Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 687/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša

a sudcu Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Gergelyom Pšenákom, Štefánikova trieda 15,

Nitra, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 5, čl. 46 ods. 1

a postupom Okresného súdu Komárno v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 2. augusta 2018, ako aj postupom

Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 22. augusta 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. októbra 2018 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Gergelyom Pšenákom, Štefánikova trieda 15, Nitra, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Komárno

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 2. augusta 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“),

ako aj postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 22. augusta 2018 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie krajského súdu“). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu

23. októbra 2018.

Zo sťažnosti vyplýva, že napadnutým uznesením sp. zn.

z 2. augusta 2018 okresný súd zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby,

nenariadil dohľad probačného a mediačného úradníka a neprijal peňažnú záruku matky

sťažovateľa, ako ani jeho písomný sľub a rovnako neprijal ani ponuku na prevzatie záruky

za ďalšie správanie sťažovateľa zo strany matky, starostu obce a záujmového združenia

občanov (ďalej len „ “).

Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažovateľ podal sťažnosť. Poukázal

v nej na to, že po obmedzení osobnej slobody riadne spolupracoval s orgánmi činnými

v trestnom konaní, podrobil sa každému procesnému úkonu a dobrovoľne vydal všetky

balenia liekov NARKAMON. Je síce pravdou, že vypovedal až na okresnom súde 2. mája

2018, avšak ku skutku sa priznal a vypovedal o skutočnostiach, ktoré mu boli známe.

Zaistené lieky prevážal pre (ďalej len „ “) z do Čiech,

a to na základe jej inštrukcií a ňou poskytnutých finančných prostriedkov. Už v žiadosti,

ako aj na neverejnom zasadnutí okresného súdu sťažovateľ poukázal na uznesenie krajského

súdu sp. zn. z 15. mája 2018 (týmto rozhodnutím bola zamietnutá jeho

sťažnosť proti rozhodnutiu okresného súdu o jeho ponechaní vo väzbe, pozn.), v ktorom sa

uvádza, že je stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, a preto nemožno jeho väzbu nahradiť

žiadnym z inštitútov na nahradenie účelu väzby bez súčasnej existencie výnimočných

okolností prípadu posudzovaných z hľadiska pomerov páchateľa, resp. konkrétnych

okolností jeho trestnej veci. Sťažovateľ svoju žiadosť o prepustenie z väzby riadne

odôvodnil, predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že 17. mája 2018 podrobne vypovedal

pred vyšetrovateľom a opísal celý priebeh skutku, ku ktorému sa priznal.

Sťažovateľ zastáva názor, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, je

„nadkvalifikovaný“, a to z dôvodu, že v čase spáchania skutku nevedel, čoho sa dopúšťa,

lebo v podstate bol kuriérom liekov pre zverolekárku . Následne po výsluchu

pri rekognícii opoznal osoby zverolekárov, a to a osobu, s ktorou sa stretol v

na základe jej inštrukcií, pričom až potom sa dozvedel, že na základe ním uvedených

skutočností budú tieto osoby obvinené z trestnej činnosti. S poukazom na odôvodnenie

uznesenia krajského súdu sp. zn. z 15. mája 2018 sťažovateľ vo svojej

žiadosti o prepustenie z väzby vyslovil názor, že uvedené skutočnosti treba považovať

za výnimočné okolnosti prípadu, umožňujúce nahradiť jeho väzbu ponúknutými inštitútmi.

V žiadosti podrobne opísal, že od detstva športuje a je členom . Keďže jeho otec sa

zdržiava dlhodobo pracovne mimo Slovenska, žije v spoločnej domácnosti na adrese

trvalého pobytu so svojou matkou, ktorá ho riadne vychováva, stará sa o neho a vie

ovplyvniť jeho konanie a život. Spomenul tiež, že bol v každodennom styku s predsedom

, ktorý je v podstate jeho druhým otcom a podporoval ho celý život.

V žiadosti ďalej uviedol, že vykonáva činnosť trénera karate pre v obci

a viackrát týždenne trénuje mládež, ktorú si veľmi obľúbil.

