Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 681/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2018

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),

zo sudcu Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného spoločnosťou Advokátska

kancelária , , v mene ktorej koná

advokát , vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

vo veci vedenej pod sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000, ako aj upovedomením Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000 z 18. októbra 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000

(ďalej len „napadnuté konanie“), ako aj upovedomením generálnej prokuratúry

sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000 z 18. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté upovedomenie“).

Zo sťažnosti, ako aj z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 14. mája 2018

generálnej prokuratúre podanie označené ako „Oznámenie o podozrení z protiprávneho

konania“.

Sťažovateľ 5. júna 2018 podal generálnej prokuratúre podanie označené ako „Návrh

na odňatie veci a trestné oznámenie voči podľa môjho názoru mne neznámej skupine osôb

pravdepodobne zločineckej skupine“.

Sťažovateľ podal 25. augusta 2018 Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru

Banská Bystrica podanie označené ako „Oznámenie o podozrení z protiprávneho konania“.

Z príloh pripojených k sťažnosti vyplýva, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru

v Banskej Bystrici v upovedomení sp. zn. ORP-772/3-VYS-BB-2018 zo 7. septembra 2018

sťažovateľovi oznámilo, že 7. septembra 2018 bolo jeho trestné oznámenie smerujúce proti

prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici

z 25. augusta 2018 postúpené na ďalšie konanie generálnej prokuratúre.

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uvádza: „Generálna prokuratúra SR

upovedomením sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000-17 zo dňa 18.10.2018 oznámila sťažovateľovi,

že jeho podania zo dňa 14.05.2018, 05.06.2018 a 25.08.2018 boli podľa obsahu

vyhodnotené ako opakovaná žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica vo veci sp. zn. -34

podľa príkazu Generálneho prokurátora SR č. 6/2017 zo dňa 12.05.2017,

ktorá sa nevybavuje a aj to, že podanie sťažovateľa neobsahuje nové skutočnosti...

... V konaní sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000 Generálna prokuratúra SR rozhodovala

výlučne v zmysle príkazu Generálneho prokurátora SR č. 6/2017 zo dňa 12.05.2017

a nerozhodovala podľa Z. z, a týmto spôsobom sa sťažovateľovým

trestným oznámením nezaoberala zákonným spôsobom. Príkaz Generálneho prokurátora

SR č. 6/2017 zo dňa 12. 05.2017 ktorým bol odôvodnený postup porušovateľa vo veci

sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000 je len internou inštrukciou vo vzťahu k funkčne podriadeným

osobám, ktorý nie je súčasťou právneho poriadku SR...

... Sťažovateľ je toho právneho názoru, že orgány činné v trestnom konaní

(teda aj Generálna prokuratúra SR) musia rozhodovať o podanom trestnom oznámení vždy

výlučne v právnom režime a vôbec nie podľa interných inštrukcií,

ktoré nemajú právnu silu zákona a nie sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky

(napr. rozhodovanie o trestnom oznámení v zmysle príkazu vedúceho ústredného orgánu

štátnej správy, podľa pracovnej porady, podľa metodického usmernenia a pod.)...“

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na skutočnosť že ,,... sťažovateľ podal trestné

oznámenia a v súlade s princípom legitímneho očakávania očakával zo strany orgánu

činného v trestnom konaní aby v konaní sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000 bolo vydané

Uznesenia podľa proti ktorému by mal možnosť podať sťažnosť podľa

a nasl. - čo sa vôbec nestalo a preto je toho názoru,

že generálna prokuratúra SR porušila jeho právo na inú ochranu podľa

SR č. Podľa názoru sťažovateľa zo strany Generálnej prokuratúry SR,

zastúpenej pravdepodobne mohlo dôjsť ku spáchaniu trestného

činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa pretože

na podklade trestných oznámení vôbec nedošlo zo strany Generálnej prokuratúry SR

v konaní sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000 k vydaniu Uznesenia podľa

čím nedošlo k odstráneniu právnej neistoty u sťažovateľa, ktorej vyriešenie legitímne

predpokladal a súčasne bola sťažovateľovi následne aj odňatá možnosť podať riadny

opravný prostriedok - sťažnosť proti Uzneseniu vydaného podľa “.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález:

„Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1

GPt 130/15/1000 ako aj upovedomením sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000-17 zo dňa 18.10.2018

porušila základné právo sťažovateľa na inú ochranu podľa Slovenskej

republiky č. v platnom znení tým, že nerozhodovalo v intenciách

, ale výlučne podľa príkazu Generálneho prokurátora SR č. 6/2017

zo dňa 12.05.2017, ktorý nemá právnu silu zákona a tiež nie je súčasťou právneho poriadku

Slovenskej republiky.

(ii) Upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000- 17 zo dňa 18.10.2018 sa v celosti zrušuje.

