Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 90/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

prerokoval prijatú sťažnosť , , zastúpenej

advokátkou JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátska kancelária, Lachova 32, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e jej Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

488,13 € (slovom štyristoosemdesiatosem eur a trinásť centov), ktorú j e Okresný súd

Pezinok p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne, advokátky JUDr. Libuše

Dočkalovej, advokátska kancelária, Lachova 32, Bratislava, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 28. marca 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie okresného súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako žalobkyňa podala

3. novembra 2011 na okresnom súde žalobu „na vrátenie daru“ (lesné pozemky a orná

pôda v katastrálnom území obce darované svojmu synovi, pozn.). Hoci

okresný súd nariadil niekoľko pojednávaní a vo veci samej rozhodol rozsudkom ešte

6. októbra 2016, spis predložil krajskému súdu na rozhodnutie o jej odvolaní doručenom

okresnému súdu 20. januára 2017 až na základe jej sťažnosti na zbytočné prieťahy

doručenej predsedovi okresného súdu 12. februára 2018. Okresný súd uznal jej sťažnosť

za dôvodnú.

3. Dôvodom podania sťažnosti sťažovateľky je skutočnosť, že napadnuté konanie nie

je ešte stále právoplatne skončené a postup okresného súdu v jej veci signalizuje, že došlo aj

k zbytočným prieťahom. V danej veci okresný súd nepostupuje podľa sťažovateľky tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, hoci konanie trvá už viac ako 6 rokov.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby nálezom

rozhodol, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a jej právo podľa dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní porušené bolo. Okrem toho sa domáha priznania finančného

zadosťučinenia v sume 2 000 € a náhrady trov konania.

5.1 Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila za okresný súd

jeho podpredsedníčka listom sp. zn. Spr. 70/18 z 24. apríla 2018, v ktorom uviedla:

„... žaloba bola tunajšiemu súdu doručená dňa 03.11.2011, vec bola pridelená do

súdneho oddelenia 4C, kde zákonnou sudkyňou je JUDr. Ingrid Daxner. Spis bol opakovane

prerozdelený do iných súdnych oddelení, z dôvodu opakovaných dočasných

práceneschopností sudkyne, v trvaní viac ako 6 týždňov. Vec bola napokon vrátená sudkyni

do jej súdneho oddelenia, pričom sudkyňa vo veci rozsudkom rozhodla dňa 06.10.2016, č. k.

-275. Rozsudok bol právnej zástupkyni sťažovateľky doručený dňa 09.01.2017,

ktorá podala vo veci odvolanie. Spis bol Krajskému súdu v Bratislave predložený na

odvolanie dňa 06.11.2017. Odvolací súd vrátil vec bez rozhodnutia tunajšiemu súdu, pre

procesné nedostatky v doručovaní. Spis bol opätovne predložený Krajskému súdu

v Bratislave na rozhodnutie v marci 2018, potom, ako bola vybavená sťažnosť adresovaná

do rúk predsedu súdu.

... Vec nie je skutkovo, či právne zložitá, patrí do štandardnej agendy okresných

súdov, na úseku občiansko-právnom. Prieťahy v konaní boli spôsobené po

a/ opakovanou a dlhodobou PN sudkyne a následným prerozdelením spisov,

b/ nedostatočným obsadením miesta asistentky senátu.

... Konanie trvá 7 rokov. Prieťahy boli konštatované najmä v súvislosti

s predkladaním spisu na Krajský súd v Bratislave, v súvislosti s rozhodnutím o odvolaní...

Prehľad procesných úkonov vykonaných vo veci c/a

o vrátenie daru

3.11.2011 nápad veci

4.11.2011 uznesenie o odstránení vád podania (pokyn pre VSÚ - rozhodnúť

o žiadosti o oslobodení SP )

24.11.2011 doručenie podania žalobkyňou na nariadenie PO

24.11.2011 rozhodnutie o PO

21.12.2011 podala žalobkyňa odvolanie...

