Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 497/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. mája 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že predmetom napadnutého konania je

zaplatenie sumy 3 528,12 € s príslušenstvom, pričom sťažovateľ v ňom vystupuje

v postavení žalovaného. Okresný súd rozhodol v napadnutom konaní rozsudkom

č. k. -304 z 15. mája 2012 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že uložil

sťažovateľovi povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 527,18 € s príslušenstvom, vo zvyšku

návrh zamietol a taktiež bola sťažovateľovi uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu

trov konania. Zároveň vzájomný návrh sťažovateľa na zaplatenie sumy 2 616 579 Sk

(86 854,51 €) okresný súd uznesením č. k. -302 z 15. mája 2012 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“) vylúčil na samostatné konanie.

O podanom odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu rozhodol Krajský

súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. -362

z 25. februára 2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že rozsudok okresného súdu

v napadnutej časti týkajúcej sa istiny zmenil tak, že žalovanému bola uložená povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 2 647,88 €, a v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania bol rozsudok

okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.

V nadväznosti na rozsudok krajského súdu vydal okresný súd dopĺňací rozsudok

č. k. -414 zo 16. septembra 2014 (ďalej len „dopĺňací rozsudok okresného

súdu“), ktorým doplnil rozsudok okresného súdu tak, že uložil sťažovateľovi ako

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sume 9 % ročne zo sumy

2 647,88 € od 17. októbra 2006 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 635,66 €.

Na základe odvolania sťažovateľa proti dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu

rozhodol krajský súd uznesením č. k. -484 z 26. septembra 2017 (ďalej len

„uznesenie krajského súdu“) tak, že dopĺňací rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Uznesením krajského súdu bolo zároveň odmietnuté odvolanie

sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné

konanie.

3. Sťažovateľ uvádza, že uznesenie krajského súdu mu bolo doručené „s výrazným

časovým odstupom až dňa 24.04.2018“ a vo svojej sťažnosti tvrdí, že „stav právnej neistoty

sťažovateľa o výsledok konania trvá aj napriek nálezu Ústavného súdu SR z 10. júla 2013

sp. zn. -44, ktorým ústavný súd porušovateľovi prikázal, aby v konaní

vedenom pod č. k. konal bez zbytočných prieťahov.“. Podľa názoru

sťažovateľa „... stav právnej neistoty... o výsledok konania trvá extrémne dlho“

a „k prieťahom vo veci výraznou mierou prispel výhradne porušovateľ.“.

4. Podľa tvrdenia sťažovateľa „konanie pri jeho posudzovaní ako celku trvá v čase

podania tejto ústavnej sťažnosti už viac ako 11 rokov a 6 mesiacov a to nie vinou

sťažovateľa.“ a „Sťažovateľ k prieťahom a porušeniu primeranej lehoty v zmysle čl. 6 ods.

1 Dohovoru neprispel, má záujem na rýchlom prejednaní veci a rozhodnutí ako celku, preto

sa opakovane po náleze ústavného súdu z 10. júla 2013 sp. zn. -44 s dôverou

obracia so žiadosťou o pomoc na ústavný súd.“.

5. V ďalšom sťažovateľ namieta, že „... v časti istiny bolo podané sťažovateľom

dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -362 z 25.2.2014 už

dňa 16.03.2015... avšak ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti dovolanie sťažovateľa

z 16.03.2015 nebolo predložené dovolaciemu Najvyššiemu súdu SR a to všetko za viac

ako 3 roky a 1 mesiac...“.

6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa SR a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní č. k. porušené boli.

2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje, aby v konaní vedenom

pod č. k. konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 11.000,- Eur,

ktoré je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. priznáva úhradu trov konania v sume 315,84 Eur, ktoré je

Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec

dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom či rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

13. Z obsahu sťažnosti, ako i z jej petitu vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

14. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ).