Okresnému súdu sťažovateľ navrhol, aby jeho väzba bola nahradená zárukou matky,

zárukou a zárukou starostu obce nad jeho správaním po prepustení z väzby.

Zároveň navrhol tieto osoby vypočuť pred rozhodnutím o jeho žiadosti. Ponúkol aj peňažnú

záruku v sume 3 600 € poskytnutú jeho matkou. K žiadosti o prepustenie z väzby pripojil

mail matky jednej z jeho zverenkýň, ktorú trénuje. Tento email bol uverejnený v týždenníku

a predložil ho v úradnom preklade na účel preukázania, že možno jeho väzbu nahradiť

inými inštitútmi, a to vzhľadom na jeho predchádzajúci život a to, že nebol nikdy súdom

trestaný.

Sťažovateľ v žiadosti o prepustenie z väzby argumentoval aj tým, že v jeho prípade

sú dané výnimočné okolnosti aj vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ a ďalší zverolekár

sú v procesnom postavení obvinených a nezávisle od seba vypovedali tak,

že označovali ako objednávateľku liekov, pri preprave ktorých bol sťažovateľ

zadržaný. Následne bola 16. júla 2018 vyšetrovateľom obvinená za totožný

skutok v spolupáchateľstve, pričom vo svojej výpovedi kategoricky odmietala akúkoľvek

účasť na skutku, a to napriek výpovediam sťažovateľa a . Sťažovateľ poukazuje

tiež na to, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo na základe jej sťažnosti

dosiaľ zrušené, pričom nie je stíhaná väzobne, hoci je tak isto ako obvinená on, a preto

ak nie sú dané dôvody väzby podľa vo vzťahu

k nej, tak to isté by malo platiť aj pre neho. Sťažovateľ tvrdil, že z doterajšieho dokazovania

vyplýva, že objednávateľkou bola a dodávateľom bol , pričom on len

vykonával prepravu liekov pre . Argumentuje tiež tým, že pokračovať v páchaní

trestnej činnosti by mohol iba v prípade, ak by v nej pokračovali aj (ktorá

je na slobode) a .

V odôvodnení svojej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu okresného súdu

sťažovateľ navrhol, aby bolo zrušené a aby bol prepustený z väzby pre neexistenciu

jej dôvodov, resp. vzhľadom na existenciu výnimočných okolností jeho prípadu a jeho

predchádzajúci usporiadaný život. Zároveň žiadal, aby bola jeho väzba nahradená jeho

písomným sľubom, dohľadom probačného a mediačného úradníka, obmedzením

spočívajúcim v zákaze vycestovania do zahraničia a v zákaze stýkať sa s , zárukou

matky sťažovateľa, združenia občanov , zárukou starostu obce a prijatím

ponúknutej peňažnej záruky.

Zároveň sťažovateľ v sťažnosti zopakoval, že v páchaní trestnej činnosti by mohol

pokračovať iba v prípade, ak by v nej pokračovali aj obvinení a , keďže

k liekom – prekurzorom majú ako zverolekári prístup iba oni, pričom tieto osoby sú

na slobode. Sťažovateľ preto považuje napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského

súdu za protizákonné a porušujúce jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3

. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa

sťažovateľ argumentuje tým, že väzobne je stíhaný iba on, pričom a

sa môžu obhajovať na slobode a naďalej vykonávať svoju profesiu. Podľa sťažovateľa došlo

aj k porušeniu základného práva podľa , keďže neexistuje vzhľadom

na stav dokazovania dôvod väzby. Hoci okresný súd a krajský súd v napadnutých

uzneseniach dospeli k záveru, že existuje dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku, sťažovateľ tvrdí, že o jeho existencii by sa dalo uvažovať iba za predpokladu,

že by v páchaní trestnej činnosti pokračovali aj a , pričom navyše

s orgánmi činnými v trestnom konaní nespolupracuje a akékoľvek obvinenie

odmieta.

Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Právoplatným uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn.:

zo dňa 02. 08. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 22. 08. 2018,

sp. zn. boli porušené práva sťažovateľa ... uvedené v článku

46 ods. 1, a .

