Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 368/2018
PDF · 151.74 KB
No categories available
II. ÚS 368/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2018
predbežne prerokoval sťažnosť a ,
, zastúpených advokátom JUDr. Tiborom Sanákom, Námestie
SNP 2, Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 291/2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a
pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2018
doručená sťažnosť a (ďalej len
„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 291/2015 (ďalej
aj „napadnuté konanie“). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 31. mája 2018.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 291/2015 prebieha od 23. júna 2015 do súčasnosti konanie o zdržanie sa konania
v právnej veci sťažovateľov ako žalobcov proti žalovaným a
. Sťažovatelia uvádzajú, že toto súdne konanie nielenže nie je ku dňu podania
tejto sťažnosti právoplatne skončené, ale v súdnom konaní, ktoré trvá prakticky 3 roky,
nebolo vykonané ani len jedno pojednávanie. Dňa 20. apríla 2016 sťažovatelia doručili
okresnému súdu urgenciu s cieľom nariadenia pojednávania, ale napriek tomu okresný súd
nevykonal v napadnutom konaní žiadny úkon.
3. Sťažovatelia ďalej v sťažnosti uviedli:
„Sťažovatelia sa predmetnou Žalobou domáhajú zdržania sa konania zo strany
žalovaných, a to v rozsahu odstránenia nežiaduceho účinku novopostaveného plota
u žalovaných (susedov žalobcov), cez ktorý neprenikajú slnenčné lúče na ich pozemok.
Predmetný spor je teda špecifický typ susedského sporu, ku ktorému je potrebné pristupovať
s citom a pochopením situácie všetkých účastníkov konania. Žalovaným je v súčasnosti
sťažené resp. znemožnené riadne užívanie ich nehnuteľnosti. Podanou Žalobou sa teda
žalobcovia obrátili na Okresný súd Trnava s vierou spravodlivého a rýchleho vyriešenia
veci. V tomto smere sa ich očakávania, ktoré vložili do Okresného súdu Trnava, nenaplnili.
... S poukazom na vyššie uvedené tvrdenia a skutočnosti, základné práva a slobody
Sťažovateľov boli porušené nečinnosťou Okresného súdu Trnava v konaní evidovaného
pod sp. zn. 14C/291/2015, v dôsledku čoho došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, resp. práva garantovaného podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
... V závere chceme poukázať na dôležitú skutočnosť, že ústavná sťažnosť je
poslednou možnosťou, ako sa domôcť ochrany Ústavou garantovaných práv Sťažovateľov
na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ktorá nemôže byť
dosiahnutá inými právnymi prostriedkami.“
4. S poukazom na uvedenú argumentáciu sťažovatelia ústavnému súdu navrhli vydať
tento nález:
„a) Základné právo sťažovateľov a
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava, v konaní vedenom
pod sp.zn. 14C/291/20I5, porušené boli.
b) Sťažovateľom a priznáva finančné
zadosťučinenie v sume 20.000,- EUR (slovom: dvadsaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd
Trnava povinný vyplatiť a do dvoch
mesiacov od právoplatnosti predmetného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
c) Okresný súd Trnava je povinný nahradiť a
trovy konania v sume vo výške 390,50 EUR za dva úkony právnej služby,
na účet advokáta... a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti predmetného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Sťažovatelia namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom
konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 291/2015.
8. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
9. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky
na konanie pred ním. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť,
že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
v konaní pred všeobecným súdom, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje
preukázanie využitia právneho prostriedku nápravy (bod 8), na uplatnenie ktorého mali
sťažovatelia v okolnostiach danej veci právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní
predsedovi okresného súdu. Splnenie uvedenej podmienky pritom ústavný súd zásadne
vyžaduje vo veciach, ktoré sa nachádzajú v počiatočnej fáze konania, t. j. vo veciach, ktoré
netrvajú viac rokov, ako je to v danej záležitosti.
10. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil
označené právne prostriedky, ktoré mal podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže,
že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
11. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní.“.
V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý
vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.
Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený
vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení
na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči
zodpovedným osobám dôsledky.“.
12. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
13. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného
aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
14. Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovatelia, ktorí sú
kvalifikovane právne zastúpení, sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi
okresného súdu nepodali a ani netvrdia, že ju nepodali z dôvodov hodných osobitného
zreteľa. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných
a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ
pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami,
ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom má za následok
nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“
15. Keďže ústavný súd vlastným šetrením dopytom na okresnom súde zistil, že
sťažovatelia nepodali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom
konaní a ani z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti
sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľov
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako neprípustnú.
16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.
17. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľom
obrátiť sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní
na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júla 2018