Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 75/2019
PDF · 188.44 KB
No categories available
II. ÚS 75/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej, zo sudcu Petra Molnára a sudcu Ľuboša
Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , ,
zastúpeného advokátkou Mgr. Petrou Hrubovou, Mierové námestie 93, Ilava, vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 Co 776/2015 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 Cdo 65/2017 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
bola 8. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej
len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 Co 776/2015 (ďalej len „napadnuté konanie krajského súdu“) a postupom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 Cdo 65/2017 (ďalej len „napadnuté konanie najvyššieho súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal Okresnému súdu
Kežmarok 10. februára 2009 žalobu o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy.
Okresný súd Kežmarok postúpil vec 27. februára 2009 z dôvodu miestnej nepríslušnosti
Okresnému súdu Spišská Nová Ves. Okresný súd Spišská Nová Ves prípisom
z 21. decembra 2009 postúpil vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu
Piešťany (ďalej len „okresný súd“), kde konanie bolo vedené pod sp. zn. 4 C 3/2010
(ďalej len „konanie okresného súdu“).
3. Sťažovateľ počas konania na okresnom súde podal podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov sťažnosť predsedníčke okresného súdu na prieťahy v konaní okresného súdu.
Predsedníčka okresného súdu prípisom z 25. marca 2014 sťažovateľa upovedomila
o spôsobe vybavenia sťažnosti a v závere uviedla, že dohliadne, aby v konaní okresného
súdu nedochádzalo k ďalším prieťahom.
4. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 6 C 67/2015 zo 16. júna 2015 (ďalej len „rozsudok
okresného súdu“) žalobu sťažovateľa zamietol.
5. Na základe odvolania podaného sťažovateľom krajský súd rozsudkom
sp. zn. 10 Co 776/2015 z 25. októbra 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) potvrdil
rozsudok okresného súdu.
6. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu 9. februára 2017 dovolanie,
o ktorom najvyšší súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 7 Cdo 65/2017 z 25. októbra 2018
(ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“) tak, že dovolanie zamietol.
7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, porušenie práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (ďalej len „označené práva“)
postupom krajského súdu a jeho napadnutým konaním, ako aj postupom najvyššieho súdu
a jeho napadnutým konaním.
8. Sťažovateľ v súvislosti s namietaným porušením označených práv v ústavnej
sťažnosti uvádza: „Okresný súd Piešťany vydal meritórne rozhodnutie vo veci samej
Rozsudkom OS Piešťany č. k. 6C/67/2015 zo dňa 16.06.2015. Proti tomuto rozsudku
som v zákonnej lehote podal odvolanie zo dňa 28.07.2015, o ktorom rozhodol Krajský súd
Trnava Rozsudkom č. k. 10Co/776/2015 zo dňa 25.10.2016. Následne som v zákonnej lehote
podal Dovolanie zo dňa 09.02.2017. O dovolaní bolo rozhodnuté Rozsudkom NS SR
č. k. 7Cdo/65/2017 zo dňa 25.10.2018. Na rozhodnite o odvolaní som čakal viac ako 15
mesiacov od jeho podania a na rozhodnutie o dovolaní som čakal viac ako 22 mesiacov, 37
mesiacom som tak čakal na to, aby som sa mohol obrátiť na Ústavný súd SR so sťažnosťou
na porušenie mojich práv v dovolacom konaní v spojení s rozhodnutiami okresného
a krajského súdu. Podotýkam, že okrem tejto sťažnosti na prieťahy v predchádzajúcich
konaniach som zároveň podal aj sťažnosť na porušenie mojich základných práv
rozhodnutím NS SR v dovolacom konaní a v konaniach im predchádzajúcim, nakoľko súdy
nevykonali mnou navrhované dôkazy, ktoré boli pre rozhodnutie veci rozhodujúce.
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že konaním Krajského súdu Trnava
a Najvyššieho súdu SR boli bezprostredne porušené moje základné práva na súdne konanie
na prerokovanie právnej veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. právo na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.“
9. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej
nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa , na prerokovanie
právnej veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, základné právo sťažovateľa
na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Trnava (správne má byť Krajského súdu v Trnave, pozn.) v konaní vedenom
pod sp. zn. 10Co/776/2015 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom
pod sp. zn. 7Cdo/65/2017 porušené boli.
2. priznáva primerané finančné zadosťučinenie 5.000 EUR
(slovom päťtisíc eur), ktoré je Krajský súd Trnava povinný v sume 2.000 EUR a Najvyšší
súd SR v sume 3.000 EUR vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto Nálezu
Ústavného súdu SR k rukám jeho právnej zástupkyni.
