Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PLs. ÚS 2/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PLs. -9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 23. januára 2019

o sťažnosti spoločnosti , ,

zastúpenej KPMG Legal s. r. o., Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, v mene ktorej koná

advokát JUDr. Marián Dzuroška, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

podľa v spojení s , , a

Slovenskej republiky, základného práva podľa ,

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

podľa čl. 38 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. mája 2017 a o sťažnosti

spoločnosti , , zastúpenej

KPMG Legal s. r. o., Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr.

Marián Dzuroška, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46

ods. 1 v spojení s , , a Slovenskej

republiky, základného práva podľa , práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 38

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. marca 2017 takto

rozhodol:

Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2017

doručená sťažnosť spoločnosti (ďalej len ,,sťažovateľka“)

vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1

ods. 1, , a (ďalej len

„ústava“), základného práva podľa , práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) a práva podľa čl. 38

ods. 1 dohovoru rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší

súd“) sp. zn. z 22. marca 2017.

2. Predmetná sťažnosť bola pridelená sudcovi spravodajcovi Lajosovi Mészárosovi

a bola prijatá na ďalšie konanie uznesením ústavného súdu č. k. -17

zo 17. októbra 2018.

3. Ústavnému súdu bola 15. augusta 2017 doručená ďalšia sťažnosť sťažovateľky

vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1

ods. 1, , a , základného práva podľa

ods. 1 , práva podľa dohovoru a práva podľa dohovoru

rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 24. mája 2017.

4. Predmetná sťažnosť bola pridelená sudcovi spravodajcovi Milanovi Ľalíkovi a

bola prijatá na ďalšie konanie uznesením ústavného súdu č. k. -16

zo 14. novembra 2018.

2

5. Zo spisov ústavného súdu sp. zn. a sp. zn.

vyplýva, že tieto veci spolu skutkovo súvisia a týkajú sa totožných účastníkov. Predmetom

súdneho prieskumu v konaní, ktoré sa skončilo rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžf

41/2015 z 22. marca 2017, bola zákonnosť rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané

daňové subjekty (ďalej len ,,správca dane“) z 3. júla 2012 v spojení s rozhodnutím

Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len ,,odvolací orgán) z 28. marca 2013,

ktorým bol sťažovateľke vyrubený za zdaňovacie obdobie október 2008 rozdiel na dani

z pridanej hodnoty v sume 197 683,56 €. Predmetom súdneho prieskumu v konaní, ktoré sa

skončilo rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 24. mája 2017, bola

zákonnosť rozhodnutia správcu dane z 3. júla 2012 v spojení s rozhodnutím odvolacieho

orgánu z 28. marca 2013, ktorým bol sťažovateľke vyrubený za zdaňovacie obdobie marec

2008 rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 142 431,12 €.

6. Ústavnoprávna argumentácia sťažovateľky je v obidvoch veciach v zásade totožná

a napadnuté rozsudky najvyššieho súdu sú tiež založené na obdobných právnych záveroch.

Sťažovateľka uvádza, že v rozhodných zdaňovacích obdobiach jej vznikla na území Ruskej

federácie stála prevádzkareň v zmysle § 4 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o dani z pridanej

hodnoty“), a teda služby – prenájom železničných vagónov – poskytované zahraničným

odberateľom nemali byť zdanené daňou z pridanej hodnoty v Slovenskej republike.

