Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 478/2018
PDF · 380.6 KB
No categories available
III. ÚS 478/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra
2018 predbežne prerokoval sťažnosť a ,
, zastúpených advokátkou JUDr. Michaelou Pagáčikovou, Radlinského 47,
Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 C 40/2013 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III. ÚS 449/2017 z 12. septembra 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
12. novembra 2018 doručená sťažnosť a ,
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 3 C 40/2013 (ďalej aj „namietané konanie“) po právoplatnosti nálezu ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 449/2017 z 12. septembra 2017.
2. Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že v konaní vedenom
okresným súdom pod sp. zn. 3 C 40/2013 sa sťažovatelia v procesnom postavení žalobcov
domáhajú určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k postupu okresného súdu
v označenom konaní namietajú porušenie v záhlaví označených práv, ktoré ústavný súd už
konštatoval v predchádzajúcom náleze sp. zn. III. ÚS 449/2017 z 12. septembra 2017.
Týmto nálezom ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v namietanom konaní konal
bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie
a náhradu trov konania. Podľa názoru sťažovateľov však od vydania nálezu nedošlo
k očakávanému zlepšeniu, naopak, okresný súd „zjavne nekonzistentnou a nesystematickou
činnosťou spôsobuje ďalšie zbytočné úkony a prieťahy v súdnom konaní“. O ich žalobe
nebolo dosiaľ rozhodnuté ani súdom prvej inštancie, a teda právoplatné skončenie konania
sa im javí byť v nedohľadne.
3. Sťažovatelia zastávajú názor, že v namietanom konaní ide o skutkovo a právne
jednoduchú vec, ktorá si nevyžaduje zložité dokazovanie, je potrebné vykonať len výsluchy
účastníkov konania a nevyžaduje si ani zložité právne posúdenie. Úlohou okresného súdu je
podľa ich názoru preskúmať a posúdiť jedinú otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej
zmluvy pre formálne nedostatky tejto zmluvy a pre zjavné porušenie predkupného práva
sťažovateľov ako podielových spoluvlastníkov.
4. Sťažovatelia ďalej uviedli, že po vydaní predchádzajúceho rozhodnutia ústavného
súdu okresný súd uskutočnil len jedno pojednávanie 22. januára 2018, ktoré bolo hneď
po jeho začatí odročené na neurčito, v čom vidia iba formálny úkon okresného súdu
vykonaný s cieľom vykázať nejakú aktivitu v namietanom konaní. Na uvedenom
pojednávaní bolo sťažovateľom okresným súdom oznámené, že po približne piatich rokoch
od podania žaloby začal vykonávať základné úkony, ktoré však mali byť vykonané
bezprostredne po podaní žaloby na súde, t. j. lustráciu účastníkov v registri obyvateľstva.
5. Postup okresného súdu v namietanom konaní sťažovatelia považujú za hrubé
porušenie ich práva na spravodlivý proces a za spôsobenie zbytočných prieťahov v konaní.
Kritika postupu okresného súdu spočíva najmä vo vykonávaní úkonov s obrovskými
časovými odstupmi, ale aj v nesystematickej a chaotickej činnosti súdu, vykonávaním
nezmyselných a zbytočných úkonov a tiež v neaplikovaní poriadkových opatrení tak, aby sa
zamedzilo ďalšiemu mareniu pojednávaní.
6. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť
na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľov... na prerokovanie a rozhodnutie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v občianskom
súdnom konaní vedenom pod sp. zn.: 3 C/40/2013 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Námestovo Ústavný súd SR prikazuje, aby v občianskom súdnom
konaní vedenom pod sp. zn.: 3 C/40/2013 konal bez zbytočných prieťahov a prijal
primerané poriadkové opatrenia aby sa zabránilo ďalším prieťahom v konaní a ďalšiemu
zmareniu pojednávania v predmetnom konaní.
3. Sťažovateľke 1) , ... priznáva finančné zadosťučinenie v celkovej
výške 10.000 € (slovom desaťtisíc eur), a sťažovateľovi 2) ... priznáva
finančné zadosťučinenie v celkovej výške 10.000 € (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný
súd Námestovo povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne... do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Námestovo je povinný uhradiť sťažovateľom... náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 1.079,04 €, ktoré je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho
prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred
ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu
takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo
veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej
porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo
vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov, a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
13. Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľov na
prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 40/2013, ktorý údajne ani po náleze
ústavného súdu v ich veci nekoná efektívne, t. j. bez zbytočných prieťahov.
