Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 40/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-75

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 10. júla 2018 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Staníkom, advokátska kancelária,

Štefánikova 14, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a 5 a , práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. zo 7. augusta 2017 vo vzťahu k pozemku parc.

č. 1059/231 (zastavané plochy a nádvoria – 122 m²) ležiacemu v obci ,

v katastrálnom území , zapísanému na liste vlastníctva č. a takto

rozhodol:

1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a uznesením zo 7. augusta 2017 p o r u š i l základné právo na súdnu

ochranu podľa , ako aj jeho právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -154 zo 7. augusta

2017 z r u š u j e v časti, ktorou bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Malacky č. k.

-137 z 11. mája 2017 o nariadení neodkladného opatrenia uložením povinnosti

ako žalovanému nenakladať s pozemkom parc. č. 1059/231

(zastavané plochy a nádvoria – 122 m²) ležiacim v obci , v katastrálnom území

, zapísaným na liste vlastníctva č. , a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a

Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

3. Sťažnosti v časti požadujúcej priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia od Krajského súdu v Bratislave n e v y h o v u j e .

4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

475,05 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur a päť centov), ktorú j e Krajský súd

v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta Mgr. Miroslava Staníka, advokátska

kancelária, Štefánikova 14, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

-33 z 18. januára 2018 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

a 5 a (ďalej len „“), práv podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. zo 7. augusta 2017 vo vzťahu k pozemku parc.

č. 1059/231 (zastavané plochy a nádvoria – 122 m²) ležiacemu v obci ,

v katastrálnom území (ďalej len „k. ú.“) , zapísanému na liste vlastníctva č. .

2. Zo sťažnosti a z jej doplnenia z 25. októbra 2017, doručeného ústavnému súdu

elektronicky toho istého dňa, vyplýva, že uznesením Okresného súdu Malacky (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -137 z 11. mája 2017 bolo na návrh obchodnej

spoločnosti PROFINEX engineering, s. r. o. (ďalej len „žalobkyňa“), nariadené neodkladné

opatrenie, ktorým sa sťažovateľovi ako žalovanému uložilo nenakladať s nehnuteľnosťami

ležiacimi v k. ú. , zapísanými v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č.

ako parc. č. 1059/1 (orná pôda – 1325 m²), parc. č. 1059/61 (orná pôda – 1394 m²), parc.

č. 1059/138 (zastavané plochy a nádvoria – 414 m²), parc. č. 1059/236 (orná pôda –

1499 m²), parc. č. 1059/237 (orná pôda – 420 m²), parc. č. 1059/238 (orná pôda – 16 m²),

parc. č. 1059/239 (orná pôda – 36 m²), parc. č. 1059/231 (zastavané plochy a nádvoria – 122

m²), ako aj stavba súp. č. 393 postavená na parc. č. 1059/138 – rodinný dom. Najmä sa mu

zakázalo uskutočňovať akékoľvek právne úkony, ktorými by na inú osobu previedol

vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam alebo ich častiam vkladom do majetku, kúpnou,

zámennou, darovacou alebo akoukoľvek inou zmluvou, pričom mu bolo zakázané aj

akokoľvek tieto nehnuteľnosti alebo ich časti zaťažovať právami v prospech tretích osôb.

3. Uznesením krajského súdu č. k. -154 zo 7. augusta 2017 bolo

uznesenie okresného súdu potvrdené. Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 25. augusta

2017.

4. Porušenie a 5 a dodatkového protokolu vidí

sťažovateľ v týchto skutočnostiach:

4.1 Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej z 5. septembra 2013 domáha neúčinnosti

darovacej zmluvy uzatvorenej medzi sťažovateľom a jeho synom

(ďalej len „spoludlžník“). Touto zmluvou spoludlžník ako darca podaroval

sťažovateľovi ako obdarovanému z už uvedených nehnuteľností tieto: parc. č. 1059/1, parc.

č. 1059/61, parc. č. 1059/138, ako aj stavbu súp. č. 393 postavenú na parc. č. 1059/138 –

rodinný dom. Vklad tejto darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený pod

sp. zn. V-3518/10.

