené prevziať zásielku a oboznámiť sa s jej obsahom, a to
aj napriek tomu, že mu stále plynula odberná lehota vyznačená na oznámení o uložení
zásielky. Pritom okresný súd ako odosielateľ mal možnosť zadať pošte požiadavku
na vlastnú odbernú lehotu (napr. na 5 dní), čo sa však nestalo. Sťažovateľ preto namieta, že
ide o závažné porušenie jeho procesných práv zo strany súdu.
10. Pre účely nápravy pri doručovaní zásielky podal sťažovateľ na postup okresného
súdu 16. októbra 2017 sťažnosť a žiadal o zabezpečenie riadneho doručenia zásielky. Toto
podanie bolo okresnému súdu doručené osobne do podateľne 17. októbra 2017.
Po niekoľkých dňoch sa sťažovateľ prostredníctvom sekretárky predsedníčky okresného
súdu dozvedel, že okresný súd toto podanie neeviduje, a tak ho opätovne okresnému súdu
doručil ako opakovanú sťažnosť 7. novembra 2017.
11. Z prípisu Slovenskej pošty, a. s., z 9. novembra 2017, ktorý bol reakciou
na reklamáciu sťažovateľa z 20. októbra 2017, sťažovateľ zistil, že okresný súd ako
odosielateľ využil dispozičnú službu „Uložiť 18 dní“, čo znamená, že v prípade
neúspešného pokusu o doručenie zásielky adresátovi táto bude uložená na pošte 18 dní
(štandardná odberná lehota). Napriek tomu sa stalo, že už 4. októbra 2017 bola zásielka
poštou omylom vrátená okresnému súdu s poznámkou, že adresát zásielku v odbernej lehote
neprevzal. Pošta na základe vyjadrenia jej zamestnancov zistila, že zatelefonovala osoba,
ktorá sa predstavila ako zamestnanec okresného súdu (odosielateľa) a požadovala zmeniť
18-dňovú odbernú lehotu na 5-dňovú odbernú lehotu. Hoci v zmysle platných poštových
podmienok nie je takýto postup možný, zamestnanci Pošty Malacky 1 tejto telefonickej
požiadavke vyhoveli a v rozpore s platnými poštovými podmienkami vrátili zásielku späť
odosielateľovi, čím došlo podľa sťažovateľa zo strany príslušných zamestnancov
k porušeniu ich pracovných povinností.
12. Dňa 25. októbra 2017 sťažovateľ v doobedňajších hodinách kontaktoval
infocentrum okresného súdu a dožadoval sa informácie o stave konania (či už krajský súd
rozhodol o podanom odvolaní). Pracovníčka okresného súdu ho informovala, že krajský súd
už rozhodol a že jeho rozhodnutie je právoplatné.
13. Matka maloletej na základe v skutočnosti neprávoplatného a nevykonateľného
rozhodnutia podala okresnému súdu návrh na výkon rozhodnutia v zmysle § 370 a nasl.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Návrh bol okresnému súdu
doručený 24. októbra 2017 a je vedený pod sp. zn. 7 Em 3/2017. Následne na základe tohto
návrhu došlo 9. novembra 2017 k pokusu odňať maloletú zo starostlivosti sťažovateľa, hoci
tento ešte nemal vedomosť o tom, ako rozhodol krajský súd o jeho odvolaní, nevedel,
na podklade akého rozhodnutia je nariadený výkon rozhodnutia a ako je možné, že súd
pristúpil k výkonu rozhodnutia, ak nedisponoval právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím.
14. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.: 3P/91/2017 porušené bolo.
Právo sťažovateľa na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.: 3P/91/2017
porušené bolo.
Právo sťažovateľa vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.: 3P/91/2017
porušené bolo.
Právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I,
sp. zn.: 3P/91/2017 porušené bolo.
Právo sťažovateľa na to, aby štátne orgány konali iba na základy ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.: 3P/91/2017porušené
bolo.
Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby konanie vedené pod sp. zn.:
7Em/3/2017 na Okresnom súde Bratislava I zastavil a obnovil stav pred porušením
základného práva a slobody.
Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania a trovy
právneho zastúpenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho
zástupcu sťažovateľky JUDr. Andreja Garu...“
15. Sťažovateľ napokon žiadal, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť uznesenia
okresného súdu č. k. 3 P 91/2017-276 z 29. júna 2017 v spojení s uznesením krajského súdu
sp. zn. 20 CoP 46/2017 z 18. septembra 2017.
16. Z doplnenia ústavnej sťažnosti zo 16. januára 2018 vyplýva, že 12. januára 2018
došlo k pokusu odňať maloletú sťažovateľovi, a to v škole.
17. V ďalšom doplnení sťažnosti z 19. januára 2018 sťažovateľ opakovane uvádza
rozhodujúce skutkové a právne argumenty prípadu.
18. Na základe výzvy ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania sťažnosti
predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. 1 SprV 246/2017 z 19. januára 2018
uviedla, že sťažnosť podaná sťažovateľom 16. októbra 2017 bola vyhodnotená ako
neprípustná, keďže smerovala najmä proti procesnému postupu v individuálnom súdnom
konaní. Sťažnosť je v správnom registri okresného súdu vedená pod sp. zn.
1 SprV 173/2017 a bola vybavená prípisom zo 6. novembra 2017. Tento prípis spolu
s prílohami (vyjadrením zákonnej sudkyne, vyjadrením dozornej úradníčky a vyjadrením
súdnej tajomníčky) pripája. Pre úplnosť uvádza, že sťažnosť podaná sťažovateľom
7. novembra 2017 bola obsahovo totožná so sťažnosťou zo 16. októbra 2017. Keďže
predsedníčke súdu neprináleží posudzovať zákonnosť zvoleného procesného postupu
vo veci sp. zn. 3 P 91/2017, vyjadrila sa zákonná sudkyňa, a to 15. januára 2018
a 19. januára 2018. Predsedníčka okresného súdu poukazuje na tieto vyjadrenia zákonnej
sudkyne. V súvislosti so žiadosťou ústavného súdu o informáciu o spôsobe rozhodnutia
o návrhu sťažovateľa na zastavenie výkonu rozhodnutia z 10. novembra 2017 treba uviesť,
že o návrhu dosiaľ nebolo rozhodnuté. K tomu treba doplniť, že proti uzneseniu okresného
súdu č. k. 7 Em 3/2017-62 z 8. novembra 2017 a uzneseniu okresného súdu č. k.
