Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 240/2018
PDF · 381.35 KB
No categories available
III. ÚS 240/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava, v mene
ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Daniel Futej, CSc., pre namietané porušenie jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 90/2016 z 2. mája
2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 41/2017
z 31. januára 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 14. marca 2018 bolo Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„ústavný súd“) doručené elektronické podanie podpísané zaručeným elektronickým
podpisom advokáta JUDr. Daniela Futeja, CSc., ktorým v mene svojej klientky
, (ďalej len „sťažovateľka“), podal sťažnosť
pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 90/2016
z 2. mája 2016 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) sp. zn. 1 Cdo 41/2017 z 31. januára 2018.
2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že napadnuté rozhodnutia
všeobecných súdov boli vydané v konaní, v ktorom sa sťažovateľka vystupujúca
v procesnom postavení navrhovateľky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov domáhala proti Slovenskej republike – Národnej banke Slovenska
(ďalej len „odporkyňa“) náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho
úradného postupu odporkyne pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou
. Krajský súd napadnutým
rozhodnutím potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k.
21 C 66/2012-303 z 12. marca 2015, ktorým zamietol návrh sťažovateľky ako nedôvodný.
Najvyšší súd napadnutým rozhodnutím odmietol dovolanie sťažovateľky ako procesne
neprípustné, nevyvolávajúce účinok umožňujúci uskutočnenie meritórneho prieskumu
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
3. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že okresný súd a krajský súd „vec nesprávne
právne posúdili, umožnili, aby aj v budúcnosti dochádzalo k porušeniu zákona na úkor
občanov, ktorí ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov
zvolia ich investovanie v rámci subjektov dohliadaných NBS“, ktorá zapríčinila, že
sťažovateľka „už skôr nemohla rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu jej
NBS svojím zanedbaným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila“. Podľa jej
názoru je napadnutý rozsudok krajského súdu „postavený na právnych a skutkových
záveroch, ktoré sú... zjavne nepodložené a arbitrárne a preto z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné... Nápravou uvedeného rozsudku krajského súdu sa
najvyšší súd odmietol zaoberať, keď vyhodnotil dovolanie proti rozsudku krajského súdu
ako neprijateľné“, čím „de facto odmietol právo sťažovateľky na súdnu ochranu“, medzi
procesné záruky ktorého patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
4. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd
navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
5. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je splnenie všeobecných a osobitných
náležitostí vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, ako aj ďalších procesných
podmienok vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom súde. Podľa § 20 ods. 1 zákona
o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí
obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého
rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí
podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona
o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie
na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak.
V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným
súdom.
6. „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom (m. m. II. ÚS 117/05).
7. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) alebo Trestného poriadku.
8. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe
alebo v elektronickej podobe. Elektronickým podaním sa rozumie podanie urobené
elektronickou poštou prostredníctvom mailovej správy alebo prostredníctvom
elektronických schránok podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe
výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a niektorých zákonov (zákon o e-
Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“),
príp. prostredníctvom elektronického formulára pre elektronické podanie sprístupneného
v module elektronických formulárov.
9. Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe
bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí
súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania
nevyzýva.
10. Na internetovej stránke ústavného súdu <www.ustavnysud.sk> v sekcii
„Elektronické služby“ sa okrem linky na formulár na elektronické podanie na začatie
konania pred ústavným súdom, ktorým možno iniciovať všetky typy konaní upravených
v prvom oddiele siedmej hlavy ústavy patriacich do právomoci ústavného súdu, nachádza aj
upozornenie v tomto znení: „Elektronické podanie na začatie konania pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky musí podávajúci podpísať zaručeným elektronickým podpisom
(ZEP). V prípade, ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta, je potrebné,
aby splnomocnenie právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania, bolo už pred
priložením k formuláru podania podpísané zaručeným elektronickým podpisom (ZEP)
klienta. Ak klient nemá zaručený elektronický podpis, je potrebné doručiť podpísaný
originál splnomocnenia Ústavnému súdu Slovenskej republiky poštou alebo osobne.“
11. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
12. Ústavný súd so zreteľom na dikciu § 20 zákona o ústavnom súde v spojení
s § 125 CSP konštatuje, že právny zástupca sťažovateľky k sťažnosti pripojil
„splnomocnenie“ sťažovateľky na jej zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným
súdom vo veci „podania ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Cdo/41/2017 zo dňa 31. 01. 2018“, nie však proti napadnutému rozsudku krajského súdu.
13. V tejto súvislosti ústavný súd už v uznesení sp. zn. III. ÚS 720/2017
z 28. novembra 2017 uviedol, že „právny zástupca nemohol (nebol oprávnený) koncipovať
a podať sťažnosť vo vzťahu k rozsudku krajského súdu v mene sťažovateľa, a ak ju podal vo
svojom mene, potom by sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť ako podanú zjavne
neoprávnenou osobou. Z týchto dôvodov ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v časti
namietaného porušenia označených práv rozhodnutím krajského súdu trpí takým
nedostatkom náležitostí predpísaných zákonom, že ju už pri jej predbežnom prerokovaní
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.“.
15. Zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu presne
vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím
osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje. V pripojenom
splnomocnení sťažovateľa však výslovne udelenie splnomocnenia na zastupovanie pred
ústavným súdom vo vzťahu k rozsudku krajského súdu absentuje. Predloženie
kvalifikovaného splnomocnenia je zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z už citovaného
§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne I. ÚS 150/2016 a I. ÚS 262/2015). Ústavný
súd v aktuálnej veci formuláciu uvedenú v splnomocnení nemohol vo vzťahu ku krajskému
súdu akceptovať, pretože nie je spôsobilá nahradiť zákonom o ústavnom súde požadovanú
náležitosť.
15. Ústavný súd nemohol nechať bez povšimnutia ani skutočnosť , že splnomocnenie
(bod 11) malo podobu oskenovanej listiny, nebolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom sťažovateľky a nebolo dodatočne doručené ústavnému súdu v origináli poštou ani
osobne.
16. Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta,
teda za účastníka konania musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázaná
originálom splnomocnenia.
17. Splnomocnenie podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde je osobitnou listinou
preukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127
ods. 1 ústavy za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným
procesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania voči ústavnému súdu, s ktorým sú
spojené závažné právne dôsledky. Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať
ustanovenia zákona e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene sporovej strany
(účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom
autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo, ak
splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie
pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente.
Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá
splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je
postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že
advokát plnú moc prijal.
18. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely
elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby
preukázané vždy, ak
a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa osobitného
predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a rozsah tohto
oprávnenia, alebo
b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor
osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej
mene.
19. Podľa § 35 ods. 1 zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom je
celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného
a) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu
v listinnej podobe,
b) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického
dokumentu,
c) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického
dokumentu.
20. Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia
s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti
na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.
21. Podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou
vykonávať zaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.
22. V danom prípade transformáciou listinného dokumentu – splnomocnenia
podpísaného navrhovateľkou – do elektronickej podoby (naskenovaním) bez vykonania
zaručenej konverzie došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako ako
pri vyhotovení fotokópie z originálu listinného splnomocnenia.
23. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. júna 2018