Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 205/2018
PDF · 187.53 KB
No categories available
III. ÚS 205/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. septembra 2018
v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu
Mojmíra Mamojku o sťažnosti , , zastúpenej
advokátom JUDr. Michalom Antalom, advokátska kancelária, Hlavná 13, Trnava, ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 146/2015,
takto
rozhodol:
Sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 205/2018-11 z 22. mája 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 146/2015 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Následne ústavný súd 13. júna 2018 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej
stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti.
3. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 16. júla 2018, ktorého
súčasťou bola aj chronológia úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní,
ako aj vyjadrenie zákonnej sudkyne. Z predloženej chronológie vyplývajú tieto podstatné
skutočnosti:
„- dňa 06.11.2014 bol na OS Prievidza podaný návrh na rozvod manželstva a ÚPP
k mal. dieťaťu
- dňa 03.02.2015 bol ustanovený ÚPSVaR Piešťany za opatrovníka pre mal.
- dňa 03.02.2015 bola navrhovateľka oslobodená od platenia
súdnych poplatkov
- dňa 03.02.2015 bol požiadaný ÚPSVaR Piešťany o prešetrenie aktuálnych
rodinných pomerov u matky maloletej; ÚPSVaR Prievidza o poskytnutie informácií
ohľadom otca maloletého, či je vedený ako uchádzač o zamestnanie, či je poberateľom
dávky v hmotnej núdzi a príspevkov, resp. sociálnych dávok; ÚPSVaR Prievidza
o poskytnutie informácií ohľadom matky či je vedená ako uchádzačka o zamestnanie,
či je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov, resp. sociálnych dávok
- dňa 13.02.2015 bolo súdu doručené oznámenie, že otec nie je evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie
- dňa 16.02.2015 bolo súdu doručené oznámenie, že nie je poberateľom žiadnych
sociálnych dávok
- dňa 26.02.2015 bolo doručené oznámenie, že matka nie je a nebola evidovaná ako
uchádzač o zamestnanie a je poberateľkou prídavku na dieťa
- dňa 27.02.2015 bola súdu doručená správa z prešetrených pomerov
- dňa 04.05.2015 bolo vypracované upovedomenie účastníkom, že spis z dôvodu
miestnej príslušnosti bude postúpený OS Piešťany
- dňa 08.06.2015 bol spis postúpený z dôvodu miestnej nepríslušnosti
na OS Piešťany, konaniu bola pridelená spisová značka 13P/146/2015
- dňa 08.06.2015 súd lustroval v databáze súdov, ako aj v Sociálnej poisťovni
- dňa 09.10.2015 bola doručená žiadosť matky o urýchlenie rozvodového konania
a postúpenie na OS Trnava
- dňa 05.01.2016 OS Piešťany vyslovil nesúhlas s postúpením veci a dňa 14.01.2016
predložil spis na rozhodnutie KS v Trnave
- dňa 27.01.2016 Krajský súd v Trnave rozhodol, že nesúhlas OS Piešťany
s postúpením veci nie je dôvodný a miestne príslušným súdom na jednanie a rozhodnutie
veci je OS Piešťany dňa 01.03.2016 bol spis doručený tunajšiemu súdu, ktorý doručoval
uznesenie Krajského súdu v Trnave matke a otcovi
- dňa 28.04.2016 bolo rozhodnutie KS v Trnave doručované matke cestou OO PZ,
avšak neúspešne
- dňa 23.05.2016 bol žiadaný ÚPSVaR Trnava o oznámenie, či rodinu účastníkov
konania vedú vo svojej evidencii, ak áno, nech oznámia, kde sa toho času zdržiava
navrhovateľka dňa 16.06.2016 súd opätovne žiadal ÚPSVaR Trnava o oznámenie, kde sa
zdržiava matka dňa 04.07.2016 ÚPSVaR Trnava oznámil, že matka sa spolu s maloletými
v ,
- dňa 19.07.2016 súd doručoval zásielku matke na uvedenú adresu, avšak táto sa
27.07.2016 vrátila ako nedoručená
- dňa 17.08.2016 súd doručoval matke cestou OO PZ Prešov
- dňa 12.09.2016 bola súdu doručená doručenka od matky (rozhodnutie KS v TT
23NcC/l/2016-49 nadobudlo právoplatnosť dňa 02.09.2016)
- dňa 04.05.2017 súd telefonicky kontaktoval matku, ktorá uviedla, že sa zdržiava
v
- dňa 11.09.2017 súd žiadal telefónne číslo na matku a následne ju poverená vyššia
súdna kontaktovala, matka v telefonickom rozhovore žiadala urýchliť konanie o rozvod,