4.2 Žalobkyňa sa domáha vyslovenia neúčinnosti darovacej zmluvy z dôvodu, že

spoludlžník má dlh voči žalobkyni vyplývajúci zo zmluvy o úvere z 22. decembra 2008

uzatvorenej medzi žalobkyňou ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou STERLING

STOCK INVESTMENT SLOVAKIA, k. s. (ďalej len „dlžníčka“). Spoludlžník sa zaviazal

ručiteľským vyhlásením zaplatiť namiesto dlžníčky v celom rozsahu jej dlh vyplývajúci

zo zmluvy o úvere v prípade, ak by dlžníčka dlh neplnila. Spoludlžník podpísal vyhlásenie

o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou, a to v rámci notárskej zápisnice spísanej na Notárskom

úrade JUDr. Kataríny Valovej v Bratislave pod sp. zn. N 561/2008, Nz 63425/2008, NCR1s

62884/2008. Keďže pohľadávka sa stala splatnou a dlžníčka ju údajne nesplnila, začala

žalobkyňa uplatňovať pohľadávku voči spoludlžníkovi prostredníctvom exekúcie vedenej

na základe vykonateľnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Návrh na začatie

exekučného konania bol podaný 10. septembra 2010 na Exekútorskom úrade JUDr. Andrey

Ondrejkovej. Žalobkyňa následne zistila, že medzi spoludlžníkom a sťažovateľom došlo

k uzatvoreniu darovacej zmluvy. Žalobkyňa vo svojej žalobe vyslovila presvedčenie, že

v dôsledku darovacej zmluvy uzatvorenej medzi blízkymi osobami došlo k jej ukráteniu,

a preto podľa žiadala vysloviť neúčinnosť darovacej

zmluvy.

4.3 Dňa 6. apríla 2017 podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým požadovala vydanie uznesenia zhodného s uznesením, ktoré okresný súd

neskôr aj vydal. Návrh odôvodnila tým, že je potrebné upraviť pomery strán konania tak,

aby prípadná budúca exekúcia v prospech žalobkyne nebola ohrozená. Sťažovateľ mal totiž

ako záložca uzatvoriť so spoločnosťou EAST HERITAGE HOLDING LIMITED ako

záložným veriteľom (ďalej len „záložný veriteľ“) záložnú zmluvu, na základe ktorej mal

30. marca 2017 požiadať v katastri nehnuteľností o povolenie vkladu záložného práva

v prospech záložného veriteľa. Žalobkyňa totiž argumentovala, že v prípade jej výhry

v konaní by bol účel sledovaný jej žalobou (uspokojiť sa z majetku, ktorý unikol z majetku

spoludlžníka ukracujúcim úkonom) zmarený, pretože viesť exekúciu na majetok, ktorý je

predmetom záložného práva, je možné len so súhlasom záložného veriteľa.

4.4 Okresný súd vo svojom uznesení konštatoval, že podmienky na nariadenie

neodkladného opatrenia sú naplnené a v danom prípade je potrebné dočasne upraviť pomery

medzi stranami. Z konania sťažovateľa vyplýva, že právne postavenie žalobkyne vo vzťahu

k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet konania na okresnom súde sa stalo neistým. Je daná

dôvodná obava zmarenia akéhokoľvek uspokojenia žalobkyne ako veriteľa v prípade

povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností, a preto je nepochybné, že

v dôsledku konania sťažovateľa je prípadná budúca exekúcia v prospech žalobkyne značne

ohrozená.

4.5 Sťažovateľ v podanom odvolaní uviedol, že došlo k pochybeniu tým, že sa

nariadilo neodkladné opatrenie týkajúce sa všetkých parciel zapísaných na liste vlastníctva

č. , pretože došlo k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva aj k parc. č. 1059/231, ktorú

však nadobudol kúpnou zmluvou, nie teda darovacou zmluvou, ktorej účinnosť sa rieši

v prebiehajúcom konaní vo veci samej.

4.6 Sťažovateľ tiež namieta, že krajský súd sa v odôvodnení svojho uznesenia

nijakým spôsobom nevysporiadal s uplatnenou námietkou sťažovateľa a obmedzil sa na

konštatovanie správnosti dôvodov uvedených okresným súdom.

