Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 75/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej, zo sudcu Petra Molnára a sudcu Ľuboša

Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , ,

zastúpeného advokátkou Mgr. Petrou Hrubovou, Mierové námestie 93, Ilava, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 8. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej

len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie krajského súdu“) a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie najvyššieho súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal Okresnému súdu

Kežmarok 10. februára 2009 žalobu o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy.

Okresný súd Kežmarok postúpil vec 27. februára 2009 z dôvodu miestnej nepríslušnosti

Okresnému súdu Spišská Nová Ves. Okresný súd Spišská Nová Ves prípisom

z 21. decembra 2009 postúpil vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu

Piešťany (ďalej len „okresný súd“), kde konanie bolo vedené pod sp. zn.

(ďalej len „konanie okresného súdu“).

3. Sťažovateľ počas konania na okresnom súde podal podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov sťažnosť predsedníčke okresného súdu na prieťahy v konaní okresného súdu.

Predsedníčka okresného súdu prípisom z 25. marca 2014 sťažovateľa upovedomila

o spôsobe vybavenia sťažnosti a v závere uviedla, že dohliadne, aby v konaní okresného

súdu nedochádzalo k ďalším prieťahom.

4. Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 16. júna 2015 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) žalobu sťažovateľa zamietol.

5. Na základe odvolania podaného sťažovateľom krajský súd rozsudkom

sp. zn. z 25. októbra 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) potvrdil

rozsudok okresného súdu.

6. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu 9. februára 2017 dovolanie,

o ktorom najvyšší súd rozhodol rozsudkom sp. zn. z 25. októbra 2018

(ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“) tak, že dovolanie zamietol.

7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , porušenie práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa a porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (ďalej len „označené práva“)

postupom krajského súdu a jeho napadnutým konaním, ako aj postupom najvyššieho súdu

a jeho napadnutým konaním.

8. Sťažovateľ v súvislosti s namietaným porušením označených práv v ústavnej

sťažnosti uvádza: „Okresný súd Piešťany vydal meritórne rozhodnutie vo veci samej

Rozsudkom OS Piešťany č. k. zo dňa 16.06.2015. Proti tomuto rozsudku

som v zákonnej lehote podal odvolanie zo dňa 28.07.2015, o ktorom rozhodol Krajský súd

Trnava Rozsudkom č. k. zo dňa 25.10.2016. Následne som v zákonnej lehote

podal Dovolanie zo dňa 09.02.2017. O dovolaní bolo rozhodnuté Rozsudkom NS SR

č. k. zo dňa 25.10.2018. Na rozhodnite o odvolaní som čakal viac ako 15

mesiacov od jeho podania a na rozhodnutie o dovolaní som čakal viac ako 22 mesiacov, 37

mesiacom som tak čakal na to, aby som sa mohol obrátiť na Ústavný súd SR so sťažnosťou

na porušenie mojich práv v dovolacom konaní v spojení s rozhodnutiami okresného

a krajského súdu. Podotýkam, že okrem tejto sťažnosti na prieťahy v predchádzajúcich

konaniach som zároveň podal aj sťažnosť na porušenie mojich základných práv

rozhodnutím NS SR v dovolacom konaní a v konaniach im predchádzajúcim, nakoľko súdy

nevykonali mnou navrhované dôkazy, ktoré boli pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že konaním Krajského súdu Trnava

a Najvyššieho súdu SR boli bezprostredne porušené moje základné práva na súdne konanie

na prerokovanie právnej veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR. právo na súdnu

ochranu a spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a SR.“

9. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa , na prerokovanie

právnej veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a SR, základné právo sťažovateľa

na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie podľa SR a podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Trnava (správne má byť Krajského súdu v Trnave, pozn.) v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené boli.

2. priznáva primerané finančné zadosťučinenie 5.000 EUR

(slovom päťtisíc eur), ktoré je Krajský súd Trnava povinný v sume 2.000 EUR a Najvyšší

súd SR v sume 3.000 EUR vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto Nálezu

Ústavného súdu SR k rukám jeho právnej zástupkyni.