(iii) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť

ako sťažovateľovi trovy konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť EUR

štyridsaťdva centov) na účet jeho advokáta , Advokátska kancelária

so sídlom vedeného v Tatra

banke, a.s., číslo účtu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,

na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že jednou z možností, pre ktoré môže

ústavný súd odmietnuť sťažnosť sťažovateľa už pri predbežnom prerokovaní, je jej zjavná

neopodstatnenosť. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je sťažnosť zjavne

neopodstatnená vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na inú ochranu

podľa postupom generálnej prokuratúry v napadnutom konaní

a napadnutým upovedomením generálnej prokuratúry z dôvodu, že sťažovateľ podal trestné

oznámenie, ale generálna prokuratúra v napadnutom konaní vyhodnotila jeho podanie

ako „opakovanú žiadosť na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia prokurátora

Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. -34 vrátane

podania označeného ako trestné oznámenie zo dňa 25 8.2018 adresovaného Okresnému

riaditeľstvu PZ Banská Bystrica ORP-272/3-VYS-2018“ a neposkytla sťažovateľovi

v napadnutom upovedomení „skutkovo a právne relevantnú odpoveď“, prečo nepostupovala

podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd v prvom rade poukazuje na to, že cieľom právomoci ústavného súdu

ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti ( ) nie je primárne preskúmavať

a posudzovať právne názory orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch

nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd) fyzických osôb

a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti s rozhodovaním vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred týmito orgánmi bol náležite zistený skutkový stav

a aké skutkové a právne závery zo zisteného skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha

ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich

o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických

osôb môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných

slobodách (m. m. , ).

Ústavný súd považuje v prvom za potrebné poukázať na skutočnosť, že sťažovateľ

zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom k sťažnosti nepripojil stanovisko

prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn.

z 23. apríla 2018, z ktorého vychádzala a na ktoré v podrobnostiach odkazuje generálna

prokuratúra v napadnutom upovedomení.

Ústavný súd poukazuje taktiež na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je súčasťou

základného práva na inú právnu ochranu podľa aj právo dotknutej osoby

požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom

podnetu alebo opakovaného podnetu [ o prokuratúre

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom

sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť.

Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry

jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. , a ).

Taktiež podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu právo na vznesenie obvinenia a trestné

stíhanie inej osoby na základe podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby

voči nej na súde prokurátorom nie je súčasťou základného práva podľa

(m. m. , , ). Uvedený článok garantuje

ochranu pred protiústavným postupom orgánov verejnej moci v konaniach, v ktorých

sa rozhoduje o subjektívnych právach fyzických osôb alebo právnických osôb.

Ústavný súd k uvedenému uvádza, že z postavenia prokurátorov ako orgánov

činných v trestnom konaní vyplývajú ich oprávnenia a povinnosti, ktoré sú upravené

v jednotlivých ustanoveniach , ako aj v ďalšom všeobecne záväznom

právnom predpise, ktorým je zákon o prokuratúre, ale aj v interných právnych normách

vydaných generálnym prokurátorom.

Pre posúdenie príslušnosti orgánu na vybavenie podania je vždy rozhodujúci obsah

podania, nie jeho označenie. Platná právna úprava v ukladá

orgánom činným v trestnom konaní a tiež § 31 ods. 4 zákona o prokuratúre prokurátorom

povinnosť posudzovať podanie podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené.

Zákonnou povinnosťou prokuratúry bolo na podania oznamovateľa reagovať

primeraným spôsobom. Ústavný súd po oboznámení so sťažnosťou a prílohami konštatuje,

že pri preskúmaní postupu generálnej prokuratúry v napadnutom konaní nezistil v postupe

generálnej prokuratúry pri vybavovaní podania sťažovateľa (nazvaného sťažovateľom

„Oznámenie o podozrení z protiprávneho konania“, pozn.) žiadne skutočnosti,

ktoré by umožňovali vysloviť záver o porušení sťažovateľom uvádzaného základného práva

na inú ochranu podľa . Generálna prokuratúra sa neodmietla zaoberať podaním

sťažovateľa, ale tento vyhodnotila ako „opakovanú žiadosť na preskúmanie zákonnosti

postupu a rozhodnutia prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici vo veci

sp. zn. -34“, ktorá sa v súlade s čl. 2 ods. 2 príkazu generálneho

prokurátora č. 6/2017 z 12. mája 2017 nevybavuje.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že postup generálnej

prokuratúry v napadnutom konaní, o ktorom bol sťažovateľ vyrozumený napadnutým

upovedomením generálnej prokuratúry, nie je poznačený takými pochybeniami ústavnej

intenzity, na základe ktorých by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný

súd reálne mohol dospieť k záveru o porušení v sťažnosti označeného práva sťažovateľa.

Sťažnosť sťažovateľa preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2018