7 Em 3/2017-66 z 8. novembra 2017, ktorými bol výkon rozhodnutia nariadený, podal
sťažovateľ 29. novembra 2017 odvolanie.
19. V následnom doplnení sťažnosti z 12. februára 2018 sťažovateľ poukazuje na to,
že bolo povinnosťou doručovateľa nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom
upovedomiť, kedy príde písomnosť opakovane doručiť s uvedením dňa a hodiny.
Doručovateľ síce vyznačil na doručenke v bode č. 1, že zásielka sa mala doručovať
27. septembra 2017 a následne 28. septembra 2017 sa malo uskutočniť opakované
doručenie, no sťažovateľovi bolo oznámené len uloženie zásielky, kde bol oboznámený
s tým, že sa zásielka od 28. septembra 2017 nachádza na pošte a vyzdvihnúť si ju môže
v 18-dňovej lehote. Doručovateľ zásielku doručoval sťažovateľovi zrejme raz, keďže
sťažovateľa o opätovnom doručení nijako neupovedomil. Sťažovateľ teda bol zo strany
doručovateľa oboznámený iba s tým, že si môže zásielku na pošte prevziať v odbernej
lehote 18 dní, pričom ale po 6. dňoch bola zásielka vrátená okresnému súdu na jeho
vyžiadanie. Sťažovateľ zdôrazňuje, že súd je objektívne zodpovedný za doručovanie
a doručenie zásielok určených do vlastných rúk účastníkom konania a je bez právneho
významu, či súd doručuje sám alebo prostredníctvom ním zvoleného doručovateľa (napr.
pošty). Z toho vyplýva, že v prípade, ak doručovateľ akýmkoľvek spôsobom zlyhá pri
doručovaní zásielky, následkom čoho dôjde k neprevzatiu zásielky účastníkom konania
z dôvodu na strane doručovateľa, je to situácia, akoby zlyhal a zásielku nedoručil samotný
súd, ktorý má zodpovedať za to, aby bola každá jedna zásielka riadne doručovaná
účastníkovi konania. Je zrejmé, že okresný súd zaujal veľmi nesprávny a ústavne
nekonformný postoj, lebo po tom, ako odovzdal zásielku na doručovanie pošte, považuje
vec z jeho strany za uzavretú spôsobom, že sa ho doručenie zásielky netýka a že z jeho
strany došlo k riadnemu splneniu všetkých zákonných povinností, hoci opak je pravdou.
Skutočnosť, že došlo k pochybeniu na strane doručujúceho orgánu nie je a za žiadnych
okolností ani nemôže byť daná na ťarchu účastníka konania s dôsledkami účinného
doručenia zásielky, keďže ide o porušenie zákonnej povinnosti súdu pri doručovaní
zásielky. Súd je zodpovednou osobou za riadne doručovanie písomností účastníkovi
konania a ak zistí, že pri doručovaní došlo k pochybeniu na strane súdu alebo ním
zvoleného doručujúceho orgánu, je jeho povinnosťou pochybenie odstrániť a zabezpečiť,
aby zásielka bola adresátovi doručená. Toto však okresný súd z neznámeho dôvodu odmieta
a zaujíma pozíciu orgánu, ktorého sa vzniknutá situácia netýka. Týmto postojom okresný
súd spôsobil, že doručovaná zásielka nie je dodnes doručená, pričom fikcia doručenia
zásielky nemohla z už uvedených dôvodov nastať a rozhodnutie, na podklade ktorého sa
vedie výkon rozhodnutia, nie je právoplatné a vykonateľné. Sťažovateľ sa do dňa napísania
vyjadrenia (12. februára 2018) nemal možnosť nijako s obsahom jemu doručovanej zásielky
oboznámiť.
20. Z vyjadrenia zákonnej sudkyne z 15. januára 2018 vyplýva, že zásielka bola
sťažovateľovi adresovaná do vlastných rúk s opakovaným doručením na adresu
. Vzhľadom na predmet a výsledok konania bola zvolená dispozičná
služba tak, že na doručenke sa uviedla úložná doba zásielky 5 dní. Tento postup sa využíva
aj v iných prípadoch konaní týkajúcich sa maloletých detí. Požiadavka súdu na poskytnutie
úložnej doby uvedenej na súdnej zásielke podľa doterajších skúseností a využívania tejto
služby je poštou považovaná za zvolenú dispozičnú službu. Bolo teda povinnosťou
poštového úradu uviesť predmetnú dobu uloženia zásielky aj na oznámení o uložení
zásielky adresovanom a doručenom sťažovateľovi. Čo sa týka údajného telefonátu
„neznámej osoby z Okresného súdu Bratislava I“ Poštovému úradu v Malackách, treba
uviesť, že táto informácia sa nezakladá na pravde. Zákonná sudkyňa nemá vedomosť o tom,
že by niekto z pracovníkov okresného súdu konal neprofesionálne a vyvinul iniciatívu na
kontrolovanie práce Poštového úradu v Malackách a vyžiadal si telefonicky späť uloženú
zásielku. Toto tvrdenie je účelové s cieľom vyviniť sa z vlastnej nepozornosti. Skutočnosť,
či takýto telefonát v inkriminovanej dobe prebehol, je možné si overiť u operátora. Podľa
okresným súdom vyznačeného dátumu vrátenia zásielky späť je zrejmé, že pošta túto úložnú
dobu akceptovala. Bolo však chybou poštového úradu, že uvedenú úložnú dobu neoznámil
sťažovateľovi. Sťažnosť je neopodstatnená a nedôvodná. Sťažovateľ mal o predmetnom
konaní vedomosť, zásielka mu bola odoslaná na adresu, ktorú uvádzal v konaní. Zásielka
bola poštovým úradom doručovaná a uložená podľa požiadaviek súdu, avšak za uvedenie
nesprávnej úložnej doby na oznámení o uložení zásielky adresátovi nezodpovedá súd.
