Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/100/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. februára 2022 takto

rozhodol:

Obžalovaní:

1/ P. F., nar. XX.XX.XXXX v W. W., trvale bytom D., P.O. M. XXX/X, adresa na doručovanie písomností: A. Q. nad N., ul. X. č. XXX,

2/ E. A., nar. X.X.XXXX v N., trvale bytom D., ul. E. XXXX/XX,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, ž e

dňa 12. apríla 2013, v čase okolo 07:00 hod., v Levoči, na Železničnej stanici, pri vykladaní nákladného vozňa č. 33 RIV 54 CZ-LTB 5377 389-7, nachádzajúceho sa na vykladacej rampe manipulačnej koľaje č. 1A, čo ako zodpovedný a konateľom spoločnosti poverený zamestnanec spoločnosti Bryntin Rail CZ, s.r.o., Praha 3 a na predmetnú vykládku poverený spoločnosťou Bryntin Technologies, s.r.o. Bratislava zabezpečil a organizoval P. F. a na ten účel aj zabezpečil na výkon práce bagristu E. A. a ako pomocných robotníkov S. P. a S. S., pričom P. F. konal v rozpore s nariadením vlády SR č. , Prílohy č. 2 bodu 3.3 i v rozpore s o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď nesprávnym spôsobom zorganizoval výkon tejto pracovnej činnosti, zvolil nesprávny pracovný postup, organizačne nezabezpečil bezpečný výkon práce, zamestnancov neoboznámil s ich rizikami práce, s organizáciou práce a so správnym pracovným postupom, ktorý by zaručoval ich bezpečnosť pri vykladaní vagóna, nakoľko mal buď zabezpečiť, aby vagóny na vykládku boli pristavené na takom mieste, kde z kabíny použitého typu bagra by jeho obsluha mala prehľad po celom priestore vagóna, alebo mal zabezpečiť iný typ vykladacieho stroja s kabínou v takej výške, aby obsluha mala prehľad po celom priestore vykladaného vagóna, alebo bolo potrebné navádzať bagristu do priestorov vo vagóne, do ktorých z miesta obsluhy nevidel pomocou poučenej osoby a to buď pomocou dohodnutých signálov alebo pomocou vysielačiek, pričom počas toho, čo i keď zvolil postup prác navádzania bagristu do priestorov vo vagóne, do ktorého bagrista nevidel, čo mal vykonávať on sám, sa z miesta výkonu práce vzdialil, práce neprerušil a nezvolil iný pracovný postup prípadne neurčil zodpovednú osobu, ktorá by vykonávala namiesto neho navádzanie bagristu, hoci vedel, že poškodený S. P. a S. S. začali s výkonom prác a obvinený E. A. ako držiteľ oprávnenia na obsluhu stavebných strojov na skupiny 2, 4, 9 konal v rozpore s , vyhlášky č. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach i o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď obsluhoval pri vykladaní vagóna pracovný stroj - hydraulický bager, značky CAT 319 DLN, pričom s ramenom s lyžicou tohto bagra sa pohyboval vo vnútri vagónu aj napriek tomu, že riadne nevidel do jeho vnútra

a potom, čo odišiel P. F., ktorý ho mal navádzať do priestorov vagóna a bez toho, aby videl osobu poškodeného S. P. a jeho spolupracovníka S. S. mimo vagóna a teda bez bezpečnej istoty, že sa vo vagóne nikto nenachádza pokračoval vo vykládke vagóna a lyžicou bagra pritlačil zvrchu S. P., ktorý v dôsledku toho utrpel polytraumu, sériovú zlomeninu 1-9 rebra vpravo s krvácaním do pohrudnicovej dutiny s voľným vzduchom v pravej pohrudnicovej dutine, zlomeninu 1-6 rebra vľavo, pomliaždenie pľúc obojstranne, natrhnutie pravých pľúc, zápal priedušiek a zápal pľúc vpravo, zlomeninu panvového kruhu, rozostup lonovej spony a zlomeninu krížovej kosti v oblasti otvoru pre nervové korene vľavo, trieštivú zlomeninu ľavej stehnovej kosti s posunom kostných úlomkov, čiastočne roztrhnutie močovej rúry s membranóznej časti s krvácaním, zlomeninu pravej kľúčnej kosti s posunom kostných úlomkov a vykĺbenie kľúčnej kosti v oblasti spojenia s vonkajším koncom lopatky a zlomeninu priečnych výbežkov prv a druhého hrudného stavca vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti 1 rok, pričom následne bol invalidizovaný na 75%,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobili ťažkú ujmu na zdraví a takýto čin spáchali závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej im podľa zákona,

č í m s p á c h a l i

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 138 písm. h) Tr. zákona a

z a t o i m u k l a d á

1/ obžalovaný Martin F.:

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2,3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

2/ obžalovaný E. A.:

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2,3 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 900,- eur (deväťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa odkazuje poškodených S. P., nar. X.XX.XXXX v D., trvale bytom D., ul. Q. č. XXXX/XX a DÔVERU zdravotnú poisťovňu a.s., Cintorínska č. 5, 949 01 Nitra, IČO: 35 942 436 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Dňa 11.8.2015 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves na tunajší súd obžalobu na obvinených P. F. a E. A. na tom skutkovom základe, že dňa 12. apríla 2013, v čase okolo 07:00 h, v Levoči, na Železničnej stanici, pri vykladaní nákladného vozňa č. 33 RIV 54 CZ-LTB 5377 389-7, nachádzajúceho sa na vykladacej rampe manipulačnej koľaje č. 1A, čo ako zodpovedný a konateľom spoločnosti poverený zamestnanec spoločnosti Bryntin Rail CZ,

s.r.o., Bratislava i spoločnosti Raduga s.r.o., Bratislava zabezpečil a organizoval P. F. a na ten účel aj zabezpečil na výkon práce bagristu E. A. a ako pomocných robotníkov S. P. a S. S., pričom P. F. konal v rozpore s Nariadením vlády SR č. , Prílohy č. 2 bodu 3.3 i v rozpore s o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď nesprávnym spôsobom zorganizoval výkon tejto pracovnej činnosti, zvolil nesprávny pracovný postup, organizačne nezabezpečil bezpečný výkon práce, zamestnancov neoboznámil s ich rizikami práce, s organizáciou práce a so správnym pracovným postupom, ktorý by zaručoval ich bezpečnosť pri vykladaní vagóna, nakoľko mal buď zabezpečiť, aby vagóny na vykládku boli pristavené na takom mieste, kde z kabíny použitého typu bagra by jeho obsluha mala prehľad po celom priestore vagóna, alebo mal zabezpečiť iný typ vykladacieho stroja s kabínou v takej výške, aby obsluha mala prehľad po celom priestore vykladaného vagóna, alebo bolo potrebné navádzať bagristu do priestorov vo vagóne, do ktorých z miesta obsluhy nevidel pomocou poučenej osoby a to buď pomocou dohodnutých signálov alebo pomocou vysielačiek, pričom sa i z miesta výkonu práce vzdialil a obvinený Ondrej A., ako držiteľ oprávnenia na obsluhu stavebných strojov na skupiny 2, 4, 9 konal v rozpore s , , Vyhlášky č. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach i , o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď obsluhoval pri vykladaní vagóna pracovný stroj - hydraulický bager, značky CAT 319 DLN, pričom s ramenom s lyžicou tohto bagra sa pohyboval vo vnútri vagónu aj napriek tomu, že riadne nevidel do jeho vnútra a vedel, že sa tam nachádzajú S. S. a S. P., pričom lyžicou bagra pritlačil zvrchu S. P., ktorý v dôsledku toho utrpel polytraumu, sériovú zlomeninu 1-9 rebra vpravo s krvácaním do pohrudnicovej dutiny s voľným vzduchom v pravej pohrudnicovej dutine, zlomeninu 1-6 rebra vľavo, pomliaždenie pľúc obojstranne, natrhnutie pravých pľúc, zápal priedušiek a zápal pľúc vpravo, zlomeninu panvového kruhu, rozostup lonovej spony a zlomeninu krížovej kosti v oblasti otvoru pre nervové korene vľavo, trieštivú zlomeninu ľavej stehnovej kosti s posunom kostných úlomkov, čiastočne roztrhnutie močovej rúry s membranóznej časti s krvácaním, zlomeninu pravej kľúčnej kosti s posunom kostných úlomkov a vykĺbenie kľúčnej kosti v oblasti spojenia s vonkajším koncom lopatky a zlomeninu priečnych výbežkov prv a druhého hrudného stavca vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti 1 rok, pričom následne bol invalidizovaný na 75%, ktorý právne kvalifikovala ako prečin ublíženia na zdraví podľa , Tr. zákona s použitím Tr. zákona.

Prvostupňový súd rozhodol vo veci rozsudkom dňa 2.2.2018, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 18.12.2018 zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Následne rozhodol prvostupňový súd rozsudkom dňa 6.11.2019, ktorý bol opätovne zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 28.7.2020 a vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd v uznesení poukázal pritom na jednotlivé časti výpovedí či už obžalovaných P. F., E. A. ako aj svedkov S. P. a S. S. a ich vzájomné rozpory. Upriamil pozornosť na možnosť postupu podľa , teda možnosť konfrontácie obžalovaného so spoluobžalovaným alebo svedkom. Tiež poukázal na to, že pri hodnotení postavenia obžalovaných nemožno pristupovať právne čisto formálne, ale podľa ich skutočného zaradenia v rámci pracovnej skupiny, ktorá bola vytvorená za účelom vykládky štrku a túto realizovala až do momentu pracovného úrazu.

Dňa 6.11.2020 došlo k zmene v osobe samosudkyne, s ktorou obaja obžalovaní súhlasili, preto súd pokračoval v hlavnom pojednávaní.

V konaní pred zrušením veci boli vykonané nasledovné dôkazy:

Obžalovaný P. F. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal, že skutok sa stal v jeho neprítomnosti, takže čo sa udialo vie len pán A., P. a S.. On bol zamestnancom úplne inej firmy ako Bryntin Rail Bratislava, ktorá doviezla vlak do stanice, ktorá tiež patrila pánovi C. a fungovala pod inými nastrčenými ľuďmi. Nemal uzatvorenú zmluvu s inou spoločnosťou, ba v niektorom momente nevedel ani pre ktorú spoločnosť pracuje. V tom čase, k čomu predložil aj pracovnú zmluvu, bol zamestnancom firmy Bryntin Rail CZ s.r.o. Praha, kde vykonával prácu ako akýsi manažér, pretože hovorí plynule niekoľkými jazykmi tak jednal s obchodnými partnermi. S firmou Raduga on nemal uzatvorenú žiadnu

zmluvu, nepamätá si žeby bol niečo vo vzťahu k tejto firme podpisoval. Nemal žiadne písomné poverenia od pána Filisteina nato, aby uskutočňoval vykládku, pričom ku všetkému dával pokyny a súhlas len C.. Spoločnosť Raduga bola firma, ktorú si založil C. na svoju svokru a cez túto vyplácal výplaty, teda ju používal na uhrádzanie a prevádzanie peňazí a s touto spoločnosťou nemal on uzatvorenú žiadnu zmluvu. Jeho konaniu v súvislosti s vykládkou štrku predchádzalo to, že C. mu dal peniaze a požiadal ho, aby požičal nejaké auto a zobral dvoch kamarátov, ktorí budú vykladať štrk. On tak urobil a požiadal E. A., oslovil S. S., ktorý už bol predtým na skúšobnej vykládke s tým, nech zoberie so sebou svojho kamaráta, ktorý tam tiež vtedy bol. Neskôr sa dozvedel, že ide s nimi iný a to S. P.. On voči nim vystupoval tak, že im povedal, čo chce majiteľ firmy a že mu dal peniaze, aby prenajal auto a aby ich tam odviezol. Keď potom na mieste videl, že oni dvaja to nezvládnu a je nereálne, aby sa vlak vyložil, tak kým oni spali, sám pomáhal a nakladal lopatou štrk. Bagristom bol E. A.. V čase keď došlo k vykládke vlaku, jemu dlžil C. na mzde, pričom nielen jemu ale aj ďalším zamestnancom a mu povedal, že všetci dostanú vyplatené peniaze, keď sa vyloží vlak. Pred vykládkou vlaku prebehlo stretnutie medzi ním, C. a pánom O. zo Spišskej Novej Vsi, ktorý vykonáva dopravnú činnosť, kde sa obžalovaný vyjadril, že technológia a spôsob vykládky ako on chce s bagrom, je veľmi nebezpečná a nereálna, už v minulosti tak pokusne dva vagóny vykladali, čo bolo strašne zdĺhavé. Svedkom navrhovaná technológia bolo to, aby sa zabezpečil špeciálny drapák, ktorý nevyžaduje asistenciu ľudí, avšak C. nechcel dať navyše žiadne peniaze a nakoniec to odmietol. Všetky konečné rozhodnutia vždy urobil C. bez ohľadu čo mu bolo radené. Tak mu C. povedal, aby sa to čím skôr vyložilo, že má požičať auto, najať dvoch kamarátov, s ktorými on potom uzatvorí zmluvy dohodou a bager. Takto objednal emailom v Košiciach bager, čo mu prikázal C.. Nakoniec obžalovaný týmto chlapcom kupoval jedlo a pitie, nedal im C. ani lopaty, len telefonoval, aby sa to rýchlo vyložilo, lebo nebudú peniaze a nakoniec peniaze aj tak neboli. C. ho na toto poveril, aby zjednal bager a zobral dvoch ľudí, ktorých mal tam doviezť, ktorí mali vykladať štrk a asistovať tomu bagru. Nešťastie sa stalo z jednoduchého dôvodu, že technológia vykládky bola nesprávna a nemalo sa to takto robiť, ale to bolo jednoznačné rozhodnutie C. a jeho firmy, takže on je hlavný vinník celého. On spoluobžalovanému a svedkom povedal, že čo chce majiteľ firmy, že mu dal peniaze na prenajatie auta, ktoré on požičal v požičovni a aby ich odviezol k vykládke štrku. Oni už vedeli čo sa bude robiť, lebo boli tam predtým na skúšobnej vykládke a tam boli vtedy aj X. a C.. On osobne tam nebol poverený vykonávať vykládku, ale keď videl, že títo už boli unavení, tak sa sám postavil na vagón, aby sa niečo nestalo, bola to jeho vlastná iniciatíva. Pokiaľ sa týka nešťastia ku ktorému došlo, tak predtým v noci chlapci celú noc spali, on sám vyložil tri vagóny, bagristom bol E. A. a on bol vo vnútri vagóna a dohadzoval tak štrk. Ráno ich zobudil a sa vymenili. Oni naskákali do vagóna a jeho poprosili, keďže nemali peniaze, aby im niečo kúpil. Boli tam už asi tretí deň, odišiel preto kúpiť bagety, niečo na pitie a cigarety na benzínku a keď tam už platil, tak mu telefonovali, že sa stalo nešťastie. On sa tam dozvedel, že nejako ho zachytila lyžica bagra, hoci boli ním poučení, aby sa nepohybovali v tej polovici vagóna kde pracoval s bagrom. K svojmu vystupovaniu za spoločnosť obžalovaný uviedol, že pán C. pokiaľ vznikol nejaký problém, či už s financiami, tak nedvíhal telefóny a preto on bol hlavným komunikátorom aj s pánom O., ktorý keď niečo mal, tak mu telefonoval a obžalovaný to potom pretlmočil C., resp. potom opačne aj O.. K predloženej listine prokurátorkou na čl. 264 - ako objednávka H. SK s.r.o Bratislava adresátovi Beton Pumpy Spiš zo dňa 8.4.2013 v dolnej časti písaným P. F., business director, obžalovaný uviedol, že pán O. z firmy Beton chcel mať nejaké krytie, lebo že bez toho nepošle kamióny, tak C. mu prikázal, aby sa predstavoval tak kvôli tomu a to aj za viaceré firmy, pričom tak mu to kázal a obžalovaný na jeho príkaz tak aj urobil, teda písal to, ale to bolo na príkaz C.. Nepodpisoval žiadne zmluvy s takouto funkciou len predmetnú jednu zmluvu mal uzatvorenú a vo firme H. nemal žiadnu funkciu. Pokiaľ sa týka objednávateľa spoločnosť „Raduga s.r.o.“, ktorá bola uvedená ako objednávateľ, vyjadril sa že sa tam dávalo hocičo, čo bolo treba, vtedy zrejme bol problém so spoločnosťou Bratislava H. asi s nezaplatenou faktúrou, tak sa všetci predstavovali ako W. H. a toto kľučkovanie bolo na každodennom programe. Takto on bez pracovných zmlúv konal aj za iné spoločnosti, pričom aj ostatní zamestnanci niekedy ani nevedeli v ktorej firme momentálne robia. Pokiaľ sa týka firmy Raduga s.r.o. s touto nemal nič spoločné, až kým sa nedozvedel, že odtiaľ dostáva výplatu, tak sa pýtal pána C. čo je to za spoločnosť, on mu povedal, že pokiaľ by boli peniaze vo firme Bratislava Rail, tak by boli ohrozené od ostatných akcionárov, teda aj tí by chceli nejaké peniaze, tak všetky peniaze presúval do spoločnosti Raduga a z tejto potom vyplácal mzdy a iné platby. Obžalovaný pre spoločnosť Raduga s.r.o. nevykonával žiadnu prácu, len to, keď ho požiadal C. aby pod hlavičkou Radugy objednal nejaký stroj alebo transport. On nikdy nebol v sídle spoločnosti Raduga, ani nevie kde sídli. C. mu prikázal, aby sa predstavoval viacerými firmami ako Bratislava Rail, Bryntin CZ, tak mu to kázal aj napísať, tak obžalovaný to tak urobil. Jeho činnosť nijako nesúvisela s koordinovaním zahraničných projektov, išlo o to, že mu C. dlžil peniaze, ktoré on potreboval dostať, tak tie peniaze mali byť z vykládky toho vlaku a preto tam aj sám celú noc lopatoval štrk, lebo sa

snažil čo najviac im pomôcť. Pánov P., S. a A. nepoúčal o bezpečnosti práce, nerobil to nikdy, pretože nemá nato vzdelanie ani školenie. Vo firmách to robila pani P., ktorá aj jeho poúčala, keď nastúpil tam pracovať. Jeho nepoveril nikto, aby manažoval nejaký projekt štrku, nedostal žiadne ústne ani písomné poverenie, aby konal samostatne, robil len podľa pokynov pána C..