3. priznáva náhradu trov konania v sume trov právneho

zastúpenia 346,26 EUR, ktoré sú Krajský súd v Trnave spolu s Najvyšším súdom SR povinní

spoločne a nerozdielne uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto Nálezu

Ústavného súdu SR na účet právnej zástupkyni Mgr. Petry Hrubovej, advokátky, Mierové

námestie 93, 019 01 Ilava, , vo VÚB, a.s. pobočka

Ilava,

“

II.

10. Podľa ústavný súd je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

postupom krajského súdu a jeho napadnutým konaním a postupom najvyššieho súdu

a jeho napadnutým konaním

17. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ v petite

ústavnej sťažnosti namiesto „... postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom

pod sp. zn. ...“ uviedol „... postupom Okresného súdu Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. ...“. Vzhľadom na obsah ústavnej sťažnosti a príloh

k nej priložených ústavný súd konštatuje, že v petite ústavnej sťažnosti došlo k zrejmej

chybe v písaní, a preto ústavný súd ustálil predmet konania pred ústavným súdom tak,

ako je uvedený v záhlaví tohto uznesenia.

18. Ústavný súd k namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

postupom krajského súdu a jeho napadnutým konaním a postupom najvyššieho súdu

a jeho napadnutým konaním uvádza, že sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou

ústavnému súdu 8. marca 2019, ktoré konanie je na ústavnom súde vedené

pod sp. zn. , domáha v petite skôr doručenej ústavnej sťažnosti taktiež

vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

a vyslovenia porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom oboch súdov v oboch namietaných konaniach, tak ako v konaní o tejto ústavnej

sťažnosti, ktorá síce bola ústavnému súdu doručená v ten istý deň, avšak neskôr, na základe

čoho je vedená pod sp. zn. .

19. Podľa návrh na začatie konania

je neprípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

20. Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní,

poukazujúc na skutočnosť, že o identickej veci sťažovateľa už koná (konanie vedené

pod sp. zn. ), ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 55 písm. b) v spojení

s 56 ods. 2 odmietol v tejto časti ako neprípustnú.

K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu

a jeho napadnutým konaním a postupom najvyššieho súdu a jeho napadnutým

konaním

21. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského

súdu a jeho napadnutým konaním a postupom najvyššieho súdu a jeho napadnutým

konaním.

22. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ).

23. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už v sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (m. m. ), a preto už k namietanému porušovaniu

týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia ústavnej sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. ).

24. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa

je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že ústavná

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo,

aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia ústavnej

sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

práva, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( , teraz , pozn.),

pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť

účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa

ods. 1 dohovoru (m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný

aj judikatúrou ESĽP (pozri proti Slovenskej republike, rozhodnutie

o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

25. Ústavný súd konštatuje, že predmetom predbežného prerokovania ústavnej

sťažnosti je v danom prípade preskúmanie opodstatnenosti tvrdenia sťažovateľa,

podľa ktorého postupom krajského súdu a jeho napadnutým konaním a postupom

najvyššieho súdu a jeho napadnutým konaním malo dôjsť k porušeniu jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

26. Z dopytu na okresnom súde ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti zistil, že rozsudok krajského súdu sp. zn. z 25. októbra 2016

nadobudol právoplatnosť 13. februára 2017 a rozsudok najvyššieho súdu

sp. zn. z 25. októbra 2018 nadobudol právoplatnosť 21. januára 2019.

27. Ústavný súd konštatuje, že v čase podania ústavnej sťažnosti na ústavnom súde

(8. marca 2019, pozn.) boli už konania, v ktorých sa sťažovateľ domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, právoplatne skončené, a teda sťažovateľ namieta porušenie svojich

základných práv v čase, keď krajský súd ani najvyšší súd už nemohli žiadnym ústavne

relevantným spôsobom ovplyvňovať priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom.

28. Na tomto základe v súlade s citovanou judikatúrou ústavný súd dospel k záveru,

že k namietanému porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa na uvedenom skutkovom základe v čase podania ústavnej sťažnosti

postupom krajského súdu a najvyššieho súdu už nemohlo dochádzať, a preto ústavnú

sťažnosť v súlade s odmietol v tejto časti

pre zjavnú neopodstatnenosť.

29. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2019