Na strane sťažovateľa ide o účelové konanie v snahe oddialiť účinky rozhodnutia, o čom
svedčí ním samým uvádzané tvrdenie, že na poštu sa dostavil v 17. deň lehoty, pričom je
potrebné si uvedomiť, že predmetom konania bolo nariadenie návratu maloletého dieťaťa
pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, v ktorom je daná povinnosť súdu vydať
rozhodnutie spravidla do 6 týždňov od začatia konania, z čoho je zrejmé, že na priebeh
takéhoto súdneho konania je kladená požiadavka osobitnej rýchlosti. Naplnenie uvedenej
povinnosti súdu nie je možné za predpokladu, že na prevzatie súdnej zásielky bude mať
účastník úložnú dobu 18 dní.
21. Z doplnenia vyjadrenia zákonnej sudkyne sp. zn. 1 SprV 246/2017 z 19. januára
2018 vyplýva, že zásielka bola zo strany pošty vrátená súdu 6. októbra 2017 ako neprevzatá
v odbernej lehote a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie krajského súdu právoplatnosť,
keďže ostatní účastníci prevzali rozhodnutie krajského súdu skôr. Ak sa sťažovateľ
spravoval nesprávnym vyznačením úložnej doby poštou, potom pochybila pošta, proti ktorej
si sťažovateľ môže uplatniť svoj nárok podľa príslušných právnych predpisov. Z toho je
zrejmé, že v danom prípade je potrebné skúmať postup pošty pri doručovaní zásielky
a nejde o prípad pochybenia okresného súdu, postup ktorého je oprávnený skúmať ústavný
súd. Treba tiež uviesť, že sťažovateľ ustanovil právnu zástupkyňu aj maloletej, ktorá
prevzala rozhodnutie krajského súdu 28. septembra 2017, hoci na doručenke je mylne
uvedený dátum 28. november 2017. Sťažovateľ ako zákonný zástupca maloletej mal už teda
v tom čase možnosť rozhodnutie prevziať a oboznámiť sa s ním, keďže nemožno
predpokladať, že právna zástupkyňa maloletej konala priamo s maloletou, ktorá nemá
vzhľadom na vek spôsobilosť na právne úkony.
22. Z vyjadrenia súdnej tajomníčky sp. zn. 1 SprV 173/2017 z 9. novembra 2017
vyplýva, že zásielka obsahujúca rozhodnutie krajského súdu č. k. 20 CoP 46/2017-487 bola
sťažovateľovi adresovaná okresným súdom do vlastných rúk s opakovaným doručením na
adresu . Vzhľadom na predmet a výsledok konania okresný súd
zvolil dispozičnú službu tak, že na doručenke uviedol úložnú dobu zásielky 5 dní. Tento
postup sa využíva aj v iných prípadoch konaní týkajúcich sa maloletých detí a vzhľadom na
predmet konania bol použitý aj v tomto prípade. Táto požiadavka okresného súdu je
poštovým úradom akceptovaná a považuje sa za zvolenú dispozičnú službu. Bolo
povinnosťou dodacieho poštového úradu uviesť predmetnú dobu uloženia zásielky aj na
oznámení o uložení zásielky adresovanom a doručenom sťažovateľovi. Ku sťažovateľom
uvádzanému údajnému telefonátu „neznámej osoby z Okresného súdu Bratislava I“ treba
uviesť, že táto informácia sa nezakladá na pravde. Nie je pravdou, že by súdna tajomníčka
alebo iný zamestnanec oddelenia majúci oprávnenie so spisom pracovať telefonicky žiadali
poštu o vrátenie zásielky späť z dôvodu uplynutia úložnej doby. Tvrdenie pošty je účelové,
so snahou vyviniť sa z vlastnej nepozornosti. Skutočnosť, či takýto telefonát
v inkriminovanej dobe prebehol, je možné overiť si u operátora. Podľa okresným súdom
vyznačeného dátumu vrátenia zásielky späť okresnému súdu je zrejmé, že pošta túto úložnú
dobu akceptovala. Bolo chybou pošty, že uvedenú úložnú dobu neoznámila adresátovi.
23. Z vyjadrenia matky z 10. apríla 2018, doručeného ústavnému súdu 16. apríla
2018, podaného advokátkou JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., advokátska kancelária,
Javorinská 13, Bratislava, vyplýva, že podľa jej názoru sťažovateľ spĺňa znaky zneužitia
práva, čo nepožíva právnu ochranu. Sťažovateľ zneužíva rodičovské práva k maloletej,
ktorú neoprávnene zadržal na území Slovenskej republiky v apríli 2017, bráni jej aj
v kontakte s matkou osamote, berie zákon do vlastných rúk, keď svojmocne bráni
akémukoľvek styku matky s maloletou. Pritom matka je preferenčným rodičom maloletej,
s ktorou táto strávila celý svoj život. Takéto správanie sťažovateľa narúša práva maloletej,
najmä právo na rodinný život s matkou. V ďalšom matka podrobne uvádza celý doterajší
skutkový a právny stav veci a vymenúva všetky dosiaľ vo veci vydané súdne rozhodnutia.
