Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 37/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , t. č. Ústav na výkon väzby,

, zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Bacsóom,

Žriedlová 28, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2

a 5 a práv podľa , ods. 3 a 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. z 20. septembra 2018 a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základných práv podľa , 2 a 5 (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 20. septembra 2018 (ďalej aj „uznesenie

krajského súdu“) a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 10. septembra 2018 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením okresného súdu sp. zn.

z 10. septembra 2018 bola v konaní o návrhu prokurátora na predĺženie trvania väzby podľa

predĺžená lehota trvania väzby sťažovateľa do 6. apríla

2019, pretože naďalej trvajú dôvody väzby uvedené v § 71 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného

poriadku.

O sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu rozhodoval krajský súd,

ktorý uznesením sp. zn. z 20. septembra 2018 sťažnosť sťažovateľa podľa

zamietol.

Uznesenie krajského súdu bolo doručené sťažovateľovi 28. septembra 2018.

V napadnutom konaní pred okresným súdom došlo k zásadnému porušeniu práva

sťažovateľa na obhajobu z dôvodu, že okresný súd konal bez prítomnosti obhajcu, pričom

obhajca sťažovateľa nebol riadne upovedomený o vykonávanom výsluchu.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že «Okresný súd oznámením z 21. augusta 2018 mal

upovedomiť zvoleného obhajcu o termíne výsluchu, ktorý stanovil na „10.19.2018

o 9.00 h.“. Takéto oznámenie (upovedomenie) obhajcu sťažovateľa, pre zrejmú nesprávnosť

stanoveného termínu výsluchu, nie je možné považovať za riadne vykonané.

Uvedené pochybenie okresného súdu spôsobilo, že obhajca sťažovateľa nebol riadne

vyrozumený o úkone a preto sa na daný výsluch nedostavil, čím sám okresný súd spôsobil,

že sťažovateľovi bolo odopreté právo na obhajobu.

Okresný súd po overení si tejto skutočnosti nemal vôbec konať bez prítomnosti

obhajcu, ktorý sa závažným pochybením súdu nedostavil na výsluch, pričom sťažovateľ

výslovne na jeho prítomnosti trval a výsluch sa mal uskutočniť v iný termín pri dodržaní

všetkých zákonných procesných náležitostí.

Namiesto toho, v ďalšom pokračovaní konania, sudca okresného súdu, v zápisnici

z 10. 9. 2018, pred začatím výsluchu sťažovateľa konštatoval, že:

„O 9.00 h. sudca pre prípravné konanie za účelom zistenia, kde sa obhajcovia

nachádzajú nakoľko ku začiatku výsluchu nebol ani jeden z nich prítomný, telefonicky

kontaktoval JUDr. Petrovskú Homzovú a JUDr. Hroncovú, ktoré telefón nedvíhali.

JUDr. Minčík, oznámil, že minulý týždeň mu klient (obž. ) vypovedal plnú moc, preto

sa k tomu vyjadrovať nebude...

Okresný súd teda výsluch zrealizoval bez prítomnosti obhajcu, ktorý nebol o termíne

výsluchu riadne upovedomený.

Ak okresný súd v napadnutom konaní považoval za preukázané riadne upovedomenie

obhajcu o výsluchu, formou doručenky o prevzatí tohto upovedomenia, nebol dôvod navyše

telefonicky kontaktovať obhajcu sťažovateľa. V opačnom prípade je pokus o telefonické

kontaktovanie súdu s obhajcom možné považovať len za snahu okresného súdu o nápravu

spôsobeného pochybenia.

Aj napriek uvedenému pochybeniu okresného súdu, tento svojim uznesením predĺžil

väzbu sťažovateľa.

Proti napadnutému uzneseniu podal sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote

sťažnosť, v ktorej poukázal na pochybenie okresného súdu v napadnutom konaní...

Krajský súd sa v napadnutom uznesení žiadnym spôsobom nevysporiadal

s ťažiskovým argumentom obhajoby t. j. s vyššie uvedeným chybným procesným postupom

okresného súdu. V napadnutom uznesení krajského súdu o tomto nie je ani zmienka...

Právo obvineného na obhajobu ako súčasť práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru treba považovať nepochybne aj za súčasť konania

o väzbe. Treba ho teda považovať za súčasť procesných práv obvineného aj podľa čl. 5

ods. 4 dohovoru, resp. ...

Sťažovateľ má za to, že tým, že na výsluchu, na ktorom sa pre pochybenie okresného

súdu nemohol zúčastniť jeho obhajca, a na ktorom bolo rozhodnuté o ďalšom trvaní

obmedzenia jeho slobody - o väzbe, okresný súd porušil základné práva sťažovateľa

zaručené v Ústave aj Dohovorom. S pochybením pri upovedomení obhajcu o termíne

výsluchu sa nevysporiadal v napadnutých uzneseniach ani okresný súd ani krajský súd,

pričom sťažovateľ túto skutočnosť výslovne namietal v sťažnosti proti uzneseniu okresného

súdu o predĺžení väzby...

Na základe uvedeného sťažovateľ považuje napadnuté uznesenie krajského súdu

za arbitrárne, nepreskúmateľné. Nie je možné z neho zistiť akými úvahami sa krajský súd

riadil pri rozhodovaní a nevysporiadal sa so zásadným argumentom obhajoby...

Sťažovateľ má za to, že vzhľadom na závažnosť zásahu, len konštatovanie porušenia

základného práva na osobnú slobodu zaručené v , 2 a 5 Slovenskej

republiky a práva na slobodu zaručené v čl. 5 ods. 1, písm. c), ods. 3, ods. 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je pre neho dostatočným zadosťučinením

považuje za primerané, aby mu bolo v tejto veci priznané finančné zadosťučinenie.

