Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 45/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody

a Ústav na výkon väzby , zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom,

advokátska kancelária, Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného porušenia čl. 46

ods. 1 a , a Listiny

základných práv a slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 24. októbra 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára

2019 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia a (ďalej len „“),

ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 24. októbra 2018. Sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 15. januára 2019.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 29. novembra 2013 bol sťažovateľ odsúdený pre obzvlášť

závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1 a 2 písm. b), ods. 3 písm. a) a ods. 4

písm. a) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 a s poukazom na § 138 písm. a), d), f) a i)

na trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov so zaradením do ústavu

na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

3. Uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 To 27/2014-

7119 z 1. októbra 2014 bolo odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu

zamietnuté.

4. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 24. októbra 2018 bolo

dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu odmietnuté. Uznesenie najvyššieho

súdu bolo sťažovateľovi doručené 15. novembra 2018.

5. Podľa názoru sťažovateľa pri rozhodovaní o jeho dovolaní najvyšší súd porušil

označené články , listiny a dohovoru, a to z týchto dôvodov:

Okresný súd rozhodoval po podaní obžaloby na neverejnom zasadnutí konanom

25. februára 2011 o ponechaní sťažovateľa vo väzbe. Senát bol zložený okrem predsedníčky

senátu ešte z ďalších troch prísediacich, a to A M , V Z

a K H . Na verejnom zasadnutí okresného súdu o predbežnom prejednaní

obžaloby konanom 23. marca 2011 rozhodovali tie isté tri prísediace. Na neverejnom

zasadnutí okresného súdu konanom 29. apríla 2011 rozhodovali tiež rovnaké prísediace.

Naproti tomu na všetkých hlavných pojednávaniach rozhodovali v senáte okresného

súdu prísediaci M M , A M a V Z .

5.1 Podľa názoru sťažovateľa okresný súd konal v nezákonnom zložení senátu.

Už pri rozhodovaní o ponechaní sťažovateľa vo väzbe a najmä na verejnom zasadnutí

23. marca 2011 bolo zloženie senátu vymedzené prísediacimi K H ,

A M a V Z , pričom nie je možné zistiť, ktorými konkrétne,

pretože sú traja, čo znamená, že okresný súd rozhodoval v štvorčlennom zložení senátu,

čo zákon nedovoľuje. V zápisniciach z príslušných konaní pred súdom sa nenachádza údaj

o prítomnosti náhradného sudcu a tento nie je ani identifikovaný.

Od prvého hlavného pojednávania (25. mája 2011) už okresný súd konal v inom

zložení senátu, keďže prísediacimi boli M M , A M a V Z .

M M však vo veci nebol zákonným sudcom, pretože zákonní sudcovia boli určení

už skôr pri ponechaní sťažovateľa vo väzbe (25. februára 2011) a následne na verejnom

zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby (23. marca 2011). Navyše okresný súd opäť

rozhodoval v štvorčlennom zložení senátu, čo zákon nedovoľuje. Rovnako uznesenia

okresného súdu sp. zn. z 30. januára 2013, 29. novembra 2013, 5. marca 2014

a všetky ďalšie deklarujú rozhodovanie štvorčlenným senátom zloženým z predsedníčky

senátu a prísediacich A M , V Z a M M . Tieto osoby

sú navyše uvádzané v zmenenom poradí oproti poradiu uvedenému v zápisnici z hlavného

pojednávania z 25. mája 2011 a všetkých ďalších, kde sa ako prvý uvádza M M ,

čo celkom znejasňuje spôsob rozhodovania súdu.

