Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 359/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom JUDr. Petrom Derevjaníkom, Kamenárska 17/A, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa ,

základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a tiež práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Bratislave č. k. -155 z 26. októbra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára

2018 (v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu a zároveň aj

v listinnej podobe, pozn.) doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), ako aj podľa Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a tiež práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -155 z 26. októbra 2017 (ďalej len „uznesenie krajského súdu I“)

a zároveň navrhol zrušenie uznesenia Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -130 z 12. decembra 2014 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“),

uznesenia krajského súdu č. k. -255 z 30. októbra 2015 (ďalej len

„uznesenie krajského súdu II“) a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. -346 z 25. septembra 2017 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v dedičskej veci po nebohom

st., zomrelom 27. marca 2014 (ďalej len „poručiteľ“), bol sťažovateľ (ku dňu

podania sťažnosti, pozn.) ako jeho dedič (syn) účastníkom konania o dedičstve vedeného

okresným súdom pod sp. zn. (ďalej len „konanie o dedičstve“). Predmetom

dedičstva po poručiteľovi bol aj byt č. 51 nachádzajúci sa v bytovom dome na

(ďalej len „byt“).

3. Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 11. novembra 2014 navrhol, aby

okresný súd v rámci konania o dedičstve v zmysle a nasl.

Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 30. júna 2016

urobil neodkladné opatrenie, a to ustanovením ním označenej osoby za správcu dedičstva,

resp. bytu (ďalej len „návrh na ustanovenie správcu dedičstva“).

4. Uznesením okresného súdu bol tento návrh na ustanovenie správcu dedičstva ako

nedôvodný zamietnutý.

5. Na základe riadne a včas podaného odvolania sťažovateľa (riadneho opravného

prostriedku) bolo uznesením krajského súdu II uznesenie okresného súdu ako vecne správne

potvrdené.

6. Následne sťažovateľ podal proti právoplatnému uzneseniu krajského súdu II riadne

a včas dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok), ktoré bolo uznesením najvyššieho súdu

ako neprípustné odmietnuté. Uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť

10. novembra 2017.

2

7. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:

«...Tento prípad je príkladom totálneho zlyhania súdov Slovenskej republiky,

od Okresného až po Najvyšší, robiť si povinnosti, ktoré im v dedičskom konaní ukladá

zákon, čím porušili sťažovateľove základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a Listiny základných práv a slobôd,

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

... Ako jasne a nepochybne vyplýva z ustanovení

, až 186, povinnosť zabezpečiť dedičstvo počas dedičského konania je

povinnosťou súdov. Podľa § 204 ods. 2, až „Po skončení prejednania dedičstva súd zruší

vykonané zabezpečenie dedičstva, ak k jeho zrušeniu nedošlo už skôr.“ Podľa § 201,

„Dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas konania scudziť alebo urobiť iné opatrenia

presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len so súhlasom súdu.“ Nič v súčasných

zákonoch Slovenskej republiky ani len nenaznačuje, že povinnosť zabezpečiť dedičstvo majú

dedičia. Naopak, výslovne stanovuje, že ak na zabezpečenie dedičstva súd

ustanoví jedného z dedičov ako správcu, ten s tým musí súhlasiť...

...Vlastnícke právo k veciam patriacim do dedičstva sa nenadobúda smrťou

poručiteľa v praktickom živote ani podľa slovenského zákona, pretože je podmienené

odkladacími podmienkami podľa , a . Týmito sú prejav vôle dedičov

dedičstvo neodmietnuť ( ), spôsobilosťou dedičov ( ), a hlavne

potvrdením súdu o tom, kto sú dedičia, ktorí vlastnícke právo k jednotlivým veciam

patriacim do dedičstva smrťou poručiteľa nadobudli ( - 484 )...

