Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 538/2018

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. septembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného BUŽEK

& TEREM advokáti s. r. o., Mariánska 12, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Andrej Terem, ktorou namieta porušenie slobody myslenia a svedomia

podľa rozhodnutím Zboru biskupov Evanjelickej

cirkvi augsburského vyznania na Slovensku z 30. augusta 2017 a rozsudkom Generálneho

súdu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku sp. zn. GS 6/2018

z 15. mája 2018, a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. augusta 2018 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného BUŽEK & TEREM advokáti s. r. o.,

Mariánska 12, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Andrej Terem, ktorou namieta

porušenie slobody myslenia a svedomia podľa

(ďalej len „ústava“) „rozhodnutím biskupov tvoriacich Zbor biskupov Evanjelickej cirkvi

augsburského vyznania na Slovensku“ a „rozhodnutím Generálneho súdu Evanjelickej

cirkvi augsburského vyznania na Slovensku“. Z odôvodnenia sťažnosti a priloženej

dokumentácie možno v petite označené rozhodnutia bližšie identifikovať ako rozhodnutie

Zboru biskupov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku z 30. augusta

2017 (ďalej aj „rozhodnutie z 30. augusta 2017“) a rozsudok Generálneho súdu Evanjelickej

cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ďalej len „Generálny súd ECAV“)

sp. zn. GS 6/2018 z 15. mája 2018 (ďalej aj „rozsudok z 15. mája 2018“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ sa 19. augusta 2017

zúčastnil pochodu Pride, ktorý reprezentuje názory LGBTI komunity (komunity

homosexuálnych, bisexuálnych a transrodových osôb). Na tomto pochode predniesol

príhovor k predmetnej problematike a rovnako aj názor na to, aká by mala byť úloha cirkvi

k tejto problematike.

Dňa 30. augusta 2017 biskupi tvoriaci Evanjelickú cirkev augsburského vyznania

na Slovensku (ďalej len „Zbor biskupov ECAV“) podľa

Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sťažovateľovi ako učiteľovi teologických

predmetov odňali s účinnosťou od 15. septembra 2017 kánonickú misiu, pričom uvedené

rozhodnutie bolo odôvodnené primárne „... v súvislosti s medializovanými výstupmi

týkajúcimi sa Dúhového pochodu Pride, ktorý sa konal v sobotu

19. augusta 2017...“.

Sťažovateľ pôsobil v relevantnom čase na Evanjelickej bohosloveckej fakulte

Univerzity Komenského v Bratislave ako docent na funkčnom mieste odborného asistenta,

pričom podľa čl. 4 ods. 2 Dohody medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami

a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní [publikovaná

v Zbierke (ďalej len „“)]

je kánonická misia ako osobitné poverenie od príslušnej vrchnosti registrovanej cirkvi

a náboženskej spoločnosti nevyhnutná pre učiteľov teologických disciplín na vysokých

školách. Dňa 9. septembra 2017 sťažovateľ podal vo veci odňatia kánonickej

misie odvolanie, pričom Evanjelická cirkev augsburského vyznania mu v reakcii

na jeho odvolanie v liste z 18. septembra 2017 „uviedla, že voči rozhodnutiu biskupov

sa nie je možné odvolať a preto je podané odvolanie irelevantné a rozhodnutie Zboru

biskupov z 30. augusta 2017 platné“. Dňa 14. septembra 2017 došlo v dôsledku odňatia

kánonickej misie k zmene pracovnej náplne sťažovateľa, ktorá spočíva v tom, že sťažovateľ

nemôže vykonávať pedagogickú činnosť v oblasti teológie, ktorá bola jeho hlavnou

činnosťou podľa a o vysokých školách a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ podal 6. októbra 2017 žalobu, ktorou sa v konaní pred Dištriktuálnym

súdom Západného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku

vo Zvolene (ďalej len „dištriktuálny súd“) domáhal ochrany práva na obhajobu, práva

na slobodu myslenia a slobodu prejavu a práva na dvojstupňové konanie, k porušeniu

ktorých malo dôjsť odňatím kánonickej misie, ako aj zrušenia rozhodnutia Zboru biskupov

ECAV z 30. augusta 2017. Dištriktuálny súd rozsudkom sp. zn. 5/2017 zo 16. februára 2018

rozhodol o tom, že právo sťažovateľa na obhajobu a právo na dvojstupňové konanie boli

porušené, pričom vo zvyšnej časti žalobu zamietol a zrušil rozhodnutie Zboru biskupov

