Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 278/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom , , pre namietané

porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 27. februára 2018 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Dňa 21. júna 2018 bolo Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) doručené elektronické podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom

advokáta , ktorým v mene svojho klienta ,

(ďalej len „sťažovateľ“), podal sťažnosť pre namietané porušenie

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší

súd“) sp. zn. z 27. februára 2018 a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že v konaní o určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iných najvyšší súd napadnutým uznesením

odmietol dovolanie sťažovateľa proti prvému výroku uznesenia Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. , z 31. júla 2014, ktorým

odmietol odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. -428

z 24. februára 2014, ktorým pripustil zmenu návrhu, pretože „v preskúmavanej veci

dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je prípustné podľa a neboli

zistené ani podmienky prípustnosti podľa “. Druhým výrokom uvedeného

uznesenia krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu č. k. -429 z 24. februára

2014, ktorým sťažovateľovi uložil povinnosť „zaplatiť súdny poplatok z uplatneného

nároku na určenie rovnakého zaobchádzania a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške

165,50 eura podľa položky 7d písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov“, a vec mu vrátil

na ďalšie konanie; tento výrok však sťažovateľ dovolaním nenapadol. Najvyšší súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že „pripustením zmeny žaloby...

sa... v plnom rozsahu vyhovelo návrhom žalobcu, ktoré sú zaznamenané v zápisnici

z pojednávania konanom 30. mája 2013 (č. l. 342), bližšie špecifikované podaním

zo 17. decembra 2013 (č. l. 418) a napokon opätovne zopakované na pojednávaní konanom

4. februára 2014 (č. l. 427). Rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie preto

žalobcovi prístup k súdnej ochrane nijako neobmedzili a v konečnom dôsledku nemohlo

dôjsť ani k odňatiu možnosti konať pred súdom.“. Podľa názoru najvyššieho súdu

„nesprávne posúdenie procesného úkonu by malo za následok odňatie možnosti konať pred

súdom len vtedy, ak by v dôsledku nesprávneho posúdenia procesného úkonu došlo

k neposkytnutiu súdnej ochrany, teda by súd o uplatnenom nároku už meritórne vôbec

nerozhodoval. O takýto prípad ale v preskúmavanej veci nejde.“.

3. Sťažnosť je odôvodnená tým, že okresný súd nesprávne vyhodnotil návrh

sťažovateľa zo 17. decembra 2013 ako zmenu návrhu, a nie ako čiastočné späťvzatie

návrhu, a preto jeho uznesenie č. k. -428 z 24. februára 2014 vôbec nemalo byť

vydané. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ nesúhlasí so záverom najvyššieho súdu

o neprípustnosti dovolania proti prvému výroku uznesenia krajského súdu a jeho záver,

že „ nepripúšťa odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa podľa

ust. pripustila alebo nepripustila zmena návrhu“, považuje za nezákonný, bez

opory v objektívnom práve.

4. Sťažovateľ zároveň poukazuje na to, že ústavný súd už nálezom

č. k. -35 z 15. októbra 2013 vyslovil, že „Okresný súd Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil základné právo , aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd“, no napriek tomu uvedené konanie „prebieha už 14

rokov a stále je len na prvom stupni súdneho konania“.

II.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

6. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných

náležitostí vyplývajúcich z a , ako aj ďalších procesných

podmienok vyplývajúcich z .

7. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

8. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

9. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

10. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej aj „“) alebo .

11. Podľa podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe

alebo v elektronickej podobe. Elektronickým podaním sa rozumie podanie urobené

elektronickou poštou prostredníctvom e-mailovej správy alebo prostredníctvom

elektronických schránok podľa o elektronickej podobe

výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“),

príp. prostredníctvom elektronického formulára pre elektronické podanie sprístupneného

v module elektronických formulárov.

12. Podľa podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe

bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí

súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania

nevyzýva.

13. Na internetovej stránke ústavného súdu www.ustavnysud.sk v sekcii

„Elektronické služby“ sa okrem linky na formulár na elektronické podanie na začatie

konania pred ústavným súdom, ktorým možno iniciovať všetky typy konaní upravených

v prvom oddiele siedmej hlavy patriacich do právomoci ústavného súdu, nachádza aj

upozornenie v tomto znení: „Elektronické podanie na začatie konania pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky musí podávajúci podpísať zaručeným elektronickým podpisom

(ZEP). V prípade, ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta, je potrebné,

aby splnomocnenie právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania, bolo už pred

priložením k formuláru podania podpísané zaručeným elektronickým podpisom (ZEP)

klienta. Ak klient nemá zaručený elektronický podpis, je potrebné doručiť podpísaný

originál splnomocnenia Ústavnému súdu Slovenskej republiky poštou alebo osobne.“

14. Zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu presne

vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím

osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

15. Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta, teda

za účastníka konania, musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázaná

originálom splnomocnenia.

16. Splnomocnenie podľa je osobitnou listinou

preukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127

ods. 1 za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným

procesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania voči ústavnému súdu, s ktorým sú

spojené závažné právne dôsledky. Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať

ustanovenia zákona e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene sporovej strany

(účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom

autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo,

ak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie

pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente.

Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá

splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je

postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť,

že advokát plnú moc prijal.

17. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely

elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby

preukázané vždy, ak

a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa

osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a

rozsah tohto oprávnenia, alebo

b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor

osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej

mene.