Na otázky súdu odpovedal, že ešte pred touto vykládkou bol obžalovaný na mieste vykládky niekedy začiatkom mesiaca marec, kedy sa robila tzv. skúšobná vykládka vagónov vykladaním s bagrom, keďže C. to chcel dokázať, že sa to takým spôsobom dá a to majiteľovi týchto štrkov z Bratislavy, takže bol tam on, pán A., S. a prvýkrát tam nebol P., ale iný, ale bolo to zdĺhavé. To, že to nebola vhodná technológia vykládky, obžalovaný uviedol, že zistil vizuálne v Bratislave, keď prechádzali prístavným mostom a videl tam to zariadenie, ktoré zabezpečovalo vykládku, tak to aj C. hovoril a pán O. aj urobil nato cenovú ponuku na tento drapák a keď C. zbadal, že to stojí 40 alebo 70 tis. €, tak s tým nesúhlasil, nechcel dať nato peniaze. Aj vtedy prvýkrát to bolo strašne pomalé. Potom druhýkrát mu znovu kázal C., aby zavolal a zobral dvoch brigádnikov a strojníka, bager dojednali z Košíc. Aj vtedy tam bol C. aj X., ktorý doviezol tam vlak, ktorý vykladali. C. sa prišiel pozrieť ako to bude prebiehať, dával tam pokyny, rozprával sa s O., jednal tam C., pretože on bol majiteľom firmy a štrk bol jeho, mal v tom peniaze a na vyložení štrku záležala budúcnosť firmy. Tam uvedeným osobám bolo povedané, že majú asistovať keď bude vagón vyložený, mali nahádzať štrk na lyžicu. To sa robilo, pričom on stál na kraji vagóna a kričal na nich keď išla lyžica, čo mu však nikto nepovedal, len keď to videl tak si pomyslel, že aby sa nič nestalo. Potom im on povedal, že tam kde stoja, nech zdvihnú lopatu, aby bagrista videl, kde sú, boli to pokyny také podľa vlastného rozumu. Poškodeného niekoľkokrát upozornil, aby sa nehral s mobilom, lebo ho môže lyžica trafiť, lebo stál s lopatou v jednej ruke a druhou sa hral s mobilom. Podľa neho by mal byť potrestaný vinník, ktorým je podľa neho C., ktorý nezabezpečil zodpovedajúcu technológiu vykládky, ba každú hodinu tam volal, či je vlak vyložený, že keď nie, tak nedostanú žiadne peniaze a tak ich tam popoháňal. Takáto signalizácia so zdvihnutím lopaty bola potom, čo sa tak dohodli oni sami, tak to vymysleli. Keď tí čo vykladali v noci spali, on to robil vo vagóne po tme sám, ale nehral sa s mobilom, takže jemu sa vo vagóne nič nestalo. Takto vykladal tri vagóny, takže nevie čo sa mohlo stať, lebo on tam sám nakladal s bagristom po tme a nič sa nestalo, komunikoval s bagristom so zdvihnutou lopatou. S bagristom bola taká dohoda, že on sa postavil na roh vagóna, kričal chlapcom, títo mali zdvihnuté lopaty, aby bagrista videl kde sú, lebo tak sa dohodli, lebo oni vo vagóne boli len vtedy, keď bol vagón skoro prázdny, kde mali nakladať kôpky štrku. On potom odišiel, povedal, aby na neho počkali, pričom odišiel, lebo ho požiadali aby im išiel kúpiť cigarety a jedlo, pričom potom keď platil, tak mu volali, že čo sa stalo. Predtým než odchádzal nepamätá sa či sa vykladalo, ale asi áno, ale vtedy keď odchádzal nerobili, pretože sa s nimi rozprával a hovorili mu, čo má kúpiť, lebo pri rozprávaní logicky sa nerobilo, lebo by sa nepočuli, pokiaľ by tam bola lyžica bagra a ani tých dvoch by nevidel. Aj v čase tejto vykládky tam bol C., lebo hovoril, aby mali prilby, pričom on ich nemal začo kúpiť a kúpil len lopaty a nejaké rukavice zo svojich peňazí. V rámci tejto vykládky spali na stanici všetci štyria vo vozidle Fabia, zamestnávateľ im nezabezpečil nič, aj prilby si požičiavali medzi sebou s domácimi brigádnikmi. Obžalovaný nevedel o žiadnych predpisoch ktoré mali platiť pri takejto vykládke. Keď došlo k tomu nešťastiu, tak sa všetky zmluvy prerábali z Bratislava Rail na Brintin Rail, alebo H.. Jeho C. nepoveril, aby manažoval nejaký projekt štrku, nedostal žiadne písomné ani ústne poverenie. Obžalovaný uviedol, že on P., S. a A. nepoúčal o bezpečnosti práce, pretože nemá nato vzdelanie alebo školenie, vo firmách to robila pani P.. On mal uzatvorenú zmluvu len s Brintin Rail s.r.o. zamestnávateľom G.. X. a to ako koordinátor zahraničných projektov, keďže hovorí plynule niekoľkými cudzími jazykmi, chodil do iných krajín na pracovné cesty a všade bol predstavovaný C. ako jeho pravá ruka, že mu môžu dôverovať. Okrem toho čo podpísal pani P., nebol poučený o predpisoch bezpečnosti práce. Firma Bratislava Rail zabezpečovala transport materiálov na Slovensku, firma Brintin Rail z tohto nezabezpečovala nič. On vykonával práce doma prostredníctvom počítača a telefónu a to po telefonickej porade každý deň s C.. K tomu čo sa stalo uviedol, že to je výsledok konania C., ktorý by mal poškodeného odškodniť, on mal byť ten, ktorý nesie zato zodpovednosť, keďže to bola jeho firma, jeho vlak, jeho kontrakt.

K výpovedi znalca G.. F., ktorého výsluch sa konal v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný uviedol, že obidvaja S. P. aj S. S. boli poučení, že sa v priestore, kde sa bager zdržiava, nemajú zdržiavať, čo sami priznali. Pokiaľ znalec uviedol, že bagrista nemal výhľad, bolo to tam tak, že on stál na rohu vagóna a pozeral či nie je nejaká nebezpečná situácia a v čase keď sa to stalo, oni dvaja tam nemali pracovať, lebo on im povedal, aby prestali kým sa vráti, pretože nikto do vagóna nevidel. On bol tou osobou, ktorá dávala signál, že priestor je bezpečný. On nebol žiadnym najímateľom alebo objednávateľom, pretože bol súkromná osoba, bol zamestnanec úplne inej spoločnosti. Vlak patril spoločnosti Bratislava Rail,

ktorá ich najala a ktorá ich potom aj zapísala ako brigádnikov na nasledujúci deň čo sa to stalo, poisťovni sociálnej, alebo kde a tým aj nepriamo potvrdila, že boli najatí touto firmou, nie ním. On nemá žiadnu zmluvu ani podpísaný kontrakt ako externý pracovník s firmou Bratislava Rail a nebol oprávnený nikoho poúčať, pretože ani on nebol o ničom poučený a pravidlá si dohodli len sami, problém nebol, až vtedy nastal keď on opustil pracovisko a oni bez jeho vedomia vošli do vagóna a pokračovali v práci.

K výpovedi svedka H. C. z hlavného pojednávania zo dňa 12.7.2017, ktorý prebehol v neprítomnosti obžalovaného, P. F. sa vyjadril tak, že: potom ako sa stalo to nešťastie tak mu volal pán C. a kázal prepísať všetky objednávky aj účtovníčke zmluvy a faktúry, všetko sa to malo fakturovať na inú spoločnosť, už nepamätá ktorú. Bola to ale spoločnosť Bratislava Rail, ktorá mala veľký kontrakt, ktorý nechcel tento ohroziť inou spoločnosťou. On však robil rôzne machinácie so spoločnosťami, ľudí prehadzoval z jednej do druhej, ba oni samy nevedeli pre ktorú spoločnosť pracujú. Za celý čas jeho pôsobenia v spoločnosti nedostal od pána X. žiaden pokyn alebo príkaz, všetko to riadil C.. Jemu dal C. peniaze cca 20 €, ktoré použil akurát na kúpu lopát a rukavice, pričom na prilby nevyšlo a keď tam C. prišiel, vyjadril sa, že prilby sa kúpia nabudúce. Všetko čo on vykonával za spoločnosti pre C. robil na základe jeho pokynu a písal to, čo mu kázal on aj podpisoval sa rôznymi funkciami ako biznis direktor, dispečer a podobne, kedy ako mu to kázal do emailov napísať. Tí chlapci rovnako nemali žiadnu pracovnú zmluvu, o čom on dobre vedel a keď sa to stalo kázal obžalovanému aby okamžite volal P. a nadiktoval jej všetky ich údaje, aby ich mohla prihlásiť v sociálnej poisťovni.

Obžalovaný F. k listine v spise /čl.121/ ako „objednávka“ pod hlavičkou Raduga SK s.r.o. Bratislava na Beton Pumpy Spiš dňa 8.4.2013 o prepravu 1600 ton štrku z Levoče železničná stanica do Levoče betonárky s dátumom prvej nakládky 10.4.2013 v dolnom ľavom rohu s menom P. F., business director / bez podpisu/, uviedol, že tú objednávku on nepísal a so spoločnosťou H. nemal žiadnu pracovnú zmluvu a za ňu nikdy nevystupoval.

K výpovedi svedka C. O. (vypočutého na pojednávaní dňa 19.10.2016) obžalovaný P. F. uviedol, že to čo vypovedá potvrdzuje tie skutočnosti, ako už aj on uvádzal, že všetky rozhodnutia robil C. bez toho, aby jeho alebo kohokoľvek počúval, teda využíval svoje firmy na akékoľvek machinácie. Pokiaľ sa svedok vyjadril, že obžalovaný bol predstavený ako zodpovedná osoba za vykládku, nebolo to povedané v prítomnosti obžalovaného, nemal on k tomu žiadne písomné poverenie a O. mohol mať tak dojem, že je on zodpovedným. Taktiež je pravdou, že C. nedvíhal telefón, teda skoro nikomu a preto iektorí kontaktovali jeho a obžalovaný im tak uvádzal sprostredkované informácie, ktoré mu dal C., takto komunikovali s ním aj ľudia zo zahraničia, pretože vedeli, že je v kontakte s C..

K prečítanej výpovedi svedka Ing. X. X. uviedol, že pokiaľ sa tento vyjadroval, že obžalovaný bol poverený za bezpečnosť pracovníkov, pokiaľ by to tak bolo, G.. X. bol prevádzkový riaditeľ, v tom čase tam bol ako rušňovodič, doviezol vagóny, chodil okolo vlaku a pokiaľ videl že sa tam dejú veci, ktoré nesúhlasia s predpismi o bezpečnosti práce, tak mohol ako riaditeľ firmy niečo podniknúť.

K výpovedi svedkyne S. P. uviedol obžalovaný, že táto skončila pracovný pomer dňa 10.4.2013 a 12.4.2013, keď tam nepracovala prihlasovala nejakých zamestnancov do sociálnej poisťovne, obžalovaný s ňou komunikoval po úraze na základe inštrukcií s C. a nadiktoval jej osobné údaje S. S. a S. P., aby ich prihlásila sociálnej poisťovni, čo aj urobila.

K protokolu Inšpektorátu Prešov /čl. 248/ v časti týkajúcej sa uvedením zamestnávateľa Bryntin Rail CZ s.r.o. Praha Žiškov ako zamestnávateľa S. P. obžalovaný uviedol, že výpoveď ktorú tam poskytol, alebo aj ostatní, bola ovplyvnená udalosťou, ktorá sa stala, boli v šoku, takže už vtedy uviedol, že tieto môžu byť skreslené, ďalej uviedol, že on pána P. dovtedy nepoznal, nekomunikoval s ním bol tam prostredníctvom pána S., spoločnosť Bryntin Rail CZ s vykládkou nemala nič spoločné, prvotná zmluva bola podpísaná s Bryntin Rail Bratislava a.s. so spoločnosťou Zeda a potom sa všetky zmluvy prepísali na Bryntin Rail GMBH.

Obžalovaný P. F. pri doplňujúcom výsluchu nevypovedal a k výpovedi spoluobžalovaného E. A. sa vyjadril tak, že predtým než išiel kúpiť to, čo mu povedali svedkovia, povedal im aby počkali na neho, že sa o chvíľu vráti, pamätá sa, že im povedal, aby nechodili do vagóna. Keď sa s S. a P., ktorého dovtedy nepoznal, rozprával, stáli pri aute.

K výpovedi poškodeného S. P. zo dňa 9.4.2019 obžalovaný P. uviedol, že on v noci robil vo vagóne, a vykladal E. A. a oni dvaja S. a P. spali v aute. Rozprával sa s nimi v aute a povedali mu, že nemajú peniaze, aby bol taký dobrý a im kúpil jesť a cigarety, s čím on súhlasil, toto sa odohralo vedľa auta, keď odchádzal, povedal aby zatiaľ počkali, že o 10 minút je naspäť. V tento deň bolo slnečné počasie, ráno svitalo, už bolo vidno, inak na železničnej stanici je všade osvetlenie, ale vtedy už nebola tma a určite si nesvietili mobilmi. On nestál na vagóne celý čas, keďže bola zima, upozorňoval ich keď nedávali pozor, lebo sa stále hrali s mobilnými telefónmi a kričal na nich keď išla lyžica. Čiže nie je pravdou, že on tam len tak stál a rozprával sa, ale ich upozorňoval. Poškodený nehovorí pravdu, že obžalovaný odišiel a on bol vo vagóne. Poškodený si protirečí a nevie či zámerne klame, lebo ho nepozná. Podľa obžalovaného ak by sa nebol hral s telefónom vo vagóne počas vykládky, tak by sa tomu dalo zabrániť.

K výpovedi svedka S. S. z hlavného pojednávania 29.5.2019 uviedol, že tento pracoval s poškodeným v jednom vagóne a ako je možné, že poškodený tvrdí, že mu dával pokyny E. A. a tento svedok tvrdí, že mu dával pokyny on. Pravdou je to, že pokyny im dával on a keď videl, že vagón je pripravený na ich nástup, tak chodili do vagóna aj sami, keďže on tam celý čas nebol, pretože chodil kupovať aj jedlo, takže oni do vagóna chodili aj svojvoľne, keď uznali za vhodné, keď on tam nebol.

