Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 405/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Lacovou, Pražská 4, Košice, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„namietané exekučné konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom namietaného exekučného

konania, ktoré začalo na návrh matky maloletého ako jeho zákonnej

zástupkyne na vymoženie výživného od sťažovateľa na základe právoplatného exekučného

titulu. Dňa 10. februára 2018 bol sťažovateľ zastavený policajnou hliadkou, ktorá ho

informovala o exekučnom príkaze na zadržanie vodičského preukazu a súčasne daný príkaz

aj vykonala a sťažovateľovi zadržala vodičský preukaz. Exekučný príkaz do podania

sťažnosti sťažovateľovi nebol doručený.

3. Dňa 27. februára 2018 sťažovateľ u súdneho exekútora podal žiadosť o zrušenie

príkazu, ktorú odôvodnil tým, že je zamestnaný u zamestnávateľa

(ďalej len „zamestnávateľ“), a vykonáva rozvoz tovaru ako vodič motorového

vozidla a podľa dôvodovej správy k novele Exekučného poriadku tento spôsob exekúcie

nemožno uplatniť vtedy, ak je neplatič výživného vodičom z povolania.

4. Súdny exekútor o jeho žiadosti nerozhodol a vec odstúpil na rozhodnutie

okresnému súdu, ktorý listom z 26. marca 2018 súdnemu exekútorovi oznámil, že o jeho

žiadosti nemôže rozhodnúť s poukazom na § 179a ods. 4 Exekučného poriadku. Dňa

28. augusta 2018 si sťažovateľ prevzal výpoveď z pracovného pomeru od

zamestnávateľa, výpovedná lehota mu skončí 31. októbra 2018. Následkom nesprávneho

postupu, nečinnosti a neefektívnej práce okresného súdu a súdneho exekútora sťažovateľ

prišiel nielen o prácu, ale v najbližšom období nebude môcť platiť výživné maloletému

synovi v žiadnej sume.

5. Sťažovateľ si plnil vyživovaciu povinnosť priebežne doteraz vo výške, ktorý mu

umožňoval jeho príjem a proti exekučnému titulu podal aj dovolanie (proti rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 30. júna 2017 a 30. augusta 2017,

pozn.), o ktorom nebolo dosiaľ rozhodnuté.

6. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že

postupom okresného súdu v namietanom exekučnom konaní došlo k porušeniu jeho

základného práva podľa (bod 1). Domáha sa aj priznania finančného

zadosťučinenia v sume 4000 € „ako morálnu ujmu za porušenie jeho základných práv

a za dlhodobý stav právnej neistoty“ a súčasne žiada priznať úhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch, resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase

podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie“ (m. m. , , ).

10. V súvislosti s podanou sťažnosťou sa ústavný súd zameral v prvom rade

na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach

namietajúcich porušenie základného práva podľa odmieta sťažnosť ako

zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom,

ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov,

a tým ani porušenie základného práva podľa “ ().

11. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, , , ).

12. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe sťažnostnej argumentácie

sťažovateľa a ním tvrdených skutočností považovať postup okresného súdu v namietanom

exekučnom konaní za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako ústavne významné

zbytočné prieťahy v konaní. Doterajší priebeh konania pred označeným súdom reálnu

možnosť vysloviť porušenie základného práva sťažovateľa podľa pre

tento čas nezakladá.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

14. Ako to z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, sťažovateľ namieta porušenie

označeného základného práva podľa v namietanom exekučnom konaní z dôvodov

uvedených v bode 2 až 6.

15. Po preskúmaní spisu okresného súdu (aj exekučného spisu), ktoré si vyžiadal pre

účely posúdenia argumentácie sťažovateľa, podľa ktorej okresný súd a súdny exekútor mali

spôsobiť svojou nečinnosťou, nesprávnou činnosťou a neefektívnou činnosťou porušenie

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd

konštatuje, že jeho sťažnosť nie je dôvodná.

16. Ako vyplýva z chronológie vo veci vykonaných procesných úkonov, 2. februára

2017 okresný súd vydal pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie.

Dňa 8. marca 2017 boli doručené okresnému súdu námietky sťažovateľa proti exekúcii

a tiež jeho námietky proti trovám exekúcie podané u súdneho exekútora 3. marca 2017.

Dňa 31. augusta 2017 bola oprávnená na vyjadrenie k týmto námietkam a 10. novembra

2017 bolo okresnému súdu doručené jej vyjadrenie k námietkam proti exekúcii.

Dňa 4. decembra 2017 okresný súd vydal uznesenie o zamietnutí námietok sťažovateľa

proti exekúcii a jej trovám.

Dňa 16. februára 2018 požiadala právna zástupkyňa sťažovateľa listom z 15. februára

2018 okresný súd, aby rozhodol, že „súbežne vedené tri exekúcie na vymoženie výživného

považuje za nezákonné, úkony súdnych exekútorov sú zmätočné, a preto žiada súd

o rozhodnutie o námietkach a o návrhu na zastavenie exekúcie“ (č. l. 43 v spise).