Osobitne zdôrazňuje, že po tom, ako krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu
o návrate maloletej (o čom sťažovateľ údajne nemá dosiaľ vedomosť), sťažovateľ vykonal
viaceré závažné kroky zhrnuté v siedmich bodoch. Tieto sa týkajú školskej dochádzky
maloletej. Konečným cieľom sťažovateľa je zmariť návrat maloletej do Ekvádoru tak, aby
táto zostala na území Slovenskej republiky bez samostatného kontaktu s matkou aj napriek
existujúcim súdnym rozhodnutiam. Súdne rozhodnutia a ich obsah nebudú zmenené ani
v prípade plného úspechu sťažovateľa v konaní vedenom ústavným súdom, keďže
sťažovateľ zmenu týchto rozhodnutí nepožaduje. Jeho cieľ je zrejmý a nie je legitímny.
Povolenie odkladu vykonateľnosti súdnych rozhodnutí poskytlo ochranu takémuto zneužitiu
práva. Zo správania sťažovateľa je zrejmé, že sa súdnemu rozhodnutiu dobrovoľne nikdy
nepodrobí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a správanie sťažovateľa spĺňajúce znaky
zneužitia práva, na skutočnosť, že ani v prípade jeho úspechu v konaní vedenom ústavným
súdom nedôjde k zmene alebo zrušeniu rozhodnutia o návrate a vzhľadom na ochranu
rodinného života maloletej je potrebné dočasné opatrenie, ktorým bola odložená
vykonateľnosť rozhodnutia o návrate maloletej do Ekvádoru, zrušiť. Matka vytýka, že jej
neboli doručené žiadne prílohy, ktoré sťažovateľ predložil spolu so sťažnosťou a jej
doplneniami, ale ani videá založené do spisu ústavného súdu. Žiada týmto o ich doručenie.
Výrok o odklade vykonateľnosti trpí vadou spočívajúcou v tom, že neobsahuje časový
faktor, teda údaj, dokedy má byť vykonateľnosť odložená, hoci aj samotný sťažovateľ
požadoval limitovať tento výrok do rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej. K tvrdeniu
sťažovateľa o porušení jeho práv treba najprv uviesť, že obsahom žiadneho základného
práva sťažovateľa nie je právo na doručenie zásielky s 18-dňovou úložnou lehotou, ako sa
domnieva sťažovateľ. V spise okresného súdu sa nachádza originál obálky, ktorým sa
doručovalo uznesenie krajského súdu v konaní o návrat sťažovateľovi, pričom z obálky
jednoznačne vyplýva úložná lehota určená súdom na vyzdvihnutie zásielky v trvaní 5 dní.
Táto lehota je vyznačená na obálke zelenou fixkou (ako to tvrdí aj sám sťažovateľ). Zároveň
z obálky vyplýva, že sťažovateľovi bola doručovaná 27. septembra 2017 a opakovane
28. septembra 2017. Odosielateľovi bola odoslaná späť 4. októbra 2017 z dôvodu, že nebola
prevzatá v odbernej lehote. Odosielateľovi (okresnému súdu) sa zásielka vrátila 6. októbra
2017. Na doručenke, ktorá je verejnou listinou, je uvedená 5-dňová odberná lehota.
K námietke sťažovateľa o údajnom nedoručení uznesenia krajského súdu, v dôsledku čoho
sa podľa neho nestalo vykonateľným, treba poukázať na § 105, § 106, § 107 a § 111 CSP.
Vyplýva z nich, že uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi riadne a v súlade
so zákonom doručené, a preto nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 6. októbra 2017
(teda dňom vrátenia zásielky okresnému súdu). Zásielka bola pritom doručovaná na adresu
, ktorú označil sťažovateľ (§ 106 ods. 1 CSP). Sťažovateľ
navyše všetky informácie o výsledku konania mal aj od matky, ktorá zásielku prevzala
a so sťažovateľom o veci diskutovala. Informáciu dostal aj od príslušníkov Policajného
zboru 30. septembra 2017 pri riešení odobratia maloletej sťažovateľom cez okno detskej
izby. V neposlednom rade sťažovateľ v konaní o návrat udelil v mene maloletej plnú moc
Advokátskej kancelárii Laliková s. r. o. Tejto advokátskej kancelárii bolo uznesenie
krajského súdu doručené 28. novembra 2017, pričom bola povinná vo veci komunikovať
so sťažovateľom. Dôležitým faktom je, že uznesenie krajského súdu v konaní o návrat bolo
konečným rozhodnutím, čo znamená, že sťažovateľovi nezačali plynúť žiadne lehoty na
podanie opravných prostriedkov, ktoré by mohol zmeškať a utrpieť tak ujmu na právach.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu v návratovom konaní nie je prípustný žiadny opravný
prostriedok vrátane dovolania a dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky
(§ 76 a § 79 ods. 2 CMP). Napokon matka namieta, že sťažovateľ v podanej sťažnosti
vlastne ani neuviedol, proti ktorému zásahu a ktorému súdu sťažnosť smeruje a akým
konaním mal údajný porušovateľ zasiahnuť do základných práv sťažovateľa. Matka sa môže
iba domnievať, že za zásah do svojich práv pokladá sťažovateľ prebiehajúce vykonávacie
konanie. Navyše v petite sťažnosti sa ani nežiada, aby okresný súd doručil zásielku
s uznesením krajského súdu ešte raz.
24. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn. 1 SprV 182/2018 z 13. apríla
2018, doručeného ústavnému súdu 23. apríla 2018 (v reakcii na výzvu ústavného súdu
vyjadriť sa vo veci samej po doručení uznesenia č. k. II. ÚS 148/2018-44 z 8. marca 2018),
vyplýva, že s poukazom na jej predchádzajúce vyjadrenie z 20. januára 2018 so sťažnosťou
a jej doplneniami oboznámila zákonnú sudkyňu, keďže jej ako predsedníčke okresného
súdu v postavení orgánu riadenia a správy súdu neprináleží posudzovať zákonnosť
zvoleného procesného postupu v danej veci. Zákonná sudkyňa vo vyjadrení z 11. apríla
2018 uviedla, že sa pridržiava doterajšieho vyjadrenia z 15. januára 2018 v znení jeho
doplnenia s tým, že viac k veci neuvádza. Čo sa týka žiadosti o zapožičanie spisu sp. zn.
