Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 413/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Evou Csémiovou, advokátska kancelária, Wolkrova 4, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 21. marca

2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2018

osobne do podateľne doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia (ďalej len „“) a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 21. marca 2018.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom krajského súdu č. k. -280

z 21. marca 2018 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -241 z 9. januára 2017. Rozsudok krajského súdu sa stal

právoplatným 17. mája 2018.

Sťažovateľ namieta, že krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením

rozsudku okresného súdu, pričom na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku okresného

súdu v podstate iba formálne doplnil pasáž, v ktorej prakticky doslovne prevzal časti

odôvodnenia rozsudku okresného súdu.

Sťažovateľ v odvolaní namietal nesprávny postup okresného súdu v konaní a najmä

to, že rozsudok neodôvodnil zákonným spôsobom. Odôvodnenie neobsahovalo všetky

zákonné náležitosti, neboli uvedené dôkazy potvrdzujúce skutkové tvrdenia a právne

argumenty žalovaného (asi sťažovateľa, pozn.), ale ani to, akými úvahami sa okresný súd

riadil, keď tieto nezohľadnil pri ustálení skutkového a právneho stavu. Nevysporiadal sa

s právnymi argumentmi žalovaného (zrejme sťažovateľa, pozn.), nevysvetlil, prečo neustálil

objektívnu zodpovednosť žalobcu v zmysle , prečo nevypočul

svedkov navrhnutých žalovaným (zrejme sťažovateľom, pozn.) na okolnosti, ktoré napokon

podľa odôvodnenia rozsudku považoval za rozhodujúce, a nevysvetlil ani to, prečo znegoval

úplne jednoznačný záver znalca o príčinách nekvalitnej prezentácie (Znalec vo svojom

prvom posudku z 19. augusta 2010 úplne jednoznačne potvrdil, že podľa jeho osobného

názoru chyba nebola ani priamo na LED stene, ale v reťazci, a to s pravdepodobnosťou

rovnajúcou sa istote na strihovom zariadení žalobcu. Toto zariadenie objektívne vykazovalo

chybu s nefunkčnými vstupmi. Skutočnosť, že po skončení akcie žalobca deklaroval

správny a nerušený obraz, nemôže vylúčiť chybu strihového zariadenia, keďže obraz

vytvorený simulátorom 3D efektov môže byť bez chýb na LED stene, pretože tento

vo svojej činnosti obchádza predmetnú strižňu). Krajský súd sa s už uvedenými odvolacími

námietkami a tvrdeniami sťažovateľa nevysporiadal (rovnako ako okresný súd).

Z daného skutkového a právneho stavu je podľa sťažovateľa zrejmé, že krajský súd

nepostupoval v súlade s , čo sa vzťahuje aj na

rozsudok okresného súdu. Došlo preto k hrubému porušeniu uvedeného zákonného

ustanovenia, podľa ktorého odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi

nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí

v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

3. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 21.03.2018, č.k.: -280 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.03.2018, č.k.: -280

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy konania

v sume 390,56 Eur (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiatšesť centov) na účet jeho

právnej zástupkyne JUDr. Evy Csémiovej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

4. Z rozsudku krajského súdu č. k. -280 z 21. marca 2018 vyplýva, že

ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. -241 z 9. januára 2017.

Podľa konštatovania krajského súdu okresný súd v spore žalobkyne a

(ďalej len „žalobkyňa“) proti sťažovateľovi ako žalovanému uložil sťažovateľovi

povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 331,81 € s 14,25 % ročným úrokom z omeškania od

17. augusta 2007 až do zaplatenia.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa od sťažovateľa

domáhala zaplatenia uvedenej sumy z dôvodu neuhradenia faktúry za poskytnuté služby.

