Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

ako celku znamenať aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie (m. m. II. ÚS 332/2018, IV. ÚS 273/2021, IV. ÚS 610/2023). Kasačné rozhodnutie dovolacieho súdurozhodovaná, predstavuje vo svojich dôsledkoch porušenie čl. 48 ods. 1 ústavy (II. ÚS 332/2018). 13. Ustanovenie § 48 CSP dopadá na prípady, v ktorých trojčlenný senátzákonnou povinnosťou postúpiť vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu (II. ÚS 332/2018) 14. Aby mohol ústavný súd posúdiť, či najvyšší súd porušil označené práva

svojou prvou ústavnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol ústavný súd nálezom č. k. II. ÚS 332/2018 z 22. októbra 2018. Konštatoval, že najvyšší súd prvým rozsudkom porušilvšak nie je prípad prejednávanej veci. 19. Zároveň v bode 29 nálezu č. k. II. ÚS 332/2018 z 11. októbra 2018 (o prvej ústavnej sťažnosti sťažovateľa) ústavný súd už

dôvodila tiež nesprávnym právnym posúdením s odkazom na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 332/2018 zo dňa 11.10.2018, ktorým bol rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo/29/2017nesprávneho právneho posúdenia veci s odkazom na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 332/2018 zo dňa 11.10.2018, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.znpráceneschopnosť zamestnanca. Pokiaľ odvolateľka poukazuje na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 332/2018 zo dňa 11.10.2018, odvolací súd pripomína, že práve z uvedeného vyplýva povinnosť

pričom rozhodovanie veľkého senátu vykazuje aj náležitý ľudskoprávny základ (II. ÚS 332/2018, IV. ÚS 273/2021). 16. Sumarizujúc predostretú argumentáciu, ústavný súdsťažovateľov tak urobiť mal, znamená to, že ich prípad odňal zákonnému sudcovi (II. ÚS 332/2018, IV. ÚS 273/2021). Rozsah ústavnej sťažnosti však nezahŕňa namietané porušenie

rozhodnutá, predstavuje v dôsledkoch porušenie čl. 48 ods. 1 ústavy (II. ÚS 332/2018). (II. ÚS 332/2018). Predmetná námietka teda má ústavnú relevanciu, čo však neznamená

19/02, I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06, I. ÚS 241/07, I. ÚS 272/09, II. ÚS 332/2018, IV. ÚS 540/2018). 5. Ústavný súd teda skúmal, či sa okresný súd odchýlil

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (k tomu pozri aj II. ÚS 332/2018)]. 40. Účelom legislatívneho zakotvenia inštitútu veľkého senátu je pritomdôsledkami pre ústavné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 332/2018, III. ÚS 46/2020). 42. Porušenie zákonnej povinnosti predložiť vec veľkémupredstavuje vo svojich dôsledkoch porušenie čl. 48 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 332/2018). 43. V rozsudku najvyššieho súdu č. k. 3 Cdo 174/2016 z 10. novembra 2016

práva na spravodlivé súdne konanie a základného práva na právnu pomoc (m. m. II. ÚS 332/2018). Kasačné rozhodnutie odvolacieho súdu je preto s prihliadnutím na nosnú

pracovného práva, pričom predmetom jej ochrany je predovšetkým zamestnanec (II. ÚS 332/2018, bod 29). Ochrana zamestnancov má svoju ústavnoprávnu dimenziu priamo v čl

vec rozhodnutá, predstavuje v dôsledkoch porušenie čl. 48 ods. 1 ústavy (II. ÚS 332/2018). Konštruovanie mechanizmu veľkého senátu nie je bezdôvodné, naopak, dôvodov