4.7 S poukazom na judikatúru dospel sťažovateľ k názoru, podľa ktorého ak by malo

byť neodkladné opatrenie primeraným nástrojom na ochranu práv žalobkyne spočívajúcim

v takej úprave pomerov strán, aby sa žalobkyňa v prípade budúcej exekúcie mohla

uspokojiť z majetku, ktorý bol prevedený na sťažovateľa ukracujúcim úkonom, potom by

bolo možné neodkladným opatrením uložiť sťažovateľovi iba to, aby nenakladal

s majetkom tvoriacim predmet ukracujúceho úkonu.

4.8 Sťažovateľ ďalej zdôrazňuje, že hoci predmetom odporovacou žalobou

napadnutej darovacej zmluvy boli iba parc. č. 1059/1, parc. č. 1059/61, parc. č. 1059/138,

ako aj stavba súp. č. 393 postavená na parc. č. 1059/138 – rodinný dom, napriek tomu

právoplatným neodkladným opatrením bol sťažovateľ obmedzený v nakladaní aj s parc.

č. 1059/231, hoci túto nenadobudol spornou darovacou zmluvou, ale kúpnou zmluvou,

ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 19. apríla 2012 pod sp. zn. V-715/12.

Okrem toho je obmedzený aj v nakladaní s ďalšími parcelami, a to parc. č. 1059/236, parc.

č. 1059/237, parc. č. 1059/238 a parc. č. 1059/239, ktoré tak isto nenadobudol darovacou

zmluvou, keďže tieto vznikli prevedením geometrického plánu č. 28/2011, čo vyplýva

z listu vlastníctva č. , v ktorom sú všetky nehnuteľnosti zapísané.

4.9 S poukazom na uvedené treba podľa sťažovateľa konštatovať, že neodkladné

opatrenie nielen nebolo vydané v súlade so zásadou proporcionality, ale bezprecedentne

obmedzilo jeho vlastníctvo, resp. majetok vo vzťahu k hodnotám, ktoré by prípadnou

exekúciou nemohli byť nikdy postihnuté. Uzneseniami okresného súdu a krajského súdu

bolo neprimeraným či vyslovene hrubým spôsobom zasiahnuté do jeho práv podľa čl. 20

ods. 1 a 5 , ako aj dodatkového protokolu.

5. Porušenie a dohovoru vidí sťažovateľ v tomto:

5.1 Podľa sťažovateľa z odôvodnenia uznesení okresného súdu a krajského súdu

nevyplýva, že by skúmali otázku subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu

k zabezpečovaciemu opatreniu. V kontexte požiadavky prísnej proporcionality týchto

inštitútov v súvislosti so zásahom do základných práv sa touto otázkou všeobecné súdy

jednoznačne mali zaoberať. Vysporiadanie sa s touto otázkou malo byť súčasťou

odôvodnenia uznesení, čo sa však nestalo.

5.2 Okresný súd sa podľa názoru sťažovateľa nedostatočne oboznámil s listom

vlastníctva č. ako listinným dôkazom. Inak by nemohol do uznesenia zahrnúť

povinnosť nenakladať s pozemkami, ktoré by v prípadnej exekúcii nemohli byť exekúciou

postihnuté. Ide o pozemky nadobudnuté kúpnou zmluvou, resp. vytvorené geometrickým

plánom.

5.3 Odvolacia námietka sťažovateľa týkajúca sa parc. č. 1059/231 bola v kontexte

celého rozhodovacieho procesu z hľadiska proporcionality neodkladného opatrenia podľa

presvedčenia sťažovateľa tak závažná a podstatná, že sa ňou mal krajský súd jednoznačne

zaoberať.

5.4 Sťažovateľ v odvolaní poukázal aj na skutočnosť, že 4. novembra 2016 bolo

zriadené záložné právo na parc. č. 1059/237 a parc. č. 1059/239, pričom dosiaľ nie sú

doriešené všetky vzťahy so susedmi z vedľajších parciel, čo môže viesť k vážnemu

narušeniu susedských vzťahov, avšak (hoci ide o námietku majúcu vplyv na posúdenie

proporcionality neodkladného opatrenia) krajský súd sa s touto námietkou nijako

nevysporiadal.

5.5 Sťažovateľ tiež argumentuje, že hoci v odvolaní namietol existenciu záložného

práva Všeobecnej úverovej banky (ďalej len „VÚB“), krajský súd sa týmto argumentom

podľa jeho názoru vôbec nezaoberal a nevysporiadal sa s ním, hoci bol významný

z hľadiska posúdenia existencie, resp. neexistencie ohrozenia budúcej exekúcie, keďže

akákoľvek budúca exekúcia z hodnôt nadobudnutých sťažovateľom darovacou zmluvou by

sa mohla vykonať len so súhlasom VÚB.

6. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 07.08.2017, č. k.: -154,

porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a článku 6 odsek 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 07.08.2017, č. k.: -154,

porušil základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa článku 20 odsek 1 a 5

Slovenskej republiky a čl. 1 k Dodatkovému protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

3. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 11.05.2017, č. k. -137,

porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a článku 6 odsek 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

4. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 11.05.2017, č. k. -137,

porušil základné právo vlastniť majetok podľa článku 20 odsek 1 a 5 Slovenskej

republiky a čl. 1 k Dodatkovému protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

5. Uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 11.05.2017, č. k. -137

ako aj Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.08.2017, č. k.: -154

sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

6. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- € (slovom

dvadsaťtisíc eur), ktoré sú mu Krajský súd v Bratislave a Okresný súd Malacky povinní

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu spoločne a nerozdielne.

7. Krajský súd v Bratislave a Okresný súd Malacky sú povinní uhradiť sťažovateľovi

trovy konania v sume 757,96-€ na účet jeho právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

7. Sťažovateľ napokon požadoval, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil

vykonateľnosť právoplatného uznesenia krajského súdu a okresného súdu.

8. Z vyjadrenia predsedu krajského súdu sp. zn. z 15. februára 2018,

doručeného ústavnému súdu faxom 16. februára 2018 a poštou 21. februára 2018, vyplýva,

že na základe stanoviska predsedu senátu, ktorý vo veci rozhodoval, treba trvať

na odôvodnení uznesenia krajského súdu, keďže toto je prejavom zákonného postupu

a jednomyseľného rozhodovania (pomerom hlasov 3:0). Svedčí to o neopodstatnenosti

sťažnosti.

9. Z podania právneho zástupcu sťažovateľa z 26. februára 2018, doručeného

ústavnému súdu 2. marca 2018 (v reakcii na doručenie uznesenia ústavného súdu č. k.

-33 z 18. januára 2018), vyplýva, že podľa jeho názoru výroky 1 a 3

uznesenia ústavného súdu sú materiálne nevykonateľné. Sťažnosťou napadnuté uznesenie

krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu tvorí jednotný výrok, z obsahu

ktorého nemožno vyňať jednu časť spôsobom, akým to urobil ústavný súd, keďže táto časť

týkajúca sa pozemku parc. č. 1059/231 nie je v rozhodnutiach všeobecných súdov oddelená

do samostatného výroku. Vo vzťahu k dočasnému opatreniu v bode 3 výroku uznesenia

ústavného súdu to platí rovnako. Z dočasného opatrenia nemôže byť zrejmé ani príslušnému

orgánu katastra, v ktorej časti je právoplatnosť (správne zrejme má byť vykonateľnosť,

pozn.) uznesenia krajského súdu odložená. Sťažovateľ požadoval zrušiť uznesenie

krajského súdu ako celok, lebo týmto uznesením sa zasiahlo do jeho označených práv.

Pri viazanosti ústavného súdu návrhom sťažovateľa nemôže tento rozhodnúť iba čiastočne

a prispôsobiť svoj výrok neurčitým a nevykonateľným spôsobom. Otázne je tiež, či by bolo

možné rozhodnúť čiastočne v prípade, ak by uznesenie okresného súdu bolo oddelené

na jednotlivé výroky. Uznesenie krajského súdu je totiž tvorené z jedného výroku, ktorým

bolo uznesenie okresného súdu potvrdené. Je neprípustné, aby bolo rozhodnutie, ktorému

predchádzal zásah do práv sťažovateľa, zrušené iba čiastočne, a preto sťažovateľ požaduje,

aby v prípade preukázania zásahu do jeho práv ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu

ako celok.

10. Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa z 5. apríla 2018, doručenej ústavnému

súdu 10. apríla 2018, ktorou odpovedá na vyjadrenie predsedu krajského súdu, vyplýva, že

neodkladné opatrenie nebolo nielen vydané v súlade so zásadou proporcionality, ale

bezprecedentne obmedzilo majetok a vlastníctvo sťažovateľa. Uznesenia všeobecných

súdov boli neprimeraným a vyslovene hrubým zásahom do práva vlastniť majetok.