Žalobkyňa 17. júla 2007 poskytla sťažovateľovi plnenie tým, že mu prenajala LED stenu

s príslušenstvom vrátane montáže, demontáže, dovozu, odvozu a obsluhy v areáli hotela

Kormorán v Čilistove. Cena bola určená dohodou v sume 205 513 Sk. Túto sumu za

poskytnuté služby žalobkyňa sťažovateľovi aj vyfakturovala faktúrou z 18. júla 2007

s dátumom splatnosti 31. júla 2007. Sťažovateľ z nej uhradil len sumu 105 139 Sk

s písomným odôvodnením, že si uplatňuje právo na zľavu 50 % z celkovej ceny, lebo LED

produkcia nedosahovala požadovanú kvalitu. Sťažovateľ do rozhodnutia okresného súdu

zvyšok faktúry v sume 100 374 Sk (3 331,81 €) neuhradil a nárok žalobkyne považoval za

neopodstatnený, pretože ešte pred začatím prezentácie sa ukázalo, že jeden zo 6 vstupov

video zariadenia nebol funkčný, pričom výsledný obraz na LED stene nebol kvalitný.

Sťažovateľ preto v záujme zachovania dobrých obchodných vzťahov poskytol

objednávateľovi akcie zľavu vo výške 50 %. Poskytnutú zľavu si sťažovateľ následne

uplatnil u žalobkyne ako dodávateľa videoprojekcie.

Okresný súd poukázal na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku

a jeho doplnkov, ako aj z výsluchu znalca. Ten v znaleckom posudku zo 16. augusta

2010 okrem iného konštatoval, že strižňa Panasonic, ktorá bola použitá, mala v tom čase

softvérovú chybu, teda mala funkčný iba jeden vstup. Nebolo možné zistiť, ako sa správala

v zapojenom reťazci, keďže sa nedá stanoviť jej reálny stav v čase produkcie. Znalec

zároveň vyjadril názor (ktorý nemôže byť podložený konkrétnymi zisteniami priamo na

predmetných zariadeniach, keďže sa znalec nenachádzal priamo na akcii a znalecké

skúmanie sa vykonalo iba na základe vyjadrení strán sporu), že chyba nebola priamo na

LED stene, ale v reťazci na strihovom zariadení žalobkyne. Skutočnosť, že po skončení

akcie žalobkyňa deklarovala správny a nerušený obraz, nemôže vylúčiť chybu strihového

zariadenia. Na pojednávaní 30. januára 2012 znalec uviedol, že nemôže ísť o problém

v napájacom zariadení, pretože v rámci celej video steny boli vypadnuté bloky. Pokiaľ ide

o signál sťažovateľa po strihové zariadenie, je nesporné, že tento bol v poriadku. Doplnil, že

podľa fotodokumentácie boli bloky vypadnuté a nešlo len o znížený jas. V doplnku č. 1

z 21. októbra 2013 k znaleckému posudku znalec uviedol, že jednoznačne nevylučuje vplyv

zdroja napájania na vznik chyby na videoprodukcii, avšak uviedol tiež, že jeden z členov

reťazca žalobkyne mal zistiteľnú chybu (strižňa), šum obrazu a vypadávanie blokov LED

steny. Pochybenie nastalo na oboch stranách sporu, lebo pred akciou neboli riešené otázky

týkajúce sa typu a množstva zdrojov napájania – agregátov, nebola vypracovaná záťažová

schéma, neboli riadne odskúšané technické zariadenia po pripojení na zdroj napájania

v súčinnosti s ostatnými spotrebičmi a technické záležitosti a problémy so zariadeniami sa

riešili pod časovým tlakom na začiatku akcie, a teda nemohli byť odstránené prípadné

nedostatky či zistené chyby. Napokon v doplnku č. 2 z 29. októbra 2015 k znaleckému

posudku znalec skonštatoval, že je možné, aby sa na fotografii javili jednotlivé moduly LED

steny ako vypnuté, aj keď v skutočnosti fungovali vzhľadom na ich obnovovaciu

frekvenciu. Zároveň nevedel jednoznačne odpovedať na otázku, či horný rad LED steny

tvorila čierna konštrukcia alebo LED panely, keďže nebol na mieste akcie prítomný.