Obžalovaný E. A. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku. K veci vypovedal, že mal strojnícky preukaz a prišiel za ním jeho šéf v spoločnosti Veľká Ryba s.r.o, kde vtedy pracoval, či nepôjde vyložiť vagóny do Levoče, pretože má strojnícky preukaz na obsluhu bagra. Jeho tam poslal šéf, nemal však dovolenku, len mu povedal že má ísť a keď sa stal úraz, tak mu napísal hneď na tri dni čo tam bol, dovolenku. Všetko zariaďoval P. F., či kamióny na prepravu štrku, vagóny, brigádnikov, bager. On sám jednal iba s P. F. vrátane odmeny. P. F. v Levoči povedal, že je to nesprávny bager, mal byť s vyvýšenou kabínou, aby videl dovnútra, ale povedal, že to treba vyložiť. Spoločne dohodli, že keď budú vo vagóne chlapci, tak F. bude na kraji vagóna a bude dávať pozor, tak im zakričí aby ustúpili na bok, pričom keď boli vo vagóne, aby nahrnuli štrk, teda vyčisťovali vagón, tak mu ukazovali lopatou, že sú tam. Takto sa vykladalo cca 27 vagónov bez problémov a dňa 12.4. keď sa stala tá vec, nemali čo robiť vo vagóne, lebo F. tam nebol, išiel kupovať raňajky. Oni boli s F. pri aute na parkovisku, kde sa rozprávali a on bol v bagri a pokračoval vo vykladaní štrku. Čo sa rozprávali, on nepočul, F. sa ho ale ešte predtým pýtal, či chce raňajky. Nesledoval ich, auto odišlo a on nevidel, či s F. išli kupovať raňajky aj chlapci. Vo vagóne ale neboli, lebo ešte vtedy tam bolo veľa štrku, on to vykladal. Potom nevie kedy, nevidel to, ako skočili do vagóna a tak sa stal ten úraz. Nevie prečo skočili dovnútra vagóna, keď tam nebol F.. Stále keď išli do vagóna, F. tam bol stále a dával mu znamenie. Vtedy ostalo vyložiť už len tri posledné vagóny, nevie, či to chceli rýchlejšie urobiť, aby sa išlo domov. Keď sa stal úraz tak S. S. vyskočil na vagón a zakričal, aby dal hore lyžicu, tak ju dal, rýchlo tam pribehol a zbadal že P. je na zemi. Zavolal záchranku a tak volal F.. Jeho s rizikami práce, s bezpečným výkonom práce nikto neoboznámil. On však vedel, že stroj sa nemá púšťať, keď je nejaký človek v dosahu stroja, ale on nevedel, že sú vo vagóne, tak robil ďalej a nezastal. Videl ich predtým všetkých troch vonku pri aute a myslel si, že tiež išli na benzínku. Vagón sa vykladá asi 40-50 minút, takže 30 minút tam ani nemali čo robiť. On nevie pre akú spoločnosť sa táto zákazka robila a nevie v akom vzťahu a pre akú spoločnosť pracoval P. F.. Okrem toho tam prišiel aj pán C., ktorý mu podal ruku a akurát sa opýtal ako to ide a to bolo všetko. O čom sa tento rozprával s F. nevie, lebo on pritom nebol, pretože pokračoval vo vykládke. Raz vo vagóne bol aj F., videl ho, behal po vrchu. Je mu ľúto čo sa stalo, nevedel, že títo dvaja sú vo vagóne, keby to bol vedel, tak stroj dnu nepustí bez toho aby tam bol F..

Obžalovaný ďalej na otázky súdu vypovedal, že tento úraz sa stal asi na tretí deň vykládky, pričom keď bol vagón plný, on vykladal, tak prišiel F. a pozrel, či môžu vojsť do vagóna, obžalovaný im nikdy neprikázal, aby vošli do vagóna a znamenie mu dával F.. V tom čase mal vyložených asi 3-tiny vagóna a vykladal sa štrk, pričom on s bagrom sa posúval pozdĺž vagóna postupne ako to vykladal. V tom čase mal ešte asi 15 minút na vyloženie, čiže oni tam ešte nemali byť. Inak to prebiehalo tak, že F. prišiel za ním, že idú do vagóna, on odstavil stroj a potom sa riadil podľa F. a lopaty. V tom čase si myslel, že aj oni dvaja odišli na benzínku, lebo auto, pri ktorom predtým stáli, zmizlo, takže museli potom naskákať do vagóna tak, že on to nevidel. Bolo treba vyložiť už len dva vagóny, tak sa už asi ponáhľali, preto tam vošli. Nikdy nepracovali tak, aby tam nebol F. a aby mu nesignalizoval. Potom keď boli chlapci vo vagóne, tak mu už oni dávali znamenie lopatou kde nakopili štrk a on im na bagri zatrúbil, oni zdvihli lopatu, aby videl kde môže ísť. On nevidel kde títo vo vagóne v čase úrazu stáli, len potom hovorili, že mali byť vedľa seba. K predloženej fotodokumentácii (foto č.19,20,21) uviedol, že poškodený bol v tej časti ako je bager, pri lyžici, on ho neposúval a tam ho privalil.

K výpovedi poškodeného S. P. sa vyjadril, že on im neprikazoval chodiť do vagóna, to im zakaždým povedal P. F., nie on. K výpovedi znalca G.. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, k tomu, že on tam nemal manipulovať vtedy s bagrom, uviedol, že on s bagrom manipuloval, pretože chlapci tam neboli, on ich nevidel, takže pokračoval v práci ďalej. K výpovedi svedka H. C. sa vyjadril v časti týkajúcej sa toho, že mali mať uzatvorené zmluvy, že nie je pravdou, že mali podpísanú nejakú zmluvu, pretože on žiadnu zmluvu nepodpísal, takže nie je pravdou čo tento svedok uviedol.

V rámci doplňujúceho výsluchu obžalovaný E. A. vypovedal že sa nevie vyjadriť k tomu, na aký pokyn vošli poškodený a svedok do vagóna, pretože oni boli pri aute, rozprávali sa a on pokračoval vo vykladaní štrku. F. S. S. bol pri F. pri aute, rozprávali sa tam a keď on začal vykládku nebol vo vagóne nikto a on nevidel kedy do vagóna vošli. On pokračoval vo vykladaní vagóna, oni sa rozprávali a žiaden pokyn, že má zastať mu nedali, on pokračoval v práci. Potom videl ako F. s autom odišiel, ale svedkov nevidel sa tam pohybovať, či odišli aj oni, nevedel. Svedkovia inak vchádzali do vagóna tak, že skákali z boku a vtedy mohli vojsť vtedy, keď on bol chrbtom, keď sa otáčal, pretože na jednej strane nakladal a na druhej to vysýpal do auta, takže vtedy mohli vojsť do vagóna a on tak vykladanie neprerušil. Ako tam a prečo vošli on nevie, príkaz on im nedával. Predtým vedel, že idú do vagóna z toho, že mu tak prišiel povedať F., ktorý povedal, že idú do vagóna a F. stál na vagóne a kričal na nich že kde ide ruka a oni mu signalizovali s lopatou, ale vtedy to nevidel. Lopatou signalizovali tak, že túto dvihli nad vagón. Inak vykladanie prebiehalo dovtedy tak, že on začal vykladať prvý a prechádzal lyžicou z ľavej strany na pravú a keď bol na konci a nenabral už nič, odstavil bager a tak P. F. povedal, že chlapci idú dovnútra a tak to bolo väčšinou tak, že vošli dovnútra len keď tam bol P. F.. On však komunikáciu medzi P. F. a svedkami S. a P. nepočul a spoliehal sa na komunikáciu len s F.. Stávalo sa aj to, že on vykladal vagón a vtedy tam nebol ani obžalovaný F. ani svedkovia a či v tomto prípade sami vošli do vagóna, alebo im to povedal niekto, vyjadril sa, že nevie. Nehoda sa stala tretí deň vykládky, pričom aj dni predtým to vykladali takýmto spôsobom.

K výpovedi poškodeného S. P. zo dňa 9.4.2019 obžalovaný E. A. uviedol, že on im žiadne príkazy nedával, dával im ich P. F. a to kedy majú ísť do vagóna. keby vedel, že sú vo vagóne, tak by sa to nebolo stalo, teda nevedel, že sú vo vnútri vo vagóne.

K výpovedi svedka S. S. obžalovaný E. A. uviedol, že vtedy keď sa stal úraz, on plynule robil, bol za polovicou na pravej strane, vykladal vagón, oni pravdepodobne boli na ľavej strane, nevie ako sa to mohlo stať, lebo on pravidelne vykladal, či tam vošli nevie, pretože vtedy nestál, lebo nebol ešte na konci vagóna. Nevidel že vošli do vagóna, ale museli skočiť vtedy, keď on vykladal.

Poškodený S. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že spolu s P. F., E. A. a S. S. išli spolu do Levoče, kde mali vyložiť 30 vagónov štrku. On s S. S. boli vo vagóne, kde dočisťovali vagóny, E. A. bol bagrista, organizoval to P. F., ktorý mal povedať čo a ako majú robiť. Takto stihli vyložiť 27 vagónov. E. A. vykladal z vagónov čo sa dalo, potom oni vošli dovnútra vagóna a mali taký signál, že zodvihli lopaty a potom išli ďalej, aby tam mohol dať lyžicu. V tom vagóne bez ich signálu dal dole hydraulickú lyžicu, pričom on tam robil a to tak, že mu ju položil na chrbát a stlačil ho do vagónu. S. S. vyskočil na bočnicu a začal na E. A. kričať, tento potom stihol dať preč bager, takže ho zachránil S. S.. Ďalej uviedol, že S. S. už predtým tam chodil robiť, s obžalovanými sa nepoznal, pričom túto robotu mu vybavil S. S.. Keď prišli na miesto, nič nemali, potom išli do obchodu a kúpili sa tam dve lopaty. Pri vykládke bol E. A. v bagri, P. F. bol s nimi, ale nie vždy a to pozeral na nich, vyliezol na vagón, alebo spal v aute. To ako majú robiť im povedal F. a s E. A. sa dohodli tak, že bude vidieť, keď vojdú do vagóna a potom mu budú signalizovať keď budú vo vagóne a to lopatou. V tom čase však mu nikto z nich nedal signál, že môže s lyžicou bagru naberať. V dôsledku úrazu utrpel zranenia, že mal zlomenú kľúčnu kosť, 14 rebier, panvu zlomenú, roztrhnutú, rozmliaždenú, zlomeninu stehennej kosti, roztrhaný močový mechúr, stlačenú pečienku a pľúca. Má aj trvalé následky z úrazu, poškodené nervy v ľavej nohe, železá v panve, zozadu šrouby, má problémy s pľúcami, ako aj mužské problémy v súvislosti s roztrhnutím močového mechúra. V dôsledku zranení ležal 4 mesiace na chrbte, chodil po liečeniach, rok bol na barlách a všetko sa učil od začiatku ako malé dieťa. Pokiaľ sa týka vykládky tak neboli školení nikým, len si ústne povedali, čo majú robiť. Spôsob práce im povedal P. F. a postupne oni prišli na ten princíp, kedy majú zdvíhať lopatu. Na otázky súdu odpovedal, že bol tam prvýkrát potom, čo oslovil S. S. či nemôže si ísť zarobiť a on mu to vybavil. Išli tam motorovým vozidlom s P. F.. Dovtedy než k úrazu došlo, pracovali tam dva dni. To ako budú pracovať, už sa dohadovali po ceste, pán Péli im rozprával, čo by mali vo vagóne robiť, že majú vykladať

štrk lopatami, dočisťovať vagón potom, čo sa nebude dať vybrať lyžicou bagra. On im tak aj povedal čo majú s lopatami robiť. Jeho činnosť spočívala v tom, že mal vyberať lopatami štrk, pričom viac ho nezaujímalo, len si chcel zarobiť a robil to, čo mu povedali. Žiadnu dohodu nemal podpísanú, bola to len ústna dohoda. Odmenu mali dohodnutú za vyloženie 30 vagónov že dostane 150 €. Práce prebiehali tak, že prvý začal vykladať z vagónu štrk E. A. ako bagrista lyžicou a potom im povedal, aby išli do vagóna a dočisťovali to lopatami a ukazovali mu lopatami, kde má lyžicu bagra položiť, smerovali ho či doľava alebo doprava. Čiže mali signál zdvihnutím lopaty nad hlavu a bagrista podľa toho videl kde sú. Tento vagón vykladali aj v noci, mali prestávky keď jedli, alebo spali vo vozidle. Predtým sa prechádzali a čakali kým bagrista vyberie štrk a potom nabehli do vagóna a dočisťovali. Spôsob oddychovania a nocovania /vo vozidle/ už mali dohodnutý predtým, prišli rýchlo vyložiť 30 vagónov a ísť domov. Vedel, že nebude mať kde spať, len v aute a že tam ide na zákazku. V tú noc mali dve hodinové prestávky a v kuse tam s bagrom robil E. A.. P. F. im tam ukázal že keď sa budú vagóny posúvať, do ktorého majú ísť a mali tam ísť len vtedy keď im to povie E. A.. Do vagóna ich posielal aj P. F.. P. F. tam nebol celý čas pri nich, nedával na nich pozor, ako mal dávať ako organizátor tej roboty, odbehoval, chodil im kupovať jedlo a oni počas toho robili. Nepovedal im, aby prestali robiť, že on ide preč. Vtedy ich dnu poslal E. A.. Tento ich však už nemal ako navigovať, lebo oni boli dohodnutí s E. A., ale F. tam mal stáť a dávať celý čas pozor, teda mal ich usmerňovať aj bagristu a ich kedy majú vyjsť von z vagóna, podľa neho si myslí, že tak to mal F. robiť ako organizátor. F. im len povedal, že je tam vagón, bager a majú robiť keď im E. A. povie, že môžu ísť dovnútra vagóna a ho dočisťovať. Oni pokiaľ neboli vo vagóne, tak stáli vedľa bagra a potom im povedal E. A., že môžu ísť dovnútra, takto sa medzi sebou v súvislosti so signalizáciou s lopatami dohodli, ale nevie, či keď sa takto dohodli bol tam aj P. F.. K úrazu došlo z nepozornosti, lebo bagrista dal dole hydraulickú lyžicu, hoci vedel, že sú vo vagóne, hoci mu nedali znamenie. Dovtedy boli vo vagóne už asi polhodinu, pričom dovtedy už viackrát dal do vagóna lyžicu keď tam boli, pričom oni svoje miesto nemenili. Oni zvnútra vagóna vôbec nevideli bager, lebo boli vysoké bočnice asi 2,5 m, pričom vtedy boli asi v strede vagóna. V tom čase bagrista už opakovane dal lyžicu do vagóna keď tam boli, nebolo to prvýkrát. Predtým tam bol aj obžalovaný F. asi polhodinu, bol tam, niekedy vyskočil na vagón a pozeral ako robia. Vtedy vraj odišiel na benzínku. Pre akú firmu to robil, nevedel, ani ho to predtým nezaujímalo. Neboli z ničoho preškolení, robili ako im povedal F. a postupne prišli na princíp, kedy majú dvihnúť lopatu.

