Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 403/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16

ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48

ods. 2 v spojení s , , 2 a 4 a

, práv podľa , , , , ,

čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práv podľa čl. 1

ods. 1 a 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv

podľa čl. 1, čl. 2, čl. 3, čl. 4 ods. 1 až 5, čl. 12 ods. 3 až 5, čl. 13, čl. 15, čl. 16, čl. 25 a čl. 28

Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím uzneseniami Krajského súdu v Žiline

sp. zn. z 23. februára 2018 a z 26. marca 2018 a rozhodnutím Centra právnej

pomoci, Kancelárie Trenčín sp. zn. z 29. novembra 2017, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2018

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 39

ods. 1 a 2, , až 4, a 3, Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 ods. 3

, práv podľa , , , , , a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práv podľa čl. 1 ods. 1

a 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dodatkový protokol“) a práv podľa čl. 1, čl. 2, čl. 3, čl. 4 ods. 1 až 5, čl. 12 ods. 3 až 5,

čl. 13, čl. 15, čl. 16, čl. 25 a čl. 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím

(ďalej len „dohovor OSN“) uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 23. februára 2018 a z 26. marca 2018 (ďalej aj „napadnuté

uznesenia“) a rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelárie Trenčín (ďalej len „Centrum

právnej pomoci“) sp. zn. z 29. novembra 2017 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie Centra právnej pomoci“).

Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že napadnutým rozhodnutím centra

právnej pomoci sťažovateľovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Proti

tomuto rozhodnutiu sťažovateľ podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho preskúmania,

ako aj oslobodenia od súdnych poplatkov.

Krajský súd napadnutým uznesením (vydaným vyšším súdnym úradníkom, pozn.)

z 23. februára 2018 zamietol návrh sťažovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Uznesenie mu bolo doručené 1. marca 2018 a lehota na podanie sťažnosti proti uzneseniu

vydanému vyšším súdnym úradníkom plynula od 2. marca 2018 do 16. marca 2018 (piatok,

pozn.).

Sťažovateľ podal elektronickou formou 19. marca 2018 sťažnosť proti uzneseniu

o nepriznaní oslobodenia a v ten istý deň ju podal aj na poštovú prepravu v písomnej

podobe. Spolu so sťažnosťou zaslal krajskému súdu elektronicky aj písomne návrh

na odpustenie zmeškania lehoty na podanie sťažnosti s poukazom na veľmi závažné

zdravotné ťažkosti, ktoré mu nedovoľovali vykonať procesný úkon včas. Uvedené tvrdenie

nepodložil žiadnym dôkazom o trvaní prekážky počas plynutia lehoty.

Krajský súd napadnutým uznesením z 26. marca 2018 zamietol návrh sťažovateľa

na odpustenie zmeškania lehoty na procesný úkon podania sťažnosti s odôvodnením, že

nepreukázal konkrétne zdravotné ťažkosti trvajúce v rozhodnom období plynutia procesnej

lehoty žiadnym dôkazom a iné závažné dôvody pre odpustenie zmeškania lehoty ani

netvrdil. Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 3. apríla 2018.

Prílohu sťažnosti tvorí aj kasačná sťažnosť sťažovateľa z 2. mája 2018 proti

napadnutému uzneseniu krajského súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na odpustenie

zmeškania lehoty (bez podacej pečiatky krajského súdu či potvrdenia pošty o podaní,

pozn.). V súčinnosti s krajským súdom ústavný súd zistil, že kasačná sťažnosť bola

predložená na konanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

22. mája 2018, pričom konanie o nej nebolo dosiaľ skončené a spis nebol vrátený krajskému

súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Sťažovateľ aj so svojou manželkou, sú ťažko zdravotne postihnutí občania SR, a pre

svoje choroby, boli a sú odkázaní na sprievodcu a individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom. Týmto postihnutím sú obmedzovaní aj pri chránení si svojich,

sústavne porušovaných základných ľudských práv a slobôd...

... centrum Trenčín opätovne vydalo dna 29. 11. 2017, rozhodnutie sp zn.

KaTN 20249/2017, ktorým sťažovateľovi právnu pomoc nepriznalo.

S poukazom na uvedené skutočností, bol Sťažovateľ na preskúmanie protiústavného

rozhodnutia centra právnej pomoci v Trenčíne sp. zn. zo dňa 29. 11.

2017, nútený podať dňa 14. 12. 2017, ďalšiu žalobu krajskému sudu v Žiline vedenú pod

sp. zn. , pričom súd požiadal aj o odpustenie súdnych poplatkov, čo mu súd

uznesením sp. zn. zo dňa 23. 02. 2018, protiústavné zamietol. Sťažovateľovi,

zrejme zo zaujatosti, protiprávne zamietol aj oprávnený návrh na odpustenie zmeškanej

lehoty a dokonca neakceptoval ani kasačnú sťažnosť zo dňa 02. 05.2018, podanú súdu dňa

03. 05. 2018, resp. 07. 05. 2018 v zmysle poučenia v uznesení sp. zn. zo dňa

26. 03. 2018.

- Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s SR...