18. Podľa § 35 ods. 1 zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom je

celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného

a) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu

v listinnej podobe,

b) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického

dokumentu,

c) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického

dokumentu.

19. Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia

s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na

právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.

20. Podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou

vykonávať zaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.

21. Podľa § 36 ods. 2 zákona o e-Governmente osoba vykonávajúca konverziu pri

zaručenej konverzii podľa § 35 ods. 1 písm. b)

a) transformuje pôvodný dokument v listinnej podobe na elektronický dokument,

b) vytvorí osvedčovaciu doložku vo forme elektronického dokumentu,

c) autorizuje osvedčovaciu doložku a novovzniknutý elektronický dokument

spoločne a pripojí časovú pečiatku,

d) vytvorí záznam o vykonanej zaručenej konverzii.

22. Podľa § 39 ods. 1 zákona o e-Governmente novovzniknutý dokument zo

zaručenej konverzie, ktorý je neoddeliteľne spojený s osvedčovacou doložkou, má rovnaké

právne účinky a je použiteľný na právne účely v rovnakom rozsahu ako osvedčená kópia

pôvodného dokumentu, ktorého transformáciou vznikol.

23. Predloženie kvalifikovaného splnomocnenia je zákonnou povinnosťou

vyplývajúcou z už citovaného (obdobne

a ).

24. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom (m. m. ).

25. Ústavný súd so zreteľom na dikciu v spojení

s konštatuje, že k elektronickému podaniu (bod 1) bolo pripojené splnomocnenie

sťažovateľa na jeho zastupovanie advokátom pred ústavným

súdom „postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom po sp. zn.

, vrátane spísania návrhu na začatie konania“ z 19. júna 2018.

Splnomocnenie nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom sťažovateľa, pričom

transformáciou listinného dokumentu – splnomocnenia podpísaného sťažovateľom –

do elektronickej podoby (naskenovaním) bez vykonania zaručenej konverzie došlo k strate

účinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako ako pri vyhotovení fotokópie z originálu

listinného splnomocnenia. Splnomocnenie nebolo dodatočne doručené ústavnému súdu

v origináli poštou ani osobne. V splnomocnení zároveň absentuje výslovné udelenie

splnomocnenia sťažovateľa na jeho zastupovanie advokátom pred ústavným súdom

vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť

v predloženej podobe vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísaných zákonom

o ústavnom súde, že nie je možné preskúmať ani len splnenie procesných podmienok

konania pred ústavným súdom, preto ju z uvedeného dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2

už pri predbežnom prerokovaní.

27. Ústavný súd poznamenáva, že ani prípadné odstránenie nedostatku preukázania

splnomocnenia sťažovateľa na zastupovanie pred ústavným súdom advokátom by

v okolnostiach daného prípadu neviedlo k prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie, keďže jeho

argumentácia (bod 3) nie je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov

napadnutého uznesenia najvyššieho súdu (bod 2). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje,

že právo na súdnu ochranu podľa sa v civilnom konaní účinne zaručuje

len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny

súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným

súdom vrátane dovolacích konaní. Samotná otázka posúdenia podmienok pre uskutočnenie

dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky prípustnosti dovolania patrí do výlučnej

právomoci najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho. Posúdenie tejto otázky je teda vecou

zákonnosti a jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami

(účinného do 30. júna 2016), resp. (účinného od 1. júla

2016), ktoré v zmysle majú ustanovovať podrobnosti o realizácii

základného práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z v konečnom

dôsledku nemôže viesť k záveru o porušení označeného práva sťažovateľa.

Pre neprípustnosť dovolania najvyšší súd ani nemá právomoc preskúmavať dôvodnosť

dovolania z hľadiska dovolateľom namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci.

Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa preto nie je povinnosť

dovolacieho súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané

sťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ ani nemožno bez ďalšieho považovať

za porušenie označeného základného práva. V opačnom prípade by totiž dovolací súd stratil

možnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného opravného

prostriedku vôbec boli naplnené. V danom prípade sa najvyšší súd neodmietol zaoberať

opravným prostriedkom sťažovateľa, ktorým napadol uznesenie odvolacieho súdu,

jeho dovolanie riadne preskúmal, no keďže dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania

nezistil, následne sformuloval svoj právny záver o neprípustnosti podaného opravného

prostriedku a rozhodol o ňom spôsobom, ktorý mu v súčasnosti účinný procesný kódex

() prostredníctvom vyslovene umožňuje,

rešpektujúc pritom vlastnú judikatúru a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, na ktorú

v podrobnostiach odkázal.

28. Ústavný súd taktiež poznamenáva, že vo vzťahu k napadnutému postupu

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. toto rozhodnutie nezakladá

prekážku veci rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni

tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci

v prípade zotrvania na svojom stanovisku o pretrvávajúcich zbytočných prieťahoch

v súdnom konaní (bod 4) predložil ústavnému súdu novú sťažnosť. Bez výslovného

splnomocnenia sťažovateľa právny zástupca nemohol (nebol oprávnený) takúto sťažnosť

podať a ak ju podal vo svojom mene, potom by sťažnosť v tejto časti bolo potrebné

podľa odmietnuť ako podanú zjavne neoprávnenou

osobou.

29. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené

vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júla 2018