5.2 Podľa názoru sťažovateľa súd nemôže vymeniť sudcov v senáte, keďže títo sa

stali zákonnými sudcami už pri prvom rozhodovaní po podaní obžaloby a pri predbežnom

prejednaní obžaloby v senáte. To sa vzťahuje aj na náhradného sudcu (náhradného

prísediaceho). Pri prvom rozhodovaní po podaní obžaloby nejde totiž o rozhodovanie

v prípravnom konaní, a preto aj prísediaci už majú nepochybne možnosť (pri predbežnom

prejednaní obžaloby aj povinnosť) vyjadriť sa v rámci senátu po oboznámení sa so spisom

a s obžalobou aj k samotnej podstate obžaloby. Nepochybne teda už môžu prezentovať

aj svoj predbežný názor na vec v senáte pred ostatnými členmi senátu. Predseda senátu

preto nemôže mať možnosť ovplyvniť budúce rozhodnutie tým, že niektorého člena senátu

v ďalšom konaní vymení.

5.3 Sťažovateľ ďalej namieta, že ak predsedníčka senátu postupovala v danej veci

podľa a určovala náhradného sudcu, tento sa nesmie

zúčastňovať hlasovania v senáte. Pritom z uznesení prijatých okresným súdom možno

dôvodne predpokladať, že sa rozhodovania a hlasovania zúčastňoval aj takýto náhradný

sudca. Nie je možné dospieť k opačnému názoru, keďže pozícia náhradného sudcu nie je

v zápisniciach identifikovaná. Nie je vôbec jasné, kto bol náhradným sudcom a ak ním bol

niekto z prísediacich, ako je možné, že na hlavnom pojednávaní konanom 25. mája 2011 sa

objavuje ďalší prísediaci M M , ktorý sa zúčastňuje ďalšieho konania

pred okresným súdom a rozhoduje v štvorčlennom zložení senátu, hoci tohto sudcu neurčil

ako náhradného sudcu opatrením predseda okresného súdu na základe žiadosti predsedníčky

senátu. Keďže aj prísediaci má s poukazom na postavenie

člena senátu, ak by prísediaci M M bol naozaj náhradným prísediacim, nemohol

byť zákonným sudcom, z čoho vyplýva, že celý senát bol nezákonne zložený. Znamená to,

že aj v prípade, ak by sa z pôvodne určeného senátu pri prvom rozhodovaní po podaní

obžaloby nemohol niekto zo sudcov a prísediacich zúčastňovať ďalšieho konania, nemôže

sa stať namiesto neho počas už prebiehajúceho konania pred súdom niekto iný zákonným,

hoci aj náhradným sudcom alebo prísediacim určeným pôvodne na základe opatrenia

predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 247/2011 z 25. februára 2011. Ak by tu vznikla takáto

situácia (pôvodný náhradný prísediaci by sa nemohol ďalej konania zúčastňovať), nie je

možné ho v ľubovoľnom štádiu trestného konania jednoducho vymeniť. Keďže v danej veci

sa tak stalo, obstojí záver, že okresný súd rozhodoval v nezákonnom zložení senátu.

5.4 Sťažovateľ navyše upozorňuje, že prísediaca K H sa vzdala

funkcie prísediacej podaním z 23. mája 2011 a M M sa ako člen senátu prvýkrát

objavuje pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní 25. mája 2011, pričom vôbec nie je jasné

a určiteľné, na základe akého opatrenia predsedu okresného súdu sa M M stal

náhradným prísediacim. Opatrenie predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 247/2011

z 25. februára 2011 sa mohlo vzťahovať len na niekoho z pôvodných prísediacich

( K H , A M a V Z ), čo v tomto opatrení malo byť

jednoznačne určené.

5.5 Podľa sťažovateľa treba tiež zdôrazniť, že až v písomnom vyhotovení rozsudku

okresného súdu sp. zn. z 29. novembra 2013 sa objavuje trojčlenný senát, čo

celú situáciu ešte viac znejasňuje, pretože to nekorešponduje s dovtedajším rozhodovaním

okresného súdu.

