Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 298/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-81

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2019

predbežne prerokoval návrh , a maloletého

, zastúpených

advokátom JUDr. Ladislavom Riedlom, Konštantínova 6, Prešov, vo veci návrhu na

odloženie vykonateľnosti uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 22. marca 2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 9. októbra 2017 a takto

rozhodol:

Vykonateľnosť uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 22. marca 2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 9. októbra 2017 o d k l a d á do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky o ústavnej sťažnosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 5. septembra 2018

prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“) a maloletého (ďalej len „sťažovateľ“; spolu

aj ,,sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1,

a (ďalej len „“), práv podľa

čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv podľa

čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa v spojení s namietaným

porušením postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 22. marca 2018

(ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie sťažovatelia prostredníctvom

svojho právneho zástupcu doručili ústavnému súdu 2. apríla 2019 návrh na vydanie

dočasného opatrenia [doplnili ho podaním z 3. apríla 2019, v ktorom žiadali, aby ústavný

súd pozastavil vykonateľnosť uznesenia krajského súdu sp. zn. z 22. marca

2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn.

11 z 9. októbra 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“)] v súlade s § 129 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“). V zmysle a zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

3. Návrh na vydanie dočasného opatrenia sťažovatelia odôvodnili tým, že na základe

uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. z 30. novembra 2018 sa

realizuje výkon rozhodnutia napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu

a sťažovateľke už bola uložená aj „pokuta vo výške 1000 Eur“ (toto uznesenie sťažovatelia

tiež napadli na ústavnom súde a ich ústavná sťažnosť je vedená pod sp. zn. ,

pozn.).

Konkrétne v podaní z 3. apríla 2019 doručenom 4. apríla 2019, odkazujúc na svoje

vyjadrenie doručené ústavnému súdu 27. februára 2019, v ktorom boli opísané podrobne

dôvody hroziacej ujmy pri realizácii výkonu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov, je

sťažovateľka presvedčená o tom, že dostatočne odôvodnila záver, že právnymi následkami

napadnutého uznesenia krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu jej samotnej

a tiež aj jej synovi hrozí závažná ujma, a toto odloženie vykonateľnosti neodporuje

žiadnemu verejnému záujmu. V podaní okrem iného uviedla, že 4. októbra 2018 bola bez

akejkoľvek vedomosti o prebiehajúcom trestnom oznámení zatknutá v materskej škole

v v ktorej pracovala ako učiteľka, a to na základe Európskeho zatýkacieho rozkazu

(EZR) vydaného Cyperským súdom. Trestné oznámenie podal jej manžel, a to dva mesiace

pred podaním žaloby o návrat maloletého na okresnom súde. Jeho tvrdením cyperskému

súdu, že nepozná miesto jej pobytu, došlo na základe toho k vydaniu pokynu na zatknutie

sťažovateľky. Po výsluchu prokurátorkou Krajskej prokuratúry v Prešove a objasnení

situácie bola prepustená na slobodu a reálne jej hrozilo vzatie do väzby. Podľa tvrdenia

sťažovateľky trestný čin, ktorého spáchanie sa jej kladie na Cypre za vinu, nemá v našom

ekvivalent.

Sťažovateľka ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie v bode 47 odôvodnenia

uznesenia sp. zn. z 9. októbra 2017 uviedol: „Súd chce taktiež poznamenať,

že vo výroku nebol nariadený návrat dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu bez

prítomnosti matky. Práve naopak, súd rešpektuje jeho väzbu na matku, ktorá ho má na

Cyprus vrátiť.“

Sťažovateľka tvrdí, že sa reálne už nemôže bežným spôsobom vrátiť na Cyprus,

keďže by bola okamžite zadržaná a obmedzená na osobnej slobode. Za týchto okolností je

podľa jej názoru neprípustné, „aby bol 5-ročný ako slovenský občan deportovaný

vlastným štátom do inej krajiny bez svojej matky, priamo k rukám násilníka“.

Sťažovateľka tiež uviedla, že Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn.

z 12. decembra 2018 rozhodol, že Európsky zatýkací rozkaz sa na území Slovenskej

republiky nevykoná, ako aj to, že opakovane píše, že je zhrozená z postupu slovenského

štátneho orgánu, ktorý s «“čistým svedomím“ odobrí vyhostenie svojich vlastných občanov

do rúk násilníka». Uviedla doslovne: „Tento mi už bezvedomie v minulosti spôsobil, a to

som jeho manželka. Akú istotu majú súdy, že by sa môjmu synovi nič nestalo?“

Podľa sťažovateľky „Medzi spôsobením bezvedomia ľudskej bytosti a jej zabitím

môže rozhodovať iba nepatrný rozdiel v údere alebo dopade. A slovenský súd je ochotný

toto všetko bez vykonaného dokazovania riskovať, akoby sa ho to vôbec netýkalo.“.

