Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 76/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Marcel Biznár, vo veci namietaného

porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. a jej upovedomením č. k. -40

z 5. decembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára

2019 doručená ústavná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave

(ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jej

upovedomením č. k. -40 z 5. decembra 2018 (ďalej len „napadnuté

upovedomenie krajskej prokuratúry“). Ústavná sťažnosť bola odovzdaná na poštovú

prepravu 11. januára 2019.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 5. marca 2018

na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) trestné

oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného

činiteľa okrem iného aj proti , prokurátorke Okresnej

prokuratúry Bratislava V (ďalej len „prokurátorka okresnej prokuratúry“). Generálna

prokuratúra podanie v časti smerujúcej proti prokurátorke okresnej prokuratúry

podľa obsahu posúdila ako žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora

a 13. augusta 2018 postúpila vecne príslušnej krajskej prokuratúre.

Krajská prokuratúra napadnutým upovedomením z 5. decembra 2018 podanie

sťažovateľa smerujúce proti prokurátorke okresnej prokuratúry ako nedôvodnú žiadosť

podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o prokuratúre“) odložila.

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ tvrdí, že krajská prokuratúra sa „preskúmateľným

spôsobom vôbec nezaoberala“ skutočnosťami uvedenými v jeho trestnom oznámení

z 5. marca 2018, v ktorom poukazoval na nesprávny a nezákonný postup orgánov činných

v trestnom konaní. Podľa sťažovateľa krajská prokuratúra „trestné oznámenie sťažovateľa

zo dňa 05.03.2018 vybavila v konaní sp. zn. tak, že sťažovateľovo trestné

oznámenie z 05.03.2018 v rozpore s jeho obsahom arbitrárne a bez preskúmateľného

odôvodnenia vyhodnotila po 9 mesiacoch ako žiadosť o preskúmanie zákonnosti

prokurátora v trestnom konaní, pričom podanie sťažovateľa podľa príkazu Generálneho

prokurátora SR č. 6/2017 z 01.06.2017 ako nedôvodné a v rozpore s

č. odložila na základe zmätočného a nepreskúmateľného odôvodnenia,

pričom podľa názoru sťažovateľa dala sťažovateľovi za pravdu v podstatnej časti ním

uvádzaného právneho názoru, v dôsledku čoho (okrem iného) napadnuté nezákonné

Upovedomenie Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. -40 z 05.12.2018

obsahuje rozpor výroku s odôvodnením a tým pádom je zmätočné.

Krajská prokuratúra Bratislava pri vybavovaní trestného oznámenia

zo dňa 05.03.2018 v konaní sp. zn. vôbec neaplikovala

č. , ale arbitrárne aplikovala na vec iba príkaz Generálneho prokurátora SR

č. 6/2017, čím jednak znegovala č. a teda pri vybavovaní

trestného oznámenia postupovala podľa podzákonnej právnej normy, ktorá nie je súčasťou

právneho poriadku Slovenskej republiky a súčasne ignorovala ustanovenie § 31 ods. 5

“.

Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zároveň uvádza, že „podal trestné oznámenie

a v súlade s princípom legitímneho očakávania očakával zo strany orgánu činného

v trestnom konaní, aby v konaní sp. zn. bolo vydané Uznesenie podľa

, proti ktorému by mal možnosť podať sťažnosť podľa a nasl.

- čo sa vôbec nestalo a preto je toho názoru, že Krajská

prokuratúra Bratislava porušila jeho právo na inú ochranu podľa SR

č. . Podľa názoru sťažovateľa zo strany Krajskej prokuratúry Bratislava

zastúpenej... pravdepodobne mohlo dôjsť ku spáchaniu trestného činu zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa , pretože na podklade

trestného oznámenia zo dňa 05.03.2018 vôbec nedošlo zo strany Krajskej

prokuratúry Bratislava v konaní sp. zn. k vydaniu Uznesenia podľa

, čím nedošlo k odstráneniu právnej neistoty u sťažovateľa, ktorej

vyriešenie legitímne a v súlade so zákonom a SR predpokladal a súčasne bola

sťažovateľovi následne aj odňatá možnosť podať riadny opravný prostriedok - sťažnosť

proti Uzneseniu, ktoré malo byť vydané podľa “.

4. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sa sťažovateľ domáha,

aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„(i) Krajská prokuratúra Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 1 KPt

543/15/1100 ako aj Upovedomením sp. zn. -40 zo dňa 05.12.2018

porušila základné právo sťažovateľa na inú ochranu podľa Slovenskej

republiky č. v platnom znení tým, že nerozhodovala v intenciách zák. č.

, ale výlučne podľa príkazu Generálneho prokurátora SR č. 6/2017 z

01.06.2017, ktorý nemá právnu silu zákona a tiež nie je súčasťou právneho poriadku

Slovenskej republiky, pričom príkaz Generálneho prokurátora SR č. 6/2017 z 01.06.2017

nemôže byť nadradený nad

(ii) Upovedomenie Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. -40

zo dňa 05.12.2018 sa v celosti zrušuje a vec sa vracia Krajskej prokuratúre v Bratislave

na nové prejednanie a nové rozhodnutie.

(iii) Krajská prokuratúra Bratislava je povinná uhradiť ako

sťažovateľovi trovy konania v sume 346,26 € na účet spoločnosti Advokátska kancelária...

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

7. Ústavný súd predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť a pri posudzovaní existencie

dôvodov odmietnutia podľa prihliadal aj na právnu

úpravu účinnú v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu, ako aj na ustálenú

judikatúru ústavného súdu súvisiacu s touto právnou úpravou.

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

III.

11. Podstatou veci je tvrdenie sťažovateľa, že krajská prokuratúra svojím postupom

a napadnutým upovedomením porušila jeho základné právo na inú právnu ochranu

podľa tým, že nerozhodla o jeho trestnom oznámení v zmysle zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“).

12. Ešte pred tým, ako sa ústavný súd začne zaoberať materiálnou stránkou veci,

preskúmava aj procesné náležitosti ústavnej sťažnosti. Z toho vyplýva, že iba v prípade,

ak ústavná sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a predpoklady,

môže sa ňou ústavný súd zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným zo základných

pojmových znakov sťažnosti podľa ako prostriedku ochrany

(alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd

je jej subsidiarita.

13. Podľa je ústavná sťažnosť neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

14. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (). To znamená,

že ústavnú sťažnosť možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte

pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva

poskytuje. V opačnom prípade je ústavná sťažnosť neprípustná.

15. Podľa , ako aj podľa zákona

o prokuratúre sa podanie vždy posudzuje podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené.

Teda podľa obsahu podania sa určuje príslušnosť orgánu na jeho vybavenie.

V posudzovanom prípade bolo podanie v časti smerujúcej proti prokurátorke okresnej

prokuratúry podľa obsahu posúdené ako žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu

prokurátora v súlade s § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre.

16. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných

orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je

oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú

podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

17. Podľa § 36a ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podanie žaloby

na všeobecný súd, návrhu na začatie konania alebo opravného prostriedku, či je dôvod

na vstup do už začatého konania pred príslušným súdom alebo na vykonanie iných opatrení,

na ktoré je podľa zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor. Prokurátor

pri vybavovaní podnetu prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli

najavo.

18. Podľa § 36a ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet nie je

dôvodný, podnet odloží, o čom písomne vyrozumie podávateľa podnetu.

19. Podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.

20. Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré

zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov

prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci

individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom

(napr. ).

21. Ústavný súd v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny názor,

že vynechanie tejto inštitúcie v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno

nahrádzať podaním ústavnej sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa

obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen zistiť

skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré

by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok postupu

príslušného orgánu činného v prípravnom konaní.

22. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáha ochrany

svojho označeného práva, ktoré malo byť porušené postupom a napadnutým upovedomením

krajskej prokuratúry, a to bez toho, aby využil možnosť nápravy danú mu zákonom

o prokuratúre a podal opakovaný podnet podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre, o ktorom

by rozhodoval nadriadený prokurátor, teda prokurátor generálnej prokuratúry.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd podanou ústavnou sťažnosťou

meritórne nezaoberal, ale podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ju odmietol ako neprípustnú.

24. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,

podľa ktorej právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného

trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nie je

súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (napr. ,

, , , , ).

Oznamovateľ ani oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený trestným činom, nemá

zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo určité konanie

kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Posúdenie, či je

dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie v trestnom

konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní.

25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa obsiahnutých

v petite ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2019