Sťažovateľka namieta zásah do jej označených práv neudržateľným výkladom existencie jej

stálej prevádzkarne na území Ruskej federácie, čo bola zásadná právna otázka v rámci

súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu. Sťažovateľka v tomto

smere vytýka najvyššiemu súdu rozpor jeho záverov s rozsudkom Súdneho dvora Európskej

únie C-605/12 Welmory, pričom poukazuje aj na návrh generálneho advokáta v tejto veci.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že na základe dohody o poskytnutí podpory zo 14.

decembra 2007 so spoločnosťou zabezpečila pre svoju ekonomickú

činnosť na území Ruskej federácie materiálne a personálne vybavenie v sídle spoločnosti

, kde zamestnanci spoločnosti dostávali pokyny výlučne

od sťažovateľky a za plnenie svojich úloh zodpovedali iba sťažovateľke. Za poskytnutie

personálneho a materiálneho zabezpečenia pritom sťažovateľka platila spoločnosti

odmenu. Pobočka zdaniteľnej osoby, ktorá disponuje ľudskými

a technickými prostriedkami a ktorá koná iba ako pomocník tejto zdaniteľnej osoby, teda

tvorí stálu prevádzkareň v štáte, v ktorom sa nachádza.

7. Najvyšší súd podľa názoru sťažovateľky nerešpektoval relevantnú judikatúru

Súdneho dvora Európskej únie, keď dospel k záveru o neexistencii jej prevádzkarne na

území Ruskej federácie. Tento záver najvyšší súd odôvodnil tým, že nebolo preukázané, že

zastupiteľstvo sťažovateľky v Ruskej federácii samostatne uzatváralo a vyhotovovalo

zmluvy, uskutočňovalo manažérske rozhodnutia, dojednávalo obchody, ďalej tým, že

nebolo preukázané, že zastupiteľstvo sťažovateľky v Ruskej federácii skutočne

zabezpečovalo stálosť a organizáciu, ktorá z hľadiska ľudského a materiálneho vybavenia

poskytovala prenájom železničných vagónov samostatne, a napokon tým, že zastúpenie

sťažovateľky v Ruskej federácii nebolo evidované v žiadnych dokumentoch sťažovateľky

a ani v jej účtovníctve. Najvyšší súd tiež konštatoval, že sťažovateľka nepreukázala, že by

predmetné obchody zdaňovala v Ruskej federácii tamojším ekvivalentom dane z pridanej

hodnoty.

8. Sťažovateľka v sťažnostiach tieto závery najvyššieho súdu vyvracia okrem odkazu

na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie aj tým, že najvyšší súd nesprávne vyvodil

definičné znaky stálej prevádzkarne zo skutočností, ktoré nevyplývajú z legálnej definície

stálej prevádzkarne v zákone o dani z pridanej hodnoty. V obidvoch sťažnostiach

sťažovateľka tiež uviedla, že 9. decembra 2016 (teda po podaní odvolania proti rozsudku

krajského súdu) doručila najvyššiemu súdu podanie, ktorým navrhla, aby sa najvyšší súd

obrátil na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnymi otázkami uvedenými v tomto

návrhu. Najvyšší súd tento návrh arbitrárne označil za oneskorené doplnenie odvolania,

nijak bližšie sa ním nezaoberal a neodôvodnil nevyhovenie tomuto návrhu. Takýto postup

najvyššieho súdu sťažovateľka s odkazom na relevantnú judikatúru ústavného súdu

považuje za odňatie zákonnému sudcovi (), keďže výklad pojmu stálej

prevádzkarne a jej definičných znakov bol vo veci určujúci.

II.

4

9. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia (ďalej len „“).

12. Podľa v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné

konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne

o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.

III.

13. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade s §

31a ods. 1 je však možné v konaní o návrhu podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

14. Podľa čl. II ods. 10 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 v záujme hospodárnosti konania môže

plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov

ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom,

na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca

spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predsedníčka ústavného

súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je

na spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého

členom je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom

súde skôr ( ).

15. S prihliadnutím na obsah sťažností sťažovateľky, ktoré boli prijaté na ďalšie

konanie uznesením ústavného súdu č. k. -17 zo 17. októbra 2018

a uznesením ústavného súdu č. k. -16 zo 14. novembra 2018, a z tohto

obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností ústavný súd v záujme

hospodárnosti konania podľa v spojení s

rozhodol, že veci vedené ústavným súdom pod sp. zn. a sp. zn.

spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2019

6