3 P 91/2017, oznamuje, že tento sa od 26. marca 2018 nachádza na najvyššom súde, lebo
bol pripojený k spisu okresného súdu sp. zn. 3 P 188/2017, v ktorom sťažovateľ podal
dovolanie proti neodkladnému (vhodnému) opatreniu.
25. Z pripojeného vyjadrenia zákonnej sudkyne z 11. apríla 2018 vyplýva, že sa
pridržiava doterajšieho písomného vyjadrenia z 15. januára 2018 v znení jeho doplnenia
a viac k veci neuvádza.
26. Z ďalšieho podania právnej zástupkyne matky zo 16. mája 2018, doručeného
ústavnému súdu 21. mája 2018, vyplýva, že matka opakuje svoj návrh na zrušenie
dočasného opatrenia č. k. II. ÚS 148/2018-44 z 8. marca 2018, ktorým bola odložená
vykonateľnosť uznesenia okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu, keďže
o návrhu nebolo rozhodnuté. Oznamuje tiež, že uznesením okresného súdu sp. zn.
7 Em 3/2017 z 3. mája 2018 bol výkon uznesenia okresného súdu č. k. 3 P 91/2017-276
z 29. júna 2017 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 20 CoP 46/2017-487
z 18. septembra 2017 odložený do času zániku alebo zrušenia dočasného opatrenia
ústavného súdu.
27. Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa z 21. mája 2018, doručenej ústavnému
súdu elektronicky toho istého dňa, ktorou reaguje na vyjadrenie matky, vyplýva, že sa
vyjadruje predovšetkým ku kritickým tvrdeniam matky vo vzťahu k jeho počínaniu, pričom
pravdivosť tvrdení matky popiera. Okresný súd nikdy neurčil 5-dňovú odbernú lehotu na
zásielke, ktorou sa doručovalo uznesenie krajského súdu sťažovateľovi, a túto zrejme
vyznačil až dodatočne, a to po tom, čo mu bola zásielka vrátená. Okresný súd teda nevyužil
dispozičnú službu pošty. Odhliadnuc od uvedeného, ak dôjde pri doručovaní zásielky
určenej do vlastných rúk k pochybeniu na strane súdu alebo doručovateľa povereného
súdom, nemôže byť takéto pochybenie vykladané na ťarchu účastníka konania. Okresný súd
si nesplnil svoju základnú povinnosť a s poukazom na pochybenie na strane povereného
doručovateľa sa snaží vyviniť a ospravedlniť zlyhanie pri doručovaní zásielky
sťažovateľovi. Okresný súd uzatvoril s poštou ako doručovateľom zmluvu, ktorou ho
poveril doručením zásielky sťažovateľovi. Ide o zmluvný vzťah, ktorý sa sťažovateľa nijako
nedotýka a nie je jeho účastníkom. Doručovateľ pochybil pri doručovaní takým spôsobom,
že celý proces doručovania zásielky sťažovateľovi zmaril. Došlo teda k porušeniu
zmluvných podmienok vo vzťahu medzi okresným súdom a doručovateľom, čo je mimo
dispozícií a dosahu vôle sťažovateľa. Z porušenia zmluvných dojednaní medzi okresným
súdom a doručovateľom môžu vzniknúť následky výlučne len účastníkom zmluvného
vzťahu. Už prvé vyjadrenie pošty ako doručovateľa k reklamácii sťažovateľa jasne
zadefinovalo porušenie zmluvy. Pošta pochybenie pri vrátení zásielky uznala, v dôsledku
čoho nedošlo k splneniu povinnosti okresného súdu doručiť uznesenie krajského súdu
sťažovateľovi ako účastníkovi konania. Vyznačenie úložnej doby na obálke bolo neznámou
osobou dodatočne dopísané, a to po vrátení zásielky z pošty. Po dôkladnom obhliadnutí
obálky je celkom zrejmé, že tam nie je zelenou fixkou vyznačená úložná doba tak, ako to
uvádza okresný súd, ale ide len o dodatočné dopísanie krátkeho textu neznámou osobou.
Sťažovateľ považuje za podstatné v tejto súvislosti, že z doručeniek adresovaných právnej
zástupkyni matky, právnej zástupkyni maloletej a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Malacky (ďalej len „kolízny opatrovník“) úložná doba 5 dní nevyplýva, pretože takýto text
je uvedený výlučne na zásielke adresovanej sťažovateľovi. Sťažovateľ nebol zo strany
Advokátskej kancelárie Laliková s. r. o. oboznámený s uznesením krajského súdu. Je tiež
podstatné, že matka 10. októbra 2017 odvolala splnomocnenie na zastupovanie maloletej,
udelené sťažovateľom 30. augusta 2017. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd vôbec
nemal odvolacie uznesenie doručovať Advokátskej kancelárii Laliková s. r. o. Sťažovateľ
napokon popiera tvrdenie, podľa ktorého si mal zvoliť adresu na doručovanie
, pretože nikdy okresnému súdu neoznámil požiadavku, aby sa mu
zásielky doručovali práve na túto adresu. Zavádzajúce je aj tvrdenie, podľa ktorého došlo
k dvom pokusom o doručenie uznesenia krajského súdu, a to 27. septembra 2017 a
28. septembra 2017, v skutočnosti sa tak stalo iba raz.
28. Ústavný súd doručil sťažnosť spolu s doplňujúcimi podaniami, uznesenie č. k.