Pri doplňujúcom výsluchu poškodený S. P. (9.4.2019) vypovedal, že si robili svoju robotu a pokračovali v nej aj keď tam F. nebol. Vtedy vie, že odišiel kúpiť raňajky a oni boli vtedy vo vagóne, pričom dovtedy v kuse robili dva dni, oddychovali len v aute. K tomu, či vedel, že obžalovaný F. išiel niečo kúpiť, vyjadril sa, že asi áno neskôr, že áno, vie to. Keď on odišiel nakupovať, oni boli vo vagóne a povedal, že ide kúpiť jedlo a oni pokračovali v práci, nepovedal im, aby to nerobili. O tom ako to majú robiť sa dohodli všetci štyria a to tak, že plné vagóny štrku vykladal bagrom E. A. pokiaľ sa to dalo a keď vo vagóne už nebolo nič, tak oni preskočili vagón a vošli dnu, čo robili automaticky od začiatku. To, že môžu ísť do vagóna im povedal pán A., ktorý im to kričal z bagra. V tom čase už boli vo vagóne dlho aj vtedy keď odišiel F.. Neskôr uviedol, že keď išli do vagóna E. A. bol v bagri, oni vedeli, kedy majú ísť dnu a F. nevie kde bol, lebo behal hore dole a oni vošli na zavolanie pána A., alebo aj taká možnosť bola, že nazreli do vagóna a podľa toho. Neskôr uviedol, že nevie sa vyjadriť kto im povedal, že majú vtedy vojsť do vagóna, pretože im to hovoril raz jeden raz druhý. Uviedol, že tam osvetlenie nebolo, ich pán Nagy nemohol vidieť, to sa stalo nadránom, bola tma a oni si svietili telefónom, aby videli. Svedok uviedol, že vo vagóne boli asi hodinu keď sa to čistilo a dohadovali sa tak, že dvihli lopatu, aby obžalovaný dostal signál, ale vtedy signál nedostal. V čase úrazu vo vagóne oni boli už asi hodinu, ale od koľkej hodiny, to nevie. Hoci mu aj podmienky aké tam boli, že mohli byť len v aute, vadili, ale bol mladý, bola zákazka na tri dni a chcel si zarobiť. K prítomnosti P. F. v tom čase uviedol, že si nepamätá či vošli do vagóna v jeho prítomnosti, lebo nebol tam vždy, vtedy si nepamätá, lebo už bol vo vagóne, ale musel tam byť, keďže potom išiel pre jedlo, neskôr uviedol, že tam bol. Inak F. ani nevydržal stáť na železe a dohliadať na nich, dohodli sa ako to bude fungovať s E. A. a mali dohodu a komunikovali len s ním. Na otázky obhajcu odpovedal, že už vykladali 28. vagón, a povedal im E. A., že vagón je prázdny, tak môžu ísť vykladať, keď vošli dnu, ich bagrista musel vidieť a počas ich prítomnosti vo vagóne, obžalovaný A. vybagroval asi 4-5 lyžíc a to tak, že pripravili kopu ktorú on nabral alebo aj dohadzovali lopatou a podľa neho prešla asi hodina od času čo vstúpili do vagóna po úraz. K námietke obžalovaného A., že on im nedával pokyn, uviedol, že pokyny im dával pán F., čo majú robiť, bolo to tak nastavené, že vedeli kedy majú ísť dovnútra, obžalovaný mu nepovedal, aby okamžite vošiel dovnútra, ale vedel od obžalovaného, že je prázdny vagón, ale nepovedal, že majú ísť, ale odstavil bager a oni išli dovnútra vagóna.

Svedok S. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho zavolal P. F., on potom S. P. a išli do Levoče čistiť vagóny od štrku, lebo si chceli zarobiť. Prácu organizoval P. F., ktorý im dal lopatu, metlu a ukázal čo majú robiť, pričom ich náplňou práce bolo dočisťovať vagóny po lyžici, kde sa táto nezmestila. Pán A. vykladal štrk z vagóna a keď už nezabrala poriadne lyžica, on s S. P. nahadzovali do lyžice lopatou. Vo vagóne neboli po celý čas, lebo tam nemali čo robiť, len keď bol prázdny, boli vo vnútri. Kto im dal pokyn k tomu aby vošli do vagóna, uviedol, že F. im povedal, že keď bude vagón prázdnejší, majú to ísť dočistiť. Ku skutku došlo tak, že bolo to ráno okolo pol ôsmej, boli vo vagóne, dočisťovali, on bol na ľavej strane a na pravej P. od bagra a vzdialení boli asi 4 m od seba a stáli k sebe navzájom chrbtom. On len počul keď S. začal kričať a keď sa otočil videl, ako ho lyžica tlačí na zem, tak vyskočil na vagón a signalizoval A.. K tomu ako to mali robiť, uviedol, že neboli žiadne dohody a pánovi A. ukazovali metlami kde môže ísť, ale nebolo to pravidelné, ale vtedy on mu nič nesignalizoval a či signalizoval alebo nesignalizoval poškodený, to nevie, pretože bol otočený k nemu chrbtom. Jeho nikto nepoúčal o bezpečnosti práce a prácu riadil F., on povedal čo majú robiť. Obžalovaný A. do vagóna nevidel, lebo vagón bol vyššie ako bager. Na otázky súdu odpovedal, že lopatou, alebo tým čo mal v ruke on ukazoval bagristovi kde je štrk, aby tam zabral, ale vtedy keď sa to stalo, on neukazoval nič. V tom čase bol vo vagóne štrk v tej časti, kde bol P., z ktorej strany dovtedy nakladala lyžica, nevedel sa vyjadriť. Neskôr uviedol, že dovtedy nakladali zo strany, kde bol on, poškodený mohol potom odísť na druhú stranu, to však si nepamätá. Pokiaľ stáli na jednom mieste a nakladali do lyžice bagra štrk súčasne obidvaja, keď boli oddelení, že každý stáli na inej strane, nepamätal si kto a ako dával znamenie bagristovi, rovnako si nepamätal ani to, kto navrhol takú komunikáciu. Jeho na túto prácu oslovil pán F., ale nepovedal mu pre akú firmu sa to má robiť, len že má pre neho brigádu. Oni potom čo videli, že už lyžica nezaberá, vagón je prázdny, čo videli keď pozreli do vagóna, čoho podnetom bolo to, že videli, že je v lyžici málo štrku, pýtali sa F. či majú ísť, keď povedal že áno, tak išli do vagóna. Dodal, že F. povedal, že keď nebude zaberať lyžica, aby to dočistili, resp. povedal aby sa išli pozrieť do vagóna. Takto sa stalo, že do vagóna vošli, potom aj vyšli a takto opakovane robili. F. nebol vždy pri nich, keď takto do vagóna vošli, teda buď ich tam poslal on alebo išli sami potom, čo pozreli dovnútra. Keď sa to stalo, vtedy tam práve F. nebol, lebo vraj išiel kúpiť raňajky. Koľkokrát takto vošli samy od seba do vagóna, nevedel sa vyjadriť, pričom keď F. odišiel, oni boli vo vagóne. Rovnako im F. povedal, aby sa dorozumievali lopatou tak, že ju zodvihli.

Svedok S. S. na hlavnom pojednávaní dňa 29.5.2019 vypovedal, že začisťovali vagón, nevie koľko bolo hodín, bol tam s P. a toho pritlačila lyžica. Do vagóna vošli, lebo im P. F. povedal, aby išli pracovať. Boli v motorovom vozidle, kde dovtedy spali asi 4 hodiny, prišiel ich Martin F. zobudiť, zobrali si náradie, preskočili vagón a pracovali ďalej. V tom čase E. A. bol v bagri, bagroval, teda keď oni skočili dovnútra tak nie, ale nevie či tento videl keď skočili do vagóna. Keď tak vošli, P. F. tam stál a potom odišiel pre raňajky. Neskôr dodal, že F. prišiel k vagónu a pozeral na nich, boli už vo vnútri, vtedy F. stál na vagóne, alebo chodil a telefonoval a potom ho už nevidel, tak asi išiel kúpiť raňajky, lebo predtým v aute sa o tom rozprávali, ako aj to, že neuvedomoval si či tam obžalovaný F. stále stojí, alebo nie, pretože pracoval. S pánom Nagyom boli dohodnutí, že zdvihnú lopatu, čo mal byť signál, že môže ísť s lyžicou dole. Nespoliehal sa na pána F.ho, či dozerá nato, on si robil svoju robotu. Aj predtým sa stalo, že Péli odišiel kúpiť krompáč, alebo rukavice a oni boli vo vagóne a robili ďalej a teda okrem toho celý čas bol pri vagóne pri nich a hovoril im aj kedy majú vyjsť von a kedy dnu. V čase keď došlo k úrazu on stál chrbtom k S. P., nevnímal ako išla lyžica bagra, nevie ani čo tento robil. Vypovedal, že vtedy oni boli vo vagóne, F. stál na vagóne, potom odišiel kúpiť raňajky. Nemôže potvrdiť, či videl pán A., že vošli do vagóna, ani si nepamätá, či predtým než vošli do vagóna sa s ním rozprávali. K dohode ohľadom vykladania vagónom uviedol, že sa ešte doma dohodli, že idú začisťovať vagóny, vedeli o akú prácu ide a nepamätá si ako boli dohodnutí na odmene či to vyložia za jeden deň alebo viacero dní, mali to vyložiť za jeden deň, ale pracovali tam dlhšie, on proti tomu nenamietal, chcel to mať za sebou a ísť domov, čo hovoril pán P. si nepamätá, ale neprotestoval, že nejde robiť. Potom čo vošli do vagóna na pokyn pána F., nakladali do lyžice, ale koľko lyžíc bolo naložených dovtedy, si nepamätá. Lopatu dvihol jeden z nich, ako to vyšlo, pričom oni dvaja sa videli, tak sa navzájom neupozorňovali, že kto ide lopatu dvihnúť. Neskôr dodal, že podľa neho to bola asi prvá lyžica od času keď vošli do vagóna, nevie či do vagóna vošli naraz alebo postupne, obžalovanému A. nijako nedali najavo, že idú do vagóna, ak tvrdí, že ich nevidel, tak nevidel, lebo on mu nehovoril že ide do vagóna a či mu to povedal pán P., to nevie, ani to, či A. videl, že vošli do vagóna alebo nie.

Svedok C. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že P. F. bol človek zodpovedný, ktorý zabezpečoval vykládku štrkov a nevie za akú spoločnosť konal. Nevie ako sa volala firma, ale bol tam pán C. a F. za neho vystupoval. Podľa neho C. má päť spoločností a je podvodník, pričom on bol raz s ním na

stretnutí, kde mu dal objednávku, prevzal faktúry a viac sa nestretli. S pánom F. neuzatváral on žiadne zmluvy a nemal s ním ani žiadne pracovné rokovania. Stretol sa s ním asi dvakrát keď vykladali vagóny. Pripustil, že mohlo byť tak, že jeho spoločnosť Betonpumpy dostala požiadavku na odvoz štrku od firmy Raduga, ale kedy to bolo, nevie. C. objednával na osobu, potom menil objednávku, nevie na akú firmu, vystupovala tam aj firma H., potom sa to fakturovalo na firmu, ktorá predávala piesok. Nie je si vedomý, žeby bol v nejakom písomnom kontakte s pánom F., pripustil po nahliadnutí na email, že to mohol poslať P. F., ale všetko vybavoval C., ale určite faktúra nešla na Radugu, lebo tam uvádzal ďalšie tri firmy. Jemu keď aj pán Péli poslal objednávku, bolo to na základe telefonického rozhovoru s pánom C., on mu dával záruku, že to všetko zaplatí a osobne sa aj v D. stretli, čo bolo v apríli 2013. S P. F. komunikoval aj on, stretol sa s ním v Levoči, lebo on tam bol tie tri dni a zabezpečoval vykládku. Jemu C. predstavil P. F. ako zodpovedného človeka za vykládku vagónov. On pritom prišiel o 20.000,- €, ale už sa tým nezaoberá a viac si nepamätá. Jeho spoločnosť poskytovala nákladné autá na odvoz štrku. Na otázky súdu odpovedal, že C. vystupoval ako majiteľ prepravnej firmy a pokiaľ sa týka firmy Bryntin Rail uviedol, že objednávky na vykladanie vagónov v Spišskej Novej Vsi /pretože v Levoči sa to nedalo vyložiť/, objednávku dala Raduga, potom sa to fakturovalo na firmu Rail a potom sa po všetkých zľahla zem. Aj za firmy Bryntin Rail vystupoval C. a či aj vtedy jednal s pánom F., nevedel sa vyjadriť. S pánom F. sa on potom stretol už len v Levoči, potom v Spišskej Novej Vsi už nie a zabezpečoval to už len pán Varga. K výpovedi z prípravného konania, kde vypovedal, že čo sa týka zákazky s firmou ZEDA Bratislava, bola uzatvorená 8.4.2013 a bol prostredníctvom emailovej komunikácie s P. F., ktorý vystupoval ako poverený riaditeľ, uvádzal v podpisovej doložke funkciu bussines direktor. Táto komunikácia bola zasielaná na vedomie aj pánovi Filisteinovi, ktorý vystupoval ako konateľ, majiteľ spoločnosti Raduga a Rail, ktoré zrejme mali sídlo v Bratislave a Bryntin Gmbh mala mať sídlo vo Viedni. Svedok k tejto časti prečítanej výpovedi uviedol, že s pánom C. sa stretol, predstavil mu F. a tento mu ráno zavolal, aby mu poslal dve autá, na obed ešte jedno, bola to komunikácia počas štyroch dní. Bola to komunikácia taká, možno jedna alebo dve písomné objednávky. Pán C. povedal, že nevie, či sa to bude fakturovať na H., alebo na nejakú inú firmu alebo na firmu H.. Hovoril to aj napriek tomu, že prišla objednávka od H.. K funkcii P. F. uviedol, že on sa mohol nazvať aj generálny riaditeľ, ale prišiel pán C. a povedal, že pán F. bude s ním komunikovať a zabezpečovať vykládku v Levoči, ale akú funkciu mal, nevie. K takto prečítanej výpovedi uviedol, že pri vyšetrovaní vyšetrovateľ možno podľa tej objednávky napísal, ale akú mal funkciu F., to nevie, nevie ako Péli sa mu predstavil, len mu bolo povedané, že je zodpovedný za vykládku vagónov. K veci ďalej uviedol, že prvé tri dni sa vykladalo v Levoči a potom už len v Spišskej Novej Vsi. K osobe E. A. uviedol, že nevie kto to bol, nepozná strojníka, ktorý vykladal vagóny, videl len ako sedel v stroji.

Svedok H. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal a na otázky odpovedal, že okrem iných bol konateľom spoločnosti Bryntin Technologies, ktorá je v tomto prípade a bol predsedom predstavenstva spoločností Bratislava Rail a Radugy SK. Nie je si istý, či P. F. bol zamestnancom spoločnosti Bryntin Rail CZ, alebo Bryntin Technologies, ale mala to byť jedna z tých dvoch. Začal pracovať na funkcii menežéra, neskôr obchodného riaditeľa, v akom období, nevie. Raduga ale pokiaľ vie, nemala zamestnancov. Žiadne pracovné zmluvy však on k dispozícii nemá, agendu viedla pani Marušincová, ale komu to odovzdala po likvidácii spoločnosti, nevie. K zmluve uzatvorenej medzi spoločnosťou Bryntin Rail CZ a P. sa vyjadril, že on neuzatváral túto zmluvu, predpokladá, že bola aj iná zmluva, pretože mzda je tam príliš nízka. Uviedol, že P. F. bol pôvodne prijatý do jeho spoločnosti ako dispečer železničnej dopravy a to na základe jeho jazykových znalostí, s čím súviseli aj jeho cesty do Maďarska, Česka, Poľska, Rumunska, kde ho sprevádzal. Za všetky ostatné spoločnosti konal svedok, takže ak niekto podpísal zmluvu, tak to musel byť on. V apríli 2013 pán F. pracoval na pozícii železničného dispečera a biznis direktor a konal za Bratislava Rail, myslí, lebo tá sa hlavne venovala obchodnej stránke železničných prepráv. P. F. konal za spoločnosť Bratislava Rail na základe poverenia svedka, pričom Bratislava Rail a.s. bola spoločnosť, kde bol svedok predsedom predstavenstva a venovala sa medzinárodnej železničnej doprave. Čo mala táto spoločnosť spoločné so spoločnosťou Bryntin Rail s.r.o. a Raduga s.r.o., svedok uviedol, že Bratislava Rail bola obchodnou spoločnosťou, nemala licenciu na prevádzkovanie železničnej dopravy, oprávnenie mala Bryntin Rail CZ a oprávnenou osobou bol G.. X.. Poverenie na zastupovanie spoločnosti obžalovanému dal iba ústne. Jeho pracovnou náplňou ako dispečera bola koordinácia cezhraničného pohybu vlakov, pričom spoločnosť Bryntin Rail CZ robila subdodávky pre Bratislava Rail, ktorá nemala licenciu. Obžalovaného on v tejto spoločnosti nijako neusmerňoval, on nebol k tomu spôsobilý, nemohol mu dávať preto žiadne presné pokyny, všetky veci boli v gescii pána X., ktorý predpokladá, že dával obžalovanému inštrukcie. Vzťahy medzi jednotlivými spoločnosťami svedok vysvetlil aj tým, že vlastníkom spoločnosti Bryntin Rail CZ bola Raduga SK, čo predpokladá. Postavenie pána F. bolo v tom, že sa primárne venoval koordinácii železničnej dopravy, ako dispečer a kvôli tej

