Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 413/2018
PDF · 216.22 KB
No categories available
II. ÚS 413/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Evou Csémiovou, advokátska kancelária, Wolkrova 4, Bratislava,
vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cob 85/2017 a jeho rozsudkom z 21. marca
2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2018
osobne do podateľne doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 3 Cob 85/2017 a jeho rozsudkom z 21. marca 2018.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom krajského súdu č. k. 3 Cob 85/2017-280
z 21. marca 2018 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný
súd“) č. k. 22 Cb 61/2008-241 z 9. januára 2017. Rozsudok krajského súdu sa stal
právoplatným 17. mája 2018.
Sťažovateľ namieta, že krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
rozsudku okresného súdu, pričom na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku okresného
súdu v podstate iba formálne doplnil pasáž, v ktorej prakticky doslovne prevzal časti
odôvodnenia rozsudku okresného súdu.
Sťažovateľ v odvolaní namietal nesprávny postup okresného súdu v konaní a najmä
to, že rozsudok neodôvodnil zákonným spôsobom. Odôvodnenie neobsahovalo všetky
zákonné náležitosti, neboli uvedené dôkazy potvrdzujúce skutkové tvrdenia a právne
argumenty žalovaného (asi sťažovateľa, pozn.), ale ani to, akými úvahami sa okresný súd
riadil, keď tieto nezohľadnil pri ustálení skutkového a právneho stavu. Nevysporiadal sa
s právnymi argumentmi žalovaného (zrejme sťažovateľa, pozn.), nevysvetlil, prečo neustálil
objektívnu zodpovednosť žalobcu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka, prečo nevypočul
svedkov navrhnutých žalovaným (zrejme sťažovateľom, pozn.) na okolnosti, ktoré napokon
podľa odôvodnenia rozsudku považoval za rozhodujúce, a nevysvetlil ani to, prečo znegoval
úplne jednoznačný záver znalca o príčinách nekvalitnej prezentácie (Znalec vo svojom
prvom posudku z 19. augusta 2010 úplne jednoznačne potvrdil, že podľa jeho osobného
názoru chyba nebola ani priamo na LED stene, ale v reťazci, a to s pravdepodobnosťou
rovnajúcou sa istote na strihovom zariadení žalobcu. Toto zariadenie objektívne vykazovalo
chybu s nefunkčnými vstupmi. Skutočnosť, že po skončení akcie žalobca deklaroval
správny a nerušený obraz, nemôže vylúčiť chybu strihového zariadenia, keďže obraz
vytvorený simulátorom 3D efektov môže byť bez chýb na LED stene, pretože tento
vo svojej činnosti obchádza predmetnú strižňu). Krajský súd sa s už uvedenými odvolacími
námietkami a tvrdeniami sťažovateľa nevysporiadal (rovnako ako okresný súd).
Z daného skutkového a právneho stavu je podľa sťažovateľa zrejmé, že krajský súd
nepostupoval v súlade s § 387 ods. 3 Civilného sporového poriadku, čo sa vzťahuje aj na
rozsudok okresného súdu. Došlo preto k hrubému porušeniu uvedeného zákonného
ustanovenia, podľa ktorého odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi
nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí
v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
3. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 21.03.2018, č.k.: 3Cob/85/2017-280 porušené bolo.
2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.03.2018, č.k.: 3Cob/85/2017-280
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy konania
v sume 390,56 Eur (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiatšesť centov) na účet jeho
právnej zástupkyne JUDr. Evy Csémiovej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
4. Z rozsudku krajského súdu č. k. 3 Cob 85/2017-280 z 21. marca 2018 vyplýva, že
ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 22 Cb 61/2008-241 z 9. januára 2017.
Podľa konštatovania krajského súdu okresný súd v spore žalobkyne a
(ďalej len „žalobkyňa“) proti sťažovateľovi ako žalovanému uložil sťažovateľovi
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 331,81 € s 14,25 % ročným úrokom z omeškania od
17. augusta 2007 až do zaplatenia.
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa od sťažovateľa
domáhala zaplatenia uvedenej sumy z dôvodu neuhradenia faktúry za poskytnuté služby.
