Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 552/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, Námestie SNP 29, Zvolen, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 12. decembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2018

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší

súd“) sp. zn. z 12. decembra 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 22. februára 2017

dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 25. októbra 2016 (ďalej len „dovolanie“) a požiadala Centrum právnej pomoci, kanceláriu

Banská Bystrica (ďalej len „centrum právnej pomoci“) o poskytnutie právnej pomoci

v dovolacom konaní. Predmetom sporu v nachádzacom konaní bolo určenie neplatnosti

výpovede nájmu z bytu.

Centrum právnej pomoci rozhodlo o žiadosti sťažovateľky rozhodnutím č. k.

2 N 5402/22017-KaBB, r. z. 38214/2017 z 23. mája 2017 (ďalej len „rozhodnutie centra

právnej pomoci“) tak, že sťažovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci priznalo.

Najvyšší súd rozhodol o dovolaní napadnutým rozhodnutím tak, že dovolanie

procesne odmietol z dôvodu, že nebolo spísané advokátom [§ 429 ods. 1 druhá veta zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný

sporový poriadok“)], o čom bola sťažovateľka v rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. z 25. októbra 2016 vopred a riadne poučená. Z uvedeného

dôvodu najvyšší súd podané dovolanie vecne neskúmal.

Sťažovateľka namieta, že „nedostatok právneho zastúpenia advokátom je

odstrániteľným nedostatkom podmienky konania, tým skôr, keď sťažovateľka, resp. Centrom

právnej pomoci určený advokát bez zbytočného odkladu súdu prvej inštancie skutočnosť, že

prevzal zastúpenie, oznámil a splnomocnenie na zastupovanie v dovolacom konaní

doložil.“. V ostatnom sťažovateľka namieta vecnú nesprávnosť posúdenia sporu

v nachádzacom konaní.

Na základe uvedeného sťažovateľka v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 12. decembra 2017 bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu

podľa , aby napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie, že nedostatok dovolania spočívajúci v tom, že

podané dovolanie nebolo spísané advokátom, bol odstrániteľný, a to najmä s prihliadnutím

na to, že advokát bol centrom právnej pomoci ustanovený a splnomocnenie na zastupovanie

sťažovateľky v dovolacom konaní súdu dodatočne doložil.

Ústavný súd konštatuje, že prílohou predloženej sťažnosti je iba kópia napadnutého

rozhodnutia najvyššieho súdu a výzva Okresného súdu Zvolen z 12. mája 2017

na dokladovanie pomerov sťažovateľky na účely oslobodenia od súdneho poplatku.

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom

konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom.

Z podanej ústavnej sťažnosti nie je zrejmé, či rozhodnutie centra právnej pomoci

bolo oneskorené natoľko, že sťažovateľka kvôli tejto skutočnosti nestihla lehotu na podanie

dovolania spísaného advokátom, alebo sťažovateľka bola odkázaná na právnu pomoc už

v lehote na podanie dovolania. Samotná skutočnosť, že advokát ustanovený centrom

právnej pomoci dodatočne oznámil súdu prevzatie zastupovania a doložil mu aj

splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky v dovolacom konaní, nevypovedá nič o tom,

čo sa vo veci udialo v čase plynutia lehoty na podanie dovolania. Sťažovateľka o tom, prečo

podala dovolaciemu súdu dovolanie nespísané advokátom, informácie nepodáva a prílohy,

ktoré by boli spôsobilé vec objasniť, k sťažnosti nepripája napriek tomu, že nimi

argumentuje (napr. rozhodnutie centra právnej pomoci, preukázanie plynutia lehoty na

podanie dovolania, preukázanie času podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci).

Argumentácia sťažovateľky tak vytvára priestor na dohady a nepodložené dedukcie a ostáva

v rovine nepodloženého tvrdenia.

Sťažovateľka tiež namieta, že nedostatok dovolania bol odstrániteľný.

Podľa ak má dovolanie vady podľa

a dovolateľ nebol riadne o povinnosti podľa § 429 poučený v odvolacom konaní, súd prvej

inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád

dovolania.

Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sťažovateľka „napriek riadnemu poučeniu,

ktoré je obsiahnuté v závere rozsudku odvolacieho súdu, nepodala dovolanie spísané

advokátom“, teda bola o podaní dovolania riadne poučená.

Z už uvedeného vyplýva, že dovolací súd nemal sťažovateľku povinnosť vyzývať

na odstránenie nedostatku spočívajúceho v tom, že dovolanie nebolo spísané advokátom.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

Keďže sťažovateľka požaduje podanou sťažnosťou prelomiť explicitné znenie

zákona o nevyhnutnosti spísania dovolania advokátom v mene spravodlivého procesu,

ale neuvádza pre to materiálne dôvody, ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O ďalších návrhoch sťažovateľky formulovaných v sťažnostnom petite (zrušenie

napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, vrátenie veci najvyššiemu súdu na ďalšie

konanie, náhrada trov konania) z dôvodu odmietnutia sťažnosti nebolo potrebné rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2018