funkcii ho prijal do spoločnosti. Spoločnosť Raduga bola obchodnou spoločnosťou ako aj Bryntin Rail a.s. ktorá bola zameraná na zahraničných partnerov. Bryntin Rail CZ Praha bola držiteľom železničnej licencie na prevádzkovanie dopravy na dráhe v ČR a SR a táto mala na Slovensku organizačnú zložku. Konateľom Radugy bol svedok, ale sa to tam menilo, kedy v ktorom čase aký skutkový stav nastal, si nepamätá. Nepamätá si, či uzatváral s pánom F. nejakú zmluvu, ale on nemá k dispozícii žiadne zmluvy. Pokiaľ sa týka zabezpečovania zákazky v Levoči v súvislosti s vykladaním vagónov pokiaľ sa pamätá, tak to bola spoločnosť Bryntin Technologis a bola uzatvorená zmluva na základe objednávky spoločnosti Zeda, pre ktorú sa štrk vozil. Nemá k dispozícii ani takú objednávky a nevie, či bola ústna alebo písomná. V súvislosti s vykladaním vozňov v mesiaci apríl 2013 pre akú spoločnosť robil F., uviedol, že pán F. dostal od neho úlohu zabezpečiť nakládku a vykládku štrku a informoval ho, že našiel subdodávateľa na odvoz štrku a spôsob vykladania štrku v stanici Levoča, kde mal zabezpečiť techniku a personál. Pokiaľ podľa neho sa jednalo nie o železničiarsku činnosť, boli pracovné zmluvy cez spoločnosť Bryntin Technologis a nevie, či pán Péli bol zamestnancom spoločnosti Raduga, avšak Raduga SK bola zadávateľom, nevykonávala žiadnu činnosť v súvislosti s vykládkou vozňov, mala len zmluvný vzťah so spoločnosťou Zeda. Vykládku zabezpečoval Bryntin Technologies, kde bol on konateľom a mala tak zabezpečiť tú časť vykládky, ktorá sa netýkala železničnej činnosti, čiže posunu vozňov a podobne. Bryntin Rail CZ zabezpečovala železničný personál, napr. v stanici Levoča bola lokomotíva a na nej boli oprávnené osoby, tak predpokladá, že tie osoby museli byť vo vzťahu so spoločnosťou Bryntin Rail CZ, lebo išlo o rušňovodičov, teda rušňovodič nemal nič spoločné s vykládkou, len prisunul vozeň na miesto vykládky a potom odsunul prázdny vozeň. Zadávateľom bola Zeda, ktorá bola vlastníkom štrku a poverila prepravou štrku Raduga do stanice Levoča a dopravou do betonárky, teda Raduga nemala nič spoločné so samotnou vykládkou štrku. P. F. v súvislosti s vykládkou v Levoči konal na základe pokynov svedka a čo sa týka železničných záležitostí, konal, predpokladá za Bryntin Rail CZ a ohľadom podporných záležitostí, tak s Bryntin Technologies a jeho úlohou bolo zmenežovať celý proces nakládky a vykládky, konajúc na základe jeho poverenia, ktoré mu dal. Detaily tohto poverenia si nepamätá, dal mu pokyn aby získal cenové ponuky na dodávku štrku, aby vypracoval technológiu nakládky, získanie cenovej ponuky na vykládku a predložil mu kalkuláciu na realizáciu vykládky a to bolo všetko. Pán F. mu potom zreferoval, že našiel bagristu a dvoch pomocných robotníkov. Svedok uviedol, že predpokladá, že bola s bagristom a robotníkmi uzatvorená zmluva a keďže nešlo o železničný personál, tak asi so spoločnosťou Bryntin Technologies, za ktorú konal on, predpokladá, že zmluvy podpisoval on, ale na žiadnu konkrétnu zmluvu si nespomína a ani nemá k dispozícii. Ako sa realizovala vykládka vagónov uviedol, že nevie bližšie údaje, ale celý proces a technológiu realizoval pán F. podľa najlepšieho vedomia a svedomia a samotný pokyn dostal od svedka, a spôsob vykládky bol na ňom. Na otázku, či menežér mal vykladať vagóny, uviedol svedok, že mal byť schopný zabezpečiť aj vykládku, ale to, že bol menežér, nie je zdokumentované na žiadnej listine. F., že sa zúčastnil nejakých rokovaní v D. v súvislosti s vykládkou, s tým, že jedna spoločnosť mala dodať kamión, ktorý štrk zo stanice odvezie do betonárky, predpokladá, že na tom rokovaní bol iste on, nielen pán F., v akých pozíciách tam vystupovali uviedol, že si to nepamätá. Keď prebiehala vykládka tak sa išiel do Levoče pozrieť ako to vyzerá a videl, že dvaja pomocní robotníci nemali na hlavách prilby, tak myslí, že potom si tie prilby na hlavy dali. Podľa svedka obžalovaný F. konal ako manažér, predpokladá že železničné činnosti vykonával za Bryntin Rail CZ a samotná vykládka a manipulácia so štrkom bola cez Bryntin Technologis, ktorá mala zabezpečiť všetky neželezničné činnosti. Pokiaľ sa týka obžalovaného P. F. a označenia funkcie „biznis direktor“ svedok uviedol, že P. F. nemal rád, pokiaľ si pamätá slovné spojenie menežér, tak sa ho opýtal, či môže používať spojenie biznis direktor, s čím svedok súhlasil a to zodpovedalo charakteru jeho činnosti, táto funkcia nebola oficiálna, lebo spoločnosť H. nemala žiadnych zamestnancov, on bol konateľom a keď sa ho P. F. opýtal, či si môže napísať biznis direktor, predpokladá, že povedal, že samozrejme, prečo nie. Táto funkcia nebola oficiálna, spoločnosť Raduga nemala žiadnych zamestnancov, on bol jej konateľom. Obžalovaný robil na základe jeho pokynov a s jeho súhlasom, nebolo z jeho strany nič svojvoľné. Ohľadom použitia predmetného spôsobu vykládky vagónov, riešenie navrhol pán Peli a potom sa to zrealizovalo so súhlasom svedka, teda súhlasil s tým, že sa to bude realizovať pomocou bagra, že bager bude vykladať štrk na pristavené nákladné autá, ktoré tam boli od niektorých spoločností. Ľudí, ktorí to vykladali nepoznal, pán F. mu oznámil, že našiel bagristu a pomocných robotníkov na dočisťovanie. Svedok uviedol, že si myslí a predpokladá, že už to bola otázka na to, ako si to pán F. zorganizuje, a predpokladá, že bolo nutné, aby neustále na to dozeral. V čase keď tam bol svedok, udrelo mu do očí len to že nemali prilby na hlave, tie prilby zabezpečil F. a nevie sa vyjadriť, či tam tie prilby boli a či si ich hneď dali na hlavu. V jeho prítomnosti keď tam bol, videl bagristu, ktorý bol v kabíne svojho bagra a potom videl jedného chlapca, ako s snažil v rohu vozňa zmetať čo bager nevedel zobrať, ak si pamätá, tak ten pán bol vo vozni. On stál na rampe, čiže videl dovnútra vozňa. Zatiaľ lyžica bagra bola v druhej časti vozňa,

ten robotník sa snažil vytvoriť nejakú kopu, aby potom tú kopu nejako bager naložil. Toto videl keď tam bol, vtedy bol železničný vozeň takmer prázdny, lyžica bagra sa nepohybovala, bola vo vozni na jednej strane a ten zamestnanec mal metlu a zhŕňal štrk do kôpky, kde bol druhý, to si nepamätá. Či do vagóna videl bagrista, alebo nie, nevedel sa vyjadriť, lebo on v kabíne nebol. Aký bol tam technologický postup, to sa nepýtal, ani nevie ako prebiehal. Čo mal porušiť pán Nagy, svedok sa nevedel vyjadriť, nedokáže to posúdiť, predpokladá, že obidvaja teraz obžalovaní konali podľa najlepšieho vedomia a svedomia, nebol pritom tak nevie posúdiť, ako konkrétne k nešťastnej udalosti došlo. Pán F. bol svedomitý človek, snažil sa robiť veci ako len mohol dobre, čiže nemyslí si, že by bol býval niečo vedome porušil, alebo nejako nedomyslel, došlo k nejakej nešťastnej zhode náhod, nebol typ, ktorý by bol konal ľahkovážne, práve opačne, preto ho z pozície pôvodne len dispečera bral na rozličné komerčné rokovania, lebo bol šikovný. Vôbec sa nevie vyjadriť k tomu, čo porušil, čo mu vyplývalo z pracovnej zmluvy, ak vôbec niečo porušil. Kto bol zodpovedný, kto určil priebeh samotnej vykládky uviedol, že to bolo v gescii pána F., mal koordinovať to, koľko vozňov treba prisunúť k vykládke, či jeden, alebo dva a koordinovať činnosť rušňovodiča, bagristu a autodopravcov, ako aj činnosť pomocných robotníkov. Svedok uviedol, že on sa nepúšťal do technológie vykládky, túto manuálnu činnosť mal pán F., ktorý mal pozitívne predpoklady zo svojich doterajších pracovných pozícií v zahraničí, kde pracoval v predáckych funkciách, bol manuálne zručný, rozumel tomu, vedel o tom viac ako svedok, preto mu to dal. K tomu, akú jednotliví robotníci a bagrista mali pracovnú dobu, uviedol, že si nepamätá, tie detaily boli v plnej gescii pána F., ktorý mal od neho poverenie to zmenežovať, akým spôsobom postupoval, detailne nevie. Ohľadom úrazu sa dozvedel telefonicky myslí, od rušňovodiča ktorý bol na lokomotíve, potom neskôr hovoril s P. F., on na miesto úrazu neprišiel, aspoň si to nepamätá. nevie, ktorá spoločnosť uhrádzala mzdy, ako aj nárok z ujmy na zdraví. Priznal, že v tom čase mali mnohí pracovníci výplaty s časovým posunom, ako boli vyplatení bagrista a robotníci, si nepamätá. Svedok k tomu, čo porušili obžalovaní podľa neho, sa vyjadril, že on nevie kto je pán A., okrem toho nebol pritom, nedokáže to posúdiť, predpokladá, že obidvaja konali podľa najlepšieho vedomia, nevie ako došlo k tejto nešťastnej udalosti, teda čo bolo urobené zle, nevie čo porušil pán F., ak vôbec niečo porušil.

So súhlasom prokurátora a obžalovaných boli prečítané výpovede nasledujúcich svedkov:

G.. X. X. I.. dňa 2.4.2015 uviedol, že on v uvedený deň pracoval ako rušňovodič, pristavoval naložené vozne na vykládku. Počas jeho pobytu v Levoči, do 14.30 hod. sa nič nestalo až po jeho odchode vlakom do Spišskej Novej Vsi, kde sa od kolegu dozvedel, že došlo k úrazu. Vo firme Brytin Rail CZ s.r.o. pracoval ako prevádzkový riaditeľ a mal na starosti prepravu súprav medzi Poľskom a Rumunskom. Činnosť v Levoči zabezpečovala firma Bryntin Technologies, on tam bol vtedy ako rušňovodič. Firma Brytin Rail CZ sa zaoberala nákladnou dopravou na železnici. Vo firme Brytin Rail CZ pracoval ako konateľ, keďže ako jediný mal požadované kvalifikačné predpoklady na udelenie licencie na prevádzkovanie dopravy na dráhe. Pána C. spoznal v roku 2011 a tento bol vtedy majiteľ uvedenej spoločnosti spolu so spoločnosťou Brytin Technologies. K zamestnaniu P. F. sa vyjadriť nevedel, pretože zrejme vo firme Brytin Rail CZ nepracoval, ale vo firme Brytin Technologies, v akom pracovnom pomere bol, to nevie. Jeho doklady ohľadom pracovnej zmluvy, preškoleniu z BOZP nemá k dispozícii, tieto by mohla mať pani P., ako bývalá personalistka. O tom, žeby firma Bryntin Rail CZ v roku 2013 mala nejakú zákazku s vyložením vagónov v Levoči, nemá vedomosť, to je otázka na pána C., ktorý ako jediný tieto veci zabezpečoval. K povereniu P. F. o zabezpečenie úlohy zo strany spoločnosti Bryntin Rail CZ sa vyjadriť nevedel, zrejme bol poverený pánom C., on pri dohodách nebol, takže sa nevedel vyjadriť ani k tomu ako bola zabezpečená bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, alebo či bolo zabezpečené náradie. Videl, že pracovníci, ktorí vykonávali vykládku vo vozni mali lopaty, metly a pracovné oblečenie, nevšimol si či mali nejaké reflexné vesty, alebo prilby, mohli ich mať vo vagóne a celú vykládku z vagónov mal riadiť pán F.. On ako prevádzkový riaditeľ Brytin Rail CZ doklady o úraze nevidel, aké opatrenia firma potom urobila, nevie.

Svedkyňa S. P., v prípravnom konaní dňa 15.4.2015 vypovedala, že P. F. pozná ako bývalého kolegu a E. A. nepozná. Pracovala ako mzdová účtovnícka a personalistka, H. C. bol jej zamestnávateľ, pracovala v jeho spoločnostiach, nakoľko ich mal viacero. Nedá sa jednoznačne určiť čím sa spoločnosť Bryntin Technologies s.r.o Bratislava zaoberala, ale vie, že pán C. sa zaoberal podnikaním v železničnej doprave. Ona pracovala pre pána C. za spoločnosť Bryntin Rail CZ s.r.o. Vie, že p. C. bol konateľom viacerých spoločností. Ona v tejto spoločnosti pracovala ako personalistka a všetci zamestnanci spoločnosti boli riadne preškolení z BOZP o čom existovali aj doklady a pracovné zmluvy zamestnancov. P. F. bol zamestnancom Bryntin Rail CZ s.r.o., alebo Brintin Technologies s.r.o, čo si už nepamätá.

Myslí, že tam zastával funkciu menežér medzinárodných projektov. Všetky doklady po skončení jej práce odovzdala v administratívnej budove v Bratislave na Starom ihrisku č. 3, kde Brintin Rail CZ a Brintin Technologies s.r.o. mali administratívnu budovu a agendu zamkla do skrine, lebo ju nechcel pán C. prevziať osobne. Či bol P. F. poverený zabezpečením tejto úlohy, nevie sa vyjadriť, všetko spadalo do pôsobnosti pána C.. Pokiaľ sa týka nejakých brigádnikov, nepamätá sa na dohody a preškolenia z BOZP, ale nejakých dohodárov prihlasovala pod spoločnosťou Bryntin Technologies, ale ich mená si nepamätá. Ohľadom úrazu S. P. sa vyjadriť nevedela, pretože jej nebolo nič hlásené, pretože v spoločnosti už nepracovala a dozvedela sa to od kolegov. Dňa 12.4.2013 v dopoludňajších hodinách ju telefonicky kontaktoval p. C. aby prihlásila do Sociálnej poisťovne nových dohodárov, čo aj urobila. Čo po úraze pán F. urobil, nevedela sa vyjadriť. Čo sa týka kmeňových zamestnancov títo boli preškolení z BOZP, ale čo sa týka pribratých na dohodu v roku 2013, tak určite neboli, pretože pán C. dlhoval peniaze aj externému školiteľovi BOZP G.. A..

Za súhlasu prokurátorky a obžalovaných bol prečítaný znalecký posudok MUDr. Šimona Kónya, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia, k zraneniam poškodeného S. P., z ktorého vyplynulo, že poškodený S. P. utrpel dňa 12.4.2013 poranenia a to polytraumu, čo je poranenie minimálne dvoch životne dôležitých orgánových systémov a pridružený život ohrozujúci šok. Jednalo sa o sériovú zlomeninu prvého až deviateho rebra vpravo s krvácaním do pohrudnicovej dutiny a s voľným vzduchom v pravej pohrudnicovej dutine, zlomeninu prvého až šiesteho rebra vľavo, pomliaždenie pľúc obojstranne, natrhnutie pravých pľúc, zápal priedušiek a zápal pľúc vpravo, zlomeninu panvového kruhu, rozostup lonovej spony a zlomeninu krížovej kosti v oblasti otvorov pre nervové korene vľavo, trieštivú zlomeninu ľavej stehnovej kosti s posunom kostných úlomkov, čiastočné roztrhnutie močovej rúry s membranóznej časti k krvácaním, zlomeninu pravej kľúčnej kosti s posunom kostných úlomkov a vykĺbenie kľúčnej kosti v oblasti spojenia s vonkajším koncom lopatky, zlomeninu priečnych výbežkov prvého a druhého hrudného stavca vpravo. Pri zraneniach - sériová zlomenina prvého až deviateho rebra vpravo s krvácaním do pravej pohrudnicovej dutiny s voľným vzduchom v pravej pohrudnicovej dutine, zlomenina prvého až šiesteho rebra vľavo, pomliaždenie pľúc obojstranne, natrhnutie pravých pľúc, zápal priedušiek a pľúc vpravo je priemerná doba liečenia a práceneschopnosti 3 - 4 mesiace. Zlomenina panvového kruhu, zlomenina krížovej kosti v oblasti otvorov pre nervové korene a čiastočné roztrhnutie močovej rúry si vyžaduje primeranú dobu liečenia a práceneschopnosti 6 - 9 mesiacov. Trieštivá zlomenina strednej časti ľavej stehnovej kosti s posunom kostných úlomkov si vyžaduje dobu liečenia a práceneschopnosti 6 - 9 mesiacov. Zlomenina pravej kľúčnej kosti s posunom kostných úlomkov, vykĺbenie kľúčnej kosti v oblasti spojenia s vonkajším koncom lopatky si vyžaduje priemernú dobu liečenia a práceneschopnosti 6 týždňov a zlomenina priečnych výbežkov prvého a druhého hrudného stavca vpravo 4 týždne.