15. Z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj z vlastného šetrenia považuje ústavný súd

za preukázané, že sťažovateľ pred podaním (ústavnej) sťažnosti podal v napadnutom konaní

dovolanie. Okresný súd potvrdil, že sťažovateľ síce podal 16. marca 2015 proti rozsudku

krajského súdu dovolanie, ale okresný súd ho 19. marca 2015 postúpil krajskému súdu,

keďže spis sa v tom čase nachádzal na krajskom súde, ktorý rozhodoval o odvolaní

podanom sťažovateľom. Zároveň ústavný súd považuje za preukázané, že sťažovateľ podal

27. marca 2018 dovolanie, ktorým doplnil dovolanie zo 16. marca 2015, a okresný súd ho

spolu so súdnym spisom predložil 17. mája 2018 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní. Okresný súd tak konal v súlade

s odporúčaním krajského súdu, citujúc jeho uznesenie: „Vzhľadom na žalovaným podané

dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu bude potrebné z hľadiska hospodárnosti

konania tiež zvážiť, či nebude účelné najprv predložiť vec dovolaciemu súdu na rozhodnutie

o dovolaní žalovaného, keďže od výsledku dovolacieho konania závisí aj rozhodnutie

o zostávajúcom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania.“ V čase podania

sťažnosti ústavnému súdu (14. mája 2018) už teda napadnuté konanie na okresnom súde

netrvalo a okresný súd nemal právomoc vo veci konať.

16. Nad rámec uvedeného sa ústavný súd zaoberal námietkami sťažovateľa, že aj

napriek nálezu ústavného súdu č. k. -44 z 10. júla 2013, ktorým prikázal

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, tento nekoná

plynulo a efektívne a spôsobuje v napadnutom konaní ďalšie prieťahy.

17. Ústavný súd, posudzujúc napadnuté konanie od 10. júla 2013, konštatuje, že

v období do 25. februára 2014 rozhodoval vo veci krajský súd na základe sťažovateľom

podaného odvolania. Následne okresný súd po vydaní rozsudku krajského súdu rozhodol

dopĺňacím rozsudkom v mimoriadne krátkej lehote v priebehu siedmich mesiacov.

Ústavný súd hodnotí, že uvedené obdobie (od 25. februára 2014 do 16. septembra

2014) nie je akokoľvek možné posúdiť ako zbytočné prieťahy. A napokon obdobie

od 16. septembra 2014 do 26. septembra 2017, keď vo veci znova rozhodoval krajský súd

na základe sťažovateľom podaného odvolania, nie je možné pričítať na ťarchu okresného

súdu. Uznesenie krajského súdu bolo 9. novembra 2017 doručené okresnému súdu, ktorý ho

následne doručil sťažovateľovi 24. apríla 2018. V čase podania ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu (14. mája 2018) už okresný súd nevykonával vo veci žiadne úkony a spis

na základe sťažovateľom podaného dovolania postúpil (17. mája 2018) najvyššiemu súdu.

18. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti

podľa (), a preto už k namietanému porušovaniu tohto

práva nečinnosťou tohto orgánu verejnej moci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

nemohlo dochádzať (m. m. ).

19. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto

základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané

porušenie označeného práva ešte mohlo trvať (napr. , , ).

20. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých

dôvodov skončilo toto porušovanie (). Uvedený právny názor ústavného súdu

je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05).

21. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že konanie vedené na okresnom súde

pod sp. zn. bolo v čase podania (ústavnej) sťažnosti (14. mája 2018) v štádiu

doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu (uznesenia krajského súdu, pozn.), resp.

postúpenia súdneho spisu v rámci dovolacieho konania. Sťažovateľ sa napriek tomu

na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou, ale až v čase, keď k porušovaniu označených

práv na súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania, už nemohlo dochádzať a stav

jeho právnej neistoty už nemohol trvať. Konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom

by tak nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu

k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(mutatis mutandis ).

22. Možnosť domáhať sa ochrany označeného základného práva zaručeného čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru

podaním sťažnosti ústavnému súdu vo vzťahu k postupu okresného súdu bola

pre sťažovateľa časovo ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v jeho veci

prvostupňové konanie, t. j. do doručenia dopĺňacieho rozsudku okresného súdu.

23. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20

ods. 4 viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ

domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

( ).

24. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nenamietal v petite aj konanie pred odvolacím

súdom, ústavný súd nemal možnosť posudzovať celkovú dĺžku konania vrátane konania

pred odvolacím súdom, keďže je petitom podanej sťažnosti viazaný (§ 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde).

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v súlade

s odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2018