Uviedol však, že pravdepodobnejší sa mu javí variant, podľa ktorého tmavý horný pás bol

tvorený konštrukciou. Za menej pravdepodobný považoval variant, podľa ktorého na každej

fotografii boli horné moduly zachytené vždy v okamžiku „zhasnutia“ všetkých panelov pri

obnovovacej frekvencii.

Okresný súd dospel k názoru, podľa ktorého je na základe vykonaného dokazovania

nepochybné, že žalobkyňa poskytla sťažovateľovi plnenie na základe nepomenovanej

zmluvy obsahujúcej prvky nájomnej zmluvy, ako aj zmluvy o dielo. Skutočnosť, že

žalobkyňa poskytla sťažovateľovi služby, nebola medzi stranami konania sporná. Sporné

bolo, či rušenie obrazu na LED stene alebo jej iné chyby, ktoré sa prejavili počas akcie, boli

spôsobené zanedbaním zmluvných povinností, resp. neodbornou činnosťou žalobkyne, a či

bol sťažovateľ v dôsledku týchto nedostatkov oprávnený uplatniť si zľavu z ceny

poskytnutých služieb vo výške 50 %, resp. započítať si oproti pohľadávke žalobkyne

uplatnenej v konaní vlastnú pohľadávku vo výške škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že

objednávateľovi akcie (obchodnej spoločnosti ) bol v dôsledku

nekvalitnej produkcie na LED stene nútený poskytnúť zľavu z ceny služieb dodaných

žalobkyňou. Okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v celom rozsahu. Sťažovateľ

totiž relevantným spôsobom nepreukázal, že k nekvalitnému výstupu na LED stene došlo

v dôsledku chybného plnenia žalobkyne. Okresný súd pritom vychádzal predovšetkým zo

znaleckého posudku vrátane jeho dvoch doplnkov, ako aj z vyjadrenia svedka ,

ktorý bol na predmetnej akcii prítomný. Zo záverov a tvrdení znalca nijako nevyplynulo, že

by rušenie obrazu na LED stene bolo spôsobené konaním žalobkyne. Za smerodajné

považoval tiež vyjadrenie svedka , ktorý na predmetnej akcii pracoval ako

brigádnik. Uviedol, že nekvalitný obraz na LED stene bol podľa jeho názoru spôsobený

tým, že do agregátu, do ktorého bolo pripojené zariadenie žalobkyne, boli zároveň pripojené

aj iné zariadenia (napr. stánky). Absolvoval už viacero podobných akcií, a preto zo svojich

skúseností vedel, že je potrebné oddeliť od seba pripájacie zariadenia, aby sa navzájom

nerušili. Potvrdil, že pri skúške deň pred akciou bolo na agregát napojené len zariadenie

žalobkyne a výsledok skúšky bol dobrý. V deň akcie sa na agregát pripojili ďalší odberatelia

a zistilo sa, že obraz je nekvalitný. Podľa konštatovania okresného súdu mal sťažovateľ na

starosti kompletné technické zabezpečenie a celkový výstup prezentácie, pričom žalobkyňa

mala na starosti video zložku. Žalobkyňa postupovala podľa pokynov sťažovateľa a zapojila

video zariadenie na agregát, ktorý bol k dispozícii. Šum obrazu sa zistil asi polhodinu pred

začatím akcie a vzhľadom na časový stres a zapojenie ostatných odberateľov na agregát už

nebolo možné bezodkladne odstrániť vzniknutý problém. Zo zistení znalca okresný súd

nepovažoval vôbec za preukázané, že by rušenie obrazu na LED stene bolo spôsobené

výlučne činnosťou žalobkyne, práve naopak, o subjekte, ktorý svojím konaním zapríčinil

nekvalitný obraz projekcie, a o príčine tohto stavu možno len teoretizovať. Príčina vzniku

šumu na LED stene, prípadne iných vád videoprojekcie, už teraz ani nie je objektívne

zistiteľná. Bolo preto potrebné stotožniť sa s tvrdením žalobkyne, že táto dodala

sťažovateľovi dohodnuté plnenie, pričom postupovala plne podľa pokynov sťažovateľa.

