Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 25/2019
PDF · 136.92 KB
No categories available
III. ÚS 25/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2019
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátska kancelária, Mlynská 26, Košice, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prešov v konaní
vedenom pod sp. zn. ČVS: VP-569/30-96 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta
2017 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátska kancelária, Mlynská 26, Košice, vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Prešov (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“)
v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS. VP-569/30-96.
2. Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uvádza, že mu v rámci
trestného konania vedeného pred Okresným úradom vyšetrovania Policajného zboru Prešov
pod ČVS: VP-569/30-96 bolo 12. júla 1996 vznesené obvinenie. Uznesenie o vznesení
obvinenia napadol podľa vlastného vyjadrenia sťažnosťou, na základe ktorej prokurátor
Okresnej prokuratúry Prešov uznesením č. k. VP 608/96-8 zo 14. októbra 1996 postúpil
jeho vec na prejednanie priestupku okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, odboru
dopravnej polície s konštatovaním, že sa vo veci nezistilo, že ide o trestný čin.
3. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu
okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo veci jeho priestupku nerozhodlo „napriek
opakovanej sťažnosti z roku 2016“, pričom mu listom z 29. decembra 2016 oznámilo, že
jeho „požiadavke na ukončenie alebo zastavenie predmetnej veci už nie je možné vyhovieť
nakoľko boli skartované všetky spisy vo veci tam vedenej pod sp. zn. ČVS: VP – 569/30-96“.
4. Sťažovateľ v sťažnosti dodáva: „Preverovaním som zistil, že Okresné riaditeľstvo
PZ v Prešove oznámilo Slovenskej poisťovni, a.s., odštepný závod Košice, že som riadil
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a táto si následne voči mne uplatnila nárok
na náhradu škody vo výške 6792 SK s prísl. a to návrhom na vydanie platobného rozkazu
zo dňa 25.03.1997. Nezákonným postupom Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, ktorý dal
predčasne nesprávnu informáciu Allianz Slovenská poisťovňa a.s. Bratislava spôsobilo
zatiaľ celkovú škodu vo výške 1183,2 € (istina + úroky + trovy exekučného konania + trovy
exekútora) + trovy právneho zastúpenia (prevzatie a príprava, odvolanie, zastupovanie
v trestnom konaní, zastupovanie v konaní o vydanie platobného rozkazu a zastupovanie
v exekučnom konaní). Mal som osobný záujem ukončiť trestnú vec vedenú na Okresnom
riaditeľstve PZ v Prešove pod sp. zn. ČVS:VP -569/30-96, a tak očistiť svoje meno a uspieť
v konaní o náhradu škody voči Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. Ak by som bol uspel
vo vyššie uvedenom správnom konaní mohol som sa dôvodne brániť voči podanému návrhu
na vydanie platobného rozkazu s tým, že nie je možné uplatniť voči mne nárok na náhradu
škody nakoľko som žiadnu škodu pod vplyvom alkoholu nespôsobil, a teda že žaloba je
nedôvodná a ak vznikla škoda, táto mala byť krytá zo zákonného poistenia vozidla, ktoré
nehodu spôsobilo. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností Okresné riaditeľstvo PZ
v Prešove bez akýchkoľvek dôvodov neprejednalo vec od vydania uznesenia okresného
prokurátora v Prešove VP 608/96-8 zo dňa 14.10.1996 kedy mu vec bola vrátená na nové
konanie a rozhodnutie a do dnešného dňa vo veci nerozhodol . Toto konanie Okresného
riaditeľstva PZ v Prešove vytvára pre sťažovateľa stav právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza, a ktorý mu spôsobuje ďalšie problémy v súdnom spore o náhradu škody.“
5. V označenom postupe okresného riaditeľstva Policajného zboru sťažovateľ vidí
porušenie svojich označených práv a je toho názoru, že vyčerpal všetky dostupné právne
prostriedky slúžiace k ochrane jeho práv.
6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd
rozhodol o jeho sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného riaditeľstva Policajného zboru v konaní vedenom pod ČVS: VP-569/30-96,
prikázal okresnému riaditeľstvu Policajného zboru konať vo veci sťažovateľa
bez zbytočných prieťahov a priznal mu tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume
20 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Z obsahu citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje
o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb namietajúcich porušenie svojich
základných práv a slobôd len vtedy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Pokiaľ ústavný
súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany označeného základného práva
alebo slobody, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím
jemu dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej
moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie
(napr. I. ÚS 103/02). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa porušením základného práva alebo
slobody len za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu
(mutatis mutandis I. ÚS 78/99).
10. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne prihliada na to, že
nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci
svojej rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania
záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti
(napr. III. ÚS 79/02). Danú skutočnosť zohľadňuje napokon aj znenie čl. 127 ods. 1 ústavy
limitujúce právomoc ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom princípom
subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd iba v tých
prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Vychádzajúc zo svojej judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode, ústavný
súd konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu sťažnosti sťažovateľa,
ktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu. Právna úprava poskytuje sťažovateľovi
priestor na uplatnenie námietok o nečinnosti označeného správneho orgánu potenciálne
predstavujúcej zásah do práv sťažovateľa ako účastníka správneho konania. Ide o konanie
o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa ustanovení § 242 a nasledujúcich
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Rozhodovanie o týchto žalobách patrí vždy všeobecným súdom. Sťažovateľ disponuje
možnosťou uplatniť svoje námietky o nečinnosti okresného riaditeľstva Policajného zboru
ako správneho orgánu prostredníctvom žaloby. Ochranu jeho označeným právam
zaručeným ústavou a dohovorom je oprávnený a zároveň povinný poskytnúť mu príslušný
všeobecný súd. Táto skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu preskúmať námietky
sťažovateľa uplatnené proti označenému postupu okresného riaditeľstva Policajného zboru
v správnom konaní.
12. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2019