Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 45/2019
PDF · 244.9 KB
No categories available
II. ÚS 45/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2019
predbežne prerokoval sťažnosť , t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody
a Ústav na výkon väzby , zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom,
advokátska kancelária, Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného porušenia čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 Tdo 13/2018 a jeho uznesením z 24. októbra 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára
2019 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 8
ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 Tdo 13/2018 a jeho uznesením z 24. októbra 2018. Sťažnosť bola
odovzdaná na poštovú prepravu 15. januára 2019.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný
súd“) sp. zn. 2 T 76/2013 z 29. novembra 2013 bol sťažovateľ odsúdený pre obzvlášť
závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1 a 2 písm. b), ods. 3 písm. a) a ods. 4
písm. a) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 a s poukazom na § 138 písm. a), d), f) a i)
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 20 rokov so zaradením do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
3. Uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 To 27/2014-
7119 z 1. októbra 2014 bolo odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu
zamietnuté.
4. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tdo 13/2018 z 24. októbra 2018 bolo
dovolanie sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu odmietnuté. Uznesenie najvyššieho
súdu bolo sťažovateľovi doručené 15. novembra 2018.
5. Podľa názoru sťažovateľa pri rozhodovaní o jeho dovolaní najvyšší súd porušil
označené články ústavy, listiny a dohovoru, a to z týchto dôvodov:
Okresný súd rozhodoval po podaní obžaloby na neverejnom zasadnutí konanom
25. februára 2011 o ponechaní sťažovateľa vo väzbe. Senát bol zložený okrem predsedníčky
senátu ešte z ďalších troch prísediacich, a to A M , V Z
a K H . Na verejnom zasadnutí okresného súdu o predbežnom prejednaní
obžaloby konanom 23. marca 2011 rozhodovali tie isté tri prísediace. Na neverejnom
zasadnutí okresného súdu konanom 29. apríla 2011 rozhodovali tiež rovnaké prísediace.
Naproti tomu na všetkých hlavných pojednávaniach rozhodovali v senáte okresného
súdu prísediaci M M , A M a V Z .
5.1 Podľa názoru sťažovateľa okresný súd konal v nezákonnom zložení senátu.
Už pri rozhodovaní o ponechaní sťažovateľa vo väzbe a najmä na verejnom zasadnutí
23. marca 2011 bolo zloženie senátu vymedzené prísediacimi K H ,
A M a V Z , pričom nie je možné zistiť, ktorými konkrétne,
pretože sú traja, čo znamená, že okresný súd rozhodoval v štvorčlennom zložení senátu,
čo zákon nedovoľuje. V zápisniciach z príslušných konaní pred súdom sa nenachádza údaj
o prítomnosti náhradného sudcu a tento nie je ani identifikovaný.
Od prvého hlavného pojednávania (25. mája 2011) už okresný súd konal v inom
zložení senátu, keďže prísediacimi boli M M , A M a V Z .
M M však vo veci nebol zákonným sudcom, pretože zákonní sudcovia boli určení
už skôr pri ponechaní sťažovateľa vo väzbe (25. februára 2011) a následne na verejnom
zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby (23. marca 2011). Navyše okresný súd opäť
rozhodoval v štvorčlennom zložení senátu, čo zákon nedovoľuje. Rovnako uznesenia
okresného súdu sp. zn. 2 T 76/2013 z 30. januára 2013, 29. novembra 2013, 5. marca 2014
a všetky ďalšie deklarujú rozhodovanie štvorčlenným senátom zloženým z predsedníčky
senátu a prísediacich A M , V Z a M M . Tieto osoby
sú navyše uvádzané v zmenenom poradí oproti poradiu uvedenému v zápisnici z hlavného
pojednávania z 25. mája 2011 a všetkých ďalších, kde sa ako prvý uvádza M M ,
čo celkom znejasňuje spôsob rozhodovania súdu.
