Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 480/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného JUDr. Elenou Ľalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 26. apríla 2017 a uznesením

Okresného súdu Bratislava V č. k. -336 z 24. augusta 2017 a takto

rozhodol:

1. Veci vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie.

3. Návrhu na odloženie vykonateľnosti uznesenia Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. z 26. apríla 2017 n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 26. apríla 2017

(ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“). Uvedená vec bola vedená pod sp. zn.

.

2. Následne bola ústavnému súdu 9. novembra 2017 doručená sťažnosť sťažovateľa,

ktorou namieta porušenie základných práv podľa a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu uznesením Okresného súdu

Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) č. k. -336 z 24. augusta 2017 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie okresného súdu“). Uvedená vec bola vedená pod sp. zn.

.

3. Obe veci boli podľa rozvrhu práce ústavného súdu pridelené sudcovi

spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi (v tom čase predseda senátu II. ÚS, pozn.), ktorý – na

základe ním vznesenej námietky predpojatosti – bol v oboch veciach vylúčený z výkonu

sudcovskej funkcie ( a ). V oboch veciach bola – na

základe vznesenej námietky predpojatosti – rovnako vylúčená predsedníčka senátu

IV. ÚS Ľudmila Gajdošíková.

4. Zo sťažností a z k ním pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ bol

žalobcom v súdnom spore „o ochranu osobnosti“, ktoré prebiehalo na okresnom súde,

v ktorom sa domáhal zaplatenia 2 mil. Sk z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Okresný súd

rozsudkom sp. zn. zo 6. decembra 2007 uložil žalovanému (Spoločnosť 7

Plus, s. r. o.) zaplatiť sťažovateľovi sumu 500 000 Sk a vo zvyšnej časti jeho žalobu

zamietol. Proti rozsudku okresného súd 21. januára 2008 podal žalovaný prostredníctvom

svojho právneho zástupcu odvolanie. Krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 11. decembra 2008 tak, že rozsudok okresného súdu v napadnutej vyhovujúcej časti

a v časti trov konania potvrdil. Ústavný súd nálezom sp. zn. z 18. septembra

2012 rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Krajský súd následne uznesením sp. zn. z 2. mája 2014 zrušil

rozsudok okresného súdu v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto

uzneseniu podal sťažovateľ dovolanie 30. júna 2014, o ktorom rozhodol najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 25. novembra 2015 tak, že ho odmietol ako

neprípustné. Sťažovateľ na pojednávaní pred okresným súdom 20. októbra 2016 vzal svoju

žalobu späť, a to z toho dôvodu, že predmet sporu odpadol. Žalovaný (právny nástupca

NEWS and Media Holding, a. s. – č. l. 241) nesúhlasil so späťvzatím žaloby, pretože

„považoval späťvzatie žaloby žalobcom za špekulatívne ale v prípade ak súd konanie

zastaví, žiadal náhradu trov konania“. Okresný súd uznesením z 20. októbra 2016 konanie

zastavil a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania v zmysle § 256 Civilného

sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), pretože sťažovateľ zavinil zastavenie konania.

Sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu okresného súdu 28. novembra 2016 iba vo výroku

o náhrade trov konania odvolanie, ktoré odôvodnil takto:

«... Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou civilného súdneho

konania. Preto ním môže byť zasiahnuté do práva na spravodlivý proces, ak súd postupuje

v extrémnom a neočakávateľnom spôsobe rozhodovania v zmysle platných právnych

predpisov – tu podľa a nasl. .

... V súdom aplikovanom ust. (chýba však odsek) je formulovaná zásada

procesného zavinenia. Podľa nej je povinný nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že

konanie muselo byť zastavené. Okresný súd však toto zavinenie absolútne neskúmal, keď len

mechanicky a paušálne poukázal na citovaný paragraf, a to pre späťvzatie žaloby.

... Z procesného hľadiska zásadne zaviní zastavenie konania žalobca, ktorý vzal

žalobu späť . Táto zásada však neplatí, ak ku späťvzatiu dôvodne podanej žaloby dôjde pre

správania žalovaného. Takýmto správaním aj v tomto prípade bolo uspokojenie žalobcovho

nároku po začatí konania, a to iba na základe právoplatne judikovaného nároku. Žalobcovi

v takomto prípade ani nezostala iná možnosť, než žalobu vziať späť, pretože rozhodnutie vo

veci samej by už pre neho nutne muselo byť nepriaznivé. Vinníkom zastavenia konania je tu

iba a len žalovaný, ktorý až po tom, čo bola žaloba podaná a čo jej súdy vyhoveli, žalobcovi

judikovaný nárok splnil. Na náhradu trov konania je teda povinný on – žalovaný.