Vo vzťahu k vydanému Európskemu zatýkaciemu rozkazu voči jej osobe tvrdila, že

všeobecnému súdu vo vykonávacom konaní uviedla, že nemôže odísť na Cyprus bez toho,

aby hneď po príchode nebola obmedzená na osobnej slobode, a že za útek s dieťaťom na

Cypre hrozí trest odňatia slobody v trestnej sadzbe až 7 rokov.

Taktiež poukázala na to, že „ nás nepotrebuje, ako som sa dozvedela od jeho

otca, má vlastný život s partnerkou. O nás nejaví žiaden záujem, s vôbec

nekomunikuje, materiálne nás nepodporuje v žiadnej forme a ja viem podľa nášho

vzájomného telefonického jednania ohľadne vyriešenia tejto situácie, že si uvedomuje dôvod

nášho odchodu so spoločnej domácnosti a svoju vinu na tomto stave.“.

Za týchto okolností je podľa sťažovateľky podaný návrh na nariadenie návratu

maloletého iba formálnym konaním, „pričom celú aktivitu za navrhovateľa suplujú

slovenské všeobecné súdy, a to aj uložením mi pokuty vo výške 1000,- € navyše s hrozbou jej

opakovaného uloženia“. Navrhla preto „odložiť vykonateľnosť uznesenia Krajského súdu

v Košiciach, sp. zn. , z 22.3.2018 v spojení s uznesením Okresného súdu

Košice I, sp. zn. , z 9.10.2017“.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Sťažovatelia sa domáhali, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil

vykonateľnosť v ústavnej sťažnosti označených rozhodnutí okresného súdu a krajského

súdu, a to až do rozhodnutia vo veci samej na účely zabránenia vykonania návratu

maloletého sťažovateľa do Cyperskej republiky, keďže ich vykonaním (realizáciou) by sa

v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci vo svojej podstate zmaril účel sledovaný

sťažnosťou. Sťažovatelia sa domáhajú (pozri bližšie bod 3), aby ústavný súd pozastavil

vykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu v spojení s uznesením okresného

súdu sp. zn. z 9. októbra 2017 v súlade s až

do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o ich prijatej sťažnosti.

6. Podľa ústavný súd môže na návrh sťažovateľa

odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore

s verejným záujmom. Podľa ústavný súd môže na návrh

sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom

a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu znamenal

pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám, najmä uloží orgánu

verejnej moci, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, aby sa

dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu

a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

7. Podľa odklad vykonateľnosti aj dočasné

opatrenie zanikajú najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej,

ak ústavný súd nerozhodne o ich skoršom zrušení. Podľa § 131 ods. 2 citovaného zákona

odklad vykonateľnosti aj dočasné opatrenie môže ústavný súd zrušiť aj bez návrhu, ak sa

v priebehu konania ukáže, že pominuli dôvody, pre ktoré sa nariadili, alebo sa ukáže, že

tieto dôvody vôbec neboli dané.

8. Ústavný súd zistil, že ku dňu predbežného prerokovania sťažnosti nebol výkon

v sťažnosti napadnutého uznesenia krajského súdu v spojení s označeným uznesením

okresného súdu realizovaný, t. j. sťažovateľ sa stále nachádza na území Slovenskej

republiky.

9. Ústavný súd preskúmal návrh sťažovateľky na odloženie vykonateľnosti

označených uznesení okresného súdu a krajského súdu a dospel k záveru, že tento návrh nie

je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a v zásade spĺňa aj ďalšie podmienky

ustanovené v až .

10. Majúc na zreteli ujmu, ktorá by mohla okamžitým výkonom rozhodnutí

všeobecných súdov vzniknúť osobitne maloletému sťažovateľovi, v pomere k ujme, ktorá

môže vzniknúť tretím osobám vrátane jeho otca pri odklade vykonateľnosti napadnutých

rozhodnutí, vyhovel návrhu na odklad do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu

o sťažnosti. Vyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti však nijako nepredpokladá

výsledok vlastného konania o ústavnej sťažnosti.

11. V závere je potrebné ešte uviesť, že vec bola pôvodne pridelená sudcovi

spravodajcovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019.

Preto v súlade s čl. II bodom 7 Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 v období od 17. februára 2019

do prijatia nového rozvrhu práce (ďalej len „dodatok č.1“) bola ako naliehavá pridelená

sudkyni spravodajkyni Jane Baricovej a v zmysle čl. II bodu 2 písm. a) dodatku č. 1

prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu),

Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2019