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Okresného súdu Komárno

sp. zn.: zo dňa 02. 08. 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre

zo dňa 22. 08. 2018, sp. zn. , na základe ktorých bola zamietnutá žiadosť

o prepustenie z väzby na slobody ...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne

neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 5, čl. 46

ods. 1 a napadnutým uznesením okresného súdu a napadnutým

postupom krajského súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

II.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv napadnutým

uznesením okresného súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť (a aj domáhal) využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku

právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Proti napadnutému uzneseniu rozsudku okresného súdu, ako aj postupu, ktorý

predchádzal jeho vydaniu, mohol sťažovateľ podať sťažnosť (čo aj využil), o ktorej bol

oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť

o sťažnosti sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd

preto túto časť sťažnosti odmietol podľa pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie.

II.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv napadnutým

uznesením krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu

Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil

na posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z už citovaného § 25

ods. 2 totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej

judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým

postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

II.2.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 3

Sťažovateľ okrem iného namieta, že napadnutým uznesením krajského súdu,

ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu došlo k porušeniu jeho základných práv

podľa a . Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju

ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej sú ustanovenia a

(garantujúce právo na súdnu ochranu a právo na rovnosť účastníkov súdneho konania)

ratione materiae aplikovateľné len na rozhodovanie súdu vo veci samej, nie však

na rozhodovanie vo väzobných veciach, ktorému sa poskytuje ústavná ochrana

prostredníctvom ustanovení , ako aj prostredníctvom ustanovení Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri napr. , ,

, , atď.).

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv

podľa a napadnutým uznesením krajského súdu, ktoré bolo

vydané vo väzobnej veci (krajský súd ním zamietol sťažnosť proti napadnutému uzneseniu

okresného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby

na slobody, ako aj jeho žiadosť o nahradenie jeho väzby ponúknutými náhradami, pozn.),

ústavný súd, aplikujúc zásadu ratione materiae, túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

II.2.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práv a podľa

ústavný súd považuje za vhodné poukázať na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(napr. rozhodnutie vo veci Toth c. Rakúsko), v ktorej sa opakovane zdôrazňuje, že prináleží

predovšetkým všeobecným súdom, aby dbali o to, aby doba väzby obvineného neprekročila

primeranú hranicu. Za tým účelom je ich úlohou skúmať všetky okolnosti spôsobilé

potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho

so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla rešpektovania osobnej slobody

a uviesť ich v rozhodnutí o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby. Predovšetkým

na základe dôvodov uvedených v týchto väzobných rozhodnutiach, ako aj na základe

nesporných skutočností uvedených sťažovateľom sa zisťuje, či je ďalšie trvanie väzby

primerané.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu v spojení

s napadnutým uznesením okresného súdu dospel k presvedčeniu, že dôvody, pre ktoré bola

žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietnutá, sa javia ako dostatočné, logické

a presvedčivé, a teda z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné. Hoci okresný súd

a krajský súd poukázali v napadnutých uzneseniach na konkrétne okolnosti, resp. fakty,

z ktorých pri rozhodovaní vychádzali, sťažovateľ v sťažnosti podanej ústavnému súdu

s argumentáciou všeobecných súdov v podstate konkrétne nepolemizuje a okolnosti,

na ktoré všeobecné súdy poukázali a ktoré tvorili základ ich rozhodnutia, nespochybňuje.

Základom sťažnostnej argumentácie sťažovateľa sú tri námietky. Sťažovateľ

predovšetkým tvrdí, že doterajšie vyšetrovanie nepreukázalo, že by sa dopustil trestného

činu, pretože konal na základe objednávky , pričom nevedel, že ide o drogy a túto

jeho obranu má potvrdzovať aj . Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje,

že z napadnutých uznesení krajského súdu a okresného súdu vyplýva, že prevážané lieky

sa našli nepochybne u sťažovateľa, ktorý vôbec nepopieral, že ich doviezol z Čiech, pričom

až po ukončení dokazovania budú môcť orgány činné v trestnom konaní objektívne posúdiť,