Z písomného znaleckého posudku znalca z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci odvetvia strojárstvo, Ing. Júliusa Priputena vyplynulo, že pracovný postup S. P. a S. S. nebol správny v tom, že vždy po zhromaždení zostatkov štrku na kopu vo vagóne pre vyloženie bagrom mali opustiť nebezpečný priestor. O takomto postupe na zaistenie vlastnej bezpečnosti neboli preukázateľne žiadnym spôsobom zodpovedným zástupcom firmy oboznámení. Pracovný postup bagristu E. A., ktorý obsluhoval hydraulický bager nebol správny. Ako odborne spôsobilá osoba porušil ustanovenie vyhl. a to , podľa ktorého je pohybovať pracovným zariadením nad pracovníkmi a nad obsadenou kabínou vodiča dopravných prostriedkov, pracovať so strojom a pracovným nástrojom v mieste na ktoré nie je z miesta obsluhy vidieť a kde by mohlo nastať ohrozenie pracovníkov. Správny postup bagristu mal byť ten, že pokiaľ neboli preukázateľne zabezpečené tieto opatrenia, nemal začať prácu prostredníctvom bagra. Podľa vyšetrovacieho spisu pre daný prípad bol P. F. zodpovedným zástupcom firmy pre najatých pracovníkov pre výkon konkrétnej práce. V mene firmy mal ich oboznámiť s rizikami danej práce, organizáciou práce a so správnym pracovným postupom, ktorý by zaručoval ich bezpečnosť pri vykládke. V rámci svojej funkčnej zodpovednosti mal zabezpečiť, aby vagóny na vykládku boli pristavené na takom mieste, kde z kabíny použitého bagra by jeho obsluha mala prehľad o priestore vykladaného vagóna. Pokiaľ nie, mal byť zabezpečený iný typ vykladacieho stroja s kabínou v takej výške, aby bol prehľad po celom priestore vykladaného vagóna. Okrem toho bolo možné aj ďalšie riešenie a to navádzať bagristu do priestorov vo vagóne do ktorých nevidel, pomocou poučenej osoby, ktorá by ho navádzala na miesto naberania materiálu vo vagóne z pre ňu bezpečného miesta mimo dosahu lyžice bagra, či pomocou signálov, alebo riadením pomocou vysielačiek. Zodpovedný zástupca zamestnávateľa nezabezpečil, aby zamestnanci mali organizačne zabezpečený bezpečný výkon práce v zmysle nariadenia vlády SR č. , príloha č. 2 bod 3.3 podľa ktorého, musia

sa vykonať organizačné opatrenia, aby do pracovného priestoru mobilného pracovného prostriedku s vlastným pohonom nevchádzali zamestnanci. Podľa zák. úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností. Zo strany zamestnávateľa Brintin Rail CZ Praha sa prieči postup pri zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci základnému ust. zák. tým, že je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce v súlade s právnymi predpismi a predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa zákona je zamestnávateľ povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práce, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví a s ochranou pred nimi, so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca, zamestnávateľ je povinný oboznámiť zrozumiteľne a preukázateľne zamestnanca so zoznamom prác a pracovísk, je povinný oboznámiť zamestnanca pri jeho prijatí do zamestnania, preložení, zaradení na inú prácu, zavedení novej technológie a pod. S. P. a Tomáš S. tieto informácie pre bezpečný výkon a postup prác nedostali Vo vzťahu ku konkrétnej situácii tieto informácie mali dostať pred začatím práce a zrealizovať ich mohla za zamestnávateľa osoba, ktorá bola s nimi v bezprostrednom styku, t.j. P. F..

Znalec na hlavnom pojednávaní zotrval na písomne podanom posudku. K porušeniu činnosti bagristu uviedol, že sa pohyboval so zariadením nad pracovníkmi, ktorí boli vo vagóne, okrem toho pred začatím práce mal zhodnotiť situáciu, či môže za daných okolností bezpečne pacovať, pričom v tomto prípade neboli zabezpečené podmienky na bezpečnú prácu vo vagóne, z pozície kde pracoval, nemal kontrolu a výhľad na celé pracovisko, či nezasiahne osoby, teda mal právo odmietnuť prácu, čím porušil vyhlášku č. 374/1990 a o zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Pri podaní znaleckého posudku vychádzal z údajov zo spisového materiálu, na mieste nehody nebol. Pre zabezpečenie bezpečnosti práce pri práci s bagrom uviedol, že bagrista nemal výhľad na pracovisko ,kde sa pohybovali tí, ktorí zhŕňali piesok, takže alternatívou bolo buď to, aby bol zabezpečený iný stroj, ktorý má vyššiu kabínu, čo musí určiť zamestnávateľ, alebo ak nie sú možnosti zabezpečenia takého stroja, potom musí určiť opatrenia zamestnávateľ, aby človek ktorý dohliada na prácu, prijme spôsob taký, že pokiaľ potrebuje bagrista lyžicou nabrať, musia všetci opustiť priestor, prípadne na vyvýšenom mieste jedna z osôb dbá nato, aby tí čo pracovali vo vagóne, vyšli von a nasmeruje bagristu tak, že tento môže naberať. Teda bagrista si mal vyžiadať túto druhú možnosť od zadávateľa prác. Toto mu ukladajú predpisy pre bagristov, že má takto konať pomocou zodpovednej, náležite poučenej osoby, v prípade, ak nemá viditeľnosť na miesto práce. Takúto osobu mu má dať objednávateľ prác, on, ako bagrista nie je povinný overovať oprávnenosť takejto osoby, toto mu neustanovuje predpis, ale je to povinnosťou zamestnávateľa alebo objednávateľa prác. Pokiaľ sa týka pochybenia v postupe obžalovaného P. F. uviedol, že podľa dokumentov on bol zamestnávateľom týchto ľudí alebo objednávateľom prác, lebo ich na tú prácu najal. Pokiaľ by bol obžalovaný F. poučenou osobou ako dozor, jeho povinnosťou bolo poučiť ľudí a určiť organizačné opatrenia a to akým spôsobom sa bude vykladať, kto bude riadiť práce, kto bude riadiť to, keď bager pôjde lyžicou do vagónu, takže konal v tomto prípade v rozpore s nariadením vlády, teda nezabezpečil organizačne, aby do pracovného priestoru nevchádzali zamestnanci. Zákon ukladá, aby každý vedúci pracovník zo svojej úrovne zodpovedal za bezpečnosť práce pre seba alebo podriadených a to v zmysle . Bagristovi v rámci zákona o bezpečnosti práce je daná možnosť odmietnuť prácu, ktorou by ohrozil seba alebo iných ľudí. Podľa ustanovenia zák. 124/2006 je potrebné vykonať všetky opatrenia, teda zaistiť bezpečný stav pracoviska, spôsob akým sa budú dorozumievať, zaistiť im osobné ochranné pracovné prostriedky, zaistiť bezpečné pracovné náradie a je povinnosťou aj preškoliť z práce, oboznámiť s danými rizikami a spôsobom ako sa proti týmto rizikám majú brániť, čiže v konkrétnom prípade im mali povedať, že riziko je to, že môžu byť zasiahnutí pracovným strojom, čo sa aj stalo. Museli byť dohodnuté signály, akým spôsobom sa bude vstupovať do ohrozeného priestoru. Zákon tu pripúšťa možnosť signalizácie, ale nie z miesta, v ktorom by mohol byť ten človek ohrozený, hovorí sa tomu technologický alebo dohodnutý postup práce, to znamená, že najbezpečnejšie je to, ak opustia priestor. Nemôžu však robiť signalizáciu z ohrozeného priestoru, musí ich zjavne vidieť, že sú mimo ohrozeného priestoru a dávajú mu signál na to, kde na tú kopu do vagóna má siahnuť aby nenaberal prázdnu lyžicu, čiže to je v každom prípade, ale títo ľudia museli byť pre bagristu viditeľní a on musel mať istotu, že vo vagóne sa nikto nenachádza,

aby mal prehľad o tom a nemohol zasiahnuť lyžicou. Pripustil aj možno signalizácie tak, že najprv jedna osoba ich mala vyhnať z vagóna do bezpečného priestoru a potom navádzať bagristu na miesto kde má nakladať. Či boli zabezpečené zo strany zamestnávateľa E. v tomto prípade riadne podmienky na výkon práce uviedol, že podľa toho čo z vyšetrovacieho spisu zistil, tak pre poškodeného, ako aj pre bagristu neboli zabezpečené vhodné pracovné podmienky.

Z listinných dôkazov zo spisového materiálu vyplýva:

Podľa pracovnej zmluvy uzatvorená medzi zamestnávateľom Bryntin Rail CZ s.r.o. Koněvova Praha 3 -Žižkov, zastúpená Ing. Severínom Skotnickým CSc., konateľom spoločnosti a zamestnancom P. F. nar. XX.XX.XXXX bytom F., D. dňa XX.X.XXXX, zamestnanec nastúpi do práce dňa 1.7.2012 a bude vykonávať prácu: koordinátor zahraničných projektov. Miesto výkonu práce : Bratislava, Staré ihrisko, Levice-Podlužany a pracovný pomer je dohodnutý na dobu neurčitú. Pod bodom 12/ je uvedené okrem iného, že zamestnávateľ oboznámi zamestnanca s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú a s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa mzdového dekrétu ako súčasť pracovnej zmluvy podpísaný za Bryntin Rail CZ Ing. Skotnickým a za zamestnanca P. F. bola určená mesačná mzda 350,-eur.

Z fotokópie preukazu obsluhy stavebných strojov vydaného na meno E. A. nar. X.X.XXXX č. 77322 zo 17.10.2008 vyplynulo, že ho mal vydaný na skupinu 2,4,9, spaľovací motor.

Podľa fotokópie Objednávky, v záhlaví uvedené Raduga SK. s.r.o. Bratislava, adresovaná na Beton Pumpy Spiš Levoča zo dňa 8.4.2013 o prepravu 1600 ton štrku rôznych frakcií z Levoče železničná stanica do Levoča objekt betonárky s dátumom prvej nakládky 10.4.2013 o 6.00 hod. bolo v ľavom dolnom rohu uvedené meno P. F., Business direktor. Obžalovaný P. F. uviedol, že túto objednávku nepísal, s Radugou nemal žiadnu pracovnú zmluvu.

Z faktúry dodávateľa Beton Pumpy Spiš s.r.o. zo dňa 18.4.2013 na sumu 2.170,80 eur vyplynulo, že bola adresovaná pre Raduga SK s.r.o. Bratislava ako preprava štrku.

Z e-mailovej objednávky z 10.5.2013 od ,,P. F.“ pre Beton Pumpy Spiš vyplynulo, že si objednávali na základe telefonickej dohody vykládku 28 vagónov v Spišskej Novej Vsi v dňoch 10. 11.5.2013 a transport do betonárne s uvedením fakturačných údajov: Bryntin GmbH. Obžalovaný P. F. uviedol, že táto listina nemá nič spoločné s predmetným konaním.

Zápisnica o ohliadke miesta vyhotovenej v železničnej stanici Levoča, na vykladacej rampe manipulačnej koľaje č. 1A zo dňa 12.4.2013 vyhotovenej oddelením železničnej polície Spišská Nová Ves s pripojenou fotodokumentáciou potvrdzuje, že nákladný vozeň 33RIV54CZ-LTB 5377389-7 je z ľavej strany úplne prázdny, od stredu vozňa je štrk po pravej strane vo výške 0,5 m a v zadnej časti po celej jeho šírke vo výške 0,8 m. Vo vnútri, 2,5m od konca vozňa sú dve lopaty od seba vzdialené 2,4 m Hydraulický bager CAT 319 DLN, ktorého pravý predný pás je vzdialený 2,9 m je pred vagónom. Jeho rameno je umiestnené v nákladnom vozni v pravej časti vozňa a lyžica je od dna vozňa umiestnená vo výške 0,2 m.

Podľa ambulantnej správy Všeobecnej NsP Levoča z ošetrenia P. S. dňa 12.4.2013 o 8.35 hod. vypísaná MUDr. Denysom Volnenkom lekárom chirurgickej utrpel - viacnásobnú zlomenina driekovej chrbtice a panvy. Lekárske potvrdenie zo dňa 12.4.2013 o 14.20 hod. o ošetrení P. S. k zraneniu - zachytený lyžicou bagra, zistené zranenia: sériová zlomenina rebier vpravo, zhmoždenie pľúc, zakrvácanie do dutiny hrudníka vpravo, zlomenina panvy, trieštivá zlomenina stehennej kosti vľavo, ako úraz ťažký, zranenie potrvá 3 mesiace, liečba ústavná, potvrdenie s menom a podpisom MUDr. Ján Tamáš, odd. úrazovej chirurgie, Nemocnica Poprad. Podľa lekárskej správy zo dňa 12.4.2013 podanej MUDr. Volnenkom poškodený S. P. utrpel úraz ťažký s dobou liečenia od 8 týždňov, a PN od 3 mesiacov.

Z Protokolu spísaného Inšpektorátom práce Prešov zo dňa 20.6.2013 okrem iného vyplýva, že vyšetrenie vzniku pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví v Bryntin Rail CZ s.r.o. Praha Žižkov, postihnutého S. P., zamestnávateľ: Bryntin Rail CZ Praha, Organizácia „Železnice SR Bratislava, Dopravňa Levoča, ohliadka miesta úrazu bola vykonaná dňa 12.4.2013 o 13.00 hod. inšpektormi práce. Na vyšetrovaní sa zúčastnili za inšpektorát práce: Ing. Marek Gáll, Ing. Adrian Šulík, za zamestnávateľa: p. P. F. - poverený vedením vykládky štrku z vagónov. Pod bodom F/ ďalšie dôležité skutočnosti je /

okrem iného/ uvedené: práce na vykladaní štrku z vagónov organizoval p. P.. Vo svojej výpovedi uviedol, že na vykonanie práce bol poverený subjektom W. Technologies s.r.o. Bratislava, ale v tom čase je zamestnancom Bryntin Reil CZ s.r.o. Praha 3. Konateľmi týchto subjektov sú H. Doklady, ktoré boli inšpektorátom vyžiadané, neboli Inšpektorátu Prešov doručené, nepodarilo sa inšpektorom práce skontaktovať s konateľmi spoločnosti. Kontrolovaný subjekt nemá vypracované posúdenie rizík na prácu pri vykladaní štrku z vagónov, nemá vypracovanú smernicu na poskytovanie OOPP pri vykonávaní takýchto prác. Nemal vypracovaný bezpečný pracovný postup a neoboznámil s ním pracovníkov. E. A., S. S. ani S. P. neboli pred začatím prác preškolení s predpismi na zaistenie BOZP, neboli oboznámení s rizikami ani bezpečným pracovným postupom pri vykladaní štrku z vagónov. Nemali taktiež pridelené žiadne OOPP. Pod bodom G/ zistené nedostatky 1/zamestnávateľ Bryntin Rail CZ s.r.o. Praha si nesplnil povinnosť na pracovisku, kde pracovníci S. P., S. S. a E. A. vykladali štrk z pristavených vagónov, neurčil bezpečný pracovný postup, čo je v rozpore s zák. , 2/ zamestnávateľ nezabezpečil aby pracovníci S. P. a S. S. nevstupovali do nebezpečného priestoru pri vykladaní štrku, kde E. A. vykladal z vagóna za pomoci pásového nakladača štrk a nemohol vidieť kde sa títo vo vagóne nachádzajú, čím nesplnil povinnosť zabezpečiť aby pracovisko, pracovný postup a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov /porušenie zák. 124/2006/.

Obžalovaný P. F. sa vyjadril, že ich výpovede boli značne ovplyvnené udalosťou, boli v šoku a informácie, ktoré podával mohli byť skreslené.

