Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 3/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátom JUDr. Jaroslavom Feketem, Záhradnícka 1, Prešov, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. decembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 2. marca 2004 okresnému

súdu návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 400 000 Sk (13 277,57 €)

s príslušenstvom (ďalej len „návrh“). Okresný súd rozsudkom č. k. -152

z 13. novembra 2017 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) rozhodol v napadnutom konaní

v merite veci a návrhu vyhovel.

Proti rozsudku okresného súdu podala žalovaná odvolanie, o ktorom Krajský súd

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom č. k. -176

z 27. júna 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že rozsudok okresného súdu

potvrdil a sťažovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozsudok

okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť

24. októbra 2018.

3. Sťažovateľ a jeho právny zástupca v sťažnosti okrem iného uviedli:

„Dňa 23.6.2004 Okresný súd Košice II vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal

žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanú sumu s prísl. ako aj trovy konania.

Dňa 13.7.2004 bol zo strany žalovanej podaný kvalifikovaný odpor.

Prvé súdne pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 5.5.2009, teda takmer 4,5 roka

po podaní odporu zo strany žalovanej. Z dôvodu doplnenia dokazovania rozporných tvrdení

súd pojednávanie odročil na neurčito. V poradí druhé pojednávanie sa konalo dňa

13.3.2012 s vyhlásením rozsudku (v danom prípade od predchádzajúceho pojednávania

v máji 2009 uplynula doba takmer 3 roky). Vyhlásený rozsudok bol v celom rozsahu

v prospech sťažovateľa - žalobcu.

Na základe podaného odvolania žalovanou Krajský súd v Košiciach uznesením

č. k. -96 zo dňa 31.10.2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v rozsahu

zrušenia vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia tak ako je to

konštatované na str. 6 vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu v Košiciach bolo

procesné pochybenie súdu prvého stupňa.

Medzičasom došlo k úmrtiu žalovaného v 3. rade ako aj k zmene sudcu.

Po splnení požiadaviek súdu bolo dňa 13.11.2017 nariadené pojednávanie

na Okresnom súde Košice II a bol vyhlásený rozsudok č. k. -152 zo dňa

13.11.2017, ktorým súd sťažovateľovi - žalobcovi opäť vyhovel.

Po odvolaní strany žalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom

č. k. -176 zo dňa 27.6.2018 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu.

Právoplatnosť rozsudok Krajského súdu č. k. -176 zo dňa 27.6.2018

nadobudol dňa 24.10.2018 a vykonateľným sa stal 9.11.2018.“

4. Sťažovateľ je presvedčený, že „... základné princípy súdneho konania... v danom

prípade neboli súdom náležite využité“, a zhrnul, že „Ak by sme časovo ohraničili dĺžku

súdneho konania v danom prípade od podania návrhu sťažovateľa po vydanie

právoplatného rozsudku t. j. od 2.3.2004 do právoplatnosti rozsudku ktorým súd, tak

prvostupňový ako aj odvolací vyhoveli sťažovateľovi – žalobcovi, t. j. do 24.10.2018

uplynula doba 14,5 roka... ide o dĺžku konania blížiacu sa bez niekoľkých mesiacov k 15-tim

rokom, čo je hranica tzv. extrémnych prieťahov v konaní pred všeobecnými súdmi.“.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume

24.000,- € (slovom dvadsaťštyri tisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť JUDr. Jaroslavovi Feketemu trovy

konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur štyridsaťdva centov) na jeho účet...

do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom či rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

12. Z obsahu sťažnosti, ako i z jej petitu vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Dĺžku napadnutého konania

sťažovateľ namieta aj v spojení s odvolacím konaním a tvrdí, že celkovo konanie o jeho

návrhu trvalo 14 rokov a 6 mesiacov.

13. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ).

14. Z obsahu sťažnosti a jej príloh považuje ústavný súd za preukázané, že okresný

súd v napadnutom konaní meritórne rozhodol a že konanie je právoplatne skončené

vzhľadom na to, že rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu

nadobudol právoplatnosť 24. októbra 2018.

15. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti

podľa (), a preto už k namietanému porušovaniu tohto

práva nečinnosťou tohto orgánu verejnej moci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

nemohlo dochádzať (m. m. ).

16. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto

základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané

porušenie označeného práva ešte mohlo trvať (napr. , , ).

17. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých

dôvodov skončilo toto porušovanie (napr. ). Uvedený právny názor ústavného

súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej

republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05).

18. Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde

právoplatne skončené. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou

sťažnosťou až 10. decembra 2018, t. j. v čase, keď k porušovaniu označených práv na súde,

ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania, už nemohlo dochádzať a stav jeho právnej

neistoty už nemohol trvať. Konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom by tak

nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(mutatis mutandis ).

19. Možnosť domáhať sa ochrany označeného základného práva zaručeného čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru

podaním sťažnosti ústavnému súdu vo vzťahu k postupu okresného súdu bola

pre sťažovateľa časovo ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v jeho veci

prvostupňové konanie, t. j. do doručenia rozsudku okresného súdu.

20. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20

ods. 4 viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného

súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ

domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

( ).

21. Vzhľadom na to, že sťažovateľ v petite nenamietal aj konanie pred krajským

súdom, ústavný súd nemal možnosť posudzovať celkovú dĺžku konania vrátane konania

pred krajským súdom, keďže je petitom podanej sťažnosti viazaný (§ 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde).

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v súlade

s odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2019