Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 126/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Kalinovou, Cukrová 14,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom sp. zn. z 19. decembra 2016 a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením sp. zn. zo 6. decembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou

Kalinovou, Cukrová 14, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom sp. zn. z 19. decembra 2016 a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením sp. zn. zo 6. decembra 2018.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v právnom

postavení žalovanej stranou v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. , predmetom ktorého je nárok

(ďalej len „pôvodná žalobkyňa“) na zaplatenie sumy 58 800 € s príslušenstvom.

Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. z 29. apríla

2013 žalobu zamietol. Po odvolaní pôvodnej žalobkyne krajský súd uznesením sp. zn.

zo 4. augusta 2014 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec

na ďalšie konanie. Okresný súd po vrátení veci opätovne rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 5. júna 2015, ktorým zaviazal sťažovateľku zaplatiť pôvodnej žalobkyni

sumu 58 800 € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 11. septembra 2012

do zaplatenia a uhradiť jej trovy konania. Proti tomuto rozsudku sťažovateľka podala

odvolanie. Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 19. decembra 2016 rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdil. Sťažovateľka podala proti potvrdzujúcemu rozsudku

krajského súdu dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn. z 11. októbra

2017 odmietol. Zároveň na návrh pôvodnej žalobkyne pripustil, aby do konania vstúpila

na jej miesto . Proti označenému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľka

podala sťažnosť. Ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti nálezom sp. zn.

z 15. augusta 2018, ktorým zrušil druhý a tretí výrok označeného uznesenia najvyššieho

súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd po vrátení veci rozhodol o dovolaní

sťažovateľky uznesením sp. zn. zo 6. decembra 2018, ktorým opätovne jej

dovolanie odmietol.

3. Podľa sťažovateľky napadnutému konaniu predchádzalo konanie vedené

na okresnom súde pod sp. zn. , ktoré je podstatné pre posúdenie výpovedí

svedkýň v konaní sp. zn. . Išlo o konanie vo veci žalobkyne

proti jej vnučke o vydanie sumy 60 412,93 €. V tomto konaní

okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 4. marca 2010 zaviazal žalovanú

vydať žalobkyni sumu 58 753,24 € spolu s trovami konania. Keďže

vzala svoje odvolanie späť, rozsudok nadobudol právoplatnosť.

4. Sťažovateľka nesúhlasí s tvrdeniami najvyššieho súdu, že o skutočnosť, ktorá

zakladá prípustnosť dovolania, môže ísť vtedy, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia súdu

neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, a že okresný

súd aj krajský súd dostatočne odôvodnili neopodstatnenosť jej argumentácie týkajúcej sa

spochybňovania dôveryhodnosti žalobkyne a výpovedí svedkýň

a . V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľka

rozsiahlym spôsobom spochybňuje vykonávanie a hodnotenie dôkazov okresným súdom

týkajúce sa svedeckých výpovedí , a

. To, že konajúce súdy nereagovali na jej námietky vo vzťahu k vykonávanému

dokazovaniu, považuje sťažovateľka za prejav arbitrárnosti. Uviedla, že okresný súd porušil

aj zásadu rovného postavenia účastníkov konania, lebo nevykonal dokazovanie, ktoré

navrhla, resp. ňou navrhnuté dôkazy považoval za nedôveryhodné alebo irelevantné

a výpovede svedkov protistrany považoval za dôveryhodné. Podľa sťažovateľky spôsob

dokazovania a vyhodnocovania svedeckých výpovedí konajúcimi súdmi bol nevyvážený

a jednostranný.

5. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie, ktorým

„odkladá vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, ukladá Okresnému súdu

Trnava, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia a

ukladá, aby sa dočasne zdržala oprávnenia priznaného právoplatným rozhodnutím“.

6. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní

vedenom pod spis. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod spis. zn. č. k. porušené bolo.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. , zo dňa

6. 12. 2018 a rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 19. 12. 2016, č. k. ,

sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie...

4. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- €.

5. Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia pred Ústavným

súdom SR vo výške 1.098,42 €.“

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

12. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 19. decembra 2016, ako aj postupom

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

zo 6. decembra 2018.

13. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

14. V nadväznosti na citované zákonné ustanovenie ústavný súd poukazuje na svoju

ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom

súde. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej

sťažnosti ako podanej oneskorene [ ]. V prípade

podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. ,

).

15. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že napadnuté dovolacie

konanie bolo skončené uznesením najvyššieho súdu sp. zn. zo 6. decembra

2018, ktoré bolo sťažovateľke doručené 21. januára 2019 prostredníctvom jej právnej

zástupkyne a 21. januára 2019 nadobudlo aj právoplatnosť. Keďže ústavná sťažnosť

sťažovateľky bola doručená ústavnému súdu 26. marca 2019 (odovzdaná na poštovú

prepravu 22. marca 2019), je zjavné, že bola podaná oneskorene, teda po uplynutí zákonom

ustanovenej dvojmesačnej lehoty (zákonná lehota v okolnostiach prípadu sťažovateľky

uplynula 21. marca 2019).

16. V nadväznosti na uvedené ústavnému súdu pri predbežnom prerokovaní

nezostala iná možnosť, len odmietnuť ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 2

písm. f) ako podanú oneskorene.

17. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími uplatnenými návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2019