Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 53/2019

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)

a Ľuboša Szigetiho o ústavnej sťažnosti , ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Troščákom, Hlavná 50,

Prešov, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Košice I sp. zn. z 5. októbra 2018 a jemu predchádzajúcim

postupom takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -17 z 30. januára 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 5. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a jemu predchádzajúcim

postupom.

2. Následne ústavný súd 4. februára 2019 vyzval okresný súd na vyjadrenie

sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.

3. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 11. marca 2019.

Okresný súd vo svojom vyjadrení v podstatnom uviedol:

„Sťažovateľ (navrhovateľ) je v konaní zastúpený advokátom... Doručovanie súdnych

písomnosti navrhovateľovi je upravené v ust. ...

Pokiaľ navrhovateľ podáva návrh na začatie konania prostredníctvom advokáta, budú

sa písomnosti doručovať tomuto subjektu... V konaní o navrátenie dieťaťa, ktoré je viazané

prísnymi lehotami, je tento postup odôvodňovaný procesnou ekonómiou, v rámci ktorej

sa predpokladá, že právny zástupca navrhovateľa je v priamom kontakte so svojím klientom

a s obsahom písomnosti ho oboznámi...

Na pojednávaní dňa 24. 9. 2018 súd vec prejednal a pojednávanie odročil

na 5. 10. 2018 za účelom navrhnutého výsluchu navrhovateľa – otca. Súd oboznámil

právneho zástupcu navrhovateľa, že on je povinný oboznámiť navrhovateľa s termínom

pojednávania a že navrhovateľovi súd predvolanie nebude posielať.

Na pojednávanie nariadené na 5. 10. 2018 sa navrhovateľ nedostavil. Pre

neprítomnosť navrhovateľa súd pojednávanie odročil na 11. 10. 2018 a navrhovateľovi

uložil poriadkovú pokutu vo výške 500 EUR.“

4. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení doručenom 21. júna 2019

vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Zároveň zotrval na dôvodnosti

podanej ústavnej sťažnosti, pričom zopakoval svoje výhrady proti postupu okresného súdu

a jeho napadnutému uzneseniu.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) účinného od 1. marca 2019, ktorý

sa pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019,

použije aj na konania začaté do 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom

súde), upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou

sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

6. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že vec bola pôvodne pridelená sudkyni

spravodajkyni Marianne Mochnáčovej, ktorej funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu

uplynulo 16. februára 2019. Preto v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

(ďalej len „rozvrh práce“) bola vec prerozdelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi

a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola meritórne prejednaná v druhom senáte

ústavného súdu (avšak pod pôvodnou spisovou značkou, pozn.) v zložení, ako je uvedené

v záhlaví tohto rozhodnutia.

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho

základného práva zaručeného a práva podľa dohovoru

napadnutým uznesením okresného súdu a jeho postupom, ktorý mu predchádzal.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

11. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľa, že okresný súd mu uložil

poriadkovú pokutu v sume 500 € nezákonne. Túto námietku bližšie rozvádza do viacerých

rovín. Prvou z nich je polemika, či bolo potrebné doručovať predvolanie na pojednávanie

aj sťažovateľovi zastúpenému advokátom v danom type konania (o navrátenie dieťaťa

do cudziny). Sťažovateľ v tomto smere tvrdil, že nebol riadne predvolaný s poukazom

na v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „CSP“), pričom súdu oznámil aj adresu na území Slovenskej republiky,

na ktorej sa bude v priebehu konania zdržiavať. Ďalej namieta, že v predvolaní doručenom

jeho právnemu zástupcovi absentovalo poučenie o možnosti uložiť poriadkovú pokutu.

V neposlednom rade tiež tvrdil, že nebol včas predvolaný, keďže predvolanie

na pojednávanie určené mu na 5. október 2018 bolo jeho právnemu zástupcovi doručené

1. októbra 2018, teda nebola zachovaná lehota podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľ je toho názoru, že neboli splnené predpoklady

na uloženie poriadkovej pokuty. V nadväznosti na svoju argumentáciu považuje

odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu tiež za nedostatočné a arbitrárne,

porušujúce jeho označené práva.