II. ÚS 148/2018-44 z 8. marca 2018, ako aj vyjadrenia okresného súdu a matky aj
kolíznemu opatrovníkovi ako procesnému zástupcovi maloletej s tým, aby sa aj on mohol
vyjadriť vo veci samej, keďže rozhodnutím ústavného súdu by maloletá mohla byť dotknutá
na svojich právach. Kolízny opatrovník toto právo nevyužil a nijaké vyjadrenie nezaslal.
II.
29. Z uznesenia okresného súdu č. k. 3 P 91/2017-276 z 29. júna 2017 vyplýva, že
ním bol nariadený návrat maloletej do Ekvádoru ako krajiny jej obvyklého pobytu, pričom
sťažovateľovi sa nariadilo maloletú navrátiť na územie Ekvádoru do 15 dní od
právoplatnosti uznesenia. Ak by sťažovateľ maloletú na územie Ekvádoru nenavrátil, je
matka oprávnená po uplynutí stanovenej lehoty maloletú prevziať pre účely jej navrátenia
na územie Ekvádoru.
30. Z oznámenia o uložení zásielky Slovenskej pošty, a. s., z 28. septembra 2017
adresovaného sťažovateľovi vyplýva, že sa mu oznamuje uloženie zásielky od odosielateľa
„Okr. súd“ podacie číslo UC196792195SK z pošty „BA 17“ s tým, že ide o úradnú zásielku
do vlastných rúk. Dôvodom nedoručenia zásielky je, že adresát nebol zastihnutý. Zásielku si
môže adresát prevziať od 28. septembra 2017. Podľa upozornenia odberná lehota na
vyzdvihnutie zásielky je 18 kalendárnych dní.
31. Zo sťažností „na postup súdu v právnej veci vedenej na Okresnom súde
Bratislava I, sp. zn.: 3 P 91/2017“ zo 16. októbra 2017 a 7. novembra 2017 (ktoré sú takmer
identické) vyplýva, že sťažovateľ zásielku č. UC196792195SK nemohol prevziať, keďže
v 17. deň odbernej lehoty už bola vrátená okresnému súdu. Sťažovateľ preto žiada
o zjednanie nápravy pri doručovaní zásielky s tým, aby sa zabezpečilo jej riadne doručenie.
32. Z prípisu Slovenskej pošty, a. s., sp. zn. 86/1030/GR-PRAV z 9. novembra 2017
vyplýva, že okresný súd ako odosielateľ poštovej zásielky podanej na Pošte Bratislava 17
pod č. UC196792195SK adresovanej sťažovateľovi využil dispozičnú službu „Uložiť 18
dní“, čo znamená, že v prípade neúspešného pokusu o doručenie zásielky adresátovi táto
bude uložená na pošte 18 dní (tzv. odberná lehota), pričom oznámenie o uložení zásielky na
pošte je adresátovi oznámené zo strany pošty a tento si ju môže kedykoľvek počas plynutia
odbernej lehoty prísť prevziať. V danom prípade po neúspešnom pokuse o doručenie
zásielky bolo sťažovateľovi uloženie zásielky oznámené 28. septembra 2017, avšak
4. októbra 2017 bola zásielka omylom vrátená okresnému súdu s poznámkou, že adresát
zásielku v odbernej lehote neprevzal. Na základe vyjadrenia zamestnancov Pošty Malacky 1
bolo zistené, že tam zatelefonovala osoba, ktorá sa predstavila ako zamestnanec okresného
súdu, teda zamestnanec odosielateľa, a táto osoba požadovala zmeniť 18-dňovú odbernú
lehotu na 5-dňovú odbernú lehotu. V zmysle platných poštových podmienok však takýto
postup nie je možný, no i napriek tomu zamestnanci Pošty Malacky 1 takejto telefonickej
požiadavke vyhoveli a v rozpore s platnými Poštovými podmienkami vrátili zásielku späť
okresnému súdu, čím došlo zo strany príslušných zamestnancov Pošty Malacky 1
k porušeniu ich pracovných povinností.
33. Z prípisu predsedníčky okresného súdu sp. zn. 1 SprV 173/2017 zo 6. novembra
2017 adresovaného sťažovateľovi a označeného ako „Upovedomenie o spôsobe vybavenia
sťažnosti“ vyplýva, že s poukazom na zákonné oprávnenia predsedu súdu nie je tento
oprávnený akokoľvek zasahovať do konkrétneho procesného postupu a rozhodovacej
činnosti súdu v individuálnej právnej veci. Bolo preto potrebné sťažnosť podanú
sťažovateľom vyhodnotiť ako neprípustnú.
34. Z podania právneho zástupcu sťažovateľa z 10. novembra 2017, doručeného
okresnému súdu 13. novembra 2017, vyplýva, že žiada zastaviť výkon rozhodnutia
v právnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 7 Em 3/2017, a to v zmysle § 390
písm. a) CMP.
III.
35. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
36. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane
ustanoví zákon.
Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38
až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia
vykonávajú.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
37. Podľa § 106 ods. 1 CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa
osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát
neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu
evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca
na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, b) právnickej osobe na adresu
sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri.
Podľa § 107 ods. 1 CSP doručujúcim orgánom je a) poštový podnik, b) súdny
doručovateľ.
Podľa § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106,
písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie.
38. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva
na oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu
zodpovedá povinnosť súdu nezávisle, nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého
porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy
vykonávajú (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ústavy). Reálne uplatnenie základného práva na
súdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana
v zákonom predpokladanej kvalite poskytne (mutatis mutandis IV. ÚS 77/02,
IV. ÚS 214/04, II. ÚS 250/2011).
39. Jadrom sťažnosti je námietka, že hoci sťažovateľovi dosiaľ nebolo doručené
odvolacie uznesenie krajského súdu, považuje okresný súd vec za právoplatne ukončenú.