Neskúmala sa subsidiárna povaha neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu

opatreniu. Nedošlo k vysporiadaniu sa so záložným právom VÚB, hoci to sťažovateľ

namietal v odvolaní. Sťažovateľ napokon opakovane trvá na tom, aby v prípade preukázania

zásahu do jeho práv zrušil ústavný súd uznesenie krajského súdu ako celok.

11. Ústavný súd doručil sťažnosť, jej doplnenie, uznesenie ústavného súdu č. k.

-33 z 18. januára 2018, vyjadrenie predsedu krajského súdu a repliku

sťažovateľa žalobkyni, aby sa aj táto mohla vyjadriť vo veci samej, keďže rozhodnutím

ústavného súdu by mohla byť dotknutá na svojich právach. Žalobkyňa ponúkanú možnosť

nevyužila a vo veci sa nevyjadrila.

12. Na pojednávaní konanom 10. júla 2018 právny zástupca sťažovateľa zotrval na

doterajších prednesoch a stanoviskách. Zástupca krajského súdu ospravedlnil svoju neúčasť

na pojednávaní.

II.

13. Z darovacej zmluvy zo 16. septembra 2010 (ktorú si ústavný súd vyžiadal od

právneho zástupcu sťažovateľa) vyplýva, že spoludlžník ako výlučný vlastník daroval

sťažovateľovi pozemky a stavbu nachádzajúce sa v k. ú. , zapísané v katastri

nehnuteľností na liste vlastníctva č. (správne má byť zrejme č. , pozn.) ako parc.

č. 1059/138 (zastavané plochy a nádvoria – 414 m²), rodinný dom súp. č. 393 ležiaci na

parc. č. 1059/138, parc. č. 1059/1 (orná pôda – 3296 m²) a parc. č. 1059/61 (orná pôda –

1394 m²).

14. Z výpisu z listu vlastníctva č. , okres , obec , k. ú. ,

vyplýva, že sú tam vedené parc. č. 1059/1 (orná pôda – 1325 m²), parc. č. 1059/61 (orná

pôda – 1394 m²), parc. č. 1059/138 (zastavané plochy a nádvoria – 414 m²), parc.

č. 1059/231 (zastavané plochy a nádvoria – 122 m²), parc. č. 1059/236 (orná pôda –

1499 m²), parc. č. 1059/237 (orná pôda – 420 m²), parc. č. 1059/238 (orná pôda – 16 m²),

parc. č. 1059/239 (orná pôda – 36 m²), ako aj rodinný dom súp. č. 393 ležiaci na parc.

č. 1059/138. Ako výlučný vlastník všetkých týchto nehnuteľností je zapísaný sťažovateľ.

Vlastnícke právo nadobudol jednak darovacou zmluvou sp. zn. V-3518/10, právoplatnou

od 1. októbra 2010, ďalej kúpnou zmluvou sp. zn. V-715/12, právoplatnou od 19. apríla

2012 (týkajúcou sa parc. č. 1059/231) a napokon prevedením geometrického plánu

č. 28/2011 sp. zn. R-240/11 (týkajúcim sa parc. č. 1059/1, parc. č. 1059/236, parc.

č. 1059/237, parc. č. 1059/238 a parc. č. 1059/239). Na všetkých nehnuteľnostiach viazne

záložné právo v prospech VÚB a parc. č. 1059/237 a parc. č. 1059/239 sú zaťažené vecným

bremenom spočívajúcim v práve prechodu a prejazdu cez tieto parcely, a to v prospech

vlastníka parc. č. 976/12 a parc. č. 976/50.

15. Z uznesenia okresného súdu č. k. -137 z 11. mája 2017 vyplýva, že

ním bolo nariadené predbežné opatrenie v znení, ako ho cituje sťažovateľ v podanej

sťažnosti.

Podľa konštatovania okresného súdu žalobkyňa sa vo veci samej domáha proti

sťažovateľovi určenia neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi spoludlžníkom ako

darcom a sťažovateľom ako obdarovaným, a to z titulu odporovateľnosti právneho úkonu.