5.6 Sťažovateľ ďalej dodáva, že predmetom sťažnosti nie je námietka proti tomu, že

prísediaci boli vybratí z viacerých osôb vymenovaných v rozvrhu práce, lebo v tomto smere

nemožno okresnému súdu skutočne nič vytknúť. Sťažovateľ však okresnému súdu vytýka,

že svojím postupom znemožnil transparentné určenie osôb, ktoré v úlohe prísediacich v jeho

prípade skutočne rozhodovali. Stalo sa tak až v takej miere, že rozhodnutie okresného súdu

nezodpovedá základným požiadavkám kladeným na spravodlivé súdne konanie

a spočívajúcim v transparentnosti výberu členov senátu, teda v určení, kto je kto.

Už na začiatku boli vybratí traja prísediaci bez toho, aby bolo možné nepochybne zistiť,

ktorí sú prísediaci a ktorý je náhradný prísediaci, čím sa znemožnilo určiť, kto tvoril

zákonný senát a podľa akých pravidiel bol vybratý. Zjednodušene vyjadrené nie je možné

urobiť záver, že vo veci rozhodoval senát v zákonnom zložení, pretože aj keď boli prísediaci

vybratí z menného zoznamu obsiahnutého v rozvrhu práce, nie je zrejmé, kto z nich

v jednotlivých štádiách trestného konania rozhodoval, a navyše v jednotlivých

rozhodnutiach je podľa ich záhlavia deklarované, že rozhodovali všetci štyria prísediaci.

Tieto pochybnosti nie je možné odstrániť stanoviskom súdu, pretože tieto rozhodnutia

existujú, stali sa právoplatnými a vykonateľnými, nemožno ich spätne meniť vyjadrením

súdu, teda spôsobom, ktorý je mimo rámec ustanovení . Navyše je

dôležité, že postavenie člena senátu má aj náhradný sudca, ktorým ak by aj bol M

M , nemohol ním byť, pretože pri prvých úkonoch okresného súdu v tejto veci členom

senátu nebol (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. ).

6. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. zo dňa 24.10.2018

porušil ústavné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1

, článku 8 ods. 2 a 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo

sťažovateľa na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 .

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa

24.10.2018 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.“

6.1 Napokon sťažovateľ uvádza, že požaduje náhradu trov konania v celkovej výške

363,79 €.

II.

7. Z opatrenia č. 2 predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 247/2011 z 25. februára 2011

vyplýva, že na základe žiadosti predsedníčky senátu určuje podľa

a vo veci obžalovaného Bystríka Šuhajdu a spol.

pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1 a 2 písm. b), ods. 4

písm. a) , ktorá je vedená okresným súdom pod sp. zn. ,

jedného náhradného prísediaceho na celé konanie v predmetnej veci.

8. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí okresného súdu č. k. -3129

z 23. marca 2011 vyplýva, že predmetom verejného zasadnutia bolo predbežné prejednanie

obžaloby proti obvinenému a spol. (vrátane sťažovateľa).

Na verejnom zasadnutí boli inter alia prítomní predsedníčka senátu JUDr. Mária Ondrejová

a prísediace . K H , A M a V Z . Verejné zasadnutie

bolo odročené bez meritórneho prejednania veci, a to pre neprítomnosť .

9. Zo zápisnice o neverejnom zasadnutí okresného súdu č. k. -3230

z 29. apríla 2011, ktorého predmetom bolo rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o prepustenie

z väzby, vyplýva, že prítomní boli inter alia predsedníčka senátu JUDr. Mária Ondrejová

a prísediace A M , V Z a K H . Žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby bola zamietnutá.

10. Zo zápisnice okresného súdu o hlavnom pojednávaní č. k. -3285

z 25. mája 2011 vyplýva, že boli prítomní inter alia predsedníčka senátu JUDr. Mária

Ondrejová a prísediaci M M , A M a V Z . Hlavné

pojednávanie bolo odročené pre neprítomnosť .