19.3.2012 do 27.4.2012 spis sa nachádzal na odvolacom súde

30.4.2012 predložený zákonnej sudkyni (po PN) doručovanie uznesenia žalobkyni....

25.9.2012 pojednávanie odročené zastupujúcim sudcom na 15.1.2013

15.1.2013 pojednávanie (odročené na 7.3.2013)

7.3.2013 pojednávanie (odročené na neurčito)

15.7.2013 predložený zákonnej sudkyni

2.9.2013 do 29.9.2013 dočasne PN a od 1.10.2014 dlhodobo PN až do 2.6.2014...

9.9.2014 pojednávanie (odročené na 9.10.2014)...

23.9.2014 doručené podanie žalobkyňou (doplnenie návrhu)

22.1.2015 pojednávanie (odročené na 17.3.2015)

2.2.2015 do 1.5.2015 dlhodobo PN zákonnej sudkyni

1.4.2015 do 4.5.2015 prerozdelené oddelenie (zákonným sudcom vo veci

JUDr. Krchníková)

2.6.2015 pojednávanie (odročené na 10.9.2015)

10.9.2015 pojednávanie (odročené na 26.11.2015)

26.11.2015 pojednávanie (odročené na 1.3.2016)

1.3.2016 termín zmenený zákonnou sudkyňou na 17.3.2016

24.5.2016 pojednávanie (odročené na 6.10.2016)

6.10.2016 rozhodnuté vo veci samej

6.11.2016 predseda súdu rozhodol o predĺžení lehoty na vypracovanie Rozsudku

do 6.12.2016

6.12.2016 rozhodnutie odovzdané do spisovej kancelárie - expedované Asistentkou

senátu 12.12.2016

8.2.2017 predložený spis zákonnej sudkyni s odvolaním žalobkyne

8.2.2017 úprava zákonnej sudkyni ( doručovanie odvolania)

2.6.2017 zrealizovaná úprava sudkyni

12.10.2017 vyhotovená predkladacia správa zákonnou sudkyňou

27.10.2017 doručené súdu vyjadrenie PZ žalobkyne

6.11.2017 zaslaný na KS v BA

21.11.2017 vrátený spis z KS v BA ( odstránenie vytknutých vád odvolacím súdom)

22.11.2017 pokyn zákonnej sudkyne (odstránenie vád)

19.1.2018 predložený zákonnej sudkyni (vypracovanie doplňujúcej predkladacej

správy)

4.4.2018 spis zaslaný na KS v BA.“

5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému

súdu 24. mája 2018 k stanovisku okresného súdu okrem iného uviedla:

«... K vyjadreniu Okresného súdu Pezinok číslo Spr. 70/18 zo dňa 24.4.2018

uvádzame, že ho berieme na vedomie, nakoľko sa ním potvrdzuje fakt, že dĺžka konania bola

neprimeraná, prieťahy boli spôsobené subjektívnymi dôvodmi na strane súdu, žiadne

prieťahy spôsobené sťažovateľkou sa neuvádzajú, čo je právne významné pre posúdenie jej

návrhu.

K vyjadreniu zákonného sudcu číslo 1 Spr. zo dňa 13.2.2018 k sťažnosti

žalobkyne zo dňa 12.2.2018, adresovanému predsedovi Okresného súdu Pezinok, v ktorej

uvádza, že i keď samotná dĺžka doterajšieho konania nie je primeraná, sťažnosť (str. 6 ) je

skreslená, uvádzame, že s týmto názorom nesúhlasíme. Namietame tvrdenie zákonného

sudcu, že k dĺžke konania prispela o.i. aj samotná žalobkyňa.

