Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 478/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť a ,

, zastúpených advokátkou JUDr. Michaelou Pagáčikovou, Radlinského 47,

Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní

vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 12. septembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. novembra 2018 doručená sťažnosť a ,

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“) po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

sp. zn. z 12. septembra 2017.

2. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. sa sťažovatelia v procesnom postavení žalobcov

domáhajú určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k postupu okresného súdu

v označenom konaní namietajú porušenie v záhlaví označených práv, ktoré ústavný súd už

konštatoval v predchádzajúcom náleze sp. zn. z 12. septembra 2017.

Týmto nálezom ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v namietanom konaní konal

bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie

a náhradu trov konania. Podľa názoru sťažovateľov však od vydania nálezu nedošlo

k očakávanému zlepšeniu, naopak, okresný súd „zjavne nekonzistentnou a nesystematickou

činnosťou spôsobuje ďalšie zbytočné úkony a prieťahy v súdnom konaní“. O ich žalobe

nebolo dosiaľ rozhodnuté ani súdom prvej inštancie, a teda právoplatné skončenie konania

sa im javí byť v nedohľadne.

3. Sťažovatelia zastávajú názor, že v namietanom konaní ide o skutkovo a právne

jednoduchú vec, ktorá si nevyžaduje zložité dokazovanie, je potrebné vykonať len výsluchy

účastníkov konania a nevyžaduje si ani zložité právne posúdenie. Úlohou okresného súdu je

podľa ich názoru preskúmať a posúdiť jedinú otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej

zmluvy pre formálne nedostatky tejto zmluvy a pre zjavné porušenie predkupného práva

sťažovateľov ako podielových spoluvlastníkov.

4. Sťažovatelia ďalej uviedli, že po vydaní predchádzajúceho rozhodnutia ústavného

súdu okresný súd uskutočnil len jedno pojednávanie 22. januára 2018, ktoré bolo hneď

po jeho začatí odročené na neurčito, v čom vidia iba formálny úkon okresného súdu

vykonaný s cieľom vykázať nejakú aktivitu v namietanom konaní. Na uvedenom

pojednávaní bolo sťažovateľom okresným súdom oznámené, že po približne piatich rokoch

od podania žaloby začal vykonávať základné úkony, ktoré však mali byť vykonané

bezprostredne po podaní žaloby na súde, t. j. lustráciu účastníkov v registri obyvateľstva.

5. Postup okresného súdu v namietanom konaní sťažovatelia považujú za hrubé

porušenie ich práva na spravodlivý proces a za spôsobenie zbytočných prieťahov v konaní.

Kritika postupu okresného súdu spočíva najmä vo vykonávaní úkonov s obrovskými

časovými odstupmi, ale aj v nesystematickej a chaotickej činnosti súdu, vykonávaním

nezmyselných a zbytočných úkonov a tiež v neaplikovaní poriadkových opatrení tak, aby sa

zamedzilo ďalšiemu mareniu pojednávaní.

6. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť

na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov... na prerokovanie a rozhodnutie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v občianskom

súdnom konaní vedenom pod sp. zn.: porušené bolo.

2. Okresnému súdu Námestovo Ústavný súd SR prikazuje, aby v občianskom súdnom

konaní vedenom pod sp. zn.: konal bez zbytočných prieťahov a prijal

primerané poriadkové opatrenia aby sa zabránilo ďalším prieťahom v konaní a ďalšiemu

zmareniu pojednávania v predmetnom konaní.

3. Sťažovateľke 1) , ... priznáva finančné zadosťučinenie v celkovej

výške 10.000 € (slovom desaťtisíc eur), a sťažovateľovi 2) ... priznáva

finančné zadosťučinenie v celkovej výške 10.000 € (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný

súd Námestovo povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne... do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Námestovo je povinný uhradiť sťažovateľom... náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 1.079,04 €, ktoré je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho

prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred

ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo

veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej

porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov, a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

13. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľov na

prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorý údajne ani po náleze

ústavného súdu v ich veci nekoná efektívne, t. j. bez zbytočných prieťahov.