11. Z uznesenia okresného súdu sp. zn. z 30. januára 2013 vyplýva, že

ním bola predĺžená celková lehota väzby sťažovateľa o 9 mesiacov, teda do 20. decembra

2013. Zo záhlavia uznesenia je zistiteľné, že senát okresného súdu rozhodoval v zložení:

predsedníčka senátu JUDr. Mária Ondrejová a prísediaci A M , V Z

a M M .

12. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní okresného súdu č. k. -6692

z 29. novembra 2013 vyplýva, že prítomní boli inter alia predsedníčka senátu JUDr. Mária

Ondrejová a prísediaci M M , A M a V Z . Na tomto

hlavnom pojednávaní došlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku.

13. Zo záhlavia písomného vyhotovenia odsudzujúceho rozsudku okresného súdu

sp. zn. z 29. novembra 2013 vyplýva, že okresný súd rozhodoval v senáte

zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Ondrejovej a z prísediacich A M

a V Z .

14. Zo záhlavia uznesenia okresného súdu sp. zn. z 29. novembra 2013

vyplýva, že okresný súd rozhodoval v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Ondrejovej a z prísediacich A M , V Z a M M .

Predmetom rozhodovania bolo ustálenie, že do plynutia lehôt väzby podľa § 76 ods. 6

a sa sťažovateľovi nezapočítava doba od 12. júla 2013

do 6. augusta 2013, počas ktorej sa nemohol zúčastniť na úkonoch trestného konania.

15. Zo záhlavia uznesenia okresného súdu č. k. -6861 z 5. marca 2014

vyplýva, že senát rozhodoval v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Mária Ondrejová

a prísediaci A M , V Z a M M . Predmetom rozhodovania

bola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby.

16. Z uznesenia krajského súdu č. k. -7119 z 1. októbra 2014 vyplýva,

že ním bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 29. novembra 2013 ako nedôvodné.

Podľa konštatovania krajského súdu sťažovateľ v doplnení odvolania

prostredníctvom obhajcu (totožného s jeho právnym zástupcom v konaní vedenom

ústavným súdom, pozn.) namietal nezákonné zloženie senátu, resp. neidentifikovanie

náhradného sudcu v zápisniciach.

Podľa názoru krajského súdu námietky týkajúce sa zloženia senátu okresného súdu

nie sú dôvodné, senát konal v zložení: JUDr. Mária Ondrejová ako predsedníčka senátu

a A M a V Z ako prísediace, pričom všetky tieto osoby sa zúčastnili

na prejednaní a rozhodovaní veci od jej nápadu až do rozhodnutia. Pokiaľ sa trestného

stíhania zúčastnil náhradný sudca, tak v tomto smere bolo postupované v zmysle § 246

a krajský súd nezistil žiadne také pochybenia, ktoré by bolo možné

považovať za nesprávnosť či nezákonnosť. Za také v žiadnom prípade nemožno považovať

námietky sťažovateľa o nutnosti identifikovania prísediaceho v zápisnici ako náhradného

sudcu, pretože takáto požiadavka nemá právny základ.

17. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 24. októbra 2018 vyplýva,

že ním podľa bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa

proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 1. októbra 2014.

Podľa konštatovania najvyššieho súdu sťažovateľ v podanom dovolaní argumentoval

tým, že okresný súd konal v nezákonnom zložení senátu, keďže tento bol štvorčlenný, čo je

v rozpore so zákonom. Zároveň namietal výmenu prísediaceho, keďže zo zápisníc

z jednotlivých hlavných pojednávaní je zrejmé, že sa zloženie senátu počas súdneho

konania menilo, o čom svedčia neidentické mená prísediacich uvedené v týchto

zápisniciach.

Podľa názoru najvyššieho súdu okresný súd rozhodol v zákonnom zložení a v súlade

s rozvrhom práce. Vzhľadom na skutkovú a z toho vyplývajúcu časovú náročnosť

prejednávanej trestnej veci postupovala predsedníčka senátu v súlade s § 246 ods. 1 a 2

a hlavné pojednávania vykonávala aj za účasti náhradného člena senátu.