Žalobkyňa 17. júla 2007 poskytla sťažovateľovi plnenie tým, že mu prenajala LED stenu
s príslušenstvom vrátane montáže, demontáže, dovozu, odvozu a obsluhy v areáli hotela
Kormorán v Čilistove. Cena bola určená dohodou v sume 205 513 Sk. Túto sumu za
poskytnuté služby žalobkyňa sťažovateľovi aj vyfakturovala faktúrou z 18. júla 2007
s dátumom splatnosti 31. júla 2007. Sťažovateľ z nej uhradil len sumu 105 139 Sk
s písomným odôvodnením, že si uplatňuje právo na zľavu 50 % z celkovej ceny, lebo LED
produkcia nedosahovala požadovanú kvalitu. Sťažovateľ do rozhodnutia okresného súdu
zvyšok faktúry v sume 100 374 Sk (3 331,81 €) neuhradil a nárok žalobkyne považoval za
neopodstatnený, pretože ešte pred začatím prezentácie sa ukázalo, že jeden zo 6 vstupov
video zariadenia nebol funkčný, pričom výsledný obraz na LED stene nebol kvalitný.
Sťažovateľ preto v záujme zachovania dobrých obchodných vzťahov poskytol
objednávateľovi akcie zľavu vo výške 50 %. Poskytnutú zľavu si sťažovateľ následne
uplatnil u žalobkyne ako dodávateľa videoprojekcie.
Okresný súd poukázal na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku
a jeho doplnkov, ako aj z výsluchu znalca. Ten v znaleckom posudku zo 16. augusta
2010 okrem iného konštatoval, že strižňa Panasonic, ktorá bola použitá, mala v tom čase
softvérovú chybu, teda mala funkčný iba jeden vstup. Nebolo možné zistiť, ako sa správala
v zapojenom reťazci, keďže sa nedá stanoviť jej reálny stav v čase produkcie. Znalec
zároveň vyjadril názor (ktorý nemôže byť podložený konkrétnymi zisteniami priamo na
predmetných zariadeniach, keďže sa znalec nenachádzal priamo na akcii a znalecké
skúmanie sa vykonalo iba na základe vyjadrení strán sporu), že chyba nebola priamo na
LED stene, ale v reťazci na strihovom zariadení žalobkyne. Skutočnosť, že po skončení
akcie žalobkyňa deklarovala správny a nerušený obraz, nemôže vylúčiť chybu strihového
zariadenia. Na pojednávaní 30. januára 2012 znalec uviedol, že nemôže ísť o problém
v napájacom zariadení, pretože v rámci celej video steny boli vypadnuté bloky. Pokiaľ ide
o signál sťažovateľa po strihové zariadenie, je nesporné, že tento bol v poriadku. Doplnil, že
podľa fotodokumentácie boli bloky vypadnuté a nešlo len o znížený jas. V doplnku č. 1
z 21. októbra 2013 k znaleckému posudku znalec uviedol, že jednoznačne nevylučuje vplyv
zdroja napájania na vznik chyby na videoprodukcii, avšak uviedol tiež, že jeden z členov
reťazca žalobkyne mal zistiteľnú chybu (strižňa), šum obrazu a vypadávanie blokov LED
steny. Pochybenie nastalo na oboch stranách sporu, lebo pred akciou neboli riešené otázky
týkajúce sa typu a množstva zdrojov napájania – agregátov, nebola vypracovaná záťažová
schéma, neboli riadne odskúšané technické zariadenia po pripojení na zdroj napájania
v súčinnosti s ostatnými spotrebičmi a technické záležitosti a problémy so zariadeniami sa
riešili pod časovým tlakom na začiatku akcie, a teda nemohli byť odstránené prípadné
nedostatky či zistené chyby. Napokon v doplnku č. 2 z 29. októbra 2015 k znaleckému
posudku znalec skonštatoval, že je možné, aby sa na fotografii javili jednotlivé moduly LED
steny ako vypnuté, aj keď v skutočnosti fungovali vzhľadom na ich obnovovaciu
frekvenciu. Zároveň nevedel jednoznačne odpovedať na otázku, či horný rad LED steny
tvorila čierna konštrukcia alebo LED panely, keďže nebol na mieste akcie prítomný.