... Keďže dedičia do ukončenia dedičského konania nemajú k veciam patriacim

do dedičstva vlastnícke právo (v skutku k nim nemajú žiadne právo pomimo toho ktoré im

priznáva ), pre zabezpečenie aby práva jak všetkých dedičov tak veriteľov počas

dedičského konania mohli byť čo najlepšie uspokojené, procesné predpisy stanovene v

sú absolútne kľúčové. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí..., uviedol: vo všeobecnosti

zmyslom neodkladných opatrení (s účinnosťou od 1.7.2016 neodkladných úkonov - § 179

C. m. p.) v dedičskom konaní je, aby nedošlo k poškodzovaniu alebo znehodnocovaniu

dedičstva. Jedným z neodkladných opatrení je aj ustanovenie správcu dedičstva, ktorého

účelom je ochrániť hodnoty tvoriace dedičstvo pred možnou ujmou, resp. urobiť úkony

3

na zachovanie tohto majetku. Za správcu dedičstvo bolo možné ustanoviť len toho, kto

s ustanovením súhlasí. V praxi bolo ustanovenie správcu využívané predovšetkým

v prípadoch, ak poručiteľ bol podnikateľom o bolo to dôležité z povahy jeho podnikateľskej

činnosti, alebo v iných prípadoch, keď by bez odbornej správy mohlo dôjsť k zníženiu, resp.

k zániku majetkových hodnôt poručiteľa alebo si to vyžadoval rozsah predmetu dedičstva.

...Ustanovenie správcu počas dlhého dedičského konania aspoň na také veci ako je

poručiteľov byt, za ktorý treba každý mesiac platiť je preto nie vec ktorú musia súdu

preukázať dedičia, ale potreba (v zmysle § 179 CMO) a súdna povinnosť urobiť aj

bez návrhu...

... Nesprávne je aj tvrdenie Najvyššieho súdu, že účelom neodkladných opatrení

rozhodne nebolo, aby súd (súdny komisár) riešil v konaní o dedičstve spory dedičov o tom,

ako majú veci patriace do dedičstva užívať. Obsah dovolateľom navrhovaného

neodkladného opatrenia však svedčí o tom, že so ním v podstate majú riešiť nezhody

dedičov v užívaní nehnuteľnosti (bytu) patriacej do dedičstva do skončenia konania

o dedičstve. Takéto neodkladné opatrenie nespĺňa účel, ktorému má neodkladné opatrenie

v dedičskom konaní slúžiť...

... Za byt treba každý mesiac platiť SVB, čo je pre dedičov, ktorí byt neužívajú len

čistá strata, zatiaľ čo bez vlastníckeho práva alebo ex offo poverenie vykonávať ohľadom

bytu právne úkony, dedičia nemôžu na byt uzatvoriť ani právoplatnú nájomnú zmluvu.

Predmetný byt ma trhovú prenajímateľnú hodnotu 550 eur mesačne a počas vyše troch

rokov čo žiaden z dedičov nebol ustanovený ako správca bytu s oprávnením ho prenajať,

dedičom ušiel zisk vyše 20 tisíc eur.

... K uzneseniu Krajského súdu, vydaného senátom 9Co... je potrebné poukázať

na skutočnosť, že ako vidieť z tej sťažnosti, dôvodom prečo Prenájom veci patriacej

do dedičstva ani odvolací súd nepovažuje za neodkladné opatrenie na zabezpečenie

dedičstva a k predaju bytu, nemôže dôjsť pred ukončením dedičského konania, keďže tento

je predmetom dedičstva..., je presne ten, že sudcovia tohto senátu zákon stále vykladajú tak,

že dedičia nadobúdajú vlastnícke právo k bytu už smrťou poručiteľa. To je, bohužiaľ,

deformácia asi všetkých na Slovensku vyškolených právnikov, ktorú spôsobil bývalý režim.