Podľa zistenia okresného súdu sťažovateľ podal katastru nehnuteľností návrh na povolenie

vkladu záložného práva napriek skutočnosti, že na liste vlastníctva je zapísaná poznámka

o prebiehajúcom súdnom konaní pod sp. zn. . Existuje preto dôvodná obava

z postupu sťažovateľa, ktorý cielene uskutočňuje kroky smerujúce k zaťaženiu

nehnuteľností záložným právom. Z konania sťažovateľa vyplýva, že právne postavenie

žalobkyne vo vzťahu k špecifikovaným nehnuteľnostiam tvoriacim predmet konania vo veci

samej sa stalo neistým. Z obsahu listín, ktoré mal okresný súd k dispozícii, si možno utvoriť

názor, že žalobkyňa osvedčila bezprostredne hroziacu ujmu súvisiacu s nakladaním

s nehnuteľnosťami, resp. súvisiacu s potenciálnym zásahom do jej práv, a preto sú splnené

podmienky pre rýchlu dočasnú úpravu pomerov strán vydaním neodkladného opatrenia

z dôvodu, že konaním sťažovateľa by žalobkyni mohla vzniknúť nielen reálna ujma, ale

mohla by byť ohrozená aj exekúcia. Je daná dôvodná obava zmarenia akéhokoľvek

uspokojenia žalobkyne ako veriteľa v prípade povolenia vkladu záložného práva do katastra

nehnuteľností a je teda nepochybné, že v súčasnosti v dôsledku konania sťažovateľa je

prípadná budúca exekúcia v prospech žalobkyne značne ohrozená.

16. Z odvolania sťažovateľa z 26. mája 2017 vyplýva, že navrhuje uznesenie

okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa názoru sťažovateľa je potrebné poukázať predovšetkým na to, že osoba

spoludlžníka žalobkyne nie je zhodná so subjektom, proti ktorému neodkladné opatrenie

smeruje. Okresný súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či budúci výkon súdneho rozhodnutia

nie je možné uspokojiť iným majetkom spoludlžníka. Okresný súd sa vôbec nevysporiadal

s tým, že na predmetných nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech VÚB, čo

znamená, že k prevodu nehnuteľností môže dôjsť len so súhlasom VÚB. Na pravde sa preto

nezakladá konštatovanie okresného súdu, podľa ktorého v súčasnosti je prípadná budúca

exekúcia v prospech žalobkyne značne ohrozená.

Navyše okresný súd pochybil, keď nariadil neodkladné opatrenie na všetky parcely

zapísané na liste vlastníctva č. , čím obmedzil vlastnícke právo sťažovateľa aj k parc.

č. 1059/231 (zastavané plochy a nádvoria – 122 m²), ktorú sťažovateľ nadobudol na základe

kúpnej zmluvy, nie teda darovacou zmluvou, ktorej účinnosť sa rieši v konaní vo veci

samej.

Napokon poukazuje sťažovateľ na skutočnosť, že 4. novembra 2016 bolo na parc.

č. 1059/237 a parc. č. 1059/239 zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu

a prejazdu a do dnešného dňa nie sú doriešené všetky vzťahy so susedmi z vedľajších

parciel, pričom právoplatnosťou neodkladného opatrenia nastala situácia, v ktorej

sťažovateľ nemôže zriadiť vecné bremená v prospech susedných pozemkov, čo môže viesť

k vážnemu narušeniu susedských vzťahov.

17. Z uznesenia krajského súdu č. k. -154 zo 7. augusta 2017 vyplýva,

že ním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. -137 z 11. mája 2017.

Podľa názoru krajského súdu sa možno v celom rozsahu stotožniť s odôvodnením

uznesenia okresného súdu. Aj podľa názoru krajského súdu žalobkyňa osvedčila obavu

z ohrozenia výkonu exekúcie, a teda naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia.

Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a osvedčila, že v prípade nenariadenia neodkladného

opatrenia by mohla byť prípadná exekúcia ohrozená.

III.

18. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

19. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

20. Sťažovateľ je presvedčený o neproporcionalite zásahu do jeho práv, pričom

osobitne zdôrazňuje, že v prípade zistenia porušenia jeho práv prichádza do úvahy zrušenie

uznesenia krajského súdu ako celku.