ECAV z 30. augusta 2017. Generálny súd ECAV následne rozsudkom sp. zn. GS 6/2018

z 15. mája 2018 žalobu sťažovateľa zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

Sťažovateľ v sťažnosti zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutie Zboru biskupov ECAV

ho sankcionuje za vyjadrené názory a zasahuje tým do jeho slobody myslenia, a ďalej

argumentuje, že „Generálny súd ECAV v rozsudku... sa zaoberal len procesnoprávnou

otázkou pasívnej legitimácie žalovaných avšak samotnou meritórnou otázkou návrhu

sťažovateľa z 6. októbra 2017 sa nezaoberal vôbec. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ

ani bližšie neanalyzuje a neodkazuje na vyššie uvedený rozsudok Generálneho súdu,

nakoľko obsah jeho rozhodnutia je pre podávanú sťažnosť irelevantný. Na druhej strane

však samotná nečinnosť najmä Generálneho súdu ECAV v meritórnej otázke, či došlo

k porušeniu práv sťažovateľa tak, ako boli formulované v návrhu z 6. októbra 2017

len preukazuje, že došlo resp. jeho konaním pokračovalo v porušovaní práva na slobodu

myslenia a svedomia sťažovateľa.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie slobody

svedomia a myslenia podľa „rozhodnutím biskupov tvoriacich Zbor

biskupov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku“ a „rozhodnutím

Generálneho súdu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Aj napriek tomu, že nevymedzuje subjekty, proti ktorým

fyzická alebo právnická osoba môže podať sťažnosť, výkladom citovaného ustanovenia

možno založiť širokú ochranu ústavnosti voči rozhodnutiu každého orgánu verejnej moci,

ku ktorým nepochybne patrí Národná rada Slovenskej republiky, vláda Slovenskej

republiky, orgány štátnej správy, verejnej správy a záujmovej samosprávy, ako aj všeobecné

súdy (k tomu pozri DRGONEC, J. . Teória a prax. Bratislava :

BECK, 2015. s. 1369).

Za určitých podmienok môžu verejnú moc vykonávať aj iné subjekty, pričom

kritériom pre určenie, či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci, je skutočnosť,

či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia

sú štátnou mocou vynútiteľné, resp. či štát môže do týchto práv a povinností zasahovať

(uznesenie Ústavného súdu Českej a Slovenskej federatívnej republiky sp. zn.

z 9. júna 1992).

V súlade s o slobode náboženskej viery

a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o slobode náboženskej viery“) cirkvi a náboženské spoločnosti podľa tohto

zákona sú právnické osoby. Môžu sa vzájomne združovať, utvárať komunity, rehole,

spoločnosti a obdobné spoločenstvá.

Podľa § 7 ods. 3 zákona o slobode náboženskej viery cirkvi a náboženské spoločnosti

podľa svojich vnútorných predpisov ustanovujú osoby vykonávajúce duchovenskú činnosť

a učiteľov náboženstva do funkcie, prípadne aj pre určitý územný obvod.

Podľa učitelia teologických disciplín na vysokých školách musia

mať kánonickú misiu ako osobitné poverenie od príslušnej vrchnosti registrovanej cirkvi

alebo náboženskej spoločnosti.

Cirkevné orgány (biskupi tvoriaci Zbor biskupov ECAV a Generálny súd ECAV)

nemožno považovať za orgány verejnej moci, keďže v konaní o odňatí kánonickej misie

(v súvislosti s ktorým porušenie svojej slobody sťažovateľ namieta) postupujú v súlade

s vlastnými pravidlami (cirkevným právom) a nezávisle od štátu, pričom ich rozhodnutia

nie sú štátnou mocou vynútiteľné a štát do práv a povinností z týchto rozhodnutí

vyplývajúcich nemôže zasahovať. Opačný postoj by znamenal narušenie princípu

autonómie cirkvi pri správe a rozhodovaní jej vnútorných záležitostí, ako aj narušenie

konceptu právneho poriadku Slovenskej republiky, do ktorého normy cirkevného práva

nepatria (k tomu pozri aj ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nedisponuje právomocou konať a rozhodnúť

o sťažnosti sťažovateľa vo veci porušenia slobody myslenia a svedomia podľa čl. 24

ods. 1 rozhodnutiami biskupov tvoriacich Zbor biskupov ECAV a Generálneho súdu

ECAV.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa podľa pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2018