Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 164/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, Tulčík 310,

zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. z 25. marca 2019 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK p r i j í m a na ďalšie

konanie.

2. O d k l a d á vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp. zn.

z 25. marca 2019 do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky o ústavnej sťažnosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

1. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, Tulčík 310,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 25. marca 2019 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že žalobou podanou

na okresnom súde 10. mája 2012 sa Slovenská republika – LESY Slovenskej republiky,

štátny podnik, a LESY Slovenskej republiky, štátny podnik (ďalej aj „žalobca v 2. rade“,

spolu ďalej aj „žalobcovia“), domáhajú v konaní vedenom pod sp. zn. voči

občianskemu združeniu Človek a strom, o. z. (ďalej len „žalovaný“), určenia neplatnosti

zámennej zmluvy č. uzatvorenej 29. júla 2008 medzi žalobcom v 2. rade

a žalovaným (ďalej len „zámenná zmluva“). Predmetom zámennej zmluvy boli pozemky

vo vlastníctve Slovenskej republiky v katastrálnom území Petržalka v obci Bratislava-

Petržalka v okrese Bratislava V, ktoré boli zamenené za pozemky v katastrálnom území

Šiatorská Bukovinka v obci Šiatorská Bukovinka v okrese Lučenec vo vlastníctve

žalovaného. Dôvodom údajnej neplatnosti zámennej zmluvy je rozpor so zákonom, keďže

rozdiel medzi hodnotou a výmerou zamenených lesných pozemkov je viac ako 10 %.

3. Podaním doručeným okresnému súdu 28. júna 2013 sťažovateľ oznámil, že

v súlade s a vstupuje do predmetného súdneho

konania ako vedľajší účastník. Okresný súd uznesením sp. zn. z 2. júla 2013

pripustil vstup sťažovateľa do konania ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľov

„Vzhľadom na skutočnosť, že tak ako navrhovateľ ako i odporca nemali výhrady voči

vstupu Lesoochranárskeho zoskupenia VLK do konania ako vedľajšieho účastníka... ako

i vzhľadom na skutočnosť, že predmetom činnosti predmetného zoskupenia je i ochrana

práv podľa osobitných predpisov.“.

4. Následne okresný súd rozsudkom sp. zn. z 13. novembra 2015

žalobu zamietol. Proti predmetnému rozsudku podali žalobcovia, sťažovateľ a prokurátor

Okresnej prokuratúry Bratislava II odvolanie. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) uznesením sp. zn. zo 7. augusta 2018 zrušil rozsudok súdu prvej

inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení zároveň vyslovil právny

názor, podľa ktorého forma účastníctva sťažovateľa (vedľajší účastník) v konaní zanikla

stratou účinnosti a subjekt, ktorý vstúpil do konania ako

vedľajší účastník, nenadobúda automaticky ex lege postavenie intervenienta

podľa (ďalej aj „“). Vyslovil preto názor, že od účinnosti

sťažovateľ nie je účastníkom súdneho konania.

5. Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 11. marca 2019 vstúpil v súlade

s do konania na strane žalobcov. Okresný súd napadnutým uznesením

nepripustil vstup sťažovateľa ako intervenienta do predmetného konania z dôvodu, že

„nepovažoval právny záujem Lesoochranárskeho zoskupenia VLK na výsledku sporu za

preukázaný a dostatočný“.

6. Podľa sťažovateľa napadnutým uznesením došlo k porušeniu jeho základného

práva na prístup k súdu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom v odôvodnení ústavnej sťažnosti bližšie argumentoval:

„... Ak v uznesení zo dňa 2. 7. 2013, ktorým súd pripustil vstup sťažovateľa ako

vedľajšieho účastníka do konania... súd považoval podmienky vedľajšieho účastníctva

sťažovateľa za splnené... v uznesení napadnutom touto ústavnou sťažnosťou už skonštatoval,

že sťažovateľ dostatočným spôsobom neosvedčil svoj právny záujem na výsledku konania.