5.2 Podľa názoru sťažovateľa súd nemôže vymeniť sudcov v senáte, keďže títo sa
stali zákonnými sudcami už pri prvom rozhodovaní po podaní obžaloby a pri predbežnom
prejednaní obžaloby v senáte. To sa vzťahuje aj na náhradného sudcu (náhradného
prísediaceho). Pri prvom rozhodovaní po podaní obžaloby nejde totiž o rozhodovanie
v prípravnom konaní, a preto aj prísediaci už majú nepochybne možnosť (pri predbežnom
prejednaní obžaloby aj povinnosť) vyjadriť sa v rámci senátu po oboznámení sa so spisom
a s obžalobou aj k samotnej podstate obžaloby. Nepochybne teda už môžu prezentovať
aj svoj predbežný názor na vec v senáte pred ostatnými členmi senátu. Predseda senátu
preto nemôže mať možnosť ovplyvniť budúce rozhodnutie tým, že niektorého člena senátu
v ďalšom konaní vymení.
5.3 Sťažovateľ ďalej namieta, že ak predsedníčka senátu postupovala v danej veci
podľa § 246 ods. 2 Trestného poriadku a určovala náhradného sudcu, tento sa nesmie
zúčastňovať hlasovania v senáte. Pritom z uznesení prijatých okresným súdom možno
dôvodne predpokladať, že sa rozhodovania a hlasovania zúčastňoval aj takýto náhradný
sudca. Nie je možné dospieť k opačnému názoru, keďže pozícia náhradného sudcu nie je
v zápisniciach identifikovaná. Nie je vôbec jasné, kto bol náhradným sudcom a ak ním bol
niekto z prísediacich, ako je možné, že na hlavnom pojednávaní konanom 25. mája 2011 sa
objavuje ďalší prísediaci M M , ktorý sa zúčastňuje ďalšieho konania
pred okresným súdom a rozhoduje v štvorčlennom zložení senátu, hoci tohto sudcu neurčil
ako náhradného sudcu opatrením predseda okresného súdu na základe žiadosti predsedníčky
senátu. Keďže aj prísediaci má s poukazom na § 246 ods. 2 Trestného poriadku postavenie
člena senátu, ak by prísediaci M M bol naozaj náhradným prísediacim, nemohol
byť zákonným sudcom, z čoho vyplýva, že celý senát bol nezákonne zložený. Znamená to,
že aj v prípade, ak by sa z pôvodne určeného senátu pri prvom rozhodovaní po podaní
obžaloby nemohol niekto zo sudcov a prísediacich zúčastňovať ďalšieho konania, nemôže
sa stať namiesto neho počas už prebiehajúceho konania pred súdom niekto iný zákonným,
hoci aj náhradným sudcom alebo prísediacim určeným pôvodne na základe opatrenia
predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 247/2011 z 25. februára 2011. Ak by tu vznikla takáto
situácia (pôvodný náhradný prísediaci by sa nemohol ďalej konania zúčastňovať), nie je
možné ho v ľubovoľnom štádiu trestného konania jednoducho vymeniť. Keďže v danej veci
sa tak stalo, obstojí záver, že okresný súd rozhodoval v nezákonnom zložení senátu.
5.4 Sťažovateľ navyše upozorňuje, že prísediaca K H sa vzdala
funkcie prísediacej podaním z 23. mája 2011 a M M sa ako člen senátu prvýkrát
objavuje pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní 25. mája 2011, pričom vôbec nie je jasné
a určiteľné, na základe akého opatrenia predsedu okresného súdu sa M M stal
náhradným prísediacim. Opatrenie predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 247/2011
z 25. februára 2011 sa mohlo vzťahovať len na niekoho z pôvodných prísediacich
( K H , A M a V Z ), čo v tomto opatrení malo byť
jednoznačne určené.
5.5 Podľa sťažovateľa treba tiež zdôrazniť, že až v písomnom vyhotovení rozsudku
okresného súdu sp. zn. 2 T 76/2013 z 29. novembra 2013 sa objavuje trojčlenný senát, čo
celú situáciu ešte viac znejasňuje, pretože to nekorešponduje s dovtedajším rozhodovaním
okresného súdu.