Zápisy o dychovej skúške na alkohol prístrojom Alcotest 7410 zo dňa 12.4.2013 v časovom intervale od 7.54 do 8.23 vykonané S. S., E. A. a P. F. boli s negatívnym výsledkom.

Podľa rámcovej zmluvy z 1.4.2013 uzatvorenej medzi ZEDA Bratislava, BRYNTIN GmbH a RADUGA SK sr.o. mali tieto obchodné spoločnosti medzi sebou vzájomnú obchodnú činnosť.

Z písomného vyčíslenia poškodenou Dôverou zdravotnou poisťovňou a.s. zo dňa 30.1.02013 vyplynulo, že sa v trestnom konaní pripojili s nárokom na náhradu škody vo výške 15.332,64 eur (zo dňa 21.4.2015 to bolo vo výške 21.888,43 eur) za vyplatené náklady za zdravotnú starostlivosť poskytnutú Tomášovi P. v súvislosti s úrazom zo dňa 12.4.2013.

Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia podaného MUDr. Adriánom Horváthom, primárom oddelenia úrazovej chirurgie NsP Levice zo dňa 30.7.2013 vyplynulo, že bolestné u S. P. ohodnotil na bodu.

Podľa výpisu z Obchodného registra OS Bratislava I spoločnosť Bryntin Rail CZ s.r.o., organizačná zložka Sabinovská Bratislava, podnik zahraničnej osoby s predmetom činnosti: kúpa a predaj nehnuteľností, vedúci organizačnej zložky: Ing. Severín Skotnický, zriaďovateľ: Bryntin CZ s.r.o. Koněvova Praha 3- Žižkov bola zapísaná od 11.8.2012.

Podľa výpisu z OR OS Bratislava I spoločnosti Bryntin Technologies s.r.o., Sabinovská 12 Bratislava, deň zápisu 11.11.2010 mala predmet činnosti: kúpa tovaru na účely jeho predaja, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, služieb, reklamné a marketingové služby, vydavateľská činnosť, spoločníci: Bryntin Rail CZ s.r.o. Praha ČR, konateľ spoločnosti : H. C.,

Z výpisu z OR Bratislava I ohľadne spoločnosti RADUGA SK, s.r.o. Sabinovská 12 Bratislava, vyplynul predmet činnosti: kúpa tovaru na účely jeho predaja, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, v oblasti výroby, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, reklamné služby, uskutočňovanie stavieb, prenájom nehnuteľností, konateľ: H. C..

Z výpisu z OR Košice I ohľadne spoločnosti Beton Pumpy Spiš, s.r.o. so sídlom P. M. XX, Levoča vyplynulo, že konateľom bol C. O..

V konaní po zrušení veci boli v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach vykonané konfrontácie obžalovaných P. F. a E. A. so svedkami S. P. a S. S..

V rámci konfrontácie s poškodeným S. P. obžalovaný P. F. uviedol, že poškodený a svedok vošli do vagóna na základe toho, že sa rozprávali, že idú robiť. Keď išli, kričali mu, či im nekúpi niečo jesť a

cigarety. Povedal, že samozrejme a ako išiel k autu, kričal im, aby radšej na neho počkali, no nevie, či ho počuli. Už si nepamätá, či do vagóna išli alebo nešli. Predchádzala tomu skutočnosť, že všetci už boli unavení a chceli to mať z krku. Veľmi si už na to nepamätá, lebo to bolo pred 8,5 rokmi. Keď odchádzal k autu, poškodený a svedok S. boli mimo vozňa. Na uvedené tvrdenie poškodený S. P. uviedol, že to nie je pravda, už boli vo vagóne, vždy tam boli, keď chodil P. F. pre jedlo alebo cigarety. S bagristom E. A. mali dohodnuté znamenia, kedy môže dať lyžicu dole. Vagón už bol poloprázdny, oni dočisťovali rohy. S obžalovaným F. sa o raňajkách rozprávali tak, že stál na rohu vagóna, strážil ich vtedy a potom odišiel preč. Vo vagóne boli na základe toho, že už vedeli sami, kedy treba ísť dnu a čo robiť, dostali pokyn od E. A., že už nevidí a musia ísť naplniť lyžicu. Vtedy ich E. A. ani nevidel, oni boli v komunikácii len s tou lyžicou, že mu dali znamenie a vedel, kedy ju má dať dole. Obžalovaný P. F. k uvedeným skutočnostiam uviedol, že on nedával žiadne konkrétne pokyny, na začiatku sa bavili o tom, akým spôsobom by to malo prebiehať a oni potom na základe vlastného usúdenia, keď videli, že vagón je poloprázdny, išli do vagóna robiť a jemu hovorili, či im nejde kúpiť cigarety. Tak išiel a kričal pri bagri, nech počkajú. Nato poškodený S. P. uviedol, že oni nepočuli vôbec nič ani nepripúšťa, aby obžalovaný kričal, lebo oni boli vo vagóne a rozprávali s obžalovaným iba cez železné brány, keď sa pýtal, či chcú cigarety a nebolo im povedané, aby prestali a bagrista nemal robiť, keď nemal pokyn. Stalo sa aj predtým, že vagón dočisťovali, keď tam F. nebol. Obžalovaný P. F. uviedol, že on si pamätá, že mu niekto povedal, aby išiel kúpiť cigarety a jesť a ako odchádzal, povedal, aby radšej počkali na neho. Pamätá, že videl tvár, čiže si nepamätá, aby boli vo vagóne, ale bolo to vtedy, keď išli od auta ku vagónu. Išli do vagóna aj sami, keď tam on nebol, nikým nebolo dané, že oni tam majú byť vtedy, keď tam je on, on len z vlastnej vôle, keď videl ako to prebieha a považoval to za nebezpečné to robil. Boli vo vagóne aj keď tam on nebol, preto mali dohodnuté signály s E. A..

Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z hlavného pojednávania z 10.1.2017, kde na otázku, čo robili, keď odchádzal kúpiť raňajky uviedol, že nič, sa rozprávali. Vo vagóne. On bol vtedy na vagóne, bol po tej noci dosť unavený, hovoril im, že on si určite pôjde zdriemnuť na chvíľu, lebo nevládal stáť na nohách, tak povedal, že pôjde kúpiť tie veci, počkajte a potom to dokončia lebo už ani nevidel, mal na sebe jedno oblečenie tri dni, žiadna sprcha. A na otázku, aby sa vyjadril, či ich rozhovor prebiehal tak, ako o tom vtedy vypovedal alebo ako uviedol teraz, že po ceste ku vagónu obžalovaný uviedol, že rozhovor bol mimo vagónu, lebo oni spali v aute, keď sa o tom bavili ráno, vyšli z auta. Do vagóna mali ísť, keď bude prázdny. Na konkrétny pokyn chodiť do vagóna nemohli, iba na jeho, ak by bol na vagóne. F. A. im pokyn dávať nemohol, lebo sedel v bagri, nevidel do vagóna a nepočuli sa. Poškodený S. P. uviedol, že presne vie, že v tom 28. vagóne bol vo vnútri a bagrista bez ich znamenia dal dole lyžicu.

V rámci konfrontácie obžalovaný E. A. poškodenému S. P. uviedol, že ich videl, ako sa všetci rozprávali pri aute o raňajkách, nevie v akom časovom odstupe od úrazu to bolo, pričom pokračoval vo vykladaní vagóna. Rozhovor nepočul, ale P. F. prišiel za ním, čo chce na raňajky a potom s nimi debatoval. Po nejakej dobe videl S. S. ako vyskočil na vagón, zbadal, že sú vo vnútri a tak rýchlo dal lyžicu hore. F. S. P. sa vyjadril, že ak obžalovaný vyberal štrk a vagón bol prázdny, tak ho nemal vyberať bez ich znamenia. Musel vedieť, že sú tam, keby nevedel, tak by nerobil, lebo nevedel by, čo má robiť. Pred samotným úrazom znamenie lopatou dali obžalovanému veľa krát aj tesne predtým úrazom. Obžalovaný k uvedenému tvrdeniu poškodeného sa vyjadril, že boli pri aute a vo vagóne nebol nikto Vykladal vagón zľava doprava a nebol celkom na konci. Podľa fotodokumentácie ľavá strana nie je dočistená, on robil na pravej strane a poškodený mal byť na ľavej strane a dočisťovať. Takže museli prejsť na pravú stranu a stal sa úraz. Poškodený uviedol, že na ľavej strane už nebolo čo robiť, na pravej strane by už lyžicou sám nič nenabral, lebo sú tam iba spodky, preto oni nakladali na pravej strane a postupovali tak, ako uviedol obžalovaný zľava doprava. Obžalovaný k tomu uviedol, že na fotkách to nie je odfotené, stál niekde v strede, tam vidieť štrk, takže by vedel nakladať. Pred úrazom nedostal z vagóna žiadny signál, lebo musel vykladať vagón až do pravej strany sám a oni mali dočisťovať ľavú stranu. On ich videl pri aute a stále vykladal vagón. On nedával žiadne príkazy, chlapcov do vagóna neposielal. Za každým keď išli do vagóna prišiel F. a povedal, že idú do vagóna. Poškodený uviedol, že boli vo vagóne a nerozprávali s F.m pri aute.

V rámci konfrontácie so svedkom S. S. obžalovaný P. F. uviedol, že čo si s odstupom času pamätá, ráno sa s nimi dohováral v aute, že pôjdu robiť a on im pôjde kúpiť jedlo a cigarety. Potom sa išlo ku vagónu a zakričal na nich, že on ide a viac si nepamätá. Svedok S. S. na to reagoval tak, že oni boli vo vagóne a

tam im obžalovaný prišiel povedať, že ide do obchodu. Obžalovaný k tomu uviedol, že pre odstup času si už nespomína presne, on pamätá, že sa dohovárali ráno v aute.

Svedok S. S. uviedol, že v uvedené ráno už pracovali vo vagóne, k čomu obžalovaný uviedol, že si nie je toho vedomý, bolo skoro ráno a v aute sedeli o bavili sa čo ako bude a o raňajkách. Svedok ďalej uviedol, že v to ráno nedávali dohodnuté signály pánovi A. resp. že nevie, či dávali signály. Obžalovaný k tomu uviedol, že on tam už nebol, preto nevie, čo medzi sebou komunikovali, E. A. bol v bagri. On činnosť pána A. vtedy neusmerňoval. Vedeli, kto má čo robiť, boli dohodnutí, nevie prečo sa to stalo. K tvrdeniu obžalovaného, že im zakričal nech počkajú, svedok uviedol, že také slová neboli povedané.

Obžalovaný E. A. svedkovi S. S. pri konfrontácii uviedol, že on registroval, že boli pri aute a rozprávali o raňajkách, on pokračoval vo vykládke, o nejakých 20-30 minút auto odišlo a stala sa nehoda. Nevedel, že sú vo vagóne, nikto mu neprišiel povedať, že idú do vagóna, preto on ďalej vykladal vagón. Svedok S. S. uviedol, že to nie je pravda. Boli vo vagóne a podľa neho to obžalovaný vedel tak ako aj F.. Obžalovaný zotrval na tom, že o tom nevedel, videl ich pri aute a nikto neprišiel povedať, že idú do vagóna. To, že išli do vagóna mu chodil zakaždým oznamovať P. F.. V to ráno ešte vo vagóne pred úrazom neboli. Svedok k tomu uviedol, že neboli tam žiadne pokyny na vstup do vagóna. Iba sledovali a tak išli. Nedohadovali sa pri žiadnom aute, zobudili sa a už išli do vagóna a pán F. vyšiel na vagón im povedať, že ide kúpiť raňajky. Nevie na sto percent potvrdiť, že obžalovaný Nagy vedel, že sú vo vagóne, ale neboli pri žiadnom aute. Na otázku, či predtým ako išiel s lyžicou do vagóna zisťoval, kde sa nachádza svedok a poškodený obžalovaný uviedol, že nie, myslel si, že išli kupovať raňajky, videl ich rozprávať pri aute a potom auto odišlo a ich nevidel vôbec.

Na otázku prečo nepočkali s vykladaním vagóna za F. svedok uviedol, že na ďalej pracovali, nemali prestávku.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrnne v zmysle , pričom skutkový stav zistil a ustálil a tak, ako je popísaný vo výroku rozsudku.

V konaní nebolo sporné, že dňa 12.4.2013 okolo 07:00 hod. na Železničnej stanici v Levoči, pri vykladaní nákladného vozňa č. 33 RIV 54 CZ-LTB 5377 389-7, nachádzajúceho sa na vykladacej rampe manipulačnej koľaje č. 1A došlo k pracovnému úrazu poškodeného S. P. tým spôsobom, že bol pritlačený zvrchu lyžicou bagra, ktorý obsluhoval v danom čase obžalovaný E. A.. Tiež nebolo sporné, že poškodený S. P. pritom utrpel polytraumu, sériovú zlomeninu 1-9 rebra vpravo s krvácaním do pohrudnicovej dutiny s voľným vzduchom v pravej pohrudnicovej dutine, zlomeninu 1-6 rebra vľavo, pomliaždenie pľúc obojstranne, natrhnutie pravých pľúc, zápal priedušiek a zápal pľúc vpravo, zlomeninu panvového kruhu, rozostup lonovej spony a zlomeninu krížovej kosti v oblasti otvoru pre nervové korene vľavo, trieštivú zlomeninu ľavej stehnovej kosti s posunom kostných úlomkov, čiastočne roztrhnutie močovej rúry s membranóznej časti s krvácaním, zlomeninu pravej kľúčnej kosti s posunom kostných úlomkov a vykĺbenie kľúčnej kosti v oblasti spojenia s vonkajším koncom lopatky a zlomeninu priečnych výbežkov prv a druhého hrudného stavca vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti 1 rok a následnou invalidizáciou na 75%, čo bolo preukázané znaleckým posudkom MUDr. Šimona Kónyu, výpoveďou poškodeného a lekárskych správ.

Obaja obžalovaní svoju vinu na žalovanom skutku popreli. Obžalovaný P. F. na svoju obranu uviedol, že on nebol písomne poverený vykládkou vozňov, nebol tam ako odborný dozor, nevedel o žiadnych predpisoch, ktoré platia pri takej vykládke. Bol zamestnancom inej firmy ako Bryntin Rail Bratislava, ktorá doviezla vlak do stanice a po úraze sa tiež prepisovali zmluvy na spol. Raduga. Všetky pokyny a súhlas dával konateľ H. C., ktorý aj jednal s O.. On bol poverený zabezpečiť bager a ľudí, ktorým povedal, čo chce majiteľ, nepoučoval ich o bezpečnosti a ochrane zdravia, lebo nemal na to vzdelanie. Podľa vlastného rozumu zvolili postup prác, robotníci mali nahadzovať štrk, keď bude vagón vyložený a on stál na kraji vagóna a kričal keď išla lyžica, oni mali dvihnúť lopaty, kde stáli, aby to bagrista videl. Keď pred samotným úrazom odchádzal, povedal P. a S., aby za ním počkali.

Obžalovaný E. A. na zase bránil tým, že videl odísť auto, nevidel, aby poškodený P. a S. skočili do vagóna, pričom on bol v tom, že odišli s F. kúpiť raňajky.