oznámila, že sa chce rozviesť čo najrýchlejšie, keďže je tehotná, chce sa znova vydať
a zároveň oznámila súdu, že deti dala na adopciu, nakoľko nebola schopná sa o ne
postarať, v ten istý deň poverenú VSÚ kontaktovala pracovníčka ÚPSVaR Piešťany, ktorá
uviedla, že nemá presné informácie o tom, ktoré deti matka dala na adopciu, následne súd
kontaktoval ÚPSVaR Trnava, ktorý oznámil, že maloletá sa nachádza v krízovom
centre v a zatiaľ nebolo vo veci rozhodnuté
- dňa 18.09.2017 poverená vyššia súdna telefonicky kontaktovala OS Prešov, kde jej
bolo oznámené že ohľadom mal. detí ( ) prebiehajú 2 konania
(nariadenie ústavnej starostlivosti a o osvojiteľnosti),
- dňa 25.09.2017 súd predvolal matku na informatívny výsluch za účelom doplnenia
podania rodným listom mal. na deň 29.09.2017
- dňa 14.11.2017 bolo doručené podanie matky, ktorým žiada preloženie spisu
na OS Trnava
- dňa 22.01.2018 súd zisťoval stav konaní vedených na OS Prešov
- dňa 13.03.2018 bolo doručené vyjadrenie matky, ako aj oznámenie, že žiada, aby
spis zostal v Piešťanoch z dôvodu, že jej manžel súhlasí s rozvodom
- dňa 13.03.2018 boli doručené rozhodnutia OS Prešov
- dňa 19.04.2018 bol súdu doručený rozsudok OS Prešov, ktorým vyslovil,
že maloletá a maloletí sú osvojiteľnými, rodičov pozbavil výkonu
rodičovských práv k maloletým deťom
- dňa 24.04.2018 bolo doručené emailové podanie otca, ktorým oznámil, že súhlasí
s rozvodom
- dňa 09.05.2018 bol žiadaný OS Prešov o zaslanie doložky PPL
- dňa 24.05.2018 súd telefonicky kontaktoval účastníkov s tým, že predpokladaný
termín pojednávania bude 29.05.2018, účastníci s pojednávaním súhlasili, netrvali
na písomnom predvolaní a súhlasili s pojednávaním bez zachovania 5-dňovej lehoty
na prípravu pojednávania
- dňa 28.05.2018 zákonná sudkyňa vytýčila termín na 29.05.2018
- na pojednávaní dňa 29.05.2018 bol vyhlásený rozsudok, ktorým bolo manželstvo
a rozvedené, rozsudok nadobudol PPL
dňa 29.05.2018.“
4. Ústavný súd konštatuje, že uvedená chronológia úkonov zodpovedá obsahu
súdneho spisu, ktorý mu bol predložený.
5. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení ďalej uviedla:
«Spis bol postúpený dňa 08.06.2015 Okresnému súdu Piešťany z dôvodu miestnej
príslušnosti, dňa 05.01.2016 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave z dôvodu
nesúhlasu s postúpením veci. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 23NcC/l/2016 - 49 zo
dňa 27.01.2016, právoplatným dňa 02.09.2016 rozhodol, že nesúhlas je nedôvodný a
miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je Okresný súd Piešťany.
Navrhovateľka (sťažovateľka) menila miesto pobytu bez toho, aby túto rozhodnú
skutočnosť pre doručovanie písomností oznámila riadne a včas súdu. Tvrdenie
sťažovateľky, že oznámila adresu v je síce pravdivé (na č.l. 45), avšak uviedla len,
že žiada presunutie spisu, lebo sa sťahujú do na konkrétnu adresu, ale bez uvedenia
kedy k tejto skutočnosti príde, a či žiada na túto adresu aj doručovať písomnosti. Následne
sa navrhovateľka odsťahovala do a túto okolnosť už súdu neoznámila, čo výrazne
sťažilo postup súdu v konaní potrebou opakovane prešetrovať pobyt navrhovateľky.
Podľa správy ÚPSVaR sa v júli 2016 nachádzala v
, pričom mala hlásený trvalý pobyt mesto . V auguste 2016 bol súdu
doručený email so žiadosťou o „preposlanie spisu na Okresný súd Prešov“, bez uvedenia
žiadateľa. Zásielku doručovanú navrhovateľke sa polícii nepodarilo doručiť na vyššie
uvedenú adresu a následne v máji 2017 bolo zistené, že navrhovateľka má hlásený trvalý
pobyt mesto . Telefonicky bolo zistená adresa navrhovateľky a následne prebiehala
emailová/telefonická komunikácia s navrhovateľkou. Navrhovateľka taktiež súdu v priebehu
konania neoznámila, že v manželstve sa narodilo v roku 2015 ďalšie spoločné dieťa, čo súd
zistil až lustráciou v septembri 2017. V tom čase bolo súdu oznámené, že na Okresnom súde
Prešov prebiehajú konania týkajúce sa maloletých detí manželov bol zisťovaný stav týchto
konaní. Dňa 29.09.2017 sa realizoval výsluch navrhovateľky a bol doložený rodný list
ďalšieho spoločného dieťaťa manželov...
