Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 258/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom Mgr. Jakubom Malým, Cukrová 14, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2018

elektronicky doručená a 9. júla 2018 prostredníctvom poštovej prepravy doplnená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konania“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa na okresnom súde

žalobou doručenou okresnému súdu 7. júna 2007 domáhal z titulu ochrany osobnosti

ospravedlnenia, náhrady nemajetkovej ujmy a trov konania. Sťažovateľovi mala byť

spôsobená ujma v súvislosti s uverejnením otvoreného listu spoločnosti akupunktúry

v odbornom časopise Acupunctura Bohemo Slovaca č. 1-2/2007, vyhotoveného

a podpísaného žalovanými, ktorým malo byť poškodené sťažovateľovo dobré meno,

občianska a profesionálna česť a jeho zaslaním ministrovi zdravotníctva Slovenskej

republiky. Okresný súd v konaní rozhodol rozsudkom 14. septembra 2010. Tento rozsudok

okresného súdu bol uznesením krajského súdu č. k. -182 z 3. apríla 2012

zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ v tejto súvislosti

poukázal na skutočnosť, že prvý rozsudok okresného súdu bol v konaní vynesený po viac

ako troch rokoch od podania žaloby.

3. Okresný súd v konaní opätovne rozhodol rozsudkom č. k. -248

z 3. decembra 2013. Proti danému rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd 27. marca 2018. Sťažovateľ v súvislosti s namietanou nečinnosťou krajského

súdu zhodnotil, že tento vyjadrením žalovaných disponoval už od 24. apríla 2014 a doručil

ho právnemu zástupcovi sťažovateľa až 2. októbra 2017.

4. Sťažovateľ zhodnotil, že v predmetnej veci jednoznačne prichádzalo k prieťahom,

ktoré boli zavinené jednotlivými konajúcimi súdmi. Zároveň skonštatoval, že nejde

o mimoriadne právne zložitú vec a strany v konaní boli dostatočne aktívne.

5. Sťažovateľ uviedol, že neprimerane zdĺhavý priebeh konania namietal aj pred

samotným okresným súdom tak, že podal predsedníčke okresného súdu sťažnosti na

prieťahy v konaní. Prvú sťažnosť podal 6. mája 2008 a v odpovedi, ktorá mu bola doručená

29. mája 2008, predsedníčka okresného súdu uznala, že sťažnosť je dôvodná a v mene súdu

sa sťažovateľovi ospravedlnila. Ako hlavné dôvody prieťahov bol na jednej strane

spomenutý vysoký počet veci na príslušnom oddelení a na druhej strane nedostatočné

personálne obsadenie súdu. Druhú sťažnosť na prieťahy v konaní z 3. mája 2010

predsedníčka okresného súdu odložila z formálnych dôvodov bez preskúmania veci.

6. V súvislosti s tvrdenými zbytočnými prieťahmi sťažovateľ poukázal na

skutočnosť, že v uvedenej veci sa prvýkrát konalo pred okresným súdom takmer tri a pol

roka. Za neprimerane dlhé však sťažovateľ považuje nekonanie okresného súdu a krajského

súdu v období od 24. apríla 2014, keď boli doručené vyjadrenia žalovaných k odvolaniu

podanému sťažovateľovým právnym zástupcom, až do 2. októbra 2017, keď boli doručené

výzvy na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných sťažovateľovmu právnemu zástupcovi), t. j.

v období takmer tri a pol roka. Aj v dôsledku viacerých období neprimerane dlhej

nečinnosti súdu sa celková dĺžka konania natiahla na viac ako jedenásť rokov.

7. Podľa názoru sťažovateľa popísanou a konkretizovanou nečinnosťou súdov,

nedovolenými a neodôvodnenými prestávkami v konaní a neefektívnym postupom súdov

v konaní dochádzalo od začiatku konania k zásahom do jeho práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, keď ani po viac ako 10 rokoch od začatia súdneho konania nebolo

vydané rozhodnutie vo veci, ktoré by nastolilo stav právnej istoty do právnych vzťahov

medzi sťažovateľom a žalovanými ako stranami sporu.

8. Sťažovateľ zároveň podotkol, že s právom na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov korešponduje povinnosť štátnych orgánov aktívne a efektívne postupovať

v začatom konaní, tak aby toto bolo aj bez prípadných ďalších návrhov účastníkov konania

riadne procesné ukončené. Nečinnosť, resp. neefektívna činnosť súdov spôsobila, že

konanie trvá neúmerne dlho. Sťažovateľ sa domnieva, že ani prípadné zmeny v rozvrhu

práce alebo zaťaženosť súdov nie je objektívnym dôvodom na pasívne, resp. neefektívne

konanie a nezbavuje štát zodpovednosti za dodržiavanie základných práv a slobôd, na

dodržiavanie ktorých sa zaviazal.

9. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: proti

žalovaným: 1/ a 2/ o ochranu

osobnosti, vedenej pod sp. zn. , porušil právo sťažovateľa, aby sa jeho vec

prerokovala bez prieťahov, ktoré je garantované článkom 48 ods. 2 Slovenskej

republiky.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný

zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný

zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave sú povinné nahradiť

sťažovateľovi trovy konania vo výške 340,90 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľa

, advokáta... a to do troch dni od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

12. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. , ).

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

14. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že jednou

zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je totiž to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočností, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. , ).

15. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 3. decembra 2013 tak, že žalobu

zamietol. V čase podania sťažnosti bolo už rozhodnuté aj o sťažovateľovom odvolaní,

keďže krajský súd v odvolacom konaní rozhodol 27. marca 2018. Z uvedeného je zjavné, že

ani okresný súd, ani krajský súd nemohol v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

porušovať označené právo sťažovateľa.

16. Keďže v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nešlo o aktuálny a trvajúci zásah

do základných práv sťažovateľa, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júla 2018