3. priznáva náhradu trov konania v sume trov právneho
zastúpenia 346,26 EUR, ktoré sú Krajský súd v Trnave spolu s Najvyšším súdom SR povinní
spoločne a nerozdielne uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto Nálezu
Ústavného súdu SR na účet právnej zástupkyni Mgr. Petry Hrubovej, advokátky, Mierové
námestie 93, 019 01 Ilava, , vo VÚB, a.s. pobočka
Ilava,
“
II.
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.
11. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
III.
K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom krajského súdu a jeho napadnutým konaním a postupom najvyššieho súdu
a jeho napadnutým konaním
17. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ v petite
ústavnej sťažnosti namiesto „... postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 Co 776/2015...“ uviedol „... postupom Okresného súdu Trnava v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 Co 776/2015...“. Vzhľadom na obsah ústavnej sťažnosti a príloh
k nej priložených ústavný súd konštatuje, že v petite ústavnej sťažnosti došlo k zrejmej
chybe v písaní, a preto ústavný súd ustálil predmet konania pred ústavným súdom tak,
ako je uvedený v záhlaví tohto uznesenia.
18. Ústavný súd k namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom krajského súdu a jeho napadnutým konaním a postupom najvyššieho súdu
a jeho napadnutým konaním uvádza, že sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou
ústavnému súdu 8. marca 2019, ktoré konanie je na ústavnom súde vedené
pod sp. zn. Rvp 441/2019, domáha v petite skôr doručenej ústavnej sťažnosti taktiež
vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a vyslovenia porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom oboch súdov v oboch namietaných konaniach, tak ako v konaní o tejto ústavnej
sťažnosti, ktorá síce bola ústavnému súdu doručená v ten istý deň, avšak neskôr, na základe
čoho je vedená pod sp. zn. Rvp 442/2019.
19. Podľa § 55 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
je neprípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.
20. Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní,
poukazujúc na skutočnosť, že o identickej veci sťažovateľa už koná (konanie vedené
pod sp. zn. Rvp 441/2019), ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 55 písm. b) v spojení
s 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti ako neprípustnú.
K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu
a jeho napadnutým konaním a postupom najvyššieho súdu a jeho napadnutým
konaním
21. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti namieta porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského
súdu a jeho napadnutým konaním a postupom najvyššieho súdu a jeho napadnutým
konaním.
22. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú
odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
23. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať
aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
v ktorom už v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne
rozhodol pred jej podaním (m. m. II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu
týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia ústavnej sťažnosti nemohlo dochádzať
(m. m. II. ÚS 387/06).
24. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy
je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že ústavná
sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok
na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo,
aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,
ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte
mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia ústavnej
sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného
práva, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, teraz § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pozn.),
pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť
účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný
aj judikatúrou ESĽP (pozri proti Slovenskej republike, rozhodnutie
o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).
25. Ústavný súd konštatuje, že predmetom predbežného prerokovania ústavnej
sťažnosti je v danom prípade preskúmanie opodstatnenosti tvrdenia sťažovateľa,
podľa ktorého postupom krajského súdu a jeho napadnutým konaním a postupom
najvyššieho súdu a jeho napadnutým konaním malo dôjsť k porušeniu jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
26. Z dopytu na okresnom súde ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej
sťažnosti zistil, že rozsudok krajského súdu sp. zn. 10 Co 776/2015 z 25. októbra 2016
nadobudol právoplatnosť 13. februára 2017 a rozsudok najvyššieho súdu
sp. zn. 7 Cdo 65/2017 z 25. októbra 2018 nadobudol právoplatnosť 21. januára 2019.
27. Ústavný súd konštatuje, že v čase podania ústavnej sťažnosti na ústavnom súde
(8. marca 2019, pozn.) boli už konania, v ktorých sa sťažovateľ domáha vyslovenia
porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, právoplatne skončené, a teda sťažovateľ namieta porušenie svojich
základných práv v čase, keď krajský súd ani najvyšší súd už nemohli žiadnym ústavne
relevantným spôsobom ovplyvňovať priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom.
28. Na tomto základe v súlade s citovanou judikatúrou ústavný súd dospel k záveru,
že k namietanému porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 ústavy na uvedenom skutkovom základe v čase podania ústavnej sťažnosti
postupom krajského súdu a najvyššieho súdu už nemohlo dochádzať, a preto ústavnú
sťažnosť v súlade s § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti
pre zjavnú neopodstatnenosť.
29. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. mája 2019