14. Vzhľadom na to, že predchádzajúcim nálezom sp. zn.

z 12. septembra 2017 ústavný súd už vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a ich práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , predmetom skúmania ústavného súdu

v súvislosti s namietaným porušením uvedených práv bol postup okresného súdu

v namietanom konaní v období po právoplatnosti označeného nálezu ústavného súdu, t. j.

v období po 22. septembri 2017.

15. Ústavný súd zistil, že sťažovatelia podali sťažnosť ústavnému súdu 12. novembra

2018, t. j. takmer štrnásť mesiacov po právoplatnosti ostatného nálezu ústavného súdu

v tejto veci. V rámci tohto obdobia okresný súd uznesením z 10. októbra 2017 na základe

návrhu sťažovateľov uznesením pripustil, aby z konania vystúpili žalobcovia v 1. a 2. rade

a na ich miesto vstúpili sťažovatelia (pôvodne žalovaní v 3. a vo 4. rade), a nariadil

pojednávanie na 22. január 2018, ktoré z dôvodu nezrovnalostí pri vymedzení žalovaných

odročil na neurčito. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že jeho úkony

smerovali prevažne k ustáleniu okruhu účastníkov konania s ohľadom na ich počet, ako aj

s ohľadom na to, že v priebehu konania dochádza k ich úmrtiu a následnému

zabezpečovaniu dedičských rozhodnutí. Rovnako bolo zistené, že aktuálne je vo veci

nariadený termín pojednávania na 31. január 2019.

16. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť odmietne ako

zjavne neopodstatnenú (napr. , , ).

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd v súvislosti s postupom

okresného súdu v namietanom konaní konštatuje, že okresný súd v období po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu v tejto veci nebol v konaní nečinný a hoci jeho postup možno

kvalifikovať ako čiastočne neefektívny, jeho konanie sa vzhľadom na krátky čas

od právoplatnosti predchádzajúceho nálezu do podania sťažnosti nevyznačuje prieťahmi

takej intenzity, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48

ods. 2 , resp. dohovoru, a preto ústavný súd sťažnosť podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti odmietol.

18. Ústavný súd dáva do pozornosti, že v sporovom konaní určenie okruhu strán je

výlučne vecou žalobcu. Žalobca, resp. žalobcovia sú povinní žalovaných označiť tak, aby

bolo nepochybné, kto je stranou v spore, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou

a s ňou mohol súd konať. Ak je stranou fyzická osoba, ktorá zomrie v už začatom konaní,

t. j. stratí procesnú spôsobilosť a predmetom konania je uplatnenie peňažného nároku alebo

iného majetkového práva, ktoré smrťou fyzickej osoby prechádza na jej právnych

nástupcov, súd pokračovať bude v konaní s právnymi nástupcami fyzickej osoby. Ak je to

potrebné pre určenie okruhu subjektov, s ktorými bude v konaní pokračovať, spravidla

počká na skončenie dedičského konania. Zároveň ústavný súd s poukazom na § 470 ods. 1

v platnom znení (ďalej aj „“) dáva

do pozornosti, že civilné sporové konanie pozná už len pristúpenie ( ) a zmenu

subjektov (80 ); vystúpenie z konania a vstup iného subjektu na jeho miesto,

tzv. „zámena účastníkov konania“ boli vypustené, pretože v kontradiktórnom konaní má byť

nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie

„pokračovaním“ pôvodného sporu.

19. Okrem toho v záujme zabezpečenia plynulosti konania ústavný súd zdôrazňuje,

že okresný súd je povinný v konaní naďalej striktne postupovať podľa ustanovení

vrátane využitia prostriedkov procesného útoku, procesnej

obrany a sudcovskej koncentrácie s ohľadom na druhú vetu s tým, že

sporové strany nemožno sankcionovať „do minulosti“, v ktorej uvedená právna úprava

neexistovala. Taktiež ústavný súd dáva do pozornosti ustanovenia a ,

v zmysle ktorých je možné pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov a na konkrétny

termín. To znamená, že podľa novej právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je odročovanie

na neurčito zo zákona prakticky vylúčené.

20. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

21. Ústavný súd v závere uvádza, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

sťažovatelia v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu

v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2018