Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 115/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Rojčekom, Sládkovičova 9, Žilina, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prerokovanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prerokovanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktorú j e jej Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jej

právneho zástupcu JUDr. Milana Rojčeka v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -8 z 12. apríla 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení žalovanej

účastníčkou napadnutého konania, ktoré sa začalo 14. marca 2001 podaním žaloby o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza priebeh úkonov

súdu, ako aj účastníkov konania, z ktorého vyplýva, že v konaní síce boli vykonávané

úkony, avšak neboli efektívne. Napadnuté konanie trvá 17 rokov, no vo veci stále

nebolo rozhodnuté. Takýto stav trvá napriek tomu, že nálezom ústavného súdu

č. k. -45 bolo konštatované, že v napadnutom konaní dochádza k prieťahom

a okresnému súdu bolo uložené konať bez prieťahov a sťažovateľke bola priznaná suma

1 000 € z titulu finančného zadosťučinenia.

3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov

a zároveň aby jej bolo priznané zo strany okresného súdu finančné zadosťučinenie v sume

6 000 €. Požadované finančné zadosťučinenie sťažovateľka odôvodnila neprimeranou

dĺžkou konania, z toho plynúceho psychického napätia a pocitov sklamania z neprimeranej

dĺžky konania. Zdĺhavý postup konania spôsobil, že sťažovateľka nadobudla presvedčenie,

že okresný súd v skutočnosti nemá záujem poskytnúť jej právam zákonnú ochranu.

Sťažovateľka tiež požaduje, aby jej ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 325,42 €.

4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila podpredsedníčka

okresného súdu, v ktorom uviedla chronológiu procesných úkonov vykonaných

v napadnutom konaní. Z vyjadrenia konajúceho sudcu ďalej vyplýva:

„... súd viackrát rozhodoval o pripustení ďalších účastníkov do konania, o zámene

účastníkov a o zmene žalobného návrhu a aj keď po právnej stránke sa vec nejaví byť

zložitou, určitá zložitosť je v skutkovom stave veci a v neustálom menení sa účastníkov

konania v dôsledku ich úmrtia a pod.“

5. Súčasne podpredsedníčka okresného súdu oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný

súd rozhodol o sťažnosti bez ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd preto so súhlasom oboch účastníkov konania upustil podľa § 30

ods. 2 od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po

oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej

lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu práv vidieť zásadnú odlišnosť

(, , ).

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená

nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (obdobne

, ).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Všeobecne je štát povinný usporiadať svoj

justičný systém tak, aby súdy mohli každému zaručiť právo, aby o jeho záležitostiach

týkajúcich sa práv a záväzkov bolo právoplatne rozhodnuté v primeranej lehote.

13. Keďže konanie začalo za účinnosti Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu

vychádzala z dikcie ustanovenia , ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná.

Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil

a ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania

v . Podľa súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť

rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

(obdobne ).

14. Iba prieťahy pričítateľné štátu môžu viesť ku konštatovaniu prekročenia

primeranej lehoty. Aj v právnom štáte, v ktorom platí dispozičná zásada pre postup

účastníka konania, nezbavuje súd povinnosti zaistiť urýchlené prejednanie a najmä

skončenie veci.

15. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd

postupoval aj v danom prípade.

16.1 Predmetom konania na okresnom súde je konanie o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam. Ide o štandardnú vec tvoriacu súčasť občianskoprávnej agendy súdov.

Hoci možno súhlasiť s tým, že daná vec je zložitá ako obsiahlosťou spisu, tak aj počtom

účastníkov a ich vzájomných väzieb, nemožno ju však hodnotiť ako extrémne zložitú.

16.2 Ústavný súd ďalej posudzoval správanie sťažovateľky z hľadiska vplyvu

na priebeh konania. Ústavný súd nezistil v postupe či správaní sťažovateľky žiadne

skutočnosti, ktoré by jej bolo potrebné pripísať na ťarchu. Ani podpredsedníčka okresného

súdu vo vyjadrení nenamietala správanie sťažovateľky ako dôvod celkovej dĺžky

napadnutého konania.

16.3 Napokon posúdil ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov

samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Konanie sa začalo 13. marca 2001

podaním žaloby na Okresnom súde Čadca a od 15. marca 2006 sa koná na Okresnom súde

Žilina. Vzhľadom na extrémnu dĺžku konania, na ktorej sa podieľal aj chybný, nesústredený

postup konajúceho sudcu – a to aj po náleze ústavného súdu – nepovažoval ústavný súd

za potrebné podrobnejšie skúmať jednotlivé procesné úkony okresného súdu, pretože ani

právne či skutkovo sebanáročnejší spor nesmie trvať takú dlhú dobu.

17. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v označenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

18. Postup okresného súdu v tomto konaní už bol posúdený ústavným súdom pri

rozhodovaní o sťažnosti podanej sťažovateľkou. Výsledkom posúdenia bol nález ústavného

súdu sp. zn. zo 14. januára 2015, v ktorom ústavný súd konštatoval

porušenie základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €.

19. Sťažovateľka aj v tejto sťažnosti požaduje, aby jej ústavný súd priznal primerané

finančné zadosťučinenie, a to v sume 6 000 €, ktorú odôvodnila tým, že právna neistota,

v ktorej sa dlhodobo nachádza, jej spôsobila materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu.

Sťažovateľka je účastníčkou neprimerane dlhého konania, má obavy o ochranu svojich

práv, pociťuje dlhodobo psychické napätie, ako aj pocit sklamania z neprimeranej dĺžky

konania. Po toľkých rokoch konania prieťahy v konaní vyvolávajú pocit nespravodlivosti,

krivdy a sklamania. Sťažovateľke vzhľadom na neprimeranú dĺžku konania nebola zo strany

okresného súdu poskytnutá potrebná ochrana.

20. Podľa a na neho nadväzujúceho zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa porušené, aj primerané finančné

zadosťučinenie.

21. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

22. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Súčasne sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je

reparácia nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných

podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. ).

23. Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva (doba prieťahov na okresnom súde, dĺžka napadnutého konania, ako aj jeho význam)

považoval ústavný súd priznanie sumy 2 000 € sťažovateľke za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 2 výroku tohto nálezu).

Vo zvyšnej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd návrhu

sťažovateľky nevyhovel.

24. Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

25. Sťažovateľka uplatnila v petite sťažnosti úhradu trov konania spolu v sume

325,42 €. Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti)

uskutočnené v roku 2018. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2018 je 153,50 € a hodnota režijného paušálu je 9,21 €. Trovy konania

tak predstavujú v takomto prípade 325,42 €. Ústavný súd preto v súlade s § 20 ods. 4

priznal ich náhradu sťažovateľke v celej požadovanej výške.

26. Okresný súd je povinný zaplatiť túto sumu na účet právneho zástupcu

sťažovateľky JUDr. Milana Rojčeka podľa v spojení

s (bod 3 výroku rozhodnutia).

27. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2018