Žalobu a žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov sťažovateľka podala na súd

v ten istý deň (3.11.2011), pričom tento postup jej nemožno vyčítať ako nezaplatenie

súdneho poplatku splatného podaním žaloby. Uplatnenie oslobodenia od súdnych poplatkov

aj odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

nevyhovel, vrátane doplnenia návrhu, patria k riadnym prostriedkom slúžiacim na

realizáciu procesných oprávnení, a nepovažujú sa za prekážky na strane účastníka

v postupe konania.

Sťažovateľka namieta, že o.i. k dĺžke konania prispela aj týmto spôsobom:

„nepripravenosť na výsluch“ sťažovateľky a „nedostavenie sa na pojednávanie

na realizovanie jej výsluchu“.

Ako vyplýva zo žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov sťažovateľka je síce

občianka s ťažkým zdravotným postihnutím (zle vidí a počuje), ale má právo

na rešpektovanie svojej fyzickej a duševnej integrity na rovnakom základe, a teda jej

zdravotný stav vyžaduje zohľadnenie odlišnosti pri rovnosti príležitosti. Sťažovateľka

založila do súdneho spisu viaceré lekárske správy, ktoré svedčia ojej zdravotnom postihnutí

a preukaz ZŤP zo dňa 16.9.2005.

Podľa bodu 1 čl. 13 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím: Zmluvné

štáty zabezpečia pre osoby so zdravotným postihnutím účinný prístup k spravodlivosti

na rovnakom základe s ostatnými, a to aj poskytnutím procesných a veku primeraných

úprav s cieľom uľahčiť im účinné plnenie ich úlohy priamych a nepriamych účastníkov,

vrátane úlohy svedkov, vo všetkých súdnych konaniach, a to aj vo fáze vyšetrovania a

predbežného konania.

Súd pristúpil k výsluchu sťažovateľky na pojednávaní dňa 15.1.2013. K prerušeniu

výsluchu a odročeniu pojednávania došlo potom, čo zákonná sudkyňa do zápisnice

zaprotokolovala, že: Do výsluchu opätovne napriek upozorneniu súdu, že súd kladie otázky

N na skutkové okolnosti PZN zasahuje do výsluchu. Právna zástupkyňa upozorňovala na to,

že žalobkyňa je osobou ťažko zdravotne postihnutou a vyžaduje hendikepu primeraný

prístup, teda zreteľne a jasne formulované otázky. Tento fakt vyvracia tvrdenie

o nepripravenosti žalobkyne na výsluch, ale potvrdzuje, že žalobkyňa nerozumela kladeným

otázkam.

Pojednávanie nariadené na deň 7.3.2013 bolo odročené pre neprítomnosť žalobkyne

pre náhle zhoršenie zdravotného stavu, pričom súd rozhodol, že urobí dopyt

na ošetrujúceho lekára za účelom zistenia, či jej účasť na pojednávaní a výsluch účastníka

je možný.

Na pojednávaní dňa 22.1.2015 súd položil žalobkyni otázku, či bolo alebo je vedené

konanie o obmedzenie jej spôsobilosti, alebo či má nejaké psychiatrické problémy, na čo

sťažovateľka uviedla: Nie, mám problémy so srdcom. Právna zástupkyňa žalobkyne jej

potom položila doplňujúce otázky. Na otázku ako vidíte a počujete, sťažovateľka uviedla:

Zle, som poloslepá, nevidím dobre, polohluchá a na otázku, či používa nejaké zdravotné

pomôcky, uviedla: Strojček do ucha a okuliare.

Sťažovateľka sa zúčastnila všetkých pojednávaní, ktoré boli vytýčené okrem jedného,

a v danom prípade išlo o ospravedlniteľný dôvod.

Z vyjadrenia číslo 1 Spr. zo dňa 13.2.2018 je zrejmé, že na priebeh

konania mala zásadný vplyv opakovaná a dlhodobá práceneschopnosť zákonnej sudkyne

a opakované prerozdeľovanie spisov.