12. Ústavný súd ešte predtým, ako pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia

okresného súdu, považoval za nevyhnutné opakovane poukázať na charakter tohto

procesného inštitútu. Rozhodnutie o poriadkovej pokute je procesnou sankciou, ktorou

je možné vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek tomu, že došlo k ich

účinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom pre vydanie takéhoto

rozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženiu postupu konania, t. j.

nesplnením takej povinnosti dôjde k predĺženiu súdneho konania. Svojou podstatou tak

uvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh konania a súčinnosť

strán sporu (účastníkov konania), resp. ich zástupcov a iných subjektov v prípade, ak títo

nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje,

alebo ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali či dokonca marili.

Súčasne je rozhodnutie súdu o poriadkovom opatrení svojou povahou procesným

rozhodnutím s procesnoprávnymi dôsledkami len pre určité štádium civilného sporového

konania; nestáva sa samo osebe predmetom konania, a nejde tak o rozhodnutie vo veci

samej, ktoré by do práv a povinností strán sporu zasahovalo konečným spôsobom. Pokiaľ

ide o výšku poriadkovej pokuty, tú určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej

povinnosti, čo znamená, že pri stanovení sumy každej pokuty disponuje súd voľnou úvahou.

Miera voľnej úvahy súdu však nie je absolútna, ale je obmedzená maximálnou možnou

hranicou 500 €. Pôjde teda zväčša o pokuty v zanedbateľnej alebo bagateľnej výške

(m. m. ).

13. Okresný súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia uviedol:

„1. , , bytom

bol predvolaný na pojednávanie v zmysle prostredníctvom svojho

právneho zástupcu na pojednávaní dňa 24. 9. 2018

2. Podľa , súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje

postup konania najmä tým, že...

b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť

neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,...

3. Podľa , výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím

na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.

4. Podľa - Ak navrhovateľ nie je zastúpený advokátom, musí uviesť

adresu na doručovanie písomností v Slovenskej republike.

5. Menovaný sa svojím správaním vyhýba účasti na nariadenom výsluchu pred

súdom pričom svoju neúčasť neospravedlnil včas aj napriek skutočnosti, že predvolanie

bolo v zmysle zákona včas doručené jeho právnemu zástupcovi. Na základe uvedeného súd

dospel k záveru, že menovaný sa úmyselne vyhýba účasti na pojednávaní a preto mu uložil

poriadkovú pokutu vo výške 500 eur, nakoľko sa nedostavil na pojednávanie riadne a včas

predvolaný. V zmysle ust. a contrario, odvolanie voči uzneseniu o uložení

poriadkovej nie je prípustné, nakoľko nie je uvedené medzi uzneseniami voči ktorým

odvolanie prípustné je.

6. Podľa daného ustanovenia , ktoré je lex specialis a teda sa vzťahuje

výhradne na konanie o únosoch, je uložená osobitná procesná povinnosť navrhovateľovi

v tomto konaní, ktorému sa ukladá uviesť adresu na doručovanie písomností v Slovenskej

republike. Túto povinnosť však nemá, ak je v konaní zastúpený advokátom. Zákonodarca

túto povinnosť zaviedol z dôvodu procesnej ekonómie a bezproblémového doručovania

písomností v tomto konaní. Ide o osobitnú povinnú náležitosť návrhu nad rozsah

všeobecných náležitostí uvedených v ustanovení , pri absencii ktorej súd

postupuje podľa . Teda je zrejmé, že ak otec má právneho zástupcu má súd

povinnosť doručovať písomnosti a to vrátané predvolaní len právnemu zástupcovi, ktorí

je povinní o tom klient informovať z dôvodu procesnej ekonómie. Akýkoľvek iný výklad

by zmaril účel zákona a minul sa teda účinkom potrebnej rýchlosti v danom konaní. Súd

taktiež nepovažoval za dostatočné písomné vyjadrenia otca ani ústne vyjadrenia jeho

právneho zástupcu nakoľko tento nemohol poznať vnútorné pohnútky a vedomie otca a teda

