Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 115/2018
PDF · 158.66 KB
No categories available
I. ÚS 115/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. septembra 2018
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť , ,
zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Rojčekom, Sládkovičova 9, Žilina, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 334/2013
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 14 C 313/2002) a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 334/2013
p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume
2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktorú j e jej Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jej
právneho zástupcu JUDr. Milana Rojčeka v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 115/2018-8 z 12. apríla 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 18 C 334/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení žalovanej
účastníčkou napadnutého konania, ktoré sa začalo 14. marca 2001 podaním žaloby o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza priebeh úkonov
súdu, ako aj účastníkov konania, z ktorého vyplýva, že v konaní síce boli vykonávané
úkony, avšak neboli efektívne. Napadnuté konanie trvá 17 rokov, no vo veci stále
nebolo rozhodnuté. Takýto stav trvá napriek tomu, že nálezom ústavného súdu
č. k. I. ÚS 672/2014-45 bolo konštatované, že v napadnutom konaní dochádza k prieťahom
a okresnému súdu bolo uložené konať bez prieťahov a sťažovateľke bola priznaná suma
1 000 € z titulu finančného zadosťučinenia.
3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil
porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov
a zároveň aby jej bolo priznané zo strany okresného súdu finančné zadosťučinenie v sume
6 000 €. Požadované finančné zadosťučinenie sťažovateľka odôvodnila neprimeranou
dĺžkou konania, z toho plynúceho psychického napätia a pocitov sklamania z neprimeranej
dĺžky konania. Zdĺhavý postup konania spôsobil, že sťažovateľka nadobudla presvedčenie,
že okresný súd v skutočnosti nemá záujem poskytnúť jej právam zákonnú ochranu.
Sťažovateľka tiež požaduje, aby jej ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 325,42 €.
4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila podpredsedníčka
okresného súdu, v ktorom uviedla chronológiu procesných úkonov vykonaných
v napadnutom konaní. Z vyjadrenia konajúceho sudcu ďalej vyplýva:
„... súd viackrát rozhodoval o pripustení ďalších účastníkov do konania, o zámene
účastníkov a o zmene žalobného návrhu a aj keď po právnej stránke sa vec nejaví byť
zložitou, určitá zložitosť je v skutkovom stave veci a v neustálom menení sa účastníkov
konania v dôsledku ich úmrtia a pod.“
5. Súčasne podpredsedníčka okresného súdu oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný
súd rozhodol o sťažnosti bez ústneho pojednávania.
6. Ústavný súd preto so súhlasom oboch účastníkov konania upustil podľa § 30
ods. 2 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po
oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že
od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.
10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len
„ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej
lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu práv vidieť zásadnú odlišnosť
(II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená
nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (obdobne
III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).
12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Všeobecne je štát povinný usporiadať svoj
justičný systém tak, aby súdy mohli každému zaručiť právo, aby o jeho záležitostiach
týkajúcich sa práv a záväzkov bolo právoplatne rozhodnuté v primeranej lehote.
13. Keďže konanie začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu
vychádzala z dikcie ustanovenia § 6 OSP, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.
Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok
a ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania
v čl. 17. Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť
rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania
(obdobne § 100 ods. 1 OSP).
14. Iba prieťahy pričítateľné štátu môžu viesť ku konštatovaniu prekročenia
primeranej lehoty. Aj v právnom štáte, v ktorom platí dispozičná zásada pre postup
účastníka konania, nezbavuje súd povinnosti zaistiť urýchlené prejednanie a najmä
skončenie veci.
15. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd
postupoval aj v danom prípade.
16.1 Predmetom konania na okresnom súde je konanie o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. Ide o štandardnú vec tvoriacu súčasť občianskoprávnej agendy súdov.
Hoci možno súhlasiť s tým, že daná vec je zložitá ako obsiahlosťou spisu, tak aj počtom
účastníkov a ich vzájomných väzieb, nemožno ju však hodnotiť ako extrémne zložitú.
16.2 Ústavný súd ďalej posudzoval správanie sťažovateľky z hľadiska vplyvu
na priebeh konania. Ústavný súd nezistil v postupe či správaní sťažovateľky žiadne
skutočnosti, ktoré by jej bolo potrebné pripísať na ťarchu. Ani podpredsedníčka okresného
súdu vo vyjadrení nenamietala správanie sťažovateľky ako dôvod celkovej dĺžky
napadnutého konania.
16.3 Napokon posúdil ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov
samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Konanie sa začalo 13. marca 2001
podaním žaloby na Okresnom súde Čadca a od 15. marca 2006 sa koná na Okresnom súde
Žilina. Vzhľadom na extrémnu dĺžku konania, na ktorej sa podieľal aj chybný, nesústredený
postup konajúceho sudcu – a to aj po náleze ústavného súdu – nepovažoval ústavný súd
za potrebné podrobnejšie skúmať jednotlivé procesné úkony okresného súdu, pretože ani
právne či skutkovo sebanáročnejší spor nesmie trvať takú dlhú dobu.
17. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného
súdu v označenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ako aj práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
18. Postup okresného súdu v tomto konaní už bol posúdený ústavným súdom pri
rozhodovaní o sťažnosti podanej sťažovateľkou. Výsledkom posúdenia bol nález ústavného
súdu sp. zn. I. ÚS 672/2014 zo 14. januára 2015, v ktorom ústavný súd konštatoval
porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €.
19. Sťažovateľka aj v tejto sťažnosti požaduje, aby jej ústavný súd priznal primerané
finančné zadosťučinenie, a to v sume 6 000 €, ktorú odôvodnila tým, že právna neistota,
v ktorej sa dlhodobo nachádza, jej spôsobila materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu.
Sťažovateľka je účastníčkou neprimerane dlhého konania, má obavy o ochranu svojich
práv, pociťuje dlhodobo psychické napätie, ako aj pocit sklamania z neprimeranej dĺžky
konania. Po toľkých rokoch konania prieťahy v konaní vyvolávajú pocit nespravodlivosti,
krivdy a sklamania. Sťažovateľke vzhľadom na neprimeranú dĺžku konania nebola zo strany
okresného súdu poskytnutá potrebná ochrana.
20. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a na neho nadväzujúceho § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať
tomu, koho práva boli podľa čl. 127 ods. 1 ústavy porušené, aj primerané finančné
zadosťučinenie.
21. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
22. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Súčasne sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je
reparácia nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných
podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. IV. ÚS 84/02).
23. Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného
práva (doba prieťahov na okresnom súde, dĺžka napadnutého konania, ako aj jeho význam)
považoval ústavný súd priznanie sumy 2 000 € sťažovateľke za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku tohto nálezu).
Vo zvyšnej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd návrhu
sťažovateľky nevyhovel.
24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
25. Sťažovateľka uplatnila v petite sťažnosti úhradu trov konania spolu v sume
325,42 €. Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom
za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti)
uskutočnené v roku 2018. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2018 je 153,50 € a hodnota režijného paušálu je 9,21 €. Trovy konania
tak predstavujú v takomto prípade 325,42 €. Ústavný súd preto v súlade s § 20 ods. 4
zákona o ústavnom súde priznal ich náhradu sťažovateľke v celej požadovanej výške.
26. Okresný súd je povinný zaplatiť túto sumu na účet právneho zástupcu
sťažovateľky JUDr. Milana Rojčeka podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení
s § 263 CSP (bod 3 výroku rozhodnutia).
27. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. septembra 2018