5.6 Sťažovateľ ďalej dodáva, že predmetom sťažnosti nie je námietka proti tomu, že
prísediaci boli vybratí z viacerých osôb vymenovaných v rozvrhu práce, lebo v tomto smere
nemožno okresnému súdu skutočne nič vytknúť. Sťažovateľ však okresnému súdu vytýka,
že svojím postupom znemožnil transparentné určenie osôb, ktoré v úlohe prísediacich v jeho
prípade skutočne rozhodovali. Stalo sa tak až v takej miere, že rozhodnutie okresného súdu
nezodpovedá základným požiadavkám kladeným na spravodlivé súdne konanie
a spočívajúcim v transparentnosti výberu členov senátu, teda v určení, kto je kto.
Už na začiatku boli vybratí traja prísediaci bez toho, aby bolo možné nepochybne zistiť,
ktorí sú prísediaci a ktorý je náhradný prísediaci, čím sa znemožnilo určiť, kto tvoril
zákonný senát a podľa akých pravidiel bol vybratý. Zjednodušene vyjadrené nie je možné
urobiť záver, že vo veci rozhodoval senát v zákonnom zložení, pretože aj keď boli prísediaci
vybratí z menného zoznamu obsiahnutého v rozvrhu práce, nie je zrejmé, kto z nich
v jednotlivých štádiách trestného konania rozhodoval, a navyše v jednotlivých
rozhodnutiach je podľa ich záhlavia deklarované, že rozhodovali všetci štyria prísediaci.
Tieto pochybnosti nie je možné odstrániť stanoviskom súdu, pretože tieto rozhodnutia
existujú, stali sa právoplatnými a vykonateľnými, nemožno ich spätne meniť vyjadrením
súdu, teda spôsobom, ktorý je mimo rámec ustanovení Trestného poriadku. Navyše je
dôležité, že postavenie člena senátu má aj náhradný sudca, ktorým ak by aj bol M
M , nemohol ním byť, pretože pri prvých úkonoch okresného súdu v tejto veci členom
senátu nebol (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tdo 23/2013).
6. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 6 Tdo 13/2018 zo dňa 24.10.2018
porušil ústavné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, článku 8 ods. 2 a 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo
sťažovateľa na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6 Tdo 13/2018 zo dňa
24.10.2018 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.“
6.1 Napokon sťažovateľ uvádza, že požaduje náhradu trov konania v celkovej výške
363,79 €.
II.
7. Z opatrenia č. 2 predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 247/2011 z 25. februára 2011
vyplýva, že na základe žiadosti predsedníčky senátu určuje podľa
§ 246 ods. 1 a 2 Trestného poriadku vo veci obžalovaného Bystríka Šuhajdu a spol.
pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1 a 2 písm. b), ods. 4
písm. a) Trestného zákona, ktorá je vedená okresným súdom pod sp. zn. 2 T 16/2011,
jedného náhradného prísediaceho na celé konanie v predmetnej veci.
8. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí okresného súdu č. k. 2 T 16/2011-3129
z 23. marca 2011 vyplýva, že predmetom verejného zasadnutia bolo predbežné prejednanie
obžaloby proti obvinenému a spol. (vrátane sťažovateľa).
Na verejnom zasadnutí boli inter alia prítomní predsedníčka senátu JUDr. Mária Ondrejová
a prísediace . K H , A M a V Z . Verejné zasadnutie
bolo odročené bez meritórneho prejednania veci, a to pre neprítomnosť .
9. Zo zápisnice o neverejnom zasadnutí okresného súdu č. k. 2 T 16/2011-3230
z 29. apríla 2011, ktorého predmetom bolo rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o prepustenie
z väzby, vyplýva, že prítomní boli inter alia predsedníčka senátu JUDr. Mária Ondrejová
a prísediace A M , V Z a K H . Žiadosť sťažovateľa
o prepustenie z väzby bola zamietnutá.
10. Zo zápisnice okresného súdu o hlavnom pojednávaní č. k. 2 T 16/2011-3285
z 25. mája 2011 vyplýva, že boli prítomní inter alia predsedníčka senátu JUDr. Mária
Ondrejová a prísediaci M M , A M a V Z . Hlavné
pojednávanie bolo odročené pre neprítomnosť .
11. Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 2 T 16/2011 z 30. januára 2013 vyplýva, že
ním bola predĺžená celková lehota väzby sťažovateľa o 9 mesiacov, teda do 20. decembra
2013. Zo záhlavia uznesenia je zistiteľné, že senát okresného súdu rozhodoval v zložení:
predsedníčka senátu JUDr. Mária Ondrejová a prísediaci A M , V Z
a M M .
12. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní okresného súdu č. k. 2 T 76/2013-6692
z 29. novembra 2013 vyplýva, že prítomní boli inter alia predsedníčka senátu JUDr. Mária
Ondrejová a prísediaci M M , A M a V Z . Na tomto
hlavnom pojednávaní došlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku.
13. Zo záhlavia písomného vyhotovenia odsudzujúceho rozsudku okresného súdu
sp. zn. 2 T 76/2013 z 29. novembra 2013 vyplýva, že okresný súd rozhodoval v senáte
zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Ondrejovej a z prísediacich A M
a V Z .
14. Zo záhlavia uznesenia okresného súdu sp. zn. 2 T 76/2013 z 29. novembra 2013
vyplýva, že okresný súd rozhodoval v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Ondrejovej a z prísediacich A M , V Z a M M .
Predmetom rozhodovania bolo ustálenie, že do plynutia lehôt väzby podľa § 76 ods. 6
a § 76a Trestného poriadku sa sťažovateľovi nezapočítava doba od 12. júla 2013
do 6. augusta 2013, počas ktorej sa nemohol zúčastniť na úkonoch trestného konania.
15. Zo záhlavia uznesenia okresného súdu č. k. 2 T 76/2013-6861 z 5. marca 2014
vyplýva, že senát rozhodoval v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Mária Ondrejová
a prísediaci A M , V Z a M M . Predmetom rozhodovania
bola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby.
16. Z uznesenia krajského súdu č. k. 1 To 27/2014-7119 z 1. októbra 2014 vyplýva,
že ním bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn.
2 T 76/2013 z 29. novembra 2013 ako nedôvodné.
Podľa konštatovania krajského súdu sťažovateľ v doplnení odvolania
prostredníctvom obhajcu (totožného s jeho právnym zástupcom v konaní vedenom
ústavným súdom, pozn.) namietal nezákonné zloženie senátu, resp. neidentifikovanie
náhradného sudcu v zápisniciach.
Podľa názoru krajského súdu námietky týkajúce sa zloženia senátu okresného súdu
nie sú dôvodné, senát konal v zložení: JUDr. Mária Ondrejová ako predsedníčka senátu
a A M a V Z ako prísediace, pričom všetky tieto osoby sa zúčastnili
na prejednaní a rozhodovaní veci od jej nápadu až do rozhodnutia. Pokiaľ sa trestného
stíhania zúčastnil náhradný sudca, tak v tomto smere bolo postupované v zmysle § 246
Trestného poriadku a krajský súd nezistil žiadne také pochybenia, ktoré by bolo možné
považovať za nesprávnosť či nezákonnosť. Za také v žiadnom prípade nemožno považovať
námietky sťažovateľa o nutnosti identifikovania prísediaceho v zápisnici ako náhradného
sudcu, pretože takáto požiadavka nemá právny základ.
17. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tdo 13/2018 z 24. októbra 2018 vyplýva,
že ním podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa
proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 1 To 27/2014 z 1. októbra 2014.
Podľa konštatovania najvyššieho súdu sťažovateľ v podanom dovolaní argumentoval
tým, že okresný súd konal v nezákonnom zložení senátu, keďže tento bol štvorčlenný, čo je
v rozpore so zákonom. Zároveň namietal výmenu prísediaceho, keďže zo zápisníc
z jednotlivých hlavných pojednávaní je zrejmé, že sa zloženie senátu počas súdneho
konania menilo, o čom svedčia neidentické mená prísediacich uvedené v týchto
zápisniciach.
