Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 8/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2019 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka

(sudca spravodajca), Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza

a Rudolfa Tkáčika prerokoval návrh Krajského súdu v Trenčíne na začatie konania podľa

a podľa zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov o súlade

o potravinách v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1

v spojení s a s Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto

rozhodol:

1. Návrh Krajského súdu v Trenčíne p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod

sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 24. septembra

2019 doručený návrh Krajského súdu v Trenčíne, zastúpeného sudcom JUDr. Milanom

Strakom, na začatie konania podľa

(ďalej len „ústava“) a podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) o súlade § 28 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o potravinách“) s , a 4, v spojení s

a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“).

2. Krajský súd podal návrh na začatie konania pred ústavným súdom v súvislosti

s konaním vedeným pod sp. zn. , ktoré bolo z dôvodu podania návrhu

ústavnému súdu prerušené uznesením krajského súdu č. k. -311 z 27. júna

2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. augusta 2018.

3. V návrhu krajského súdu je uvedené, že predmetom dotknutého súdneho konania

vedeného pod sp. zn. je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia Štátnej

veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 125/2017 z 10. februára 2017,

ktorým bolo zmenené rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Prievidza

č. Ro-07/2016-RK, 2716/2016 z 30. novembra 2016 tak, že žalobcovi

bola uložená v sume 1 000 000 eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení

s § 28 ods. 8 zákona o potravinách.

4. Krajský súd poukazuje na znenie § 28 ods. 8 zákona o potravinách účinného

od 1. apríla 2014, z ktorého vyplýva, že ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu

povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7 (t. j. vo výške dvojnásobku

sadzby od 1 000 eur do 500 000 eur), orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu

od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur. V prípade tretieho porušenia zákona o potravinách

v ustanovenom období je tak orgán úradnej kontroly potravín vždy povinný bez ohľadu

na akékoľvek okolnosti prípadu uložiť pokutu, ktorej dolná hranica (1 000 000 eur) je tak

tisícnásobne vyššia ako dolná hranica pokuty v prípade „druhého“ a „prvého“ porušenia

príslušných ustanovení zákona o potravinách.

5. Dovolávajúc sa rozhodnutí o iných správnych deliktoch, na ktoré sa vzťahujú

požiadavky vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru, a odkazujúc na odporúčania Výboru

ministrov Rady Európy R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schválené

13. februára 1991 (ďalej len „odporúčania o správnych sankciách“) a relevantnú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva, krajský súd zdôrazňuje, že „... trestanie za správne

delikty... musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto

nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v a Trestnom

poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná

administratívnoprávna zodpovednosť...“.

6. Krajský súd argumentuje, že síce výslovne neobsahuje požiadavku, aby

pokuta bola primeraná správnemu deliktu, za ktorý je ukladaná, ale súčasne zo znenia čl. 1

ods. 1 a vyplýva, že právna úprava správneho trestania musí byť

v súlade s požiadavkou materiálneho právneho štátu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je

i prípustnosť zásahov do základných práv len spôsobom a v miere, ktoré obstoja v teste

proporcionality.

7. Krajský súd podotýka, že cieľom správnych deliktov uvedených v § 28 ods. 4

zákona o potravinách je ochrana zdravia spotrebiteľov pri nákupe potravín, pričom správne

delikty podľa § 28 ods. 7 a 8 zákona o potravinách postihujú prípady recidívy v oblasti

správnych deliktov. Podľa krajského súdu je prevencia dostatočne dôležitým cieľom

pre vykonanie zásahu do základných práv, pričom ukladanie pokút v primeranej výške sa

vo všeobecnosti zdá byť vhodným prostriedkom, ktorý má racionálnu väzbu na cieľ zákona

o potravinách, avšak tzv. miliónová pokuta svojimi dôsledkami vybočuje z medzí ňou

sledovaného účelu, pretože dopadá aj na prípady, v ktorých racionálna väzba medzi cieľom

a zvoleným normatívnym prostriedkom zjavne absentuje, pretože tzv. miliónová pokuta

podľa krajského súdu nespĺňa požiadavku nevyhnutnosti prostriedku na dosiahnutie cieľa

a zároveň nie je ani najmenej drastickým prostriedkom na dosiahnutie sledovaného cieľa

(prevencia), keďže „... na dosiahnutie cieľa zákona o potravinách, ktorým je preventívne

pôsobenie, nie je nevyhnutne potrebné ustanoviť tak vysokú dolnú hranicu pokuty

za správny delikt podľa § 28 ods. 8 v spojení s § 28 ods. 4 tohto zákona. Pre účely prevencie

je postačujúcou aj nižšia dolná hranica tejto pokuty, ak bude zjavná neodvrátiteľnosť

takejto pokuty. Preventívne pôsobenie tohto zákona by bolo možné dosiahnuť šetrnejšími

prostriedkami ako je miliónová pokuta, a to najmä umožnením ukladania aj nižších pokút.“.

