Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 21/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Borisom Bednárom, advokátska kancelária,

Štefánikova 873/9, Poprad, pre namietané porušenie Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. septembra 2018

a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 7. decembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. decembra 2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“)

pre namietané porušenie (ďalej len „“)

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 26. septembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“) a uznesením

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 7. decembra

2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd na odvolanie sťažovateľky ako

žalobkyne napadnutým uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Poprad (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -110 zo 14. septembra 2017, ktorým bolo konanie

zastavené pre prekážku litispendencie ( ). Žalovanému

nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

2.1 Proti tomuto napadnutému uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka

dovolanie. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie odmietol, a to na základe týchto

záverov:

„Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa

odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,

ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ

v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne

koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V posudzovanej veci odvolací súd v súlade s v napadnutom

rozhodnutí žalobkyňu riadne poučil (okrem iného) aj o povinnom zastúpení dovolateľa

advokátom a o nutnosti spísania dovolania a ďalších podaní dovolateľa týmto

kvalifikovaným zástupcom s výnimkou prípadov uvedených v I napriek

náležitému poučeniu zo strany odvolacieho súdu je z obsahu spisu zrejmé, že žalobkyňa,

ktorá sama spísala dovolanie, nemá zodpovedajúce právnické vzdelanie (§ 429 ods. 2

písm. a/ v spojení s ) a v dovolacom konaní nie je zastúpená advokátom.

V dovolaní výslovne uviedla, že sa bude zastupovať sama, nakoľko nemá dôveru k žiadnemu

advokátovi v Slovenskej republike a žiadala, aby dovolací súd túto jej vôľu rešpektoval.

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci nie je splnená osobitná podmienka

dovolacieho konania vyplývajúca z , pričom nejde o žiaden z prípadov

uvedených v , najvyšší súd odmietol dovolanie žalobkyne podľa

písm. e/ , v zmysle ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené

podmienky podľa “

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti po opise chronológie súdneho sporu uvádza, že

krajský súd sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s dôvodmi odvolania a nezaoberal sa

tým, že vo veci existuje medzi sťažovateľkou a žalovaným dohoda o vyporiadaní

hnuteľných vecí z masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o čom existujú písomné

dôkazy. Krajský súd sa podľa sťažovateľky v napadnutom uznesení nezaoberal právnym

tvrdením, že táto dohoda je platná a nie je možné ju meniť súdnym rozhodnutím, pretože

vec nie je sporná, a nevysporiadal sa s ním. Okresný súd a krajský súd vydali podľa mienky

sťažovateľky nesprávne a nezákonné rozhodnutia vo veci samej tým, že vec nesprávne

právne posúdili. Napadnuté uznesenie krajského súdu má zároveň vady, je arbitrárnym

a zmätočným rozhodnutím.

3.1 Sťažovateľka ďalej uviedla: „Zastavením konania vo veci mi súd

odoprel právo vymáhať splatnú pohľadávku z BSM a umožnil plynutie premlčacej lehoty,

ktorá plynie od marca 2016, čo by mohlo viesť k premlčaniu pohľadávky z BSM

a spôsobeniu majetkovej ujmy vo výške 2772,50 EUR s príslušenstvom. Zastavením konania

súd vytvoril právnu neistotu v mojich právnych vzťahoch, čo je z hľadiska princípov

právneho štátu právne neprijateľné a nezákonné. Sudca o týchto právnych skutočnostiach

musí vedieť, inak by nemohol vykonávať funkciu sudcu, preto som k sudcovi v konaní

stratila dôveru, že bude rozhodovať nezávisle a nestranne. Sudca rozhodol

v prospech žalovaného, o ktorom viem, že nemá a nemal záujem vyplatiť mi vyrovnávajúci

podiel z BSM a mal v úmysle právne zahmlievať skutočnosť, že de iure došlo k dohode

o vyporiadaní hnuteľných vecí z BSM v marci 2016, čo znamená, že sudca rozhodnutím

zo dňa 14.09.2017 nadržuje žalovanému a má záujem, aby tento spor dopadol v jeho

prospech, čo potvrdzujú aj materiálne dôvody v odôvodnení uznesenia a predchádzajúce

rozhodnutie o prerušení konania.

Najvyšší súd SR sa nezaoberal dôvodom, ktorý sťažovateľka uviedla v dovolaní, a to,

že v konaní pred Najvyšším súdom SR sa chce obhajovať sama, pretože nemá dôveru

k žiadnemu advokátovi. Vôľa sťažovateľky bola v písomnom dovolaní explicitne vyjadrená

a Najvyšší súd SR sa pri odôvodnení svojho rozhodnutia, týmto dôvodom žaloby

nezaoberal, čím má rozhodnutie súdu právnu vadu, ktorá má vplyv na meritórne

rozhodnutie. Bez právneho odôvodnenia rozhodnutia o skutkových formálnych dôvodov

dovolania, súd nemohol spravodlivo rozhodnúť vo veci samej, pretože táto skutočnosť, ku

ktorej sa súd v odôvodnení nevyjadril, má priamy vzťah k právnej stránke rozhodnutia a

tvorí jadro výrokovej časti rozhodnutia. Najvyšší súd SR pri odôvodňovaní rozhodnutia

neposúdil, aký právny následok má zákonná povinnosť spísať dovolanie advokátom, proti

vôli dovolateľa v písomne odôvodnenom žalobnom vyjadrení, zastupovať sa v konaní bez

právneho zástupcu. Uvedený právny nedostatok porušuje právo sťažovateľky na spravodlivý

proces podľa SR a Dohovoru. Zo strany súdu bol porušený princíp preskúmateľnosti

rozhodnutia pri využití opravného prostriedku voči rozhodnutiu.