Vzhľadom ku skutočnosti, že väzba sťažovateľa trvá od 6. februára 2018, berúc

do úvahy konkrétne namietané okolnosti prípadu sťažovateľ považuje za primerané, aby mu

bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,--€, ktoré zaplatí každý

z porušovateľov.“».

Sťažovateľ navrhol, aby o jeho sťažnosti ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

a svojim uznesením z 20. septembra 2018 a Okresný súd Banská Bystrica, v konaní

vedenom pod sp. zn. a svojim uznesením z 10. septembra 2018 porušili

základné právo na osobnú slobodu zaručené v , 2 a 5

Slovenskej republiky a právo na slobodu zaručené v čl. 5 ods. 1, písm. c), ods. 3, ods. 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

z 20. septembra 2018 a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.

z 10. septembra 2018 zrušuje a Okresnému súdu Banská Bystrica prikazuje, aby prepustil

neodkladne na slobodu.

3. Okresný súd Banská Bystrica je povinný zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie v sume 2.000,-- € (slovom dvetisíc eur) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie v sume 2.000,-- € (slovom dvetisíc eur) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia ktoré je Okresný

súdu v Banskej Bystrici povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. Tibora Bacsó,

Žriedlová 28, Košice do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť podľa judikatúry ústavného súdu ide vtedy, keď

namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17

ods. 1, 2 a 5 a práv podľa , ods. 3 a 4 dohovoru uznesením

okresného súdu sp. zn. z 10. septembra 2018 a uznesením krajského súdu

sp. zn. z 20. septembra 2018, pretože „tým, že na výsluchu, na ktorom sa pre

pochybenie okresného súdu nemohol zúčastniť jeho obhajca, a na ktorom bolo rozhodnuté

o ďalšom trvaní obmedzenia jeho slobody - o väzbe, okresný súd porušil základné práva

sťažovateľa zaručené v Ústave aj Dohovorom. S pochybením pri upovedomení obhajcu

o termíne výsluchu sa nevysporiadal v napadnutých uzneseniach ani okresný súd ani

krajský súd, pričom sťažovateľ túto skutočnosť výslovne namietal v sťažnosti proti

uzneseniu okresného súdu o predĺžení väzby.“.

Z citovaného vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Právomoc ústavného súdu

preto nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (,

).

Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu okresného súdu ústavný súd konštatuje,

že vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z , nie je daná

právomoc ústavného súdu. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu bola prípustná

sťažnosť ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným

právam sťažovateľa vo vzťahu k okresnému súdu mal krajský súd v rámci opravného

konania (konania o sťažnosti). Sťažovateľ právo podať sťažnosť proti napadnutému

uzneseniu okresného súdu využil a o tejto sťažnosti bolo riadne rozhodnuté. Tým je zároveň

vylúčená právomoc ústavného súdu.

Ústavný súd preto sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojich

základných práv podľa , 2 a 5 a práv podľa , ods. 3

a 4 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. z 10. septembra 2018 podľa

odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

Sťažovateľ za porušovateľa označených práv označil krajský súd, ktorý uznesením

sp. zn. z 20. septembra 2018 zamietol sťažovateľovu sťažnosť proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že tým, že okresný súd v upovedomení

obhajcu z 21. augusta 2018 uviedol ako dátum výsluchu deň „10. 19. 2018“, došlo

k porušeniu jeho základných práv podľa , 2 a 5 a práv podľa

písm. c), ods. 3 a 4 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.

z 20. septembra 2018, pretože sa tento „nevysporiadal s ťažiskovým argumentom obhajoby

t. j. s vyššie uvedeným chybným procesným postupom okresného súdu“.

Ústavný súd si vyžiadal na vec sa vzťahujúci spisový materiál, z ktorého zistil, že

právna zástupkyňa sťažovateľa JUDr. Katarína Hroncová prevzala 25. augusta 2018

písomnosť, na doručenke ktorej bolo uvedené, že ide o výsluch vo veci sp. zn.

, ktorý sa uskutoční „10. 9. 2018“. Obsahom písomnosti bolo upovedomenie

obhajcu, že v uvedenej trestnej veci sa uskutoční výsluch „10. 19. 2018“.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľova námietka týkajúca sa zjavnej pisárskej

chyby v označení mesiaca, v ktorom sa výsluch mal vykonať, v žiadnom prípade nemá

ústavnoprávny rozmer a uvedenou pisárskou chybou nebolo možné zasiahnuť do žiadneho

z označených základných práv sťažovateľa, a preto po preskúmaní napadnutého uznesenia

krajského súdu ústavný súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci

a v súlade predovšetkým s príslušnými ustanoveniami a Trestného

zákona, ktoré interpretoval a aplikoval v súlade s ich obsahom, jeho úvahy sú logické,

legitímne, právne akceptovateľné a ústavne konformné. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú

súvislosť so sťažovateľom namietaným porušením práv odmieta sťažnosť podľa § 25 ods. 2

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Navyše ústavný súd pripomína, že podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Pozornosti

ústavného súdu neušlo, že ak mal obhajca sťažovateľa, ktorému upovedomenie o výsluchu

bolo riadne a včas doručené (25. augusta 2018), pochybnosti o dátume konania výsluchu,

mohol v záujme ochrany základných práv svojho mandanta dátum výsluchu overiť. Ak tak

neurobil, môže to nasvedčovať istému taktizovaniu a robeniu obštrukcií. S takýmto

postupom však nebol na krajskom súde úspešný a nemohol byť úspešný ani na ústavnom

súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2019