Súdy a sudcovia Slovenskej republiky, ktorá je súčasťou Európskej únie majú ale povinnosť

4

spravovať sa nie tým čo ich učili na nejakej právnej škole pred 20-30 rokmi, ale podľa toho

čo sľúbili podľa

lánku 145 ods. 4 SR pred tým, než sa ujali sudcovskej funkcie, „že sa budem

spravovať , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami... a zákonmi, budem

vykladať zákony a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a

nestranne.“ Senát 9Co sa tým zjavne neriadil, čím porušil sťažovateľove právo na súdnu

ochranu a spravodlivý proces ako sťažovateľ uviedol vo svojom dovolaní...

No a hore uvedené platí ešte viac na sudkyňu Okresného sudu Bratislava V v konaní

. Voči porušeniu základných práv sťažovateľa jej uznesením

-130 sťažovateľ poukazuje na to čo uviedol vo svojom odvolaní... To, že okresný súd porušil

sťažovateľove základné práva aj tým že doposiaľ nerozhodol o sťažovateľovom druhom

návrhu na zabezpečenie dedičstva... alebo účastníkom konania nikdy nezaslal pohľadávky,

ktoré do dedičského konania prihlásil veriteľ... ktorý neskôr byt patriaci do dedičstva kvôli

týmto pohľadávkam vydražil, snáď nepotrebuje ani ďalší komentár...»

8. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 a Listiny základných práv a slobôd a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. - 155

z 26. októbra 2017 porušené boli.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. ,

prípadne uzneseniu Krajského súdu v Bratislave -255, pripadne uzneseniu

Okresného súdu Bratislava V -130 súd zrušuje a vec vracia danému súdu

na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

v sume 325,42 € na účet jeho právneho zástupcu do 10 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

5

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

6

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

uznesením krajského súdu I

14. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ namietal porušenie označeného

základného práva podľa a listiny, ako aj práva podľa dohovoru uznesením krajského

súdu I aj sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. novembra 2017. Ako to samotný

sťažovateľ v sťažnosti z 28. novembra 2017 uviedol «... Keďže za byt vyše 3 roky nikto

neplatil Spoločenstvu vlastníkov bytov („SVB“), to si chce tento dlh teraz vymôcť dražbou

bytu, aj keď doposiaľ žiaden dedič nenadobudol vlastnícke právo k bytu». Vzhľadom

na uvedené sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na vydanie neodkladného opatrenia

podľa v spojení s Civilný sporový

poriadok účinný od 1. júla 2016 (ďalej aj „CSP“), o ktorom rozhodol okresný súd

uznesením č. k. -81 zo 14. septembra 2017 jeho zamietnutím. Na základe riadne

a včas podaného odvolania ako riadneho opravného prostriedku sťažovateľa bolo uznesením

krajského súdu I uznesenie okresného súdu č. k. -81 zo 14. septembra 2017

potvrdené ako vecne správne.

15. O sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu 28. novembra 2017 rozhodol

ústavný súd uznesením sp. zn. z 12. decembra 2017 tak, že sťažnosť

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z odôvodnenia uznesenia ústavného súdu

sp. zn. z 12. decembra 2017 vyplýva, že východiskom argumentácie

sťažovateľa bolo jeho presvedčenie, podľa ktorého „Vlastnícke právo k bytu sa nadobúda

vkladom do katastra nehnuteľností, čo veľa krát potvrdil aj Najvyšší súd SR. Z § 151f ods. 2

jasne a nepochybne vyplýva, že záložné právo k bytu, ku ktorému nadobudne dedič

vlastnícke právo až v budúcnosti právoplatným uznesením o dedičstve a jeho následným

vkladom do katastra nehnuteľností, vznikne až keď sa v budúcnosti splnia tieto podmienky.

Slová o byte a nebytových priestorov sú v tomto ustanovení v skutku tie isté ako názov

zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

č. , a zjavne boli mienené, aby poukázali na to, že záložné právo k bytu

a nebytovému priestoru, ktoré môže vzniknúť podľa § 15 ods. 1 tohto zákona, môže vzniknúť

7

až potom, keď o vlastníckom práve k bytu bude rozhodnuté v súdnom konaní o dedičstve

o v správnom konaní o vklade do katastra nehnuteľností.“.

Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 28. novembra 2017 teda

argumentoval tým, že „...pokiaľ dedič nie je uvedený ako vlastník bytu na liste vlastníctva

dostupnom z katastrálneho úradu, žiaden záujemca o kúpu bytu mu zaň nedá peniaze

a žiadna banka mu naň nedá úver/hypotéku. List vlastníctva z katastrálneho úradu je

dokladom preukazujúcom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam už stovky rokov v celom

civilizovanom svete a žiaden iný výklad vlastníckeho práva k bytu v právnom štáte

neobstojí. V členskom štáte EU nemôže byt v trhovej hodnote 110 tisíc eur scudziť dedičom

Spoločenstvo Vlastníkov Bytov kvôli pohľadávke 2 000 eur a predať ho na dražbe za 70 tisíc

eur nejakému známemu, zatiaľ čo zákon zabraňuje predať byt počas dedičského konania

dedičom samým za normálnu trhovú cenu.“. Ústavný súd námietky sťažovateľa preskúmal

a dospel k záveru, že jeho sťažnosť bola zjavne neopodstatnená.

16. Podľa návrh nie je prípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

17. Jeden zo základných princípov právneho štátu, ktorý je zakotvený v ,

vyjadruje, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ústavnosti

vychádza pri svojej jurisdikcii dôsledne z uvedeného ústavného princípu (ktorý musí

rešpektovať každý orgán verejnej moci), a preto z hľadiska medzí, rozsahu a spôsobu môže

uplatňovať štátnu moc iba v zákonnom a ústavnom rámci ( ), čo sa

považuje v podmienkach právneho štátu za conditio sine qua non pre akúkoľvek legitímnu

činnosť jej orgánov.

18. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie označeného základného

práva podľa a listiny, ako aj označeného práva podľa dohovoru uznesením krajského

8

súdu I, pričom sťažovateľ už podal ústavnému súdu sťažnosť 28. novembra 2017, ktorou

namietal porušenie toho istého základného práva podľa , listiny a práva podľa

dohovoru tým istým uznesením krajského súdu I, pričom ústavný súd jeho námietky

preskúmal a skoršiu sťažnosť sťažovateľa z 28. novembra 2017 odmietol uznesením

sp. zn. z 12. decembra 2017 pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Z uvedeného

vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa z 10. januára 2018 v časti namietaného porušenia

označeného základného práva podľa , listiny a práva podľa dohovoru uznesením

krajského súdu I sa týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol.

19. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (vo vzťahu k uzneseniu

krajského súdu I) odmietol pre jej neprípustnosť [podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom

súde].

K navrhovanému zrušeniu uznesenia okresného súdu, uznesenia krajského súdu II

a tiež uznesenia najvyššieho súdu

20. Ako to už bolo uvedené, sťažovateľ sa v petite sťažnosti domáha zrušenia

uznesenia okresného súdu, uznesenia krajského súdu II a tiež uznesenia najvyššieho súdu,

avšak bez toho, aby výslovne navrhol vysloviť, ktoré základné či iné právo (práva) boli

týmito uzneseniami porušené. Je pravda, že v odôvodnení sťažnosti sťažovateľ poukazuje

na porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a listiny, ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru uznesením okresného súdu, uznesením

krajského súdu II a tiež uznesením najvyššieho súdu, avšak tieto jeho tvrdenia môže ústavný

súd považovať iba za súčasť argumentácie, a nie za relevantný návrh, o ktorom môže

ústavný súd rozhodnúť.