Uviedol však, že pravdepodobnejší sa mu javí variant, podľa ktorého tmavý horný pás bol
tvorený konštrukciou. Za menej pravdepodobný považoval variant, podľa ktorého na každej
fotografii boli horné moduly zachytené vždy v okamžiku „zhasnutia“ všetkých panelov pri
obnovovacej frekvencii.
Okresný súd dospel k názoru, podľa ktorého je na základe vykonaného dokazovania
nepochybné, že žalobkyňa poskytla sťažovateľovi plnenie na základe nepomenovanej
zmluvy obsahujúcej prvky nájomnej zmluvy, ako aj zmluvy o dielo. Skutočnosť, že
žalobkyňa poskytla sťažovateľovi služby, nebola medzi stranami konania sporná. Sporné
bolo, či rušenie obrazu na LED stene alebo jej iné chyby, ktoré sa prejavili počas akcie, boli
spôsobené zanedbaním zmluvných povinností, resp. neodbornou činnosťou žalobkyne, a či
bol sťažovateľ v dôsledku týchto nedostatkov oprávnený uplatniť si zľavu z ceny
poskytnutých služieb vo výške 50 %, resp. započítať si oproti pohľadávke žalobkyne
uplatnenej v konaní vlastnú pohľadávku vo výške škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že
objednávateľovi akcie (obchodnej spoločnosti ) bol v dôsledku
nekvalitnej produkcie na LED stene nútený poskytnúť zľavu z ceny služieb dodaných
žalobkyňou. Okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v celom rozsahu. Sťažovateľ
totiž relevantným spôsobom nepreukázal, že k nekvalitnému výstupu na LED stene došlo
v dôsledku chybného plnenia žalobkyne. Okresný súd pritom vychádzal predovšetkým zo
znaleckého posudku vrátane jeho dvoch doplnkov, ako aj z vyjadrenia svedka ,
ktorý bol na predmetnej akcii prítomný. Zo záverov a tvrdení znalca nijako nevyplynulo, že
by rušenie obrazu na LED stene bolo spôsobené konaním žalobkyne. Za smerodajné
považoval tiež vyjadrenie svedka , ktorý na predmetnej akcii pracoval ako
brigádnik. Uviedol, že nekvalitný obraz na LED stene bol podľa jeho názoru spôsobený
tým, že do agregátu, do ktorého bolo pripojené zariadenie žalobkyne, boli zároveň pripojené
aj iné zariadenia (napr. stánky). Absolvoval už viacero podobných akcií, a preto zo svojich
skúseností vedel, že je potrebné oddeliť od seba pripájacie zariadenia, aby sa navzájom
nerušili. Potvrdil, že pri skúške deň pred akciou bolo na agregát napojené len zariadenie
žalobkyne a výsledok skúšky bol dobrý. V deň akcie sa na agregát pripojili ďalší odberatelia
a zistilo sa, že obraz je nekvalitný. Podľa konštatovania okresného súdu mal sťažovateľ na
starosti kompletné technické zabezpečenie a celkový výstup prezentácie, pričom žalobkyňa
mala na starosti video zložku. Žalobkyňa postupovala podľa pokynov sťažovateľa a zapojila
video zariadenie na agregát, ktorý bol k dispozícii. Šum obrazu sa zistil asi polhodinu pred
začatím akcie a vzhľadom na časový stres a zapojenie ostatných odberateľov na agregát už
nebolo možné bezodkladne odstrániť vzniknutý problém. Zo zistení znalca okresný súd
nepovažoval vôbec za preukázané, že by rušenie obrazu na LED stene bolo spôsobené
výlučne činnosťou žalobkyne, práve naopak, o subjekte, ktorý svojím konaním zapríčinil
nekvalitný obraz projekcie, a o príčine tohto stavu možno len teoretizovať. Príčina vzniku
šumu na LED stene, prípadne iných vád videoprojekcie, už teraz ani nie je objektívne
zistiteľná. Bolo preto potrebné stotožniť sa s tvrdením žalobkyne, že táto dodala
sťažovateľovi dohodnuté plnenie, pričom postupovala plne podľa pokynov sťažovateľa.