Porušenie označených práv vidí sťažovateľ práve v nedoručení odvolacieho uznesenia
krajského súdu, ako aj v tom, že okresný súd s vecou nakladá ako s právoplatne skončenou.
40. Okresný súd zastáva názor, že došlo k riadnemu doručeniu uznesenia krajského
súdu, a to v dôsledku toho, že sťažovateľ v 5-dňovej odbernej lehote zásielku neprevzal,
a preto dňom vrátenia neprevzatej zásielky okresnému súdu sa doručované uznesenie
krajského súdu stalo právoplatným.
41. Matka je rovnakého názoru ako okresný súd. Navyše zdôrazňuje, že kroky
sťažovateľa treba považovať za zneužitie práva nepožívajúce právnu ochranu.
42. Kolízny opatrovník sa vo veci nevyjadril.
43. Z pohľadu ústavného súdu sa javí ako potrebné najprv konštatovať, že hoci
predmetom konania v zmysle jasného obsahu podanej sťažnosti a jej petitu je otázka, či
došlo alebo nedošlo k doručeniu odvolacieho uznesenia krajského súdu, resp. či návratové
konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 3 P 91/2017 bolo alebo nebolo právoplatne
skončené, tak sťažovateľ, ako aj matka vo svojich rozsiahlych podaniach sa podrobne
zaoberajú skutkovými okolnosťami, ktoré sa týkajú jednak dôvodnosti požiadavky matky
na nariadenie návratu maloletej do Ekvádoru, ale tiež správania sa týchto účastníkov a ich
vzájomných kontroverzií, hoci tieto okolnosti z hľadiska predmetu konania vedeného
ústavným súdom sú irelevantné. Ústavný súd sa preto uvedenými irelevantnými prednesmi
(ktoré v podrobnostiach ani do tohto nálezu neprevzal) nebude v ďalšom zaoberať a sústredí
sa výlučne na skutkové a právne okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie predmetu
konania. Z rovnakého dôvodu nebolo ani potrebné doručiť matke dôkazy, ktoré sťažovateľ
predložil ústavnému súdu ako prílohy viacerých svojich podaní a doručenia ktorých sa
matka domáha. Ústavný súd sa týmito dôkazmi vôbec nezaoberal a pri svojom rozhodovaní
na ne neprihliadal.
44. Medzi účastníkmi konania je nesporné, že k skutočnému (fyzickému) doručeniu
odvolacieho uznesenia krajského súdu sťažovateľovi nedošlo. Rovnako žiaden z účastníkov
nespochybnil obsah oznámenia o uložení zásielky Slovenskej pošty, a. s., z 28. septembra
2017 adresovaného sťažovateľovi od okresného súdu s podacím číslom UC196792195SK
z pošty „BA 17“, podľa ktorého si sťažovateľ úradnú zásielku do vlastných rúk môže
prevziať od 28. septembra 2017, pričom odberná lehota na vyzdvihnutie zásielky je 18
kalendárnych dní. Napokon, nesporné je aj to, že v rozpore s textom oznámenia o uložení
zásielky pošta 4. októbra 2017 (pred uplynutím lehoty 18 kalendárnych dní, teda pred
16. októbrom 2017) zásielku zaslala späť okresnému súdu, ktorý ju prevzal 6. októbra 2017.
45. Naproti tomu je medzi účastníkmi konania sporný dôvod, pre ktorý bola zásielka
vrátená okresnému súdu pred uplynutím 18-dňovej lehoty uvedenej v oznámení o uložení
zásielky doručenom sťažovateľovi. Sťažovateľ s odvolaním sa na zistenia pošty tvrdí, že
okresný súd odbernú lehotu v skutočnosti nestanovil, v dôsledku čoho platila 18-dňová
štandardná lehota vyplývajúca z poštového poriadku, ktorú poštový doručovateľ aj uviedol
v oznámení. Až na základe telefonickej požiadavky z okresného súdu, podľa ktorej správne
malo ísť o 5-dňovú odbernú lehotu, bola zásielka predčasne, po uplynutí 5-dňovej odbernej
lehoty, avšak ešte pred uplynutím 18-dňovej odbernej lehoty, vrátená okresnému súdu.
V rozpore s tým okresný súd a matka tvrdia, že na doručenke bola vyznačená zelenou
fixkou 5-dňová odberná lehota, a preto pochybil poštový doručovateľ, ak v oznámení
o uložení zásielky uviedol lehotu 18 dní. Sťažovateľ je presvedčený, že odberná lehota 5 dní
bola na doručenke vyznačená až dodatočne po vrátení zásielky okresnému súdu, čoho
dôkazom má byť, že na doručenkách ďalších zásielok, ktorými sa to isté odvolacie
uznesenie krajského súdu doručovalo ďalším účastníkom konania, resp. ich právnym
zástupcom, nie je 5-dňová lehota vyznačená. Ďalej je sporné, či sťažovateľ oznámil adresu
na doručovanie (a v závislosti na tom otázka, či mu bolo uznesenie krajského súdu
doručované na správnu adresu), ale tiež, či došlo k jednému alebo dvom pokusom
poštového doručovateľa zásielku obsahujúcu uznesenie krajského súdu doručiť
sťažovateľovi.
46. Na odstránenie skutkových rozporov v tvrdeniach účastníkov, ktoré sú už
označené v tomto náleze, by bolo potrebné vykonať ďalšie, pomerne rozsiahle dokazovanie,
napríklad zisťovaním, či došlo k telefonickému hovoru medzi okresným súdom a poštovým
úradom, ako to tvrdí sťažovateľ.
47. Ústavný súd je toho názoru, že na rozhodnutie vo veci postačujú už dosiaľ zistené
nesporné skutkové okolnosti, a preto ďalšie dokazovanie pre účely odstránenia existujúcich
skutkových rozporov nie je potrebné vykonávať.