skutočnosť, či otec vedel alebo nevedel o tom, že matka sa chystá s deťmi trvalo vysťahovať

na Slovensko. Tieto informácie sú nevyhnutné pre riadne rozhodnutie v konaní nakoľko bez

nich nebude mať súd objektívnu predstavu o tom či došlo alebo nedošlo k neoprávnenému

premiestneniu. Preto súd konanie otca vyhodnotil za natoľko závažné, že voči nemu použil

poriadkové opatrenie a uložil mu poriadkovú pokutu vo výške 500 eur nakoľko otec svojim

konaní marí súdne konanie s obzvlášť citlivým obsahom a problematikou.“

III.

a) K vzťahu medzi a

14. Sťažovateľ poukazoval na znenie a namietal, že dané

ustanovenie nebolo rešpektované, pretože aj v prípade, že má

strana právneho zástupcu so splnomocnením na celé konanie a strana má osobne v konaní

niečo vykonať, je potrebné doručovať písomnosť (v danom prípade predvolanie) aj priamo

strane. Ústavný súd sa na tomto mieste prikláňa k extenzívnemu výkladu

(učinenému aj okresným súdom) v tom zmysle, že toto ustanovenie v pozícii lex specialis –

vychádzajúc z osobitného charakteru návratového konania, a len pre toto konanie –

modifikuje všeobecnou normou ( ) určenú požiadavku doručovania

písomností v prípadoch, keď má osobne niečo vykonať navrhovateľ, priamo účastníkovi,

a to bez ohľadu na skutočnosť, či je navrhovateľ zastúpený advokátom. Ak totiž

zákonodarca zabezpečuje rýchlosť konania (ktorá má v danom konaní kľúčový význam),

v prípade advokátom nezastúpeného navrhovateľa tým, že mu budú súdne písomnosti

doručované výlučne na ním oznámenú adresu na území Slovenskej republiky (pričom

v tomto druhu konania z povahy veci vyplýva, že adresa obvyklého pobytu navrhovateľa

je mimo územia Slovenskej republiky), ústavný súd považuje za logické, aby aj v prípade

navrhovateľa, zastúpeného advokátom, nebola rýchlosť postupu konania ohrozovaná

doručovaním na adresu navrhovateľa v cudzine. Aplikácia lex generalis na danú situáciu

by viedla k absurdnému záveru, že v prípadoch, ak ide o navrhovateľa s pobytom v cudzine,

ktorý je zastúpený v návratovom konaní advokátom, je potrebné doručiť predvolanie

na pojednávanie aj navrhovateľovi do zahraničia a v prípadoch v ktorých navrhovateľ

s pobytom v cudzine nie je zastúpený advokátom, tak sa mu budú doručovať písomnosti

(vrátane predvolania na pojednávanie) len na ním uvedenú adresu v Slovenskej republike.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že interpretácia na vec vzťahujúcich

sa noriem bola v okolnostiach veci primeraná, zohľadňujúca špecifiká daného druhu

konania a aj ústavne konformná.

15. Sťažovateľ sám v sťažnosti uviedol, že jeho právny zástupca bol

na predchádzajúcom pojednávaní konanom 24. septembra 2018 okresným súdom výslovne

poučený o tom, že „otcovi bude predvolanie zasielané na adresu jeho právneho zástupcu,

ktorý mu potom toto predvolanie prepošle. Taktiež ukladá právnemu zástupcovi otca, aby

ho s termínom riadne oboznámil a aby mu oznámil, že jeho prítomnosť na pojednávaní

je nutná.“. Vychádzajúc z uvedeného, možno konštatovať, že právny zástupca sťažovateľa

mal vedomosť o tom (bez ohľadu na jeho právny názor), ako bude okresný súd procesne

postupovať, a mal ako advokát aj povinnosť o tom informovať sťažovateľa. Napriek

uvedenému právny zástupca sťažovateľa, účasť svojho klienta ani na pojednávaní konanom