V zmysle žalobkyňa ani pri vynaložení odbornej starostlivosti

nemohla vzhľadom aj na časový stres nevhodnosť pokynov sťažovateľa zistiť (napr.

napojenie projekcie na jeden agregát), prípadne chybu bezodkladne odstrániť. Sťažovateľ

nepreukázal, že žalobkyňa porušila svoje zmluvné povinnosti alebo že dodala chybné

plnenie, a preto nemá právo na zľavu z ceny poskytnutého plnenia zo strany žalobkyne.

Keďže sťažovateľ nepreukázal, že škoda, ktorá mu vznikla tým, že objednávateľovi akcie

poskytol zľavu z dôvodu nekvalitnej videoprojekcie, bola spôsobená konaním žalobkyne,

neobstojí ani započítanie pohľadávky sťažovateľa na náhradu škody oproti pohľadávke

žalobkyne uplatnenej v konaní.

Podľa názoru krajského súdu námietky sťažovateľa uvedené v odvolaní nie sú

spôsobilé spochybniť závery okresného súdu. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením rozsudku okresného súdu. Na doplnenie správnosti rozsudku uvádza, že

v konaní nebolo preukázané, a to ani znaleckým posudkom s doplnkami a výsluchom

znalca, že by chyby, ktoré sa počas akcie prejavili, boli spôsobené porušením zmluvných

povinností žalobkyne, resp. jej chybným plnením tak, ako to tvrdil sťažovateľ. Žalobkyňa si

splnila všetky svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu. Treba

zdôrazniť, že sťažovateľ bol generálnym dodávateľom celej akcie, mal zabezpečiť

technickú stránku, pričom bolo preukázané, že k dispozícii bol iba jeden agregát, na ktorý

boli pripojení všetci subdodávatelia (zvuk, laser, catering a pod.). To spôsobilo

nerovnomerné zaťaženie, z čoho vyplýva (ako to konštatoval aj znalec), že by sa dalo

hovoriť o pochybení na oboch stranách sporu, keďže pred akciou neboli riešené technické

otázky a už spomínané množstvo zdrojov napájania – agregátov (keďže bol len jeden).

Dôležité je aj to, že s odstupom času nebolo možné (a to ani znaleckým dokazovaním) zistiť

presné príčiny vzniknutých chýb, a preto je podstatná skutočnosť, že žalobkyňa si svoje

povinnosti splnila, poskytla sťažovateľovi dohodnuté plnenie, ktoré v čase prvotného

zapojenia fungovalo, a z výpovede osoby prítomnej na akcii (svedka ) bolo zrejmé,

že problém nastal až po pripojení ostatných subdodávateľov.

III.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

7. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

8. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , ).

9. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

10. Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým konštatovať, že z textu

sťažnosti nie je možné utvoriť si ani len najzákladnejší obraz o predmete konania vedeného

všeobecnými súdmi vrátane elementárnych informácií o tom, čo a prečo sa žalobou

požadovalo a ako bolo o žalobe rozhodnuté. Z textu sťažnosti nie je explicitne jasné

dokonca ani len to, v akom procesnom postavení bol sťažovateľ v konaní vedenom

všeobecnými súdmi. Uvedené absentujúce informácie mohol preto ústavný súd čerpať iba

z pripojených listinných dôkazov (rozsudkov okresného súdu a krajského súdu, ako aj

odvolania sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu). Skutkový stav, ktorý takto zistil, je

uvedený v časti II tohto uznesenia. Inými slovami, sťažnosť je na hrane prijateľnosti na

ďalšie konanie, a to z hľadiska absencie niektorých náležitostí predpísaných zákonom.

Text sťažnosti obsahuje jednak také námietky, ktoré sú formulované vo všeobecnej

rovine, ako aj také, ktoré sú konkretizované.