48. Za rozhodujúcu skutkovú okolnosť považuje ústavný súd tú nespornú skutočnosť,
že sťažovateľ bol poštovým doručovateľom informovaný v tom zmysle, že si zásielku
(ktorú mu pre neprítomnosť nebolo možné osobne doručiť) môže prevziať v odbernej lehote
18 dní. Napriek tomu v skutočnosti ešte pred uplynutím tejto odbernej lehoty, a to
4. októbra 2017, bola zásielka zaslaná späť okresnému súdu, v dôsledku čoho nebola
a nemohla byť sťažovateľovi 17. dňa odbernej lehoty, kedy si ju prišiel osobne prevziať,
doručená. Je teda nepochybné, že sťažovateľ bol zo strany pošty uvedený do omylu
v súvislosti s dĺžkou odbernej lehoty, ktorú mal k dispozícii na prevzatie zásielky.
49. Podľa názoru ústavného súdu všeobecný súd, ktorý ako orgán verejnej moci má
povinnosť doručiť účastníkovi konania rozhodnutie vo veci samej do vlastných rúk, nemôže
sa zodpovednosti za splnenie tejto povinnosti zbaviť z dôvodu, že doručením zásielky
poveril poštový podnik, ktorý pri realizácii doručenia do vlastných rúk pochybil, v dôsledku
čoho k fyzickému doručeniu zásielky nedošlo. Inými slovami, nesprávny postup poštového
podniku pri realizácii doručenia zásielky do vlastných rúk nemôže ísť na ťarchu účastníka
konania a nemôže zakladať zákonnú fikciu doručenia rozhodnutia vo veci samej do
vlastných rúk.
50. Vzhľadom na tento právny názor sa javí ako irelevantné, či uvedenie sťažovateľa
do omylu zavinil poštový podnik (ako to tvrdí okresný súd) alebo okresný súd (ako to tvrdí
sťažovateľ a pošta). Rovnako je nepodstatné, či zásielka bola správne adresovaná a či došlo
k jednému alebo dvom pokusom poštového doručovateľa zásielku sťažovateľovi doručiť
pred jej uložením na pošte.
51. Vychádzajúc z dosiaľ uvedených argumentov, bolo potrebné dospieť k záveru, že
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 P 91/2017, ktorý doteraz
nedoručil sťažovateľovi odvolacie uznesenie krajského súdu a napriek tomu nakladá
s vecou ako s právoplatne ukončenou, došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
52. V ďalšom bude povinnosťou okresného súdu riadiť sa vysloveným právnym
názorom ústavného súdu a odvolacie uznesenie krajského súdu sťažovateľovi zákonným
spôsobom doručiť tak, aby návratové konanie mohlo byť právoplatne ukončené.
53. Vzhľadom na tento záver už nebolo potrebné, aby sa ústavný súd osobitne
zaoberal namietaným porušením čl. 2 ods. 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy.
54. V reakcii na tvrdenie matky, podľa ktorého postup sťažovateľa je zneužitím
práva, treba uviesť, že účastník konania domáhajúci sa svojho práva na riadne doručenie
odvolacieho rozhodnutia vo veci samej sa zneužívania práva nedopúšťa, pretože sa iba snaží
dosiahnuť, aby sa vo vzťahu voči nemu postupovalo v súlade so zákonom. Nie je úlohou
ústavného súdu v tomto konaní zaujímať stanovisko k otázke, či proti právoplatnému
odvolaciemu rozhodnutiu krajského súdu v návratovom konaní existuje alebo neexistuje
opravný prostriedok, ktorý by sťažovateľ následne po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia v návratovom konaní mohol prípadne v príslušnej zákonnej lehote použiť. Hoci
právo na doručenie zásielky s 18-dňovou odbernou lehotou nie je výslovnou súčasťou
žiadneho základného práva sťažovateľa (ako na to matka správne poukazuje), vzhľadom na
čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy treba prihliadať aj na zákonnú úpravu
podmienok a podrobností o súdnej ochrane, čo znamená, že v konečnom dôsledku treba za
súčasť základného práva na súdnu ochranu považovať aj zákonnú úpravu doručovania
súdnych rozhodnutí.
55. Nebolo možné vyhovieť návrhu matky na zrušenie dočasného opatrenia
ústavného súdu vysloveného v bode 2 výroku uznesenia č. k. II. ÚS 148/2018-44 z 8. marca
2018 (bod 2 výroku nálezu).
Doručením tohto nálezu dočasné opatrenie zanikne ex lege (§ 52 ods. 3 zákona
o ústavnom súde), a preto neprichádza do úvahy zrušovať ho rozhodnutím ústavného súdu.
V danej súvislosti (vzhľadom na námietky matky) je potrebné zdôrazniť, že z bodu 2
výroku uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 148/2018-44 z 8. marca 2018 je zrejmé, že
dočasné opatrenie odkladom vykonateľnosti uznesení vydaných v návratovom konaní bolo
vydané na dobu neurčitú, pričom z odôvodnenia uznesenia je nepochybné aj to, že dočasné
opatrenie zanikne najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.
56. Sťažovateľ požadoval náhradu trov právneho zastúpenia advokátom
v nešpecifikovanej výške.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z dvoch úkonov právnych služieb v roku
2017 (prevzatie a príprava zastupovania, spísanie sťažnosti) v sume po 147,33 €, ako aj
z dvoch úkonov právnych služieb v roku 2018 (vyjadrenia z 12. februára 2018 a z 21. mája
2018) v sume po 153,50 €. Patrí k nim tiež režijný paušál v sume dvakrát po 8,84 €
a dvakrát po 9,21 €. Úhrnom predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 637,76 € (bod 3
výroku nálezu).
Za vyjadrenia zo 16. januára a z 19. januára 2018 nebolo možné náhradu trov
priznať, keďže trovy týchto vyjadrení ústavný súd nepovažoval za účelne vynaložené.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
57. Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti
rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod
právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho
doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júna 2018