... Preto navrhujeme, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že „žalovaný je

povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu“ a to pre nesprávne

právne posúdenie veci / /, a že žalovaný je povinný zaplatiť

žalobcovi trovy odvolacieho konania.»

Následne rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že potvrdil prvostupňové

uznesenie súdu prvej inštancie.

6. Okresný súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka vydal 29. júna 2017

uznesenie č. k. -328, ktorým zaviazal žalobcu (sťažovateľa) zaplatiť

žalovanému náhradu trov konania v sume 564,29 € za zaplatený súdny poplatok a trovy

právneho zastúpenia v sume 5 772,52 €. Proti tomuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka

podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že

sťažnosť žalobcu zamietol.

7. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť

(), v ktorej uvádza, že pochybenie krajského súdu spočívalo „v chybnom

a teda svojvoľnom posúdení otázky procesného zavinenia sťažovateľa ako žalobcu na

zastavení konania, ako predpokladu pre uloženie povinností pre náhradu trov konania

žalovaného, keď ju výlučne založil len na jeho dispozičnom úkone. Rozhodnutie odvolacieho

súdu sa tak dostalo do extrémneho rozporu s kogentným znením ,

princípmi spravodlivosti i právom sťažovateľa vlastniť majetok; krajský súd tak porušil

, dohovoru, a protokolu

k dohovoru.“.

8. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého

uznesenia krajského súdu a následne nálezom rozhodol tak, že napadnutým uznesením

krajského súdu došlo k porušeniu jeho označených práv (bod 1), zruší napadnuté uznesenie

krajského súdu, vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania.

9. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažovateľ taktiež podal ústavnú

sťažnosť () poukazujúc jednak na chybné posúdenie procesného zavinenia

sťažovateľa na zastavení konania (a tým aj určení povinnosti sťažovateľovi uhradiť

žalovanému náhradu trov konania, pozn.), ako aj na chybné zisťovanie hodnoty sporu

a posúdenie účelnosti vynaložených výdavkov.

10. Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vyslovil porušenie v bode 1 uvedených

práv, zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu, priznal sťažovateľovi finančné

zadosťučinenie a náhradu trov konania.

II.

Spojenie vecí

11. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia .

12. Podľa v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné

konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých strán.

13. Zo spisov ústavného súdu vedených pod sp. zn. a sp. zn.

vyplýva, že predmetom oboch sťažností je preskúmanie napadnutého

uznesenia krajského súdu a napadnuté uznesenie okresného súdu, ktoré na seba nadväzujú,

týkajú sa porušenia tých istých práv, v oboch veciach figuruje rovnaký sťažovateľ a jeho

právna zástupkyňa. Z argumentácie obsiahnutej v spájaných sťažnostiach je zrejmé, že

v oboch prípadoch je v rámci preskúmania ústavnej konformity napadnutých uznesení

krajského súdu a okresného súdu a jeho postupu potrebné posúdiť podobné skutkové

okolnosti a ústavnoprávne otázky. Preto ústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa

v spojení s rozhodol, že veci vedené

ústavným súdom pod sp. zn. a sp. zn. spája na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

14. Uvedené skutočnosti boli podkladom pre záver ústavného súdu obsiahnutý

v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Prijatie sťažnosti

15. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom

zasadnutí senátu podľa ods. l , a keďže nezistil dôvody na jej

odmietnutie podľa , rozhodol o jej prijatí na ďalšie

konanie.

IV.

Odloženie vykonateľnosti

16. Sťažovateľ v podanej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť

napadnutého uznesenia krajského súdu (bod 8), čo odôvodnil tým, „aby sa zabránilo jednak

vzniku ďalších sporov, ako aj nezvratným dôsledkom jeho realizáciou“.

17. Podľa ústavný súd môže na návrh

sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým

verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu

neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení

vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo

slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im

priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

18. Návrhu sťažovateľa na odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia

krajského súdu (bod 8) nebolo možné vyhovieť už len z toho dôvodu, že v následnom čase

po vydaní napadnutého uznesenia krajského súdu bolo vydané ďalšie – na napadnuté

uznesenie krajského súdu nadväzujúce – (napadnuté) rozhodnutie okresného súdu, vo

vzťahu ku ktorému sťažovateľ už vydanie dočasného opatrenia nenavrhoval (dočasné

opatrenie je možné vydať iba na návrh sťažovateľa, pozn.). Vydanie dočasného opatrenia

odložením vykonateľnosti uznesenia krajského súdu sa preto nejaví ako potrebné.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2018