Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 681/2018
PDF · 174.2 KB
No categories available
IV. ÚS 681/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2018
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa),
zo sudcu Ladislava Orosza a sudcu Miroslava Duriša predbežne prerokoval sťažnosť
, , zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária , , v mene ktorej koná
advokát , vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
vo veci vedenej pod sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000, ako aj upovedomením Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000 z 18. októbra 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra
2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
(ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000
(ďalej len „napadnuté konanie“), ako aj upovedomením generálnej prokuratúry
sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000 z 18. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté upovedomenie“).
Zo sťažnosti, ako aj z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 14. mája 2018
generálnej prokuratúre podanie označené ako „Oznámenie o podozrení z protiprávneho
konania“.
Sťažovateľ 5. júna 2018 podal generálnej prokuratúre podanie označené ako „Návrh
na odňatie veci a trestné oznámenie voči podľa môjho názoru mne neznámej skupine osôb
pravdepodobne zločineckej skupine“.
Sťažovateľ podal 25. augusta 2018 Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru
Banská Bystrica podanie označené ako „Oznámenie o podozrení z protiprávneho konania“.
Z príloh pripojených k sťažnosti vyplýva, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
v Banskej Bystrici v upovedomení sp. zn. ORP-772/3-VYS-BB-2018 zo 7. septembra 2018
sťažovateľovi oznámilo, že 7. septembra 2018 bolo jeho trestné oznámenie smerujúce proti
prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici
z 25. augusta 2018 postúpené na ďalšie konanie generálnej prokuratúre.
Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uvádza: „Generálna prokuratúra SR
upovedomením sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000-17 zo dňa 18.10.2018 oznámila sťažovateľovi,
že jeho podania zo dňa 14.05.2018, 05.06.2018 a 25.08.2018 boli podľa obsahu
vyhodnotené ako opakovaná žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica vo veci sp. zn. 1 KPt 22/15/6600-34
podľa príkazu Generálneho prokurátora SR č. 6/2017 zo dňa 12.05.2017,
ktorá sa nevybavuje a aj to, že podanie sťažovateľa neobsahuje nové skutočnosti...
... V konaní sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000 Generálna prokuratúra SR rozhodovala
výlučne v zmysle príkazu Generálneho prokurátora SR č. 6/2017 zo dňa 12.05.2017
a nerozhodovala podľa zákona č. 301/2005 Z. z, a týmto spôsobom sa sťažovateľovým
trestným oznámením nezaoberala zákonným spôsobom. Príkaz Generálneho prokurátora
SR č. 6/2017 zo dňa 12. 05.2017 ktorým bol odôvodnený postup porušovateľa vo veci
sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000 je len internou inštrukciou vo vzťahu k funkčne podriadeným
osobám, ktorý nie je súčasťou právneho poriadku SR...
... Sťažovateľ je toho právneho názoru, že orgány činné v trestnom konaní
(teda aj Generálna prokuratúra SR) musia rozhodovať o podanom trestnom oznámení vždy
výlučne v právnom režime zák. č. 301/2005 Z. z. a vôbec nie podľa interných inštrukcií,
ktoré nemajú právnu silu zákona a nie sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky
(napr. rozhodovanie o trestnom oznámení v zmysle príkazu vedúceho ústredného orgánu
štátnej správy, podľa pracovnej porady, podľa metodického usmernenia a pod.)...“
Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na skutočnosť že ,,... sťažovateľ podal trestné
oznámenia a v súlade s princípom legitímneho očakávania očakával zo strany orgánu
činného v trestnom konaní aby v konaní sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000 bolo vydané
Uznesenia podľa zák. č. 301/2005 Z. z. proti ktorému by mal možnosť podať sťažnosť podľa
§ 185 a nasl. zák. č. 301/2005 Z. z. - čo sa vôbec nestalo a preto je toho názoru,
že generálna prokuratúra SR porušila jeho právo na inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR č. 460/1992 Zb. Podľa názoru sťažovateľa zo strany Generálnej prokuratúry SR,
zastúpenej pravdepodobne mohlo dôjsť ku spáchaniu trestného
činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 zák. č. 300/2005 Z. z. pretože
na podklade trestných oznámení vôbec nedošlo zo strany Generálnej prokuratúry SR
v konaní sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000 k vydaniu Uznesenia podľa zák. č. 301/2005 Z. z.
čím nedošlo k odstráneniu právnej neistoty u sťažovateľa, ktorej vyriešenie legitímne
predpokladal a súčasne bola sťažovateľovi následne aj odňatá možnosť podať riadny
opravný prostriedok - sťažnosť proti Uzneseniu vydaného podľa zák. č. 301/2005 Z. z.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález:
„Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1
GPt 130/15/1000 ako aj upovedomením sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000-17 zo dňa 18.10.2018
porušila základné právo sťažovateľa na inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky č. 460/1992 Zb. v platnom znení tým, že nerozhodovalo v intenciách
zák. č. 301/2005 Z. z., ale výlučne podľa príkazu Generálneho prokurátora SR č. 6/2017
zo dňa 12.05.2017, ktorý nemá právnu silu zákona a tiež nie je súčasťou právneho poriadku
Slovenskej republiky.