Poukázal na to, že v predmetnom spore je spornou otázka platnosti, či neplatnosti právneho

úkonu, a z toho vyplývajúce práva a povinnosti strán sporu. Predmetom konania podľa

názoru súdu nielenže nie je otázka ochrany životného prostredia, ale táto otázka nemá na

daný spor ani žiaden vplyv. Súd uzavrel, že sťažovateľ neosvedčil existenciu akéhokoľvek

hmotnoprávneho vzťahu medzi ním a žalobcom, a pokiaľ sťažovateľ má z hľadiska svojej

činnosti záujem poznať stav chránených území, ohľadne ktorých sa vedie súdne konanie,

podľa názoru súdu by sa takýto záujem mal týkať konaní, na základe ktorých dochádza

k neželaným zásahom do životného prostredia. Súd teda nepovažoval právny záujem

sťažovateľa za preukázaný a dostatočný.

... rozhodnutie okresného súdu zo dňa 25. 3. 2019 je rozhodnutím prekvapujúcim.

Toto rozhodnutie rozhodlo o tej istej otázke spôsobom, ktorý je protichodný, teda úplne

opačný, ako tú istú otázku posúdil ten istý súd, v tom istom konaní, za nezmenených

skutkových okolností, v rozhodnutí zo dňa 2. 7. 2013.

... Na uvedenom konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, že medzi vydaním

rozhodnutia zo dňa 2. 7. 2013 a rozhodnutia zo dňa 25. 3. 2019 došlo k zmene právnej

úpravy, teda stratil účinnosť a nadobudol účinnosť Civilný

sporový poriadok. Vyplýva to aj zo skutočnosti, že samotný okresný súd za právny základ

svojej argumentácie vzal nález ústavného súdu sp. zn. zo dňa 20. 1. 2011,

ktorý otázku právneho záujmu na výsledku konania posudzoval z hľadísk uvedených

v , v tom čase účinnom.

... Ako vyplýva z... nálezu ústavného súdu, na ktorý sa okresný súd vo svojom

rozhodnutí... odvoláva, ústavne neakceptovateľným je taký postup súdu, ktorý právny

záujem na výsledku konania vykladá reštriktívne, dávajúc znamienko rovnosti medzi

právnym záujmom na výsledku sporu a priamou dotknutosťou vedľajšieho účastníka

na výroku súdneho rozhodnutia.

... uvedená definícia pojmu právny záujem na výsledku konania, tak, ako je

obsiahnutá v citovanom náleze ústavného súdu, musela byť súdu známa už v čase vydania

rozhodnutia zo dňa 2. 7. 2013.

... Sťažovateľ zároveň považuje uznesenie okresného súdu zo dňa 25. 3. 2019 za

porušenie namietaného práva na spravodlivé súdne konanie a práva domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na súde, aj z hľadiska porušenia princípu právnej

istoty pre nerešpektovanie povinnosti zachovávať svojou rozhodovacou činnosťou princíp

právnej istoty, tak ako to súdu ukladá a ... Ak sa okresný súd

vo svojom rozhodnutí zo dňa 25. 3. 2018 odchýlil od výkladu ustanovenia o právnom záujme

na výsledku konania, ktorý ako súladný s poskytol v citovanom náleze ústavný súd,

nepostupoval tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty sťažovateľa.

... pokiaľ okresný súd vyhodnotil, že právny záujem sťažovateľa na výsledku sporu

nie je preukázaný, ani dostatočný, pominul bez akéhokoľvek povšimnutia skutočnosť,

na ktorú poukázal sťažovateľ vo svojom oznámení o vstupe do konania, že základným

argumentom, v tomto oznámení uvedeným (rovnako ako v podaní zo dňa 2. 4. 2013), je

mimoriadna hodnota predmetných lesných pozemkov z hľadiska záujmov ochrany prírody

a krajiny. Táto mimoriadna hodnota je tvorená okrem iného tým, že na predmetných lesných

pozemkoch sa nachádzajú lužné dobovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek a lužné

vŕbovo-topoľové a jelšové lesy. V oboch prípadoch ide o biotopy európskeho významu.

Sťažovateľ poukázal na to, že štátu vyplýva priamo z povinnosť, šetrne využívať

prírodné zdroje a zabezpečovať účinnú starostlivosť o životné prostredie. Táto úloha štátu,

teda zachovávať hodnotu lesných pozemkov vo vlastníctve štátu v nezmenšenom rozsahu,

vyplýva z ust. , a Nemožno preto

spochybniť skutočnosť, že reguláciou nakladania s lesnými pozemkami, a to do takej miery,

že tieto v zásade nemožno prevádzať, ak výnimku na takýto prevod neustanovuje zákon

č. , je vyjadrený záujem na ich ochrane. Sťažovateľ preukázal v predmetnom

konaní, že predmetom jeho činnosti je ochrana prirodzeného lesa. Na okraj je potrebné

poznamenať, že žalobcovia v predmetnom konaní so vstupom sťažovateľa do konania ako

intervenienta súhlasili.