- Nemožno tolerovať formalistický p os tup. ktorým sa za použitia sofistikovanej

argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný

doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel

zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú

svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku.

- Za situácie, keď sa najvyšší súd odchýli! od právneho názoru vysloveného v inom

jeho rozhodnutí týkajúcom sa analogického prípadu, bolo jeho povinnosťou minimálne

poukázať na už existujúce rozhodnutia v identických právnych veciach, ktoré vychádzajú

z odlišných právnych názorov, a na tomto základe zdôvodniť, prečo sa od nich v teraz

riešenej právnej veci odkláňa. Ak tak najvyšší súd neurobil, tak tým vážne spochybnil

princíp právnej istoty...

Rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať tomu,

aby účastníkovi nebolo, len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať,

alebo brániť svoje pravo. Pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové, tak aj rodinné,

sociálne a zdravotné, ktoré nie sú len dočasnej, alebo prechodnej povahy a odôvodňujú

záver, že poplatník nemôže splniť poplatkovú povinnosť, alebo že jej splnenie súd nemôže

od neho spravodlivo žiadať...

Sťažovateľ hoci nemá právne vzdelanie, je presvedčený, že postupom a konaním, tak

Centra právnej pomoci, Kancelária Trenčín, ako aj Krajského sudu v Žiline, nepriznaním

mu nároku na poskytnutie právnej pomoci a oslobodenia od súdnych poplatková

zamietnutím jeho žalobného návrhu, porušili jeho ústavné a základne ľudské práva

a slobody zaručene nielen . Európskym dohovorom

a medzinárodnými zmluvami OSN a Dohovorom o právach osôb zdravotne postihnutých,

ale konali a rozhodovali v rozpore aj s Nálezmi a rozhodnutiami, či už Ústavných súdov,

alebo Najvyšších súdov EÚ, dokonca aj s rozhodnutiami samotných súdov, ktorými bol

Sťažovateľ za takých istých sociálnych, majetkových a zdravotných podmienok od súdnych

poplatkov oslobodený, bola mu poskytovaná právna pomoc a boli rušeň e aj odmietavé

rozhodnutia centier. To znamená, že sa jedná o nerovnaké zaobchádzanie a diskrimináciu

Sťažovateľa, čo je neprípustné, navyše keď’ je ťažko zdravotne postihnutý a hrozí mu

infarkt. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ má nárok na oslobodenie od

platenia súdnych poplatkov a taktiež aj na bezplatnú právnu pomoc. Keby tomu tak nebolo.

Ústavný súd, ani iné súdy by mu právneho zástupcu neustanovili a nebol by oslobodzovaný

od súdnych poplatkov...

Na základe vyššie uvedených skutočností, sťažovateľ požaduje v dôsledku

protiústavného postupu pri rozhodovaní o nepriznaní právnej pomoci, odmietnutí

oslobodenia od súdnych poplatkov a zamietnutí žalobného návrhu... priznanie finančného

zadosťučinenia vo výške 5 000 - Eur... Finančne zadosťučinenie sťažovateľ zdôvodňuje

prieťahmi v konaní a tým, že počas riešenia jeho civilnej veci je vystavený pocitom právnej

neistoty, krivdy, nespravodlivosti, beznádeji, zúfalstvu, bezmocnosti, úzkosti, psychickým

traumám a vážnym zdravotným problémom, predovšetkým infarktovým stavom... Ďalej si

uplatňuje náhradu trov spojených s poštovným cestovným a kopírovaním listín potrebných

ako prílohy k sťažnosti, cca 30 eur.“

Na základe citovanej argumentácie sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby po

prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jeho

základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46

ods. 1 až 4, a 3, v spojení s , ,

2 a 4, čl. 13 ods. 3, práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14

a čl. 17 dohovoru, práv podľa čl. 1 ods. 1 a 2 dodatkového protokolu a práv podľa čl. 1,

čl. 2, čl. 3, čl. 4 ods. 1 až 5, čl. 12 ods. 3 až 5, čl. 13, čl. 15, čl. 16, čl. 25 a čl. 28 Dohovoru

o právach osôb so zdravotným postihnutím napadnutými uzneseniami krajského súdu

a napadnutým rozhodnutím Centra právnej pomoci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv napadnutým

rozhodnutím Centra právnej pomoci

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť (a aj domáhal) využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku

právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Proti napadnutému rozhodnutiu Centra právnej pomoci o nepriznaní nároku na

poskytnutie právnej pomoci mohol sťažovateľ podať správnu žalobu, čo aj využil.

O správnej žalobe bol oprávnený a aj povinný za splnenia všetkých procesných podmienok

konania rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť v konaní o správnej

žalobe sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto

túto časť jeho sťažnosti smerujúcu proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci odmietol podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

II.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv napadnutým

uznesením krajského súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov

Podľa (ďalej len „“) proti uzneseniu

správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť,

ak ju tento zákon nevylučuje.