(ii) Upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
sp. zn. IV/1 GPt 130/15/1000- 17 zo dňa 18.10.2018 sa v celosti zrušuje.
(iii) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť
ako sťažovateľovi trovy konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť EUR
štyridsaťdva centov) na účet jeho advokáta , Advokátska kancelária
so sídlom vedeného v Tatra
banke, a.s., číslo účtu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,
na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie
sa nemusí odôvodniť.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že jednou z možností, pre ktoré môže
ústavný súd odmietnuť sťažnosť sťažovateľa už pri predbežnom prerokovaní, je jej zjavná
neopodstatnenosť. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je sťažnosť zjavne
neopodstatnená vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na inú ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom generálnej prokuratúry v napadnutom konaní
a napadnutým upovedomením generálnej prokuratúry z dôvodu, že sťažovateľ podal trestné
oznámenie, ale generálna prokuratúra v napadnutom konaní vyhodnotila jeho podanie
ako „opakovanú žiadosť na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia prokurátora
Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 1KPt 22/15/6600-34 vrátane
podania označeného ako trestné oznámenie zo dňa 25 8.2018 adresovaného Okresnému
riaditeľstvu PZ Banská Bystrica ORP-272/3-VYS-2018“ a neposkytla sťažovateľovi
v napadnutom upovedomení „skutkovo a právne relevantnú odpoveď“, prečo nepostupovala
podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Trestný poriadok“).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Ústavný súd v prvom rade poukazuje na to, že cieľom právomoci ústavného súdu
ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je primárne preskúmavať
a posudzovať právne názory orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch
nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd) fyzických osôb
a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti s rozhodovaním vo veci
samej, ani preskúmavať, či v konaní pred týmito orgánmi bol náležite zistený skutkový stav
a aké skutkové a právne závery zo zisteného skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha
ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich
o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických
osôb môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery
boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných
slobodách (m. m. III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).
Ústavný súd považuje v prvom za potrebné poukázať na skutočnosť, že sťažovateľ
zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom k sťažnosti nepripojil stanovisko
prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 1 KPt 22/15/6600
z 23. apríla 2018, z ktorého vychádzala a na ktoré v podrobnostiach odkazuje generálna
prokuratúra v napadnutom upovedomení.
Ústavný súd poukazuje taktiež na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je súčasťou
základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo dotknutej osoby
požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom
podnetu alebo opakovaného podnetu [§ 31 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)], pričom tomuto právu
zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom
sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť.
Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry
jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06).
Taktiež podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu právo na vznesenie obvinenia a trestné
stíhanie inej osoby na základe podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby
voči nej na súde prokurátorom nie je súčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
(m. m. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03). Uvedený článok ústavy garantuje
ochranu pred protiústavným postupom orgánov verejnej moci v konaniach, v ktorých
sa rozhoduje o subjektívnych právach fyzických osôb alebo právnických osôb.
Ústavný súd k uvedenému uvádza, že z postavenia prokurátorov ako orgánov
činných v trestnom konaní vyplývajú ich oprávnenia a povinnosti, ktoré sú upravené
v jednotlivých ustanoveniach Trestného poriadku, ako aj v ďalšom všeobecne záväznom
právnom predpise, ktorým je zákon o prokuratúre, ale aj v interných právnych normách
vydaných generálnym prokurátorom.
Pre posúdenie príslušnosti orgánu na vybavenie podania je vždy rozhodujúci obsah
podania, nie jeho označenie. Platná právna úprava v § 62 ods. 1 Trestného poriadku ukladá
orgánom činným v trestnom konaní a tiež § 31 ods. 4 zákona o prokuratúre prokurátorom
povinnosť posudzovať podanie podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené.
Zákonnou povinnosťou prokuratúry bolo na podania oznamovateľa reagovať
primeraným spôsobom. Ústavný súd po oboznámení so sťažnosťou a prílohami konštatuje,
že pri preskúmaní postupu generálnej prokuratúry v napadnutom konaní nezistil v postupe
generálnej prokuratúry pri vybavovaní podania sťažovateľa (nazvaného sťažovateľom
„Oznámenie o podozrení z protiprávneho konania“, pozn.) žiadne skutočnosti,
ktoré by umožňovali vysloviť záver o porušení sťažovateľom uvádzaného základného práva
na inú ochranu podľa čl. 46 ústavy. Generálna prokuratúra sa neodmietla zaoberať podaním
sťažovateľa, ale tento vyhodnotila ako „opakovanú žiadosť na preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici vo veci
sp. zn. 1KPt 22/15/6600-34“, ktorá sa v súlade s čl. 2 ods. 2 príkazu generálneho
prokurátora č. 6/2017 z 12. mája 2017 nevybavuje.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že postup generálnej
prokuratúry v napadnutom konaní, o ktorom bol sťažovateľ vyrozumený napadnutým
upovedomením generálnej prokuratúry, nie je poznačený takými pochybeniami ústavnej
intenzity, na základe ktorých by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný
súd reálne mohol dospieť k záveru o porušení v sťažnosti označeného práva sťažovateľa.
Sťažnosť sťažovateľa preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. decembra 2018