Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 423/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. júla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Miroslava Duriša a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, t. č. v

, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 2 a čl. 19

ods. 1 a 3 , základných práv podľa a

Listiny základných práv a slobôd, práva podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 7 ods. 2 a 5, čl. 12 a čl. 13 ods. 4

na výkon trestu odňatia slobody v Žiline

a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a a 3 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 7 ods. 2 a čl. 10 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd, práva podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 7 ods. 2 a 5, čl. 12 a čl. 13 ods. 4

postupom a rozhodnutiami Ústavu na výkon trestu odňatia Slobody v Žiline (ďalej

len „ústav na výkon trestu“) a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ „bol právoplatne uznaný vinným

z obzvlášť závažného zločinu podvodu v štádiu pokusu na základe rozhodnutia Krajského

súdu v Žiline“.

Sťažovateľ pred ústavným súdom tvrdí, že v období medzi 15. februárom 2017

a 14. marcom 2017 počas výkonu trestu v ústave na výkon trestu odňatia slobody boli týmto

a ministerstvom porušené jeho v petite sťažnosti označené práva tým, že v jeho

cele bolo matné nepriehľadné sklo a sťažený prístup k oknu, nedostatočné zabezpečenie

sociálnych zariadení a nedostatočný prísun čerstvého vzduchu. Ďalej v tejto súvislosti

namieta aj spôsob vykonávania osobných prehliadok, nemožnosť vykonávať prácu,

nedostupnosť zmysluplných voľnočasových aktivít, nedostatočný pobyt a pohyb mimo cely,

ako aj skutočnosť, že dozorcovia v ústave na výkon trestu mali pri sebe neustále putá

a obušok, čo „evokuje“ násilie z ich strany.

Sťažovateľ ďalej vo svojej sťažnosti poukazuje na nedostatočnú rozlohu jeho cely,

nemožnosť nahliadnuť do karty odsúdeného a porušenie lekárskeho tajomstva pri lekárskom

vyšetrení, pri ktorej bola prítomná aj tretia osoba (dozorca). Uvedené skutočnosti zapríčinili

podľa jeho tvrdenia zhoršenie jeho zdravotného stavu, ako i vyvolanie pocitov úzkosti,

frustrácie a depresie.

Sťažovateľ napokon uvádza, že na účel nápravy opísaných porušení svojich práv

sa obrátil na ústav na výkon trestu, Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej

stráže, Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ministerstvo, ako aj Kanceláriu

verejného ochranu práv, avšak bezvýsledne, keďže „nikto nechce niesť zodpovednosť

za porušovanie práv a slobôd“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Preto boli práva porušené, a to čl. 16 ods. 2, čl. 19 ods. 1 a 3,

a ods. 5, a SR, ďalej a Listiny

základných práv a slobôd, ako i čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Za porušenie práv ... mu prináleží adekvátne odškodné, a to vo výške 30.000 EUR...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta podmienky, za akých sa vykonáva trest v ústave na výkon trestu

odňatia slobody a spája s nimi porušenie v sťažnosti označených práv. Za ich porušovateľov

označuje ústav na výkon trestu a ministerstvo.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, aby v miestach,

kde sa vykonáva... trest odňatia slobody..., boli držané osoby len na základe rozhodnutia

súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej

slobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne

predpisy.

Podľa § 18 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný c) písomným

príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia

orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo ich nadriadeného

orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym

predpisom...

Podľa o výkone trestu odňatia slobody a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone

trestu“) dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa

osobitného predpisu. Týmto predpisom je práve zákon o prokuratúre.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona o výkone trestu a zákona

o prokuratúre, sťažovateľ mal/má možnosť domáhať sa ochrany ním označeného práva tak,

ako to namietal v sťažnosti podanej ústavnému súdu, práve prostredníctvom príslušnej

prokuratúry ako orgánu vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave

na výkon trestu, ktorá je oprávnená a zároveň povinná v prípade zistenia porušenia

právnych predpisov na výkon trestu vo vzťahu k osobe sťažovateľa zabezpečiť

nápravu nezákonného stavu.

Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa ,

resp. podľa ako prostriedku ochrany (alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd

je princíp subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity vychádza z toho, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,

ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní

až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu vyplývajúceho z (m. m. ). Ústavný

súd môže uplatniť svoju právomoc až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba

nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv (,

).

Podľa ťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený

podľa osobitných predpisov.

Proti namietanému porušeniu svojich práv mohol sťažovateľ podať sťažnosť

prostredníctvom príslušnej prokuratúry ako orgánu vykonávajúceho dozor nad

zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu. Sťažovateľ však nepreukázal,

že by tento prostriedok ochrany svojich práv, o ktorých tvrdí, že mu boli postupom ústavu

na výkon trestu porušené, využil, a nepreukázal ani to, že túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako neprípustnú.

Ústavný súd ďalej uvádza, že sťažnosť sťažovateľa nespĺňa v § 20 a § 50 zákona

o ústavnom súde ustanovené náležitosti sťažnosti.

Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta porušenie svojich v sťažnosti označených

práv, a to na výkon trestu a ministerstvom, ktorých rozhodnutia, oznámenia alebo

upovedomenia o inom zásahu však vo svojej sťažnosti bližšie nešpecifikuje (§ 50 ods. 1

) a ktoré ani nedoložil ako prílohu svojej sťažnosti podľa

( ).

Sťažovateľ zároveň vo svojej sťažnosti podľa naznačuje, že vo vzťahu

k riešeniu namietaného porušenia svojich práv sa obrátil aj na iné orgány Slovenskej

republiky vrátane prokuratúry, pričom však jej rozhodnutia pred ústavným súdom vôbec

nenapáda a ani ich ústavnému súdu nedoručil (§ 50 ods. 1 a 2 a § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde).

Vzhľadom na uvedené podstatné nedostatky bol dôvod na odmietnutie sťažnosti

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ako celok pri jej predbežnom prerokovaní

odmietnutá, ústavný súd sa jeho ďalšími požiadavkami nezaoberal, pretože rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu

v danom prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2018