Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 42/2019
PDF · 113.48 KB
No categories available
II. ÚS 42/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2019
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom Mgr.
Marošom Ježíkom, advokátska kancelária, Okružná 65, Stará Ľubovňa, vo veci
namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2 C 96/2012 z 26. júna 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára
2019 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd rozsudkom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 C 96/2012
z 26. júna 2017 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým rozsudkom
zamietol žalobu sťažovateľa proti odporcovi o určenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu. Okresný súd sťažovateľa v závere napadnutého
rozsudku poučil, že proti napadnutému rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom okresného súdu na Krajskom súde v Prešove (ďalej len
„krajský súd“). Na odvolanie sťažovateľa ako žalobcu krajský súd rozsudkom sp. zn.
14 Co 13/2018 z 19. júna 2018 napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne
správny. Dovolanie sťažovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) uznesením sp. zn. 3 Cdo 205/2018 zo 6. decembra 2018 odmietol.
3. Podľa názoru sťažovateľa napadnutým rozsudkom okresného súdu boli porušené
jeho základné práva podľa ústavy, keďže súd v konaní nepostupoval ústavne konformným
spôsobom tým, že napadnutý rozsudok obsahuje zásadné omyly v posúdení skutkov
a právne omyly.
4. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom
Okresného súdu v Kežmarku sp. zn.: 2C/96/2012 z 26.06.2017 porušené bolo.
Rozsudok Okresného súdu v Kežmarku č.k. 2C/96/2012 z 26.06.2017 sa zrušuje a vec
mu vracia na ďalšie konanie.
Okresný súd v Kežmarku je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet
právneho zástupcu sťažovateľa a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
III.
6. Sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia jeho ústavných práv napadnutým
rozsudkom okresného súdu.
6.1 Z článku 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných
práv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.
6.2 Princíp subsidiarity nás poúča, že ústavný súd poskytuje ochranu základným
právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné
súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že
všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Ochrana
základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou
a zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti je preto subsidiárna
a nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis
mutandis II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť
využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto
sťažnosť odmietnuť (porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).
6.3 Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
6.4 Zo sťažnosti, z jej príloh a z ústavným súdom zabezpečených rozhodnutí
krajského súdu a najvyššieho súdu vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti
napadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný
rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa
v danom prípade nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom rozsudku
okresného súdu, keďže odvolanie predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv
sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu. Sťažovateľ, zastúpený
kvalifikovaným právnym zástupcom, mohol a mal v prípade názoru o porušení svojich
hmotných a procesných ústavných práv v prejednávanej veci podať sťažnosť proti
meritórnemu rozhodnutiu súdu rozhodujúcemu vec meritórne v poslednom stupni, t. j. proti
rozsudku krajského súdu.
6.5 Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre
neprípustnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. januára 2019