Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 57/2019
PDF · 138.94 KB
No categories available
II. ÚS 57/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2019
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
zastúpeného advokátkou JUDr. Petrou Rumanovou, Zámocká 5, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 105/2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára
2019 doručená ústavná sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 105/2018
(ďalej aj „napadnuté konanie“). Ústavná sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu
12. februára 2019.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v sťažovateľovej veci bolo meritórne
rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom
z 30. mája 2017. Vo veci bolo podané odvolanie, ku ktorému sa sťažovateľ vyjadril listom
z 12. októbra 2017. Súdny spis okresného súdu spolu s odvolaním bol krajskému súdu
predložený na rozhodnutie 3. mája 2018.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že od predloženia odvolania
na rozhodnutie krajský súd dosiaľ nevykonal žiadny úkon a nenariadil ani termín
pojednávania. V dôsledku postupu krajského súdu „stav právnej neistoty sťažovateľa
naďalej trvá.“.
4. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 Co 105/2018, prikázal krajskému súdu konať v napadnutom konaní
bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €,
ako aj trovy právneho zastúpenia.
Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje
skutočnosťou, že to má byť protihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy spôsobenej
zbytočnými prieťahmi v napadnutom konaní.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13, § 16
až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa
tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
7. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie.
8. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa je možné kvalifikovať
ako sťažnosť podľa čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f) a § 122 a nasl. zákona
o ústavnom súde a sťažovateľ je v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom
v zmysle § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
10. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa
smerujúcom proti postupu krajského súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné
prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom krajským súdom
pod sp. zn. 8 Co 105/2018.
11. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde je ústavná sťažnosť neprípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd.
12. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity v danej veci skúmal, či sú splnené
podmienky na konanie pred ním. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje predovšetkým
na skutočnosť, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy v konaní pred všeobecným súdom, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku nápravy, na uplatnenie ktorého mal
sťažovateľ v okolnostiach danej veci právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), teda v danom prípade podanie sťažnosti
na prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu, alebo preukázanie, že sťažovateľ túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Na požiadavke využitia
prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy
dotknutého súdu ústavný súd v zásade netrvá v prípadoch, keď dĺžka namietaného konania
v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola už prima facie zjavne neprimeraná, čo však
v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho
konštatovať.
13. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil
označené právne prostriedky, ktoré mal podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže,
že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 132 ods. 3 zákona
o ústavnom súde).
14. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,
ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj základným právom na konanie
bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho
prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie
zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť
sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu
zodpovednosť. Podobne tak ustanovuje aj zákon o súdoch v § 64 ods. 3, podľa ktorého „Ak
orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
15. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
16. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného
aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
17. Z ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je
kvalifikovane právne zastúpený, sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi
krajského súdu nepodal a ani netvrdí, že ju nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Ústavný súd vlastným šetrením dopytom na krajskom súde zistil, že sťažovateľ nepodal
predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní.
18. Na základe uvedených zistení ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol
podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde
ako neprípustnú.
19. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovateľ namieta
nečinnosť krajského súdu spočívajúcu v tom, že zo strany krajského súdu nebol iniciovaný
žiaden procesný úkon a že nebol dosiaľ určený termín pojednávania, ústavný súd dáva
do pozornosti, že krajský súd vo veci koná ako súd odvolací. Jeho úlohou je posúdiť vecnú
správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto krajský súd
spravidla nevykonáva vo veci procesné úkony (§ 378 a nasl. Civilného sporového poriadku)
ani nie je povinný nariadiť pojednávanie (§ 385 Civilného sporového poriadku). To však
(aj vzhľadom na predmet konania) nevyhnutne neznamená, že odvolací súd sa vecou dosiaľ
nezaoberal.
20. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,
aby po splnení všetkých zákonom ustanovených náležitostí sťažovateľ v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
21. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, o ďalších návrhoch
sťažovateľa formulovaných v sťažnostnom petite nebolo potrebné rozhodnúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. apríla 2019