či subjektívna stránka konania sťažovateľa (vedomosť o tom, že preváža drogy) je alebo

nie je preukázaná. V tejto súvislosti aj ústavný súd považuje za podstatnú okolnosť, na ktorú

poukázal v napadnutom uznesení okresný súd, že „Obvinený pri prehliadke jeho osobného

motorového vozidla vydal uvedený liek pričom uviedol, že uvedené lieky mu patria

a že sa jedná o ketamín, takže dobre vedel čo preváža. Liek Narkamon nie je registrovaný

na Slovensku. Jeho účinná látka ketamín je omamnou látkou, ktorá sa zneužíva

ako rekreačná droga. Od vzatia obvineného do väzby, dôkazová situácia sa nezmenila

v jeho prospech. Zistilo sa však, že obvinený je pravdepodobne tiež konzumentom drogy,

nakoľko vo vzorke jeho moču bola potvrdená prítomnosť metamfetamínu...“.

Ďalej sťažovateľ namieta, že dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku (obava z pokračovania v trestnej činnosti) neexistuje aj preto, lebo v trestnej

činnosti by po prepustení z väzby mohol pokračovať iba v spolupráci s

a , pretože iba oni vedia (ako zverolekári) zabezpečiť potrebné lieky. Táto časť

argumentácie sa javí z pohľadu ústavného súdu ako kontraproduktívna, pretože práve

po prepustení sťažovateľa z väzby by mohla jeho spolupráca s a

pokračovať, keďže podľa tvrdenia sťažovateľa sú stíhaní na slobode.

Posledná časť sťažnostnej argumentácie sťažovateľa sa týka jeho výhrad proti tej

časti napadnutého uznesenia krajského súdu, v ktorom objasňuje, prečo nenahradil väzbu

sťažovateľa ponúknutými zárukami. Ústavný súd sa s touto časťou argumentácie

sťažovateľa nemôže stotožniť. Naopak, zastáva názor, že práve vysporiadaniu sa s touto

námietkou venoval krajský súd v napadnutom uznesení najväčšiu pozornosť, keď okrem

iného uviedol, že sťažovateľ „... je stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, nie je možné jeho

väzbu nahradiť žiadnym z inštitútov na nahradenie účelu väzby uvedených v Trestnom

poriadku bez toho, aby bolo možné súčasne konštatovať existenciu výnimočných okolností

prípadu, ktorých existencia je obligatórnym predpokladom pre nahradenie účelu väzby.

Za výnimočné okolnosti prípadu v zmysle a

sa však považujú také mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré súčasne

nie je možné stotožňovať len s bežne sa vyskytujúcimi okolnosťami, ako napríklad v prípade

obvineného doterajšia bezúhonnosť a riadne rodinné zázemie. Výnimočné okolnosti prípadu

sú preto také okolnosti, ktoré sa svojim významom, či obsahom približujú okolnostiam

uvedeným v ustanovení . Ani osoba obvineného a predovšetkým ani

samotné okolnosti prípadu však existenciu výnimočných okolností prípadu neodôvodňujú.

V prípade, ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je obligatórnym

predpokladom pre nahradenie jeho väzby zistenie existencie výnimočných okolností.“.

Vo vzťahu k jednotlivým ponúkaným zárukám, ktorými mala byť nahradená väzba

sťažovateľa, krajský súd v konkrétnostiach uviedol: „... k sťažnostnej námietke obvineného

súvisiacej s prijatím záruky za jeho ďalšie správanie okrem iných osôb aj jeho matkou,

ktorá by mala podľa tvrdenia obvineného zabezpečiť jeho riadny život udáva, že napriek

tomu, že obvinený doteraz žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a táto ho podľa

jeho tvrdenia riadne vychováva a vie ovplyvniť jeho konanie, už bol v niekoľkých prípadoch

priestupkovo postihovaný a to aj za priestupok násilného charakteru. Bez ohľadu na úvahy

krajského súdu ohľadne nemožnosti nahradenia väzby niektorým z inštitútov na to určených

z dôvodov neexistencie výnimočných okolností, krajský súd udáva,

že pokiaľ ide o návrh na nahradenie väzby obvineného prijatím záruky za jeho ďalšie

správanie dôveryhodnou osobou, ktorou by mala byť jeho matka, združenie občanov -