... Z vyššie opísaného rozpisu úkonov súdu v konaní je zrejmé, že z väčšej časti bol
sťažený postup súdu v konaní neúplnými a nepresnými informáciami navrhovateľky
(sťažovateľky) v konaní. Súdu neoznamovala zmeny adries pobytu a teda aj na doručovanie
písomností. Aj keď síce súdu oznámila, že sa sťahuje do , neuviedla to ako adresu
na doručovanie a taktiež neoznámila súdu keď sa z odsťahovala do .
Rovnako súdu navrhovateľka neoznámila, že sa jej narodilo z manželstva ďalšie dieťa.
Následne súd zisťoval stav konaní o vyslovenie osvojiteľnosti deti na Okresnom súde
Prešov, kde sa súčasne rozhodovalo o pozbavení navrhovateľky a otca výkonu rodičovských
práv vo vzťahu k obom maloletým deťom, ktoré rozhodnutie bolo súdu doručené 19.4.2018,
preto súd nemohol následne vo veci rozvodu manželstva skôr konať. Na 29.5.2018 bolo
vo veci nariadené pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok a tento uvedený deň
aj nadobudol právoplatnosť.»
6. Predsedníčka okresného súdu v závere svojho stanoviska vyjadrila presvedčenie,
že „zo strany súdu k neprimeraným prieťahom neprišlo. Dĺžka daného konania je
ovplyvnená správaním, resp. neoznamovaním rozhodných skutočností pre konania
navrhovateľkou.“. Zároveň vyjadrila súhlas s upustením v danej veci od ústneho
pojednávania.
7. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení doručenom 2. augusta 2018
sa nestotožnil so stanoviskom okresného súdu a zotrval na dôvodnosti svojej sťažnosti
s poukazom na komplikovanú životnú situáciu sťažovateľky a zároveň vyjadril súhlas
s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní.
11. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
12. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ
ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno
v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
15. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,
aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje
aj povahu prerokúvanej veci.
17. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka
v procesnej pozícii navhovateľky „o rozvod manželstva“ , ústavný súd konštatuje, že takéto
konanie možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva.
18. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že z citovanej chronológie úkonov okresného súdu
a účastníkov konania (bod 3 tohto rozhodnutia) vyplýva, že sťažovateľka v podstatnej miere
prispela k doterajšej dĺžke napadnutého konania. S obranou okresného súdu (bod 5 tohto
rozhodnutia, pozn.) z dôvodu jej akceptovateľnosti sa preto stotožnil.
19. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.
20. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní
konštatuje, že okresný súd konal v primeraných lehotách, vykonával úkony smerujúce
k odstráneniu nedostatkov návrhu sťažovateľky a zároveň zabezpečoval podklady
nevyhnutné k rozhodnutiu o veci samej. Ústavný súd ďalej konštatuje, že nezistil ani
zbytočné prieťahy v napadnutom konaní zapríčinené okresným súdom ani v rovine
neefektívneho alebo nesústredeného postupu okresného súdu v napadnutom konaní.
21. Ústavný súd preto dospel k záveru, že napadnuté konanie ako celok bolo
predĺžené výlučne v dôsledku správania sťažovateľky a toto predĺženie nie je pričítateľné
okresnému súdu. Sťažovateľka okresnému súdu neoznámila rozhodné skutočnosti potrebné
pre efektívny postup okresného súdu (počet detí z manželstva ani prebiehajúce konania
o osvojiteľnosti jej maloletých detí). Ďalej ústavný súd z predloženého súdneho spisu
považoval za preukázané, že sťažovateľka viackrát zmenila svoj pobyt bez príslušného
oznámenia adresy, na ktorú jej majú byť doručované písomnosti. Konštatuje, že okresný súd
v tomto smere vyvinul primeranú aktivitu na účel ďalšieho postupu a rozhodnutia vo veci.
22. Vychádzajúc z uvedeného a skutočnosti, že v priebehu konania o tejto sťažnosti
došlo k právoplatnému skončeniu napadnutého konania, ústavný súd dospel k záveru,
že postupom okresného súdu v napadnutom konaní nedošlo k zbytočným prieťahom, a tým
ani k porušeniu označených práv sťažovateľky, preto rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.
23. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu nedošlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, konštatuje, že bolo bez právneho významu
zaoberať sa ostatnými v nej uplatnenými návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie
o týchto návrhoch záviselo od vyslovenia porušenia jej označených práv, resp. vyhoveniu
sťažnosti.
24. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. septembra 2018