Podľa sťažnosť musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia uznesenia

na správnom súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

Sťažovateľovi bolo napadnuté uznesenie doručené 1. marca 2018 a lehota na podanie

sťažnosti proti uzneseniu uplynula 16. marca 2018 (piatok, pozn.).

Sťažovateľ podal sťažnosť proti uzneseniu po zákonom ustanovenej lehote 19. marca

2018 spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty, avšak krajský súd dôvody

uvádzané sťažovateľom nepovažoval za preukázané a odmietol jeho návrh na odpustenie

zmeškania lehoty.

Uznesenie o zamietnutí žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov tak nadobudlo

právoplatnosť bez účinného vyčerpania všetkých sťažovateľovi dostupných opravných

prostriedkov, keď pre zmeškanie lehoty nepodal účinne sťažnosť proti uzneseniu vydanému

vyšším súdnym úradníkom.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd konštantne zdôrazňuje, že je oprávnený na preskúmanie zlučiteľnosti

právnych účinkov napadnutých rozhodnutí so základným právom sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1 (resp. právom podľa dohovoru, pozn.) až po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia všeobecného súdu, len za predpokladu vyčerpania všetkých

dostupných opravných prostriedkov, ktoré sťažovateľovi právny poriadok účinne poskytuje

na ochranu jeho základných práv.

Napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť bez efektívneho (včasného)

uplatnenia opravného prostriedku sťažnosti, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti ako

neprípustnej.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť

sťažnosti sťažovateľa podľa v spojení s ako

neprípustnú.

II.3 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv napadnutým

uznesením krajského súdu o zamietnutí návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na

podanie sťažnosti

Sťažovateľ namieta aj porušenie označených práv napadnutým uznesením krajského

súdu o zamietnutí návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na vykonanie procesného úkonu.

Ústavný súd môže prijať sťažnosť na ďalšie konanie a meritórne o nej rozhodnúť až

vtedy, ak príslušné orgány verejnej moci už nemajú možnosť poskytnúť ochranu

garantovaným právam sťažovateľa. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na právny

názor, ktorý tvorí súčasť jeho ustálenej judikatúry, v zmysle ktorého vyčerpanie všetkých

opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov, neznamená samotné podanie

oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom (,

, ).

Z príloh a v súčinnosti s krajským súdom ústavný súd zistil, že proti tomuto

napadnutému uzneseniu v zmysle jeho poučenia je prípustná kasačná sťažnosť, pričom

sťažovateľ svoje oprávnenie podať kasačnú sťažnosť aj využil. Krajský súd kasačnú

sťažnosť sťažovateľa z 2. mája 2018 postúpil 22. mája 2018 najvyššiemu súdu, ktorý do dňa

predbežného prerokovania sťažnosti o nej nerozhodol.

Ústavný súd už vyslovil právny názor, že kasačná sťažnosť (hoci smeruje proti

právoplatnému uzneseniu krajského súdu) predstavuje v okolnostiach sťažovateľovej veci

účinný právny prostriedok, prostredníctvom ktorého následne najvyšší súd ako kasačný súd

poskytuje ochranu jeho základným právam i právam zaručeným medzinárodnými

zmluvami, ktorých porušenie sťažovateľ namieta v sťažnosti doručenej ústavnému súdu

().

Navyše, prijatím tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie by za popísaných okolností

vznikol ústavne neakceptovateľný stav, keď by o rovnakej veci rozhodovali paralelne dva

orgány súdneho typu (, tiež , atď.).

Vyčerpanie prípustných opravných prostriedkov ako nevyhnutný predpoklad

prípustnosti sťažnosti podľa je naplnené až rozhodnutím o nich príslušným

orgánom verejnej správy, nie ich samotným uplatnením (podaním, pozn.). Preto je potrebné

sťažnosť adresovanú ústavnému súdu v opísanej procesnej situácii (sťažovateľ podal

kasačnú sťažnosť, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté, pozn.) považovať za podanú predčasne,

čo taktiež zakladá dôvod na jej odmietnutie ako neprípustnej.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené časť sťažnosti sťažovateľa, v ktorej namietal

porušenie označených základných práv napadnutým uznesením krajského súdu o zamietnutí

návrhu na odpustenie zmeškania lehoty, odmietol uplatnením zásady ratione temporis podľa

ako neprípustnú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd v súvislosti so žiadosťou sťažovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie poznamenáva, že nepovažoval za potrebné

sťažovateľa odkázať na Centrum právnej pomoci, v ktorého kompetencii je prípadné

ustanovenie advokáta sťažovateľovi, pretože vzhľadom na charakter uplatňovaných

námietok by jeho sťažnosť ani po prípadnom doplnení splnomocnenia na právne

zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom nebola spôsobilá na jej prijatie na

ďalšie konanie, keďže ďalšiemu postupu ústavného súdu v konaní bránia neodstrániteľné

procesné prekážky (v časti prípustnosť sťažnosti a v časti nedostatok právomoci ústavného

súdu).

V závere ústavný súd dodáva, že vzhľadom na to, že odmietol sťažnosť sťažovateľa

ako celok, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími v nej obsiahnutými návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2018