Z povahy veci vyplýva, že ústavný súd nemá možnosť zaoberať sa námietkami, ktoré

sú formulované len vo všeobecnej rovine, teda bez odkazu na konkrétne skutočnosti, resp.

okolnosti, ktorých sa majú týkať.

11. V konkrétne formulovaných námietkach sťažovateľ vyčíta všeobecným súdom

predovšetkým to, že nevysvetlili, prečo neustálili objektívnu zodpovednosť žalobkyne

v zmysle . Ďalej je sťažovateľ nespokojný s tým, že nedošlo

k výsluchu ním navrhovaných svedkov na okolnosti, ktoré napokon podľa odôvodnenia

rozsudku považoval okresný súd za rozhodujúce. Napokon sťažovateľ namieta, že

všeobecné súdy bez vysvetlenia znegovali úplne jednoznačný záver znalca o príčinách

nekvalitnej prezentácie, podľa ktorého chyba nebola priamo na LED stene, ale v reťazci,

a to (s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote) na strihovom zariadení žalobkyne.

12. Podľa kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového

vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že

porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Z citovaného ustanovenia je nepochybné, že v ňom zakotvená objektívna

zodpovednosť prichádza do úvahy len vtedy, ak dôjde k porušeniu povinnosti zo

záväzkového vzťahu. Zo záverov všeobecných súdov je jednoznačné, že podľa ich názoru

k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu zo strany žalobkyne nedošlo. Toto

konštatovanie tvorí hlavný záver skutkových a právnych úvah všeobecných súdov. Za tohto

stavu námietka sťažovateľa, podľa ktorej všeobecné súdy nevysvetlili, prečo neustálili

objektívnu zodpovednosť žalobkyne podľa , neobstojí.

13. V súvislosti s námietkou nevypočutia svedkov navrhnutých sťažovateľom na

okolnosti, ktoré boli napokon podľa odôvodnenia rozsudkov všeobecných súdov

považované za rozhodujúce, treba z pohľadu ústavného súdu konštatovať, že ani z textu

sťažnosti, ale ani z pripojených listinných dôkazov nevyplývajú mená svedkov, no najmä

okolnosti, ktorých sa mal výsluch svedkov týkať. Za tohto stavu sa námietka sťažovateľa

nejaví ako vecne preskúmateľná, a preto nie je možné zaujať k nej akékoľvek meritórne

stanovisko.

14. K námietke znegovania úplne jednoznačných záverov znalca o príčine

nekvalitnej prezentácie považuje ústavný súd za potrebné zdôrazniť, že všeobecné súdy

dostatočným spôsobom zargumentovali svoje skutkové a právne závery opierajúce sa

o znalecký posudok s doplneniami a výpoveďou znalca, ako aj o výpoveď svedka .

Navyše treba dodať, že znalecký posudok, na ktorý sťažovateľ poukazuje, ústavnému súdu

nepredložil.

15. Napokon je potrebné konštatovať, že dokazovanie a hodnotenie výsledkov

dokazovania boli v tomto špecifickom prípade výrazne sťažené niektorými okolnosťami.

Ide predovšetkým o to, že vecná podstata posudzovanej problematiky je odborného

(technického) rázu, čo nevyhnutne predpokladalo vykonanie znaleckého dokazovania. Ďalej

aj z hľadiska znalca bolo obťažné posúdiť rozhodujúce odborné otázky z dôvodu, že sám

nebol v inkriminovanom čase osobne prítomný, pričom objektívne nebolo možné

inkriminovaný stav zariadenia spätne rekonštruovať. Ani dlhé časové obdobie, ktoré od

inkriminovanej udalosti uplynulo, možnosť dokazovania sporných skutočností neuľahčilo.

16. Možno zhrnúť, že skutkové a právne závery všeobecných súdov sa nejavia ako

arbitrárne či zjavne neodôvodnené. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ má odlišný názor na

vec, nemôže bez ďalšieho znamenať porušenie jeho označených práv podľa

a dohovoru.

17. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2018