Podľa názoru najvyššieho súdu okresný súd rozhodol v zákonnom zložení a v súlade
s rozvrhom práce. Vzhľadom na skutkovú a z toho vyplývajúcu časovú náročnosť
prejednávanej trestnej veci postupovala predsedníčka senátu v súlade s § 246 ods. 1 a 2
Trestného poriadku a hlavné pojednávania vykonávala aj za účasti náhradného člena senátu.
Uplatnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (dovolanie
možno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení) by bol naplnený napríklad vtedy,
ak by namiesto senátu rozhodol samosudca alebo senát by rozhodol v neúplnom zložení,
prípadne ak by napríklad prísediacemu uplynulo funkčné obdobie, k čomu však v danom
prípade nedošlo.
III.
18. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
19. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
20. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
21. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho
rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne
z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,
pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho
prijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
22. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).
23. Sťažovateľ namieta, že okresný súd nekonal a nerozhodol v zákonnom zložení
senátu. Z viacerých zápisníc a rozhodnutí je zrejmé, že konali a rozhodovali
popri predsedníčke senátu traja prísediaci, teda konal a rozhodol štvorčlenný senát, čo je
neprípustné. Hoci predseda okresného súdu na žiadosť predsedníčky senátu určil pre celé
konanie jedného náhradného prísediaceho, sťažovateľovi nie je známe, ktorý z prísediacich
mal byť náhradným prísediacim. Navyše v priebehu konania prestala byť členkou senátu
K H a členom senátu sa stal M M . Túto zmenu v zložení senátu
považuje sťažovateľ za nezákonnú. Ak K H , resp. M M mali
byť náhradnými prísediacimi, potom nie je jasné, na akom právnom základe sa stal M
M náhradným prísediacim, pretože absentuje príslušné opatrenie predsedu okresného
súdu (jeho existujúce opatrenie sa mohlo vzťahovať len na prvé určenie náhradného
prísediaceho).
24. Podľa § 246 ods. 1 Trestného poriadku ak možno dôvodne predpokladať, že
hlavné pojednávanie bude trvať dlhší čas alebo ak sa navrhuje výsluch agenta, ohrozeného
svedka, chráneného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a ak sa počíta
s využitím technických zariadení na prenos zvuku a obrazu, zariadi predseda súdu na návrh
predsedu senátu, aby sa na hlavnom pojednávaní zúčastnili jeden alebo dvaja náhradní
sudcovia alebo prísediaci.
Podľa § 246 ods. 2 Trestného poriadku náhradný sudca alebo prísediaci má
postavenie člena senátu. Hlasovania sa však zúčastní len v tom prípade, ak do konania
nastúpil namiesto sudcu alebo prísediaceho, ktorému v ďalšej účasti na hlavnom
pojednávaní zabránila nejaká prekážka. Sudca alebo prísediaci, za ktorého nastúpil
náhradný sudca alebo prísediaci, sa hlavného pojednávania už ďalej nezúčastňuje.
Podľa § 277 ods. 5 tretej vety Trestného poriadku ak došlo k zmene samosudcu alebo
sa zmenilo zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova; to neplatí,
ak so zmenou samosudcu alebo zmenou v zložení senátu obžalovaný súhlasí.
25. Zo skutkového hľadiska treba prisvedčiť sťažovateľovi, že z viacerých listinných
dôkazov, ktoré ústavnému súdu predložil, nie je na prvý pohľad zistiteľné, či niektorý
z troch prísediacich členov senátu okresného súdu bol v postavení náhradného prísediaceho
a ak áno, ktorý z nich to bol. Zo súdnych zápisníc, ale ani zo záhlavia niektorých rozhodnutí
senátu uvedené údaje nevyplývajú.
26. Napriek uvedenému konštatovaniu pri podrobnej analýze predložených listinných
dôkazov je možné ustáliť, že náhradnými prísediacimi boli K H
(do 23. mája 2011, keď sa funkcie prísediacej vzdala) a M M , ktorý bol prvýkrát
uvedený ako prísediaci v zápisnici o hlavnom pojednávaní okresného súdu z 25. mája 2011,
pričom K H po 23. máji 2011 už ako prísediaca nikde uvedená nie je.