8. Podľa názoru krajského súdu tzv. miliónová pokuta nespĺňa požiadavku

proporcionality v užšom zmysle slova, pretože predstavuje neprimeraný trest k správnemu

deliktu, za ktorý by mala byť ukladaná.

9. Analógiou k trestnej zodpovednosti právnických osôb krajský súd poukazuje

na príslušné ustanovenia o trestnej zodpovednosti právnických osôb

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorých

možno právnickej osobe uložiť peňažný trest v rozpätí od 1 500 do 1 600 000 eur. V tomto

kontexte konštatuje, že „... samotná miliónová pokuta ako najnižšie prípustná dolná

hranica pokuty za spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách sa

nachádza v hornej polovici sadzby peňažného trestu podľa zákona o trestnej zodpovednosti

právnických osôb. Toto samo o sebe poukazuje na zjavnú neprimeranosť miliónovej

pokuty.“.

10. Na základe uvedeného krajský súd navrhuje, aby ústavný súd po prijatí návrhu

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Ustanovenie o potravinách v znení neskorších

predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13

ods. 4 SR, ako aj s Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.“

II.

Prijatie na ďalšie konanie

11. Podľa rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

12. Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

na začatie konania súd.

13. Podľa ústavný súd začne konanie,

ak návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. Podľa § 19 zákona

o ústavnom súde sa súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona rozumie príslušný

senát alebo samosudca. Podľa ak je účastníkom

konania súd, zastupuje senát jeho predseda.

14. Podľa ak osoby uvedené v

písm. a) až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade

s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať

ústavnému súdu návrh na začatie konania.

15. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Predmetný návrh je kontrolou ústavnosti, v rámci ktorej všeobecný súd môže

iniciovať konanie o súlade, ak má pochybnosti o ústavnosti aplikovanej normy. Všeobecný

súd je však oprávnený napadnúť len také ustanovenie zákona, ktorého použitie (teda

nutnosť subsumpcie zisteného skutkového stavu pod právnu normu vyjadrenú v danom

ustanovení) možno v konaní pred všeobecným súdom rozumne očakávať ().

Predpokladom je teda tzv. prejudicialita napadnutej normy v konaní všeobecného súdu.

Prejudicialita chýba, ak je zjavné, že aplikácia napadnutého ustanovenia v konaní

všeobecného súdu neprichádza do úvahy, napríklad aj preto, že nie sú splnené procesné

podmienky (pozri ) veci prerokúvanej na všeobecnom súde.

17. Predmetom konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. je

preskúmanie zákonnosti rozhodnutí príslušných orgánov úradnej kontroly potravín, ktorými

bola právnickej osobe uložená pokuta aj aplikáciou napadnutého ustanovenia § 28 ods. 8

zákona o potravinách. Je teda nesporné, že prejudicialita napadnutého ustanovenia § 28

ods. 8 zákona o potravinách je v konaní krajského súdu daná.

18. Ústavný súd na podklade uvedených skutočností dospel k záveru, že návrh

krajského súdu obsahuje všetky náležitosti uvedené v a

a spĺňa procesné podmienky, na základe ktorých ústavný súd môže vec prerokovať a o nich

rozhodnúť, preto ústavný súd podľa rozhodol tak, ako

to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Spojenie na spoločné konanie

19. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „“).

20. Podľa prvej vety v záujme hospodárnosti konania súd spojí

na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo

sa týkajú tých istých strán.

21. Podľa čl. II ods. 10 rozvrhu práce v záujme hospodárnosti konania môže plénum

ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do jeho pôsobnosti, ktoré boli pridelené

rôznym sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo súvisia

alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu

ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje,

alebo predsedníčka ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa

nerozhodne plénum inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je

sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr.

22. Ústavný súd konštatuje, že v predmetnej prejednávanej veci, ako aj vo veci

vedenej ústavným súdom pod sp. zn. je navrhovateľom všeobecný súd,

v oboch prípadoch ide o návrhy na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa

, ktorými na základe obdobnej argumentácie konajúce súdy

namietajú nesúlad § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný

súd podľa v spojení s považuje

za dôvodné v záujme hospodárnosti konania spojiť konania ním vedené pod

sp. zn. a sp. zn. na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. , tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2019