K obrane obžalovaného P. F. súd uvádza, že táto bola vyvrátená viacerými dôkazmi. Obžalovaný bol síce formálne zamestnancom Bryntin Rail s.r.o. Praha a vykládku realizovala Bryntin Technologies s.r.o. Bratislava, ktorej ale jediným spoločníkom bola spoločnosť Bryntin Rail CZ a ktoré obe zastrešovala osoba Romana C.. Vykládku štrku z vozňov v dňoch 10.4 až 12.4.2013 zabezpečoval a riadil celú obžalovaný a to na základe ústneho poverenia H. C., ktorý to uviedol vo svojej výpovedi, čo potvrdil aj svedok C. O. keď uviedol, že mu ho predstavil C. ako osobu zodpovednú za vykládku vozňov a s ním aj komunikoval. Takto obžalovaný zabezpečil na výkon prác spoluobžalovaného E. A. ako aj pracovníkov S. S. a S. P.. Napriek tomu, že tvrdil, že nebol zodpovedný za vykládku, spoluobžalovaný ako aj svedkovia potvrdili, že práce prebiehali na základe pokynov a usmernení práce práve obžalovaným P. F., ktorý aj počas celej vykládky tam zotrvával. Čo nebolo sporné a teda ani sám obžalovaný nepoprel tú skutočnosť, že nikto nebol poučený o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, nebol vypracovaný bezpečný postup práce a v podstate ani nemal vedomosť o tom, či sú nejaké právne prepisy, ktoré upravujú postup takejto práce. Sám ale potvrdil, že mal vedomosť o tom, že nemali správny bager, ktorý odmietol pre jeho cenu zabezpečiť konateľ spoločnosti, čo vedel z už predchádzajúcej skúšobnej vykládky ako aj keď videl podobnú vykládku v Bratislave. Keďže vedel, že nemajú správny bager snažil sa zorganizovať práce tak, aby bolo minimalizované riziko vzniku úrazu, avšak nie v dostatočnej miere, čo nakoniec k vzniku úrazu aj viedlo. Napriek tomu, že si bol vedomý aj toho, že pracovníci nemajú ochranné prostriedky ako prilby, či dokonca nemali lopaty, práce neukončil, ale ich ďalej svojou účasťou na vykládke organizoval a dohliadal na celý priebeh vykládky. Všetci pracovali na základe pokynov, ktoré im predniesol práve obžalovaný po dohode s obžalovaným E. A.. Ako sa vyjadril obžalovaný, iba na základe jeho dobrej vôle sám pomáhal pri vykládke, pre bezpečnosť pracujúcich, čiže mal ako pracovník vedomosť o tom, že takýmto spôsobom ako prebiehala vykládka môže dôjsť k ohrozeniu zdravia a v podstate zvolil pracovný postup, ktorý ale vyžadoval jeho stálu prítomnosť pri tom, keď vchádzali robotníci dočisťovať vagón, aby bol on ten styčný článok medzi nimi a bagristom. Ako vyplynulo z výpovedí poškodeného, svedka S. S. ale aj obžalovaného, nechodili do vagónov iba za účasti obžalovaného F., ale aj v jeho neprítomnosti, podľa svojho uváženia, teda keď videli, že už lyžica bagra nezaberá. S. postup však nemožno dať na vrub poškodenému a svedkovi, ktorí žiadnym spôsobom neboli poučení o bezpečnom výkone práce. Samotná skutočnosť tvrdená obžalovaným, že im kričal, aby nešli do vagóna kým sa on nevráti, vyvrátili poškodený a svedok S. a v konečnom dôsledku aj obžalovaný pripúšťal, že to nemuseli počuť. Aj keď sa výpovede obžalovaných a poškodeného a svedka Tvrdoňa ohľadom spôsobu, nástupu do prác ráno 12.4.2013, teda, či už s dočisťovaním začali alebo vošli do vagóna prvýkrát pred úrazom rôznia a rozpory sa nepodarilo odstrániť ani vykonanými konfrontáciami, je nutné uviesť, že aj keď by vošli na základe vlastného uváženia, nezbaví to viny obžalovaného, ktorý nesprávnym spôsobom zorganizoval celý výkon prác a ako súd uviedol vyššie boli situácie, že chodili vo vagónov aj v jeho neprítomnosti. Obžalovaný P. F. uvádzal, že nebol stotožnený s pokynmi, ktoré jemu dával konateľ firmy, vedel napríklad o tom, že majú nesprávny bager, tak mal možnosť a bolo to priam potrebné, aby odmietol výkon takýchto prác (zamestnanec nie je povinný plniť pokyn, poverenie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi), čo ale neurobil, preto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za priebeh vykládky, na zorganizovanie ktorej bol ústne poverený a ktorú tam svojou prítomnosťou aj reálne riadil a dohliadal na jej výkon a kontroloval ju ako poverený pracovník, bez ohľadu za ktorú firmu tam bol, keďže tieto firmy zastrešovala osoba H. C..

Obžalovaný E. A. tiež potvrdil skutočnosť, že upozornil obžalovaného P. F., že majú nesprávny bager, nakoľko mal byť s vyvýšenou kabínou, aby videl do vnútra vagóna. Potvrdil, že s obžalovaným F. dohodol spôsob vykládky, že keď budú chlapci vo vnútri, Péli bude dávať pozor, keď pôjde lyžica a zakričí im, aby dali pozor. Keď mu následne nahrnuli do lyžice štrk, zdvihli lopaty a takto stále robili. Avšak, že to nebolo vždy takto, teda za prítomnosti obžalovaného P. F. potvrdili nielen poškodený S. P. a svedok S. S., ale aj sám obžalovaný P. F.. Teda obžalovaný E. A. si musel byť vedomý, že robotníci chodili do vagóna aj bez toho, aby tam bol obžalovaný F., v podstate na základe vlastného uváženia, keďže o nejakých bezpečnostných predpisoch nemali ani poňatie. Za danej situácie sa teda nemohol spoliehať na to, že ak na vagóne nie je F., je vylúčené, aby robotníci boli vo vagóne, nakoľko z výpovedí poškodeného, svedka a obžalovaného F. vyplynulo, že tam vchádzali aj na základe vlastného uváženia, po ich zhodnotení, že už je potrebné štrk nahŕňať. Z fotodokumentácie z miesta skutku, teda konkrétneho vagóna pritom vyplynulo, že už tam reálne bolo minimálne množstvo štrku, a teda obaja to mohli vyhodnotiť ako potrebu ich práce vo vagóne, ktoré tak už mohli reálne aj od rána prebiehať. Čo sa týka obžalovaného tvrdenia, že ľavá strana nebola dočistená, on robil na pravej strane a poškodený mal byť na ľavej strane a dočisťovať, pričom museli prejsť na pravú stranu a stal sa úraz je nutné uviesť, že obaja robotníci nemali ani predstavu o bezpečnom výkone prác. Čo bolo podstatné v tejto súvislosti, je to, že vzhľadom na množstvo štrku, ktoré bolo vo vagóne a pri nesprávnom postupe prác, nemal istotu toho, že vo vagóne

nie je žiadna osoba. Mal vedomosť o tom, že obžalovaný P. F. odišiel autom kúpiť raňajky a bez toho, aby mal nejakú istotu sa spoliehal na to, že s ním išli aj poškodený P. a svedok S., čo však nebolo skutočnosťou. Za danej situácie pre potrebu ďalšieho výkonu prác mal mať preukázanú istotu, že sa nikto vo vagóne do ktorého nevidí, nenachádza.

Znaleckým posudkom Ing. Júliusa Priputena z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie strojárstvo bol konštatovaný celý rad porušení predpisov, ktoré sú popísané v rozsudku vyššie. Podľa znaleckého posudku ako aj výpovede znalca pracovný postup S. P. a S. S. nebol správny v tom, že vždy po zhromaždení zostatkov štrku na kopu vo vagóne pre vyloženie bagrom mali opustiť nebezpečný priestor. O takomto postupe na zaistenie vlastnej bezpečnosti neboli žiadnym spôsobom zodpovedným zástupcom firmy oboznámení. Pre daný prípad bol P. F. zodpovedným zástupcom firmy pre výkon konkrétnej práce. V mene firmy ich mal oboznámiť s rizikami danej práce, organizáciou práce a so správnym pracovným postupom, ktorý by zaručoval ich bezpečnosť pri vykládke. V rámci svojej funkčnej zodpovednosti mal zabezpečiť, aby vagóny na vykládku boli pristavené na takom mieste, kde z kabíny použitého bagra by jeho obsluha mala prehľad o priestore vykladaného vagóna. Pokiaľ nie, mal byť zabezpečený iný typ vykladacieho stroja s kabínou v takej výške, aby bol prehľad po celom priestore vykladaného vagóna. Bolo možné aj ďalšie riešenie a to navádzať bagristu do priestorov vo vagóne, do ktorých nevidel pomocou poučenej osoby, ktorá by ho navádzala na miesto naberania materiálu vo vagóne z pre ňu bezpečného miesta mimo dosahu lyžice bagra, či pomocou signálov alebo riadením pomocou vysielačiek. Zodpovedný zástupca zamestnávateľa nezabezpečil, aby zamestnanci mali organizačne zabezpečený bezpečný výkon práce v zmysle nariadenia vlády SR č. , príloha č. 2 bod 3.3 podľa ktorého, musia sa vykonať organizačné opatrenia, aby do pracovného priestoru mobilného pracovného prostriedku s vlastným pohonom nevchádzali zamestnanci. Ak prácu možno vykonať len tak, že sa zamestnanci nachádzajú v pracovnom priestore mobilného pracovného prostriedku s vlastným pohonom, musia sa vykonať vhodné opatrenia, aby sa predišlo ich zraneniu mobilným pracovným prostriedkom. Podľa zák. úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností. S. P. a S. S. informácie pre bezpečný výkon a postup prác nedostali a zrealizovať ich mohla za zamestnávateľa osoba, ktorá bola s nimi v bezprostrednom styku, t.j. P. F.. Pracovný postup bagristu E. A. tiež nebol správny. Ako odborne spôsobilá osoba porušil ustanovenie vyhl. č. podľa ktorého je zakázané pohybovať pracovným zariadením nad pracovníkmi a nad obsadenou kabínou vodiča dopravných prostriedkov, pracovať so strojom a pracovným nástrojom v mieste, na ktoré nie je z miesta obsluhy vidieť a kde by mohlo nastať ohrozenie pracovníkov. Správny postup bagristu mal byť ten, že pokiaľ neboli preukázateľne zabezpečené tieto opatrenia, nemal začať prácu prostredníctvom bagra, čím taktiež porušil ustanovenie

Čo sa týka výpovedí priamo účastných osôb teda obžalovaného E. A., poškodeného S. P., svedka S. S. ako aj obžalovaného P. F. sú zrejmé ich vzájomné rozpory, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani vykonanými konfrontáciami. Isté však je, že nesprávny postup práce nevyplýval z rozhodnutia či už poškodeného alebo svedka, ktorí pracovali iba na základe pokynov obžalovaného P. F., ktorý sa sám podujal na účasť pri prácach práve z dôvodu zvýšenia bezpečnosti práce, pričom v dôsledku zle zvoleného pracovného postupu došlo k zraneniu poškodeného. O tom, že takýto pracovný postup nie je bezpečný a správny musel mať vedomosť aj obžalovaný Ondrej A. ako odborne spôsobilá osoba.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vina obžalovaných zo spáchania skutku bola preukázaná a preto ich uznal za vinných. Súd skutkovú vetu oproti obžalobe upravil tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania bez toho, aby došlo k zmene v totožnosti skutku.

Obžalovaní po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnili skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 138 písm. h) Tr. zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobili ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchali závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona. Uvedeného prečinu sa dopustili tým, že 12.4.2013 okolo 07.00 hod. na Železničnej stanici v Levoči, pri vykladaní nákladného vozňa obžalovaný P. F. ako zodpovedný a konateľom spoločnosti poverený zamestnanec na predmetnú vykládku v rozpore s nariadením vlády SR č. , Prílohy č. 2 bodu 3.3 i v rozpore s o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov nesprávnym spôsobom zorganizoval výkon tejto pracovnej činnosti, zvolil nesprávny pracovný postup, organizačne nezabezpečil bezpečný výkon práce, zamestnancov neoboznámil s ich rizikami práce, s organizáciou práce a so správnym pracovným postupom, ktorý by zaručoval ich bezpečnosť pri vykladaní vagóna a obvinený E. A. ako držiteľ oprávnenia na obsluhu stavebných strojov na skupiny 2, 4, 9 konal v rozpore s , vyhlášky č. o i obsluhoval pri vykladaní vagóna pracovný stroj - hydraulický bager, značky CAT 319 DLN, pričom s ramenom s lyžicou tohto bagra sa pohyboval vo vnútri vagónu aj napriek tomu, že riadne nevidel do jeho vnútra a potom, čo odišiel P. F., ktorý ho mal navádzať do priestorov vagóna a bez toho, aby videl osobu poškodeného S. P. a jeho spolupracovníka S. S. mimo vagóna a teda bez bezpečnej istoty, že sa vo vagóne nikto nenachádza pokračoval vo vykládke vagóna a lyžicou bagra pritlačil zvrchu S. P., ktorý v dôsledku toho utrpel zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti jeden rok.

Z konania obžalovaných a okolností spáchania skutku je zrejmé, že ich konanie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom úrazu a spôsobeným následkom - ťažkej ujmy na zdraví poškodeného. Obžalovaní konajúc vo vedomej nedbanlivosti podľa Tr. zákona vedeli, že výkonom pracovnej činnosti pri nedodržaní predpísaných pracovných postupov môžu porušiť alebo ohroziť záujem chránený , v danom prípade ochranu zdravia, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že takého porušenie nespôsobia, a teda nedôjde k ublíženiu na zdraví. K úrazu a ťažkej ujmy na zdraví došlo zavineným porušením dôležitých povinností vyplývajúcich z povolaní obžalovaných a uložených im podľa zákona.

Z miesta trvalého bydliska je obžalovaný P. F. charakterizovaný všeobecne. Vtedajším zamestnávateľom Mischer Welding s.r.o. Prievidza bol charakterizovaný ako svedomitý zamestnanec, bez akéhokoľvek disciplinárneho konania. Podľa evidencie priestupkov sa dopustil doposiaľ 13 priestupkov na úseku cestnej premávky. Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ razt súdne trestaný. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 26.4.2018, právoplatným 26.4.2018 bol uznaný vinným z prečinu podľa § 305 ods. 1 písm. c), ods. 4 písm. c) Tr. zákona a bol mu uložený peňažný trest vo výmere 1.000,- eur, ktorý zaplatil dňa 22.10.218 a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený.

Obžalovaný E. A. bol z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Podľa vtedajšieho zamestnávateľa Veľká Ryba spol. s r.o., Levice bol zodpovedný a svedomitý, kľudnej povahy, pracovitý a snaživý. Nikdy nebol disciplinárne riešený. Podľa odpisu z registra trestov nebol doposiaľ súdne trestaný. Podľa výpisu z evidencie priestupkov sa dopustil doposiaľ iba troch dopravných priestupkov.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených v ustanoveniach § 31, § 34 ods. 1,2,3,4 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol na spôsob spáchania činu - nedbanlivostným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného P. F. súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Poľahčuje mu podľa § 36 písm. j) Tr. zákona okolnosť, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

Obžalovanému súd vzhľadom na zistený prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby (1 až 5 rokov) uvedeného prečinu o jednu tretinu v dôsledku čoho bola určujúca trestná sadzba 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov. Obžalovanému takto uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka, teda na dolnej hranici trestnej sadzby. Takto uložený trest odňatia slobody mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu taktiež pri dolnej hranici trestnej sadzby, keďže

vzhľadom na osobu obžalovaného a charakter trestnej činnosti, ktorej sa dopustil postačuje hrozba jeho výkonom.

Obžalovaný E. A. nielen pred spáchaním trestného činu ale až doposiaľ viedol riadny život, čo je poľahčujúcou okolnosťou v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil žiadnu. Súd mal za to, že u obžalovaného išlo o ojedinelé vybočenie z medzí riadneho života. Obžalovaný sa dopustil prečinu nedbanlivostným zavinením a viedol doposiaľ riadny život. Pre naplnenie účelu trestu preto u obžalovaného postačuje uloženie iného ako trestu ako trestu odňatia slobody, a za splnenia podmienok mu súd podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona uložil peňažný trest pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 900,- eur.

Pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka, ktorý považoval súd za dostatočný.

Súd má za to, že takto uložené tresty dostatočne zohľadňujú okolnosti spáchaného skutku, ktorý je nedbanlivostným trestným činom ako aj osoby obžalovaných, ktorí viedli predtým bezúhonný život, ale zároveň aj to, že následkom protiprávneho konania bola ťažká ujma na zdraví. Zároveň sú spravodlivé a dostatočné na to, aby splnil účel sledovaný v tom, že ním bude zabezpečená prevýchova obžalovaných, teda individuálna prevencia, zabránia obžalovaných v páchaní trestnej činnosti a súčasne naplnia prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestov na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov.

Poškodených Dôveru zdravotnú poisťovňu a S. P., ktorí sa v trestnom konaní pripojili s nárokom na náhradu škody, súd podľa odkázal na civilný proces, nakoľko výsledky vykonaného dokazovania neposkytujú dostatočný podklad, aby im mohol byť prisúdený a to vzhľadom na zistenie, že obžalovaný Martin F. sa skutku dopustil v zamestnaneckom pomere a u obžalovaného Ondreja A. taktiež je potrebné zisťovať, či tam bol ako zamestnanec vzhľadom na jeho tvrdenie, že až spätne po úraze sa mu vypisovala dovolenka a je tak potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadom postavenia obžalovaných a teda podľa ustanovení ktorých právnych predpisov za spôsobenú škodu zodpovedajú, pričom takéto dokazovanie presahuje potreby trestného konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.