Tomuto záveru jednoznačne nasvedčuje aj záhlavie písomného vyhotovenia rozsudku
okresného súdu sp. zn. 1 T 76/2013 z 29. novembra 2013, z ktorého vyplýva, že senát bol
zložený z predsedníčky senátu JUDr. Márie Ondrejovej a z prísediacich A M
a V Z . To isté sa konštatuje aj v odôvodnení uznesenia krajského súdu č. k.
1 To 27/2014-7119 z 1. októbra 2014.
Zároveň možno na základe uvedených zistení konštatovať aj to, že hoci K
H , resp. M M sú v niektorých zápisniciach, resp. uzneseniach uvedení ako
prísediaci, nijako to neznamená, že sa zúčastnili aj rozhodovania (hlasovania), ako to tvrdí
sťažovateľ.
27. Z § 170 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že porady o hlasovaní so súhlasom
predsedu senátu sa môže zúčastniť aj náhradný prísediaci, ktorý však nehlasuje. Podľa § 61
ods. 3 Trestného poriadku obálku so zápisnicou o hlasovaní smie otvoriť len predseda
senátu na nadriadenom súde pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu
najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní, ako aj sudca poverený vyhotovením
rozsudku. Ak bol sťažovateľ toho názoru, že niektorého hlasovania sa v rozpore
so zákonom zúčastnil aj náhradný prísediaci, resp. že hlasovali namiesto dvoch prísediacich
traja prísediaci, mohol túto skutočnosť v odvolacom konaní namietať s tým, aby predseda
odvolacieho senátu využil právo otvoriť obálku so zápisnicou o hlasovaní a nahliadnutím
do nej zistiť opodstatnenosť, resp. neopodstatnenosť takejto námietky. Rovnakú požiadavku
mohol uplatniť aj v dovolacom konaní, avšak ani jednu z týchto možností nevyužil.
28. Z pohľadu ústavného súdu sa ďalej javí ako významné, že k zmene v osobe
náhradného prísediaceho došlo síce po podaní obžaloby, ale ešte pred prvým hlavným
pojednávaním okresného súdu, ktoré sa konalo 25. mája 2011. Od tohto momentu už
k žiadnej zmene v zložení senátu (ani podľa tvrdení sťažovateľa) nedošlo.
29. Z už citovaného § 277 ods. 5 tretej vety Trestného poriadku možno vyvodiť, že
zmena v zložení senátu má v zásade za následok potrebu vykonať hlavné pojednávanie
znova, teda zopakovať (nanovo vykonať) raz už vykonané dôkazy, a to s tým zrejmým
cieľom, aby všetci členovia senátu mohli byť pri vykonávaní dokazovania osobne prítomní.
Znamená to zároveň, že zmena v zložení senátu, ku ktorej dôjde v čase medzi podaním
obžaloby a prvým hlavným pojednávaním, nemá za následok potrebu znova vykonávať
dokazovanie, keďže sa v tomto štádiu konania dokazovanie pred súdom spravidla ešte
vôbec nezačalo.
30. Za daných konkrétnych okolností ústavný súd nepovažuje za potrebné riešiť
otázku, či určenie druhého náhradného prísediaceho M M bolo alebo nebolo
realizované zákonným spôsobom. Ako rozhodujúce sa totiž javí, že náhradný prísediaci
v priebehu konania nenastúpil na miesto prísediaceho, ktorému v ďalšej účasti na hlavnom
pojednávaní zabránila nejaká prekážka (§ 246 ods. 2 Trestného poriadku). Inými slovami,
zákonnosť nominovania náhradného prísediaceho M M by mohla mať
ústavnoprávnu relevanciu z hľadiska základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48
ods. 1 ústavy iba vtedy, keby tento náhradný prísediaci nastúpil na miesto niektorého
prísediaceho a zúčastnil by sa hlasovania.
31. Na základe uvedených záverov možno konštatovať, že uznesenie najvyššieho
súdu sa javí v podstate ako vecne správne, nemožno ho považovať za arbitrárne, ale ani
za zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že sťažovateľ má na vec iný názor, sama osebe
bez ďalšieho nezakladá porušenie jeho označených práv.
32. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. februára 2019