Omyl súdu v čase pojednávania vytýčeného na deň 17.3.2016 o 10,00 hod., ktorý mal

za následok zrušenie termínu pojednávania, nie je možné hodnotiť tak, že sa pre povinnosti

právnych zástupcov konanie neuskutočnilo (str. 5). V zásade išlo o nesprávny postup súdu,

ktorým sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom. Účastníci majú právo byť riadne

a včas upovedomení o dátume, čase a mieste uskutočnenia pojednávania, a to tak, aby

o ňom nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti. V danom prípade je preto nepodstatné, či sa

právni zástupcovia mohli alebo nemohli zúčastniť pojednávania o 3 hodiny neskôr pre

plnenie iných pracovných povinností ako uvádza zákonná sudkyňa, podstatná je tá

skutočnosť, že im nevznikla povinnosť zúčastniť sa pojednávania v inom čase, o ktorom

neboli riadne upovedomení.

Na základe vyššie uvedeného sťažovateľka má za to, že jej návrh je dôvodný, a preto

navrhuje, aby jej Ústavný súd SR vyhovel.»

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak

ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

9. Ústavný súd si pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva vo vzťahu k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, t. j. v obsahu týchto práv podľa názoru ústavného súdu nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. ).

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. ).

11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení (a to , ,

§ 117 ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti vychádza najmä

zo zásady vyplývajúcej z a Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len “). V zmysle súd postupuje

v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným

prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu

a iných osôb, a v zmysle súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo

rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania.

12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj

povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom

prípade.

12.1 V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd posudzované

konanie, ktorého predmetom je vrátenie daru, nepovažuje za právne ani skutkovo zložité,

metodika postupu súdov v týchto veciach je jasná a podporená stabilizovanou judikatúrou.

Zložitosti prejednávanej veci nenasvedčuje ani charakter okresným súdom vykonaných

procesných úkonov (obdobne ).

12.2 Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky posudzovaného konania

(strany sporu), ústavný súd v jej správaní nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by prispela

k predĺženiu konania.

13. Z uvedeného je zrejmé, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného a práva podľa dohovoru (pozri bod 1 výroku

tohto rozhodnutia). Uvedenú skutočnosť nerozporuje ani samotný odporca (pozri bod 5.1),

na dôvody ktoré ústavný súd v ďalšom poukazuje. Už len samotný fakt, že konanie

u odporcu trvalo (pred predložením veci odvolaciemu súdu) takmer 7 rokov, je dostačujúci

na záver o neprimeranej dĺžke konania, čím je naplnená aj ústavná dimenzia prieťahov

v súdnom konaní.

III.

14. V nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 a v záujme efektívnosti poskytnutej

ochrany sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému

súdu podľa a konať vo

veci vedenej pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto

nálezu) – ak odvolací súd zruší predmetný rozsudok okresného súdu zo 6. októbra 2016,

ktorým zamietol žalobu sťažovateľky o vrátenie daru, a vec mu vráti na ďalšie konanie.

15. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

16. Sťažovateľka sa domáhala priznania jej primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 2 000 € s ohľadom na dĺžku nečinnosti okresného súdu.

17. Vzhľadom na okolnosti danej veci vyplývajúce z tohto nálezu ústavný súd dospel

k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva zaručeného

a práva na prejednanie záležitostí v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru

nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením, preto uznal za odôvodnené priznať jej

aj finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto

rozhodnutia. Vo zvyšnej časti tak jej žiadosti v bode 16 nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

18. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

19. Ústavný súd napokon priznal sťažovateľke ( )

úhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok

na ich úhradu v celkovej sume 488,13 €. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky

ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej

služby uskutočnený v roku 2018 je 153,50 € a hodnota režijného paušálu je 9,21 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za tri úkony

právnej služby uskutočnené v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti

ústavnému súdu, vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v celkovej sume 488,13 € vrátane

režijného paušálu, tak ako to je uvedené v bode 4 tohto rozhodnutia.

20. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 25. júna 2018