21. Krajský súd považuje vlastné uznesenie za správne.

22. Z pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že hlavným argumentom

sťažovateľa uplatneným v sťažnosti bola námietka, podľa ktorej nebolo možné

neodkladným opatrením mu zakázať nakladať s takým nehnuteľným majetkom, ktorý

nenadobudol od spoludlžníka spornou darovacou zmluvou, vyslovenia neúčinnosti ktorej sa

vo veci samej domáha proti sťažovateľovi žalobkyňa. Konkrétne to podľa názoru

sťažovateľa malo znamenať, že neodkladné opatrenie sa nesmelo vzťahovať na parc.

č. 1059/231 (ktorú mal nadobudnúť kúpou), ako aj na parc. č. 1059/236, parc. č. 1059/237,

parc. č. 1059/238 a parc. č. 1059/239 (ktoré mal nadobudnúť prevedením geometrického

plánu).

23. Ústavný súd sa s podstatou tejto námietky vysporiadal v uznesení č. k.

-33 z 18. januára 2018. Uviedol, že z listinných dôkazov, ktoré mal

k dispozícii, možno dôjsť k záveru, že všetky nehnuteľnosti tvoriace predmet neodkladného

opatrenia s jedinou výnimkou parc. č. 1059/231 (zastavané plochy a nádvoria – 122 m²)

nadobudol sťažovateľ práve spornou darovacou zmluvou uzatvorenou so spoludlžníkom.

Treba zdôrazniť, že uvedený zásadný záver ústavného súdu sťažovateľ vo svojich

ďalších vyjadreniach (či v reakcii na uznesenie ústavného súdu, či v replike na stanovisko

predsedu krajského súdu) nijako nespochybnil.

24. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

25. Podľa právny úkon, ktorému veriteľ

s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej

pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to

nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že žalobkyňa v rámci exekúcie môže siahnuť iba

na taký majetok sťažovateľa (ktorý nie je jej dlžníkom), ktorý tento získal neúčinným

právnym úkonom, ktorému žalobkyňa s úspechom odporovala. Z toho potom logicky ďalej

vyplýva, že neodkladným opatrením možno zasiahnuť len taký majetok sťažovateľa, ktorý

nadobudol neúčinným právnym úkonom.

26. Na základe dosiaľ uvedeného možno konštatovať, že pokiaľ okresný súd

uznesením č. k. -137 z 11. mája 2017 v spojení s uznesením krajského súdu

č. k. -154 zo 7. augusta 2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa

sťažovateľovi ako žalovanému uložilo inter alia nenakladať s parc. č. 1059/231 (zastavané

plochy a nádvoria – 122 m²) ležiacou v k. ú. , zapísanou v katastri nehnuteľností na

liste vlastníctva č. , rozhodol v rozpore so zákonom, a teda arbitrárne, čo vo svojich

dôsledkoch znamená porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

, resp. jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

27. Vzhľadom na tento záver už nebolo potrebné, aby sa ústavný súd osobitne

zaoberal namietaným porušením a 5 a dodatkového protokolu.

28. Pokiaľ sťažovateľ v replike z 5. apríla 2018 v reakcii na vyjadrenie krajského

súdu tvrdí, že krajský súd neskúmal otázku subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu

k zabezpečovaciemu opatreniu, ale ani otázku záložného práva VÚB, ústavný súd

poznamenáva, že sa s týmito námietkami vysporiadal v rámci predbežného prerokovania

sťažnosti (uznesenie č. k. -33 z 18. januára 2018), pričom dospel k záveru

o potrebe odmietnuť sťažnosť v časti týkajúcej sa týchto námietok, a preto niet žiadneho

dôvodu na to, aby sa ústavný súd k týmto námietkam opätovne vracal.

29. Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný

súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.

Na základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu č. k.

-154 zo 7. augusta 2017 v rozsahu vyplývajúcom z výroku, pričom zároveň

v rozsahu zrušenia vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).