21. Ústavný súd uvádza, že postup, pri ktorom by ústavný súd zrušil uznesenie

všeobecného súdu bez predchádzajúceho vyslovenia, že práva sťažovateľa boli týmto

uznesením porušené, a ani neumožňujú. Zrušenie

rozhodnutia je totiž viazané na vyhovenie sťažnosti a deklarovanie, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobody,

9

prípadne ľudské práva a slobody sťažovateľa vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (čl. 127

ods. 2 , ).

22. Sťažovateľ sa v petite sťažnosti nedomáhal toho, aby ústavný súd vyslovil, že

ním iba v rámci argumentácie sťažnosti označené základné právo podľa a listiny, ako

aj právo podľa dohovoru boli uznesením okresného súdu, uznesením krajského súdu II

a tiež uznesením najvyššieho súdu porušené (tieto uznesenia následne bez ďalšieho žiada

v časti petitu zrušiť), a preto sa ústavný súd možným porušením týchto práv sťažovateľa

nezaoberal.

23. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný

súd uvádza, že sťažovateľ je zastúpený advokátom. Podľa

Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone

advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva

a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony

právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konanie, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobne

). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura

scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr.

advokáta).

24. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

(vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu, uzneseniu krajského súdu II a tiež uzneseniu

najvyššieho súdu) odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (podľa § 25

ods. 2 ).

10

25. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia alebo .

26. Podľa (ustanovením sa zrušil Občiansky súdny

poriadok, pozn.) podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu ( o elektronickom podpise a zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pozn.) treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu a ak sa dodatočne nedoručí v lehote do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

27. Ústavnému súdu bolo 12. januára 2018 v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu (prostredníctvom e-mailovej správy) doručené ďalšie podanie

sťažovateľa označené ako „Opravená sťažnosť“, ktorou sťažovateľ sťažnosť doručenú

ústavnému súdu 10. januára 2018 v časti návrhu (petitu) na vyslovenie porušenia ním

označených základných a iných práv síce opravil (zmenil), avšak keďže sťažovateľ

zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom) toto svoje podanie, ktoré je

nepochybne podaním vo veci samej, dodatočne v lehote do desiatich dní (a vôbec dosiaľ,

pozn.) ústavnému súdu v listinnej podobe, ako ani v elektronickej podobe autorizovanej

podľa osobitného predpisu nedoručil, ústavný súd podľa na toto podanie

sťažovateľa neprihliadol (pozri bod 31 argumentácie toho uznesenia).

28. V sťažnosti je výrazne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je

podľa viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého

vyslovenia sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa

sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti (m. m. , ), keď

znenie petitu sťažnosti už vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa nemá

ústavný súd dôvod spochybňovať.

11

29. Týmito pravidlami sa ústavný súd spravoval aj pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti sťažovateľa. V danom prípade to znamenalo, že ústavný súd predbežne prerokoval

sťažnosť iba v rozsahu korešpondujúcom s návrhom na rozhodnutie vo veci

samej (petitom).

30. Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu 10. januára 2018, resp. z jej petitu je

zjavné, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru uznesením krajského súdu I.

31. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou, resp. ďalšou časťou jej petitu zjavne iba

dôsledkom zrejmej nesprávnosti v písaní spisovej značky medzi inými domáha zrušenia

rozhodnutia označeného ako „Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.

“, avšak z ostatného obsahu sťažnosti, resp. z poukazu v súvislosti s týmto

rozhodnutím v sťažnosti na jej „Prílohu 1“ (pozri prvú vetu na s. 2 sťažnosti a Prílohu 1

sťažnosti) je nepochybné, že sťažovateľ má na mysli práve uznesenie najvyššieho súdu

č. k. -346 z 25. septembra 2017.

32. Sťažovateľ sa teda touto sťažnosťou, resp. ďalšou časťou jej petitu domáha

zrušenia aj uznesenia okresného súdu, aj uznesenia krajského súdu II, aj uznesenia

najvyššieho súdu.

33. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalšom procesnom

návrhu sťažovateľa na náhradu trov konania v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa

ním ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2018

12