V zmysle § 561 Obchodného zákonníka žalobkyňa ani pri vynaložení odbornej starostlivosti
nemohla vzhľadom aj na časový stres nevhodnosť pokynov sťažovateľa zistiť (napr.
napojenie projekcie na jeden agregát), prípadne chybu bezodkladne odstrániť. Sťažovateľ
nepreukázal, že žalobkyňa porušila svoje zmluvné povinnosti alebo že dodala chybné
plnenie, a preto nemá právo na zľavu z ceny poskytnutého plnenia zo strany žalobkyne.
Keďže sťažovateľ nepreukázal, že škoda, ktorá mu vznikla tým, že objednávateľovi akcie
poskytol zľavu z dôvodu nekvalitnej videoprojekcie, bola spôsobená konaním žalobkyne,
neobstojí ani započítanie pohľadávky sťažovateľa na náhradu škody oproti pohľadávke
žalobkyne uplatnenej v konaní.
Podľa názoru krajského súdu námietky sťažovateľa uvedené v odvolaní nie sú
spôsobilé spochybniť závery okresného súdu. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením rozsudku okresného súdu. Na doplnenie správnosti rozsudku uvádza, že
v konaní nebolo preukázané, a to ani znaleckým posudkom s doplnkami a výsluchom
znalca, že by chyby, ktoré sa počas akcie prejavili, boli spôsobené porušením zmluvných
povinností žalobkyne, resp. jej chybným plnením tak, ako to tvrdil sťažovateľ. Žalobkyňa si
splnila všetky svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu. Treba
zdôrazniť, že sťažovateľ bol generálnym dodávateľom celej akcie, mal zabezpečiť
technickú stránku, pričom bolo preukázané, že k dispozícii bol iba jeden agregát, na ktorý
boli pripojení všetci subdodávatelia (zvuk, laser, catering a pod.). To spôsobilo
nerovnomerné zaťaženie, z čoho vyplýva (ako to konštatoval aj znalec), že by sa dalo
hovoriť o pochybení na oboch stranách sporu, keďže pred akciou neboli riešené technické
otázky a už spomínané množstvo zdrojov napájania – agregátov (keďže bol len jeden).
Dôležité je aj to, že s odstupom času nebolo možné (a to ani znaleckým dokazovaním) zistiť
presné príčiny vzniknutých chýb, a preto je podstatná skutočnosť, že žalobkyňa si svoje
povinnosti splnila, poskytla sťažovateľovi dohodnuté plnenie, ktoré v čase prvotného
zapojenia fungovalo, a z výpovede osoby prítomnej na akcii (svedka ) bolo zrejmé,
že problém nastal až po pripojení ostatných subdodávateľov.
III.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
7. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
8. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho
rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne
z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,
pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho
prijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
9. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).
10. Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým konštatovať, že z textu
sťažnosti nie je možné utvoriť si ani len najzákladnejší obraz o predmete konania vedeného
všeobecnými súdmi vrátane elementárnych informácií o tom, čo a prečo sa žalobou
požadovalo a ako bolo o žalobe rozhodnuté. Z textu sťažnosti nie je explicitne jasné
dokonca ani len to, v akom procesnom postavení bol sťažovateľ v konaní vedenom
všeobecnými súdmi. Uvedené absentujúce informácie mohol preto ústavný súd čerpať iba
z pripojených listinných dôkazov (rozsudkov okresného súdu a krajského súdu, ako aj
odvolania sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu). Skutkový stav, ktorý takto zistil, je
uvedený v časti II tohto uznesenia. Inými slovami, sťažnosť je na hrane prijateľnosti na
ďalšie konanie, a to z hľadiska absencie niektorých náležitostí predpísaných zákonom.
Text sťažnosti obsahuje jednak také námietky, ktoré sú formulované vo všeobecnej
rovine, ako aj také, ktoré sú konkretizované.