30. V ďalšom konaní bude krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu.

31. Na tomto mieste treba poznamenať, že nemožno akceptovať námietku

sťažovateľa tvrdiaceho, že vzhľadom na konštrukciu výroku okresného súdu o nariadení

neodkladného opatrenia, ako aj konštrukciu výroku krajského súdu nebolo možné vyňať

spomedzi nehnuteľností zaradených do výroku uznesenia okresného súdu niektorú z parciel

(konkrétne parc. č. 1059/231), pretože táto časť nie je v rozhodnutiach všeobecných súdov

oddelená do samostatného výroku. Okrem toho sťažovateľ požadoval zrušenie uznesenia

krajského súdu ako celok. V rámci viazanosti ústavného súdu návrhom sťažovateľa ústavný

súd nemôže podľa sťažovateľa rozhodnúť iba čiastočne. Za otázne považuje aj to, či by bolo

možné rozhodnúť čiastočne o uznesení krajského súdu v prípade, ak by uznesenie

okresného súdu bolo oddelené na jednotlivé výroky. Uznesenie krajského súdu je totiž

tvorené z jedného výroku, ktorým sa uznesenie okresného súdu ako celok potvrdzuje

a vo výroku nie je nijakým spôsobom popísaný „vzťah“ k pozemku.

32. Skutočnosť, že navrhovateľa treba v konaní (tak občianskoprávnom, ako aj pred

ústavným súdom) považovať za dominus litis, znamená predovšetkým to, že navrhovateľ

určuje v podanom návrhu (jeho petite) predmet sporu, o ktorom má príslušný súd

rozhodnúť. Na druhej strane je právom a povinnosťou príslušného súdu rozhodnúť

o návrhu, pričom rozhodnutie môže spočívať nielen v úplnom vyhovení, resp. úplnom

nevyhovení návrhu, ale môže dôjsť aj k situácii, keď súd návrhu sčasti vyhovie a sčasti ju

zamietne. Inými slovami, ak navrhovateľ požaduje nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým

sa má zakázať protistrane nakladať s určitými konkrétne vymenovanými vecami, súdu nič

nebráni v tom, aby takémuto návrhu sčasti vyhovel a sčasti nie (niektoré z navrhovateľom

označených vecí do neodkladného opatrenia pojal a niektoré nie).

33. Uvedené úvahy sa v rovnakej miere vzťahujú aj na konanie pred ústavným

súdom, pokiaľ tento postupom podľa na základe podanej sťažnosti

preskúmava ústavnosť a zákonnosť právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Aj tu

platí, že ústavný súd je oprávnený a povinný vyhovieť návrhu sčasti (teda priznať

navrhovateľovi menej práv, než tento požaduje), ak dospeje k záveru o iba čiastočnej

dôvodnosti podaného návrhu. Tomu nemôže brániť ani situácia, keď rozhodnutie

prvostupňového súdu priznávajúce navrhovateľovi celý požadovaný nárok odvolací súd

v celom rozsahu potvrdí. Aj v takomto prípade je v právomoci ústavného súdu v rámci

konania podľa rozhodnúť o čiastočnej správnosti a čiastočnej

nesprávnosti potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu.

34. Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

od krajského súdu vo výške 20 000 €.

Tejto časti sťažnosti nebolo možné vyhovieť (bod 3 výroku nálezu).

Podľa názoru ústavného súdu vyslovením porušenia práv sťažovateľa v spojení

s čiastočným zrušením uznesenia krajského súdu a vrátením veci na ďalšie konanie bola

ujma, ktorá sťažovateľovi nesprávnym uznesením krajského súdu vznikla, dostatočne

kompenzovaná.

35. Napokon sťažovateľ požadoval náhradu trov právneho zastúpenia advokátom

vo výške 757,96 €, pričom odmenu za jeden úkon právnych služieb vyčíslil na sumu

370,14 €.

Trovy právneho zastúpenia (vychádzajúc z § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov) pozostávajú z dvoch

úkonov právnych služieb v roku 2017 (prevzatie a príprava zastupovania, spísanie

sťažnosti) vo výške dvakrát po 147,33 €, z jedného úkonu právnych služieb v roku 2018

(replika na vyjadrenie krajského súdu) vo výške 153,50 €, ako aj z režijného paušálu

vo výške dvakrát po 8,84 € a raz vo výške 9,21 €. Úhrnom predstavujú trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa sumu 475,05 € (bod 4 výroku nálezu).

Ústavný súd nepovažoval za možné priznať odmenu za vyjadrenie z 26. februára

2018, ktorým sťažovateľ reagoval na uznesenie ústavného súdu, pretože tento úkon

právnych služieb nepovažoval za účelne vynaložený.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

36. Vzhľadom na časť vety pred bodkočiarkou , podľa ktorého proti

rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod

právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho

doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2018