Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 240/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava, v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., pre namietané porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 2. mája

2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 31. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14. marca 2018 bolo Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) doručené elektronické podanie podpísané zaručeným elektronickým

podpisom advokáta JUDr. Daniela Futeja, CSc., ktorým v mene svojej klientky

, (ďalej len „sťažovateľka“), podal sťažnosť

pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 2. mája 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 31. januára 2018.

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že napadnuté rozhodnutia

všeobecných súdov boli vydané v konaní, v ktorom sa sťažovateľka vystupujúca

v procesnom postavení navrhovateľky podľa o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov domáhala proti Slovenskej republike – Národnej banke Slovenska

(ďalej len „odporkyňa“) náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho

úradného postupu odporkyne pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou

. Krajský súd napadnutým

rozhodnutím potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-303 z 12. marca 2015, ktorým zamietol návrh sťažovateľky ako nedôvodný.

Najvyšší súd napadnutým rozhodnutím odmietol dovolanie sťažovateľky ako procesne

neprípustné, nevyvolávajúce účinok umožňujúci uskutočnenie meritórneho prieskumu

napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

3. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že okresný súd a krajský súd „vec nesprávne

právne posúdili, umožnili, aby aj v budúcnosti dochádzalo k porušeniu zákona na úkor

občanov, ktorí ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov

zvolia ich investovanie v rámci subjektov dohliadaných NBS“, ktorá zapríčinila, že

sťažovateľka „už skôr nemohla rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu jej

NBS svojím zanedbaným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila“. Podľa jej

názoru je napadnutý rozsudok krajského súdu „postavený na právnych a skutkových

záveroch, ktoré sú... zjavne nepodložené a arbitrárne a preto z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné... Nápravou uvedeného rozsudku krajského súdu sa

najvyšší súd odmietol zaoberať, keď vyhodnotil dovolanie proti rozsudku krajského súdu

ako neprijateľné“, čím „de facto odmietol právo sťažovateľky na súdnu ochranu“, medzi

procesné záruky ktorého patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

5. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných

náležitostí vyplývajúcich z a , ako aj ďalších procesných

podmienok vyplývajúcich z . Podľa zákona

o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí

obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého

rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí

podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie

na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným

súdom.

6. „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom (m. m. ).

7. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „“) alebo .

8. Podľa podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe

alebo v elektronickej podobe. Elektronickým podaním sa rozumie podanie urobené

elektronickou poštou prostredníctvom mailovej správy alebo prostredníctvom

elektronických schránok podľa o elektronickej podobe

výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a niektorých zákonov (zákon o e-

Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“),

príp. prostredníctvom elektronického formulára pre elektronické podanie sprístupneného

v module elektronických formulárov.

9. Podľa podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe

bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí

súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania

nevyzýva.

10. Na internetovej stránke ústavného súdu <www.ustavnysud.sk> v sekcii

„Elektronické služby“ sa okrem linky na formulár na elektronické podanie na začatie

konania pred ústavným súdom, ktorým možno iniciovať všetky typy konaní upravených

v prvom oddiele siedmej hlavy patriacich do právomoci ústavného súdu, nachádza aj

upozornenie v tomto znení: „Elektronické podanie na začatie konania pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky musí podávajúci podpísať zaručeným elektronickým podpisom

(ZEP). V prípade, ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta, je potrebné,

aby splnomocnenie právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania, bolo už pred

priložením k formuláru podania podpísané zaručeným elektronickým podpisom (ZEP)

klienta. Ak klient nemá zaručený elektronický podpis, je potrebné doručiť podpísaný

originál splnomocnenia Ústavnému súdu Slovenskej republiky poštou alebo osobne.“

11. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

12. Ústavný súd so zreteľom na dikciu v spojení

s konštatuje, že právny zástupca sťažovateľky k sťažnosti pripojil

„splnomocnenie“ sťažovateľky na jej zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným

súdom vo veci „podania ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1

zo dňa 31. 01. 2018“, nie však proti napadnutému rozsudku krajského súdu.

13. V tejto súvislosti ústavný súd už v uznesení sp. zn.

z 28. novembra 2017 uviedol, že „právny zástupca nemohol (nebol oprávnený) koncipovať

a podať sťažnosť vo vzťahu k rozsudku krajského súdu v mene sťažovateľa, a ak ju podal vo

svojom mene, potom by sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť ako podanú zjavne

neoprávnenou osobou. Z týchto dôvodov ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v časti

namietaného porušenia označených práv rozhodnutím krajského súdu trpí takým

nedostatkom náležitostí predpísaných zákonom, že ju už pri jej predbežnom prerokovaní

podľa odmietol.“.

15. Zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu presne

vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím

osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje. V pripojenom

splnomocnení sťažovateľa však výslovne udelenie splnomocnenia na zastupovanie pred

ústavným súdom vo vzťahu k rozsudku krajského súdu absentuje. Predloženie

kvalifikovaného splnomocnenia je zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z už citovaného

(obdobne a ). Ústavný

súd v aktuálnej veci formuláciu uvedenú v splnomocnení nemohol vo vzťahu ku krajskému

súdu akceptovať, pretože nie je spôsobilá nahradiť požadovanú

náležitosť.

15. Ústavný súd nemohol nechať bez povšimnutia ani skutočnosť , že splnomocnenie

(bod 11) malo podobu oskenovanej listiny, nebolo podpísané zaručeným elektronickým

podpisom sťažovateľky a nebolo dodatočne doručené ústavnému súdu v origináli poštou ani

osobne.

16. Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta,

teda za účastníka konania musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázaná

originálom splnomocnenia.

17. Splnomocnenie podľa je osobitnou listinou

preukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127

ods. 1 za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným

procesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania voči ústavnému súdu, s ktorým sú

spojené závažné právne dôsledky. Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať

ustanovenia zákona e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene sporovej strany

(účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom

autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo, ak

splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie

pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente.

Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá

splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je

postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že

advokát plnú moc prijal.

18. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely

elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby

preukázané vždy, ak

a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa osobitného

predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a rozsah tohto

oprávnenia, alebo

b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor

osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej

mene.

19. Podľa § 35 ods. 1 zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom je

celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného

a) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu

v listinnej podobe,

b) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického

dokumentu,

c) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického

dokumentu.

20. Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia

s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti

na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.

21. Podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou

vykonávať zaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.

22. V danom prípade transformáciou listinného dokumentu – splnomocnenia

podpísaného navrhovateľkou – do elektronickej podoby (naskenovaním) bez vykonania

zaručenej konverzie došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako ako

pri vyhotovení fotokópie z originálu listinného splnomocnenia.

23. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol

podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2018