Uplatnený dôvod dovolania podľa (dovolanie

možno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení) by bol naplnený napríklad vtedy,

ak by namiesto senátu rozhodol samosudca alebo senát by rozhodol v neúplnom zložení,

prípadne ak by napríklad prísediacemu uplynulo funkčné obdobie, k čomu však v danom

prípade nedošlo.

III.

18. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

19. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

20. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

21. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , ).

22. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

23. Sťažovateľ namieta, že okresný súd nekonal a nerozhodol v zákonnom zložení

senátu. Z viacerých zápisníc a rozhodnutí je zrejmé, že konali a rozhodovali

popri predsedníčke senátu traja prísediaci, teda konal a rozhodol štvorčlenný senát, čo je

neprípustné. Hoci predseda okresného súdu na žiadosť predsedníčky senátu určil pre celé

konanie jedného náhradného prísediaceho, sťažovateľovi nie je známe, ktorý z prísediacich

mal byť náhradným prísediacim. Navyše v priebehu konania prestala byť členkou senátu

K H a členom senátu sa stal M M . Túto zmenu v zložení senátu

považuje sťažovateľ za nezákonnú. Ak K H , resp. M M mali

byť náhradnými prísediacimi, potom nie je jasné, na akom právnom základe sa stal M

M náhradným prísediacim, pretože absentuje príslušné opatrenie predsedu okresného

súdu (jeho existujúce opatrenie sa mohlo vzťahovať len na prvé určenie náhradného

prísediaceho).

24. Podľa ak možno dôvodne predpokladať, že

hlavné pojednávanie bude trvať dlhší čas alebo ak sa navrhuje výsluch agenta, ohrozeného

svedka, chráneného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a ak sa počíta

s využitím technických zariadení na prenos zvuku a obrazu, zariadi predseda súdu na návrh

predsedu senátu, aby sa na hlavnom pojednávaní zúčastnili jeden alebo dvaja náhradní

sudcovia alebo prísediaci.

Podľa náhradný sudca alebo prísediaci má

postavenie člena senátu. Hlasovania sa však zúčastní len v tom prípade, ak do konania

nastúpil namiesto sudcu alebo prísediaceho, ktorému v ďalšej účasti na hlavnom

pojednávaní zabránila nejaká prekážka. Sudca alebo prísediaci, za ktorého nastúpil

náhradný sudca alebo prísediaci, sa hlavného pojednávania už ďalej nezúčastňuje.

Podľa tretej vety ak došlo k zmene samosudcu alebo

sa zmenilo zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova; to neplatí,

ak so zmenou samosudcu alebo zmenou v zložení senátu obžalovaný súhlasí.

25. Zo skutkového hľadiska treba prisvedčiť sťažovateľovi, že z viacerých listinných

dôkazov, ktoré ústavnému súdu predložil, nie je na prvý pohľad zistiteľné, či niektorý

z troch prísediacich členov senátu okresného súdu bol v postavení náhradného prísediaceho

a ak áno, ktorý z nich to bol. Zo súdnych zápisníc, ale ani zo záhlavia niektorých rozhodnutí

senátu uvedené údaje nevyplývajú.

26. Napriek uvedenému konštatovaniu pri podrobnej analýze predložených listinných

dôkazov je možné ustáliť, že náhradnými prísediacimi boli K H

(do 23. mája 2011, keď sa funkcie prísediacej vzdala) a M M , ktorý bol prvýkrát

uvedený ako prísediaci v zápisnici o hlavnom pojednávaní okresného súdu z 25. mája 2011,

pričom K H po 23. máji 2011 už ako prísediaca nikde uvedená nie je.