Vôľa sťažovateľky zastupovať sa v konaní pred Najvyšším súdom SR bez advokáta,

je zodpovednosťou samotného žalobcu v konaní, a v tomto prípade žalobca nesie právne

riziko, že žaloba môže mať formálne vady, bez odstránenia ktorých, by o žalobnom návrhu

súd nemohol rozhodnúť. Spísanie dovolacej žaloby advokátom nemá právny vplyv

na naplnenie zákonných formálnych podmienok žaloby, ktoré sú uvedené v procesnom

právnom predpise. Samotné dovolacie konanie pred Najvyšším súdom SR má písomný

formálny charakter a prítomnosť advokáta ovládajúceho procesný predpis nie je

nevyhnutná. Z hľadiska občana ide len o finančné bremeno na umožnenie dosiahnutia

právnej nápravy v ukončenom súdnom konaní. Nepripustením dovolacej žaloby

sťažovateľky do konania pred Najvyšším súdom SR z dôvodu nespísania žaloby advokátom,

napriek vôli uvedenej priamo v dovolacej žalobe, že sa bude zastupovať sama z dôvodu

nedôvery voči advokátom, je porušením práva konať pred súdom, pretože v demokratickom

systéme práva, nie je možné, aby bolo občanovi akoukoľvek právnou formou štátom

nariadené právne zastupovanie advokátom. Zastupovanie advokátom je na slobodnej vôli

žalobcu a žalobca si v konaní nesie právne riziko podania nekvalifikovanej žaloby,

bez splnenia formálnych podmienok písomného návrhu žaloby, ktoré majú vplyv

na rozhodovanie vo veci samej. Sťažovateľka vyjadrila v písomnej podobe v dovolacej

žalobe svoju vôľu spolu s dôvodmi a Najvyšší súd SR nemal pochybnosti, že sťažovateľka

len zákonnú povinnosť opomenula, nemal pochybnosti, že pred Najvyšším súdom SR nemá

vôľu byť zastúpená advokátom, hoci to právna norma ustanovuje, preto nebol dôvod

na procesný postup odmietnutia žaloby Najvyšším súdom SR, pretože spĺňala všetky

formálne dôvody na dosiahnutie materiálneho práva pred Najvyšším súdom SR.

V dovolacom konaní súd sťažovateľke odmietol spravodlivosť, aj keď vo veci mohol

zákonne konať a bez právnych prekážok dosiahnuť rozhodnutie vo veci samej. Rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, preto nespĺňa podmienky spravodlivého procesu, takéto rozhodnutie

sťažovateľka považuje za arbitrárnu nespravodlivosť, čo v demokratickom systéme práva je

porušením princípu, že štát nemôže obmedziť vôľu, že na právne služby je potrebná dôvera

medzi právnym zástupcom a klientom a táto dôvera nemôže byť štátom ani súdom právne

vynútená a nemôže mať právny následok na konanie o riadnom alebo mimoriadnom

opravnom prostriedku.“

4. Sťažovateľka navrhla vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľky , bytom

, právo na súdnu a inú ochranu podľa Slovenskej

republiky a ľudské práva a základné slobody podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd porušené Najvyšším súdom SR boli.

Základné právo sťažovateľky ,

, právo na súdnu a inú ochranu podľa Slovenskej

republiky a ľudské práva a základné slobody podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd porušené Krajským súdom v Prešove boli.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa

26.09.2018 vo veci , a vec vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa

7.12.2017 sp. zn. , a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie 3.000,- EUR, ktoré je povinný

zaplatiť Najvyšší súd SR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie 3.000,- EUR, ktoré je povinný

zaplatiť Krajský súd v Prešove do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

7. Čo sa týka napadnutého uznesenia krajského súdu, ústavný súd uvádza, že

na podklade doručenej sťažnosti sťažovateľky zistil, že táto nespĺňa v opísanej časti

predpísané náležitosti sťažnosti.

7.1 Sťažovateľka nepriložila k svojej sťažnosti kópiu napadnutého uznesenia

krajského súdu (požiadavka plynúca z ), hoci je

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom). Ústavný súd tak nevie posúdiť

relevantnosť sťažovateľkou namietaných pochybení krajského súdu.

7.2 Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

8. K napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu ústavný súd uvádza, že pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových a právnych záveroch napadnutého

uznesenia nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej

neakceptovateľnosti.

8.1 V rámci rozhodovania o otázke prípustnosti dovolania sťažovateľky najvyšší súd

riadne aplikoval právne normy vzťahujúce sa na právny stav sťažovateľkinej veci, otázku

povinného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní interpretoval a aplikoval zákonným

a ústavným spôsobom, ktorý sa neprieči textu a duchu .

Závery najvyššieho súdu týkajúce sa povinného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní

majú svoj základ v texte zákona a nijako nevybočujú z rámca zákonnej a ústavnej

interpretácie príslušných právnych noriem.

8.2 Ústavný súd tak na základe uvedeného odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25

ods. 2 pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2019