Z povahy veci vyplýva, že ústavný súd nemá možnosť zaoberať sa námietkami, ktoré
sú formulované len vo všeobecnej rovine, teda bez odkazu na konkrétne skutočnosti, resp.
okolnosti, ktorých sa majú týkať.
11. V konkrétne formulovaných námietkach sťažovateľ vyčíta všeobecným súdom
predovšetkým to, že nevysvetlili, prečo neustálili objektívnu zodpovednosť žalobkyne
v zmysle § 373 Obchodného zákonníka. Ďalej je sťažovateľ nespokojný s tým, že nedošlo
k výsluchu ním navrhovaných svedkov na okolnosti, ktoré napokon podľa odôvodnenia
rozsudku považoval okresný súd za rozhodujúce. Napokon sťažovateľ namieta, že
všeobecné súdy bez vysvetlenia znegovali úplne jednoznačný záver znalca o príčinách
nekvalitnej prezentácie, podľa ktorého chyba nebola priamo na LED stene, ale v reťazci,
a to (s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote) na strihovom zariadení žalobkyne.
12. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že
porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Z citovaného ustanovenia je nepochybné, že v ňom zakotvená objektívna
zodpovednosť prichádza do úvahy len vtedy, ak dôjde k porušeniu povinnosti zo
záväzkového vzťahu. Zo záverov všeobecných súdov je jednoznačné, že podľa ich názoru
k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu zo strany žalobkyne nedošlo. Toto
konštatovanie tvorí hlavný záver skutkových a právnych úvah všeobecných súdov. Za tohto
stavu námietka sťažovateľa, podľa ktorej všeobecné súdy nevysvetlili, prečo neustálili
objektívnu zodpovednosť žalobkyne podľa § 373 Obchodného zákonníka, neobstojí.
13. V súvislosti s námietkou nevypočutia svedkov navrhnutých sťažovateľom na
okolnosti, ktoré boli napokon podľa odôvodnenia rozsudkov všeobecných súdov
považované za rozhodujúce, treba z pohľadu ústavného súdu konštatovať, že ani z textu
sťažnosti, ale ani z pripojených listinných dôkazov nevyplývajú mená svedkov, no najmä
okolnosti, ktorých sa mal výsluch svedkov týkať. Za tohto stavu sa námietka sťažovateľa
nejaví ako vecne preskúmateľná, a preto nie je možné zaujať k nej akékoľvek meritórne
stanovisko.
14. K námietke znegovania úplne jednoznačných záverov znalca o príčine
nekvalitnej prezentácie považuje ústavný súd za potrebné zdôrazniť, že všeobecné súdy
dostatočným spôsobom zargumentovali svoje skutkové a právne závery opierajúce sa
o znalecký posudok s doplneniami a výpoveďou znalca, ako aj o výpoveď svedka .
Navyše treba dodať, že znalecký posudok, na ktorý sťažovateľ poukazuje, ústavnému súdu
nepredložil.
15. Napokon je potrebné konštatovať, že dokazovanie a hodnotenie výsledkov
dokazovania boli v tomto špecifickom prípade výrazne sťažené niektorými okolnosťami.
Ide predovšetkým o to, že vecná podstata posudzovanej problematiky je odborného
(technického) rázu, čo nevyhnutne predpokladalo vykonanie znaleckého dokazovania. Ďalej
aj z hľadiska znalca bolo obťažné posúdiť rozhodujúce odborné otázky z dôvodu, že sám
nebol v inkriminovanom čase osobne prítomný, pričom objektívne nebolo možné
inkriminovaný stav zariadenia spätne rekonštruovať. Ani dlhé časové obdobie, ktoré od
inkriminovanej udalosti uplynulo, možnosť dokazovania sporných skutočností neuľahčilo.
16. Možno zhrnúť, že skutkové a právne závery všeobecných súdov sa nejavia ako
arbitrárne či zjavne neodôvodnené. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ má odlišný názor na
vec, nemôže bez ďalšieho znamenať porušenie jeho označených práv podľa ústavy
a dohovoru.
17. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. septembra 2018