14. Vzhľadom na to, že predchádzajúcim nálezom sp. zn. III. ÚS 449/2017
z 12. septembra 2017 ústavný súd už vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 40/2013, predmetom skúmania ústavného súdu
v súvislosti s namietaným porušením uvedených práv bol postup okresného súdu
v namietanom konaní v období po právoplatnosti označeného nálezu ústavného súdu, t. j.
v období po 22. septembri 2017.
15. Ústavný súd zistil, že sťažovatelia podali sťažnosť ústavnému súdu 12. novembra
2018, t. j. takmer štrnásť mesiacov po právoplatnosti ostatného nálezu ústavného súdu
v tejto veci. V rámci tohto obdobia okresný súd uznesením z 10. októbra 2017 na základe
návrhu sťažovateľov uznesením pripustil, aby z konania vystúpili žalobcovia v 1. a 2. rade
a na ich miesto vstúpili sťažovatelia (pôvodne žalovaní v 3. a vo 4. rade), a nariadil
pojednávanie na 22. január 2018, ktoré z dôvodu nezrovnalostí pri vymedzení žalovaných
odročil na neurčito. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že jeho úkony
smerovali prevažne k ustáleniu okruhu účastníkov konania s ohľadom na ich počet, ako aj
s ohľadom na to, že v priebehu konania dochádza k ich úmrtiu a následnému
zabezpečovaniu dedičských rozhodnutí. Rovnako bolo zistené, že aktuálne je vo veci
nariadený termín pojednávania na 31. január 2019.
16. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že postup
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť odmietne ako
zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04).
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd v súvislosti s postupom
okresného súdu v namietanom konaní konštatuje, že okresný súd v období po právoplatnosti
nálezu ústavného súdu v tejto veci nebol v konaní nečinný a hoci jeho postup možno
kvalifikovať ako čiastočne neefektívny, jeho konanie sa vzhľadom na krátky čas
od právoplatnosti predchádzajúceho nálezu do podania sťažnosti nevyznačuje prieťahmi
takej intenzity, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48
ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti odmietol.
18. Ústavný súd dáva do pozornosti, že v sporovom konaní určenie okruhu strán je
výlučne vecou žalobcu. Žalobca, resp. žalobcovia sú povinní žalovaných označiť tak, aby
bolo nepochybné, kto je stranou v spore, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou
a s ňou mohol súd konať. Ak je stranou fyzická osoba, ktorá zomrie v už začatom konaní,
t. j. stratí procesnú spôsobilosť a predmetom konania je uplatnenie peňažného nároku alebo
iného majetkového práva, ktoré smrťou fyzickej osoby prechádza na jej právnych
nástupcov, súd pokračovať bude v konaní s právnymi nástupcami fyzickej osoby. Ak je to
potrebné pre určenie okruhu subjektov, s ktorými bude v konaní pokračovať, spravidla
počká na skončenie dedičského konania. Zároveň ústavný súd s poukazom na § 470 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „CSP“) dáva
do pozornosti, že civilné sporové konanie pozná už len pristúpenie (§ 79 CSP) a zmenu
subjektov (80 CSP); vystúpenie z konania a vstup iného subjektu na jeho miesto,
tzv. „zámena účastníkov konania“ boli vypustené, pretože v kontradiktórnom konaní má byť
nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom, nie
„pokračovaním“ pôvodného sporu.
19. Okrem toho v záujme zabezpečenia plynulosti konania ústavný súd zdôrazňuje,
že okresný súd je povinný v konaní naďalej striktne postupovať podľa ustanovení
Civilného sporového poriadku vrátane využitia prostriedkov procesného útoku, procesnej
obrany a sudcovskej koncentrácie s ohľadom na § 470 ods. 2 druhú vetu CSP s tým, že
sporové strany nemožno sankcionovať „do minulosti“, v ktorej uvedená právna úprava
neexistovala. Taktiež ústavný súd dáva do pozornosti ustanovenia § 183 a § 184 CSP,
v zmysle ktorých je možné pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov a na konkrétny
termín. To znamená, že podľa novej právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je odročovanie
na neurčito zo zákona prakticky vylúčené.
20. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
21. Ústavný súd v závere uvádza, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
sťažovatelia v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu
v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2018