Tomuto záveru jednoznačne nasvedčuje aj záhlavie písomného vyhotovenia rozsudku

okresného súdu sp. zn. z 29. novembra 2013, z ktorého vyplýva, že senát bol

zložený z predsedníčky senátu JUDr. Márie Ondrejovej a z prísediacich A M

a V Z . To isté sa konštatuje aj v odôvodnení uznesenia krajského súdu č. k.

-7119 z 1. októbra 2014.

Zároveň možno na základe uvedených zistení konštatovať aj to, že hoci K

H , resp. M M sú v niektorých zápisniciach, resp. uzneseniach uvedení ako

prísediaci, nijako to neznamená, že sa zúčastnili aj rozhodovania (hlasovania), ako to tvrdí

sťažovateľ.

27. Z vyplýva, že porady o hlasovaní so súhlasom

predsedu senátu sa môže zúčastniť aj náhradný prísediaci, ktorý však nehlasuje. Podľa § 61

ods. 3 obálku so zápisnicou o hlasovaní smie otvoriť len predseda

senátu na nadriadenom súde pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu

najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní, ako aj sudca poverený vyhotovením

rozsudku. Ak bol sťažovateľ toho názoru, že niektorého hlasovania sa v rozpore

so zákonom zúčastnil aj náhradný prísediaci, resp. že hlasovali namiesto dvoch prísediacich

traja prísediaci, mohol túto skutočnosť v odvolacom konaní namietať s tým, aby predseda

odvolacieho senátu využil právo otvoriť obálku so zápisnicou o hlasovaní a nahliadnutím

do nej zistiť opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť takejto námietky. Rovnakú požiadavku

mohol uplatniť aj v dovolacom konaní, avšak ani jednu z týchto možností nevyužil.

28. Z pohľadu ústavného súdu sa ďalej javí ako významné, že k zmene v osobe

náhradného prísediaceho došlo síce po podaní obžaloby, ale ešte pred prvým hlavným

pojednávaním okresného súdu, ktoré sa konalo 25. mája 2011. Od tohto momentu už

k žiadnej zmene v zložení senátu (ani podľa tvrdení sťažovateľa) nedošlo.

29. Z už citovaného tretej vety možno vyvodiť, že

zmena v zložení senátu má v zásade za následok potrebu vykonať hlavné pojednávanie

znova, teda zopakovať (nanovo vykonať) raz už vykonané dôkazy, a to s tým zrejmým

cieľom, aby všetci členovia senátu mohli byť pri vykonávaní dokazovania osobne prítomní.

Znamená to zároveň, že zmena v zložení senátu, ku ktorej dôjde v čase medzi podaním

obžaloby a prvým hlavným pojednávaním, nemá za následok potrebu znova vykonávať

dokazovanie, keďže sa v tomto štádiu konania dokazovanie pred súdom spravidla ešte

vôbec nezačalo.

30. Za daných konkrétnych okolností ústavný súd nepovažuje za potrebné riešiť

otázku, či určenie druhého náhradného prísediaceho M M bolo alebo nebolo

realizované zákonným spôsobom. Ako rozhodujúce sa totiž javí, že náhradný prísediaci

v priebehu konania nenastúpil na miesto prísediaceho, ktorému v ďalšej účasti na hlavnom

pojednávaní zabránila nejaká prekážka ( ). Inými slovami,

zákonnosť nominovania náhradného prísediaceho M M by mohla mať

ústavnoprávnu relevanciu z hľadiska základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48

ods. 1 iba vtedy, keby tento náhradný prísediaci nastúpil na miesto niektorého

prísediaceho a zúčastnil by sa hlasovania.

31. Na základe uvedených záverov možno konštatovať, že uznesenie najvyššieho

súdu sa javí v podstate ako vecne správne, nemožno ho považovať za arbitrárne, ale ani

za zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že sťažovateľ má na vec iný názor, sama osebe

bez ďalšieho nezakladá porušenie jeho označených práv.

32. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2019