... Uvedené argumenty na jednej strane vyvracajú... ústavne neakceptovateľný

reštriktívny výklad právneho záujmu na výsledku sporu, ktorý si osvojil okresný súd,

na druhej strane usvedčujú okresný súd, že porušil namietané právo sťažovateľa, aj

z dôvodu, že nedal odpoveď na tie argumenty sťažovateľa, ktoré sú v jeho oznámení

doručenom súdu dňa 11. 3. 2019 uvedené.

... Nedostatok odôvodnenia sťažnosťou napadnutého rozhodnutia okresného súdu je

tak ďalším aspektom porušenia základných práv sťažovateľa.“

7. Poukazujúc na uvedené, sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol o nej týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa Lesoochranárskeho zoskupenia VLK

- domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne

Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1,

- na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd,

bolo uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 25. 3. 2019

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Bratislava II pokračovať

porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava II

sp. zn. zo dňa 25. 3. 2019 a vracia vec Okresného súdu Bratislava II na ďalšie

konanie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

8. Sťažovateľ zároveň navrhol, aby ústavný súd podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia do právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej. Návrh odôvodnil tým, že okresný súd nariadil

v predmetnej veci pojednávanie a vzniknutá situácia odôvodňuje odklad vykonateľnosti

napadnutého uznesenia. Podľa sťažovateľa ak „k odkladu vykonateľnosti nedôjde, ochrana

práv sťažovateľa, ak by jeho sťažnosti ústavný súd neskôr aj vyhovel, nemala by pre

sťažovateľa vo vzťahu k uplatňovaniu a k reálnemu využitiu jeho základných práv, ktorých

porušenie namieta touto sťažnosťou, už žiaden reálny význam a bola by teda len

abstraktnou a iluzórnou... Odklad vykonateľnosti... nie je v rozpore s verejným záujmom,

naopak, sťažovateľovi by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozila závažná

ujma v podobe odňatia mu jeho základných, a dohovorom zaručených práv.“.

II.

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

12. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12.1 Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12.2. V súlade s ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

13. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval, a keďže nezistil

dôvody na jej odmietnutie podľa , prijal ju podľa

ods. 5 na ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

14. Podľa ústavný súd môže na návrh sťažovateľa

odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore

s verejným záujmom.

15. Po preskúmaní ústavnou sťažnosťou napadnutého uznesenia a dôvodov ústavnej

sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ osvedčil existenciu predpokladov

na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde. Nevyhnutnosť vyriešenia otázky ústavnosti postupu všeobecných súdov

pri poskytovaní súdnej ochrany sťažovateľovi v zmysle judikatúry ústavného súdu vylučuje,

aby odloženie vykonateľnosti bolo v rozpore s dôležitým verejným záujmom (m. m.

, ). Zároveň ústavný súd zastáva názor, že bez odloženia

vykonateľnosti napadnutého uznesenia by sťažovateľovi hrozila závažná ujma odňatím mu

jeho a dohovorom zaručených práv. Preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

16. Ústavný súd súčasne poukazuje na to, že odloženie vykonateľnosti napadnutého

rozhodnutia možno charakterizovať ako rozhodnutie dočasné a predbežné, takže prípadným

vyhovením alebo odmietnutím návrhu na odloženie vykonateľnosti ústavný súd nijako

neprejudikuje konečné rozhodnutie o ústavnej sťažnosti ().

17. V závere je potrebné ešte uviesť, že vec bola pôvodne pridelená sudcovi

spravodajcovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019.

Preto v súlade s čl. II bodom 7 Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 v období od 17. februára 2019

do prijatia nového rozvrhu práce (ďalej len „dodatok č.1“) bola ako naliehavá pridelená

sudkyni spravodajkyni Jane Baricovej a v zmysle čl. II bodu 2 písm. a) dodatku č. 1

prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu),

Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2019