, starosta obce a v neposlednom rade k jeho sťažnosti

pripojenej záruky osoby - známej obvineného, krajský súd udáva

nasledovné: Podľa písmeno a/ možno účel väzby nahradiť

prijatím ponúknutej záruky dôveryhodnej osoby za ďalšie správanie obvineného v tom

prípade, ak súd považuje záruku, vzhľadom na osobu obvineného a na povahu

prejednávaného prípadu, za dostatočnú. Z daného vyplýva, že podmienkou prijatia takejto

záruky je okrem konštatovania dostatočnosti takéhoto inštitútu, vzhľadom na osobu

obvineného a na povahu prejednávaného prípadu skutočnosť, že osoba, ktorá záruku

ponúka, ma postavenie dôveryhodnej osoby. Podľa

dôveryhodná osoba je osoba, ktorá je schopná priaznivo ovplyvňovať správanie

obvineného. Ide o hodnotenie osoby ako osoby dôveryhodnej na účely nahradenia väzby

v prípade splnenia podmienok ustanovenia písmeno a/ .

Z daného vyplýva, že v prvom rade v prípade existencie ponuky záruky dôveryhodnej osoby

za ďalšie správanie obvineného tak, ako tomu bolo napríklad v prípade ponúknutých záruk

bolo potrebné zo strany súdu I. stupňa vyhodnotiť, či osoba ponúkajúca záruku, môže mať

postavenie dôveryhodnej osoby v zmysle , teda či spĺňa

kritériá dôveryhodnej osoby, t. j. či je osobou, ktorá je v zmysle citovaného ustanovenia

schopná priaznivo ovplyvňovať správanie obvineného. V prípade,

ak súd vyhodnotí, že osoba ponúkajúca záruku, nemôže mať postavenie dôveryhodnej

osoby, o takejto záruke ani nerozhoduje, pretože nie sú splnené formálne podmienky

ustanovenia písmeno a/ . Bez ohľadu na uvedené však

krajský súd poukazujúc na ustanovenie konštatuje, že z

hľadiska svojho postavenia matka obvineného a ostatné osoby ponúkajúce záruku za ďalšie

správanie obvineného v danom konkrétnom prípade nemôžu mať postavenie dôveryhodnej

osoby. Tak ako už bolo vyššie citované, dôveryhodná osoba je osoba, ktorá je schopná

priaznivo ovplyvňovať správanie obvineného. K matke obvineného sa krajský súd vyššie

vyjadril, pričom dané sa vzťahuje aj na ďalšie osoby ponúkajúce záruku za správanie

obvineného. Pokiaľ ide o starostu obce , je zrejmé, že osobu obvineného bližšie

nepozná, nie je občanom obce, pričom nie je zrejmé z vyjadrenia starostu akým konkrétnym

spôsobom by vplýval na správanie obvineného, z obsahu ponúknutej záruky je zrejmé, že

dôvodom tejto ponuky je skutočnosť, že neprítomnosťou obvineného trpí športový život

obce. Dané dôvody sa vzťahujú aj na záruku , napriek tomu,

že obvinený je členom tejto organizácie, predstaviteľ organizácie pozná obvineného osobne,

bol s ním každý deň v kontakte a napriek tomu osoba obvineného je dôvodne podozrivá

z obzvlášť závažného zločinu, bola viackrát priestupkovo postihovaná a preto nie je možné

konštatovať schopnosť tejto organizácie významnejšie ovplyvniť správanie obvineného.“

Na základe citovaného krajský súd v napadnutom uznesení skonštatoval, že „osoby

ponúkajúce záruku za správanie obvineného nemôžu mať postavenie dôveryhodnej osoby

z hľadiska ustanovenia a preto aj z týchto dôvodov nie je

možné týmto inštitútom väzbu obvineného nahradiť“. Ústavný súd považuje tento záver

krajského súdu z ústavného hľadiska za akceptovateľný a udržateľný rovnako tak,

ako všetky jeho ďalšie závery, ktorými odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol

sťažnosť sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu okresného súdu.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol aj túto časť

sťažnosti podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2018