Dňa 13. marca 2018 súdny exekútor doručil okresnému súdu exekučný spis spolu

s návrhom sťažovateľa na zastavenie exekúcie a jeho námietkami proti trovám exekúcie

a 18. apríla 2018 okresný súd vyzval zákonnú zástupkyňu oprávneného na vyjadrenie

k návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie, ktorá vyjadrenie doručila okresnému súdu

17. mája 2018. Dňa 30. mája 2018 súdny exekútor doručil okresnému súdu návrh

na zastavenie exekúcie a 28. júna 2018 podanie právnej zástupkyne sťažovateľa označené

ako námietky proti upovedomeniu o ďalších trovách exekúcie. Dňa 31. júla 2018 okresný

súd vydal uznesenie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú v časti zastavenia exekúcie v časti,

zamietnutí návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie, zamietnutí jeho námietok proti

trovám exekúcie a vyhovení jeho námietkam proti ďalším trovám exekúcie.

Dňa 23. augusta 2018 sťažovateľ podal odvolanie a 3. septembra 2018 okresný súd

vyzval oprávnenú na vyjadrenie k jeho odvolaniu. Dňa 21. septembra 2018 súdny exekútor

doručil okresnému súdu podanie označené ako „námietky proti upovedomeniu o ďalších

trovách exekúcie“.

17. S poukazom na uvedenú chronológiu úkonov v tejto exekučnej veci podľa názoru

ústavného súdu možno konštatovať, že v určitých úsekoch najmä v roku 2017 došlo síce

k menším k obdobiam nečinnosti, tieto obdobia však okrem toho, že ich sťažovateľ

kvalifikovane zastúpený právnou zástupkyňou ani v sťažnosti nešpecifikoval a nenamietal

(teda riadne neodôvodnil podľa , pozn.), v okolnostiach

tohto prípadu samy osebe alebo aj v súhrne zjavne nedosiahli takú úroveň, že by mali

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

18. Z exekučného spisu a vyjadrení okresného súdu, ako aj súdneho exekútora

napokon vyplýva, že v tejto veci sa podieľal na terajšej dĺžke tohto konania aj samotný

sťažovateľ, ktorého nedostatočná súčinnosť tiež prispela k určitým obdobiam nečinnosti

z dôvodu vád v doručovaní na jeho strane, napr. 23. januára 2018 okresný súd (č. l. 39)

požiadal o doručenie zásielky sťažovateľovi z dôvodu, že sa

zásielka súdu podaná na adresu jeho bydliska na pošte 20. decembra 2017 vrátila ako

neprevzatá.

19. Čo sa týka sťažovateľom namietaného nesprávneho postupu súdneho exekútora

či okresného súdu pri zadržaní vodičského preukazu a jeho nevrátení, ústavný súd

poznamenáva, že v danom type konania (o súdnych prieťahoch, pozn.) nemá právomoc

skúmať námietky sťažovateľa, či v tejto veci správne aplikovali § 179a ods. 4 prvú vetu

Exekučného poriadku v relevantnom čase, t. j. do 31. marca 2017, a z akých dôvodov mu

tento príkaz nebol doručený, ako tvrdí.

20. Predmetom namietaného exekučného konania je vymoženie dlžného výživného

od 13. marca 2013 do 31. decembra 2016 vo výške 8 045 eur a bežného výživného

od 1. januára 2017 do budúcna vo výške 300 eur mesačne. Vymáhaný nárok v exekučnom

konaní ku dnešnému dňu predstavuje sumu vo výške 13 100 eur (proti sťažovateľovi sú

vedené ešte ďalšie dve súvisiace exekučné konania, pozri č. l. 28 v spise okresného súdu,

pozn.).

21. Na dôvažok ústavný súd zistil, že zamestnávateľom sťažovateľa bola obchodná

spoločnosť , , a sťažovateľ do apríla 2018 bol jedným

z troch spoločníkov a jediným konateľom tejto obchodnej spoločnosti. V tomto postavení

teda bol ešte v čase doručenia žiadosti o zrušenie príkazu na zadržanie vodičského

oprávnenia, v ktorej proklamoval výpoveď z pracovného pomeru, čo vzhľadom ne uvedené

vyznieva skôr účelovo. Pretože bol jedným z troch spoločníkov tejto obchodnej spoločnosti,

bolo exekučné konanie vedené aj v zmysle § 113b Exekučného poriadku a 17. apríla 2018

bol vydaný príkaz na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu. Pokračovať

ďalej vo vedení exekúcie podľa súdneho exekútora týmto spôsobom však nebolo možné,

pretože obchodný podiel sťažovateľa ako povinného bol v zmysle zmluvy o prevode

obchodného podielu prevedený na jeho súčasnú manželku. Navyše, v čase, keď ešte nedošlo

k zadržaniu vodičského preukazu sťažovateľa, vykonávané úhrady priamo oprávnenému

často nedosahovali ani jednu tretinu výšky bežného výživného, na ktorého plnenie bol

súdom zaviazaný, a z obsahu spisu okresného súdu a exekučného spisu je zrejmé, že

sťažovateľ sa systematicky zbavuje svojho majetku (okrem spomínaného prevodu

obchodného podielu aj nehnuteľností, ako aj strelných zbraní, ktoré boli vo vlastníctve

sťažovateľa).

22. Ústavný súd v závere konštatuje, že nezistil v namietanom exekučnom konaní

také relevantné skutočnosti, ktoré by naznačovali reálnu možnosť vyslovenia porušenia

základného práva sťažovateľa podľa , preto jeho sťažnosť odmietol

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (m. m.

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2018