Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 368/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť a ,

, zastúpených advokátom JUDr. Tiborom Sanákom, Námestie

SNP 2, Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a

pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2018

doručená sťažnosť a (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 31. mája 2018.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn.

prebieha od 23. júna 2015 do súčasnosti konanie o zdržanie sa konania

v právnej veci sťažovateľov ako žalobcov proti žalovaným a

. Sťažovatelia uvádzajú, že toto súdne konanie nielenže nie je ku dňu podania

tejto sťažnosti právoplatne skončené, ale v súdnom konaní, ktoré trvá prakticky 3 roky,

nebolo vykonané ani len jedno pojednávanie. Dňa 20. apríla 2016 sťažovatelia doručili

okresnému súdu urgenciu s cieľom nariadenia pojednávania, ale napriek tomu okresný súd

nevykonal v napadnutom konaní žiadny úkon.

3. Sťažovatelia ďalej v sťažnosti uviedli:

„Sťažovatelia sa predmetnou Žalobou domáhajú zdržania sa konania zo strany

žalovaných, a to v rozsahu odstránenia nežiaduceho účinku novopostaveného plota

u žalovaných (susedov žalobcov), cez ktorý neprenikajú slnenčné lúče na ich pozemok.

Predmetný spor je teda špecifický typ susedského sporu, ku ktorému je potrebné pristupovať

s citom a pochopením situácie všetkých účastníkov konania. Žalovaným je v súčasnosti

sťažené resp. znemožnené riadne užívanie ich nehnuteľnosti. Podanou Žalobou sa teda

žalobcovia obrátili na Okresný súd Trnava s vierou spravodlivého a rýchleho vyriešenia

veci. V tomto smere sa ich očakávania, ktoré vložili do Okresného súdu Trnava, nenaplnili.

... S poukazom na vyššie uvedené tvrdenia a skutočnosti, základné práva a slobody

Sťažovateľov boli porušené nečinnosťou Okresného súdu Trnava v konaní evidovaného

pod sp. zn. , v dôsledku čoho došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa , resp. práva garantovaného podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

... V závere chceme poukázať na dôležitú skutočnosť, že ústavná sťažnosť je

poslednou možnosťou, ako sa domôcť ochrany garantovaných práv Sťažovateľov

na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ktorá nemôže byť

dosiahnutá inými právnymi prostriedkami.“

4. S poukazom na uvedenú argumentáciu sťažovatelia ústavnému súdu navrhli vydať

tento nález:

„a) Základné právo sťažovateľov a

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava, v konaní vedenom

pod sp.zn. 14C/291/20I5, porušené boli.

b) Sťažovateľom a priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 20.000,- EUR (slovom: dvadsaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd

Trnava povinný vyplatiť a do dvoch

mesiacov od právoplatnosti predmetného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

c) Okresný súd Trnava je povinný nahradiť a

trovy konania v sume vo výške 390,50 EUR za dva úkony právnej služby,

na účet advokáta... a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti predmetného rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Sťažovatelia namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní vedenom pod sp. zn. .

8. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

9. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť,

že v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v konaní pred všeobecným súdom, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje

preukázanie využitia právneho prostriedku nápravy (bod 8), na uplatnenie ktorého mali

sťažovatelia v okolnostiach danej veci právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

predsedovi okresného súdu. Splnenie uvedenej podmienky pritom ústavný súd zásadne

vyžaduje vo veciach, ktoré sa nachádzajú v počiatočnej fáze konania, t. j. vo veciach, ktoré

netrvajú viac rokov, ako je to v danej záležitosti.

10. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil

označené právne prostriedky, ktoré mal podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže,

že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

11. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní.“.

V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý

vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený

vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení

na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči

zodpovedným osobám dôsledky.“.

12. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

13. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného

aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

14. Zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovatelia, ktorí sú

kvalifikovane právne zastúpení, sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi

okresného súdu nepodali a ani netvrdia, že ju nepodali z dôvodov hodných osobitného

zreteľa. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných

a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ

pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami,

ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom má za následok

nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“

().

15. Keďže ústavný súd vlastným šetrením dopytom na okresnom súde zistil, že

sťažovatelia nepodali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom

konaní a ani z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti

sťažnosti podľa došlo zo strany sťažovateľov

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú.

16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.

17. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľom

obrátiť sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konaní

na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2018