5. októbra 2018 nezabezpečil, jeho neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami

neospravedlnil a zotrval na svojom právnom názore týkajúcom sa povinnosti doručiť

predvolanie na pojednávanie svojmu klientovi. Ústavný súd preto konštatuje, že procesný

postup vo veci konajúceho súdu bol transparentný, predvídateľný, a preto ho nemožno

považovať ani za prekvapujúci.

b) K adrese navrhovateľa na území Slovenskej republiky, oznámenej

navrhovateľom súdu

16. Primárna adresa pobytu navrhovateľa je z povahy tohto konania v

. Navrhovateľ síce uviedol v návrhu aj adresu v Slovenskej republike, ale nežiadal

výslovne doručovať na túto adresu. Skutočnosť, že okresný súd v ďalšom postupe

(predvolanie na pojednávanie, nariadené na 26. február 2019) doručil navrhovateľovi

na ním oznámenú adresu, na ktorej sa má nachádzať na území Slovenskej republiky,

ústavný súd nepovažuje bez ďalšieho za dôkaz (ako uvádza sťažovateľ) nesprávnosti

dovtedajšieho procesného postupu okresného súdu pri doručovaní. Neprítomnosť

sťažovateľa na predchádzajúcich pojednávaniach sám sťažovateľ odôvodňoval plnením

pracovných povinností v .

c) K včasnosti predvolania na pojednávanie

17. Sťažovateľ ďalej namietal, že predvolanie určené sťažovateľovi bolo doručené

1. októbra 2018 na termín pojednávania, 5. október 2018, a teda nebola zachovaná lehota

podľa , ktorá stanovuje, že predvolanie sa doručuje tak, aby mal

predvolaný dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má

pojednávanie konať. Ústavný súd v súvislosti s touto námietkou konštatuje, že zákonodarca

pri formulácii použil slovo „spravidla“, čo umožňuje v odôvodnených prípadoch predvolať

strany aj v kratšej lehote ako päť dní v súlade s princípom procesnej ekonómie konania,

ktorá je v danom type konania kľúčová. Navyše, právny zástupca bol prítomný

na pojednávaní konanom 24. septembra 2018, ktoré bolo odročené na 5. október 2018, teda

mohol s dostatočným predstihom informovať sťažovateľa o termíne pojednávania.

Z materiálneho hľadiska možno konštatovať, že lehota podľa bola

naplnená. Právnemu zástupcovi bolo 1. októbra 2018 doručené predvolanie na

pojednávanie určené sťažovateľovi, preto ďalšia námietka sťažovateľa, že „nemohol

zamestnávateľovi v riadne preukázať existenciu prekážky v práci, na

základe ktorej by ho zamestnávateľ mohol a musel uvoľniť z práce“, neobstojí.

V okolnostiach prípadu právnemu zástupcovi nič nebránilo toto predvolanie doručiť

sťažovateľovi v elektronickej podobe, resp. informovať ho o ďalšom procesnom postupe

súdu bezprostredne po pojednávaní, uskutočnenom 24. septembra 2018. Vzhľadom na

procesné postavenie sťažovateľa v predmetnom konaní (navrhovateľ, v záujme ktorého je

čo najrýchlejšie vydanie rozhodnutia o navrátení maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého

pobytu) a vychádzajúc z uznesenia, vyhláseného súdom na pojednávaní, ústavný súd

považuje pasivitu právneho zástupcu sťažovateľa za nelogickú a kontraproduktívnu.

d) K nepoučeniu o hrozbe uloženia poriadkovej pokuty

18. Sťažovateľ ďalej namietal, že v predvolaní doručenom jeho právnemu zástupcovi

advokátovi nebol poučený o možnosti uloženia poriadkovej pokuty. Ústavný súd v tejto

súvislosti konštatuje, že poučenie o možnosti uložiť poriadkovú pokutu v okolnostiach

posudzovanej veci nebolo predpokladom jej uloženia s poukazom na úpravu § 160 ods. 3

písm. b) , podľa ktorého súd neposkytuje stranám poučenia o ich procesných právach

a povinnostiach, ak je strana zastúpená advokátom, čo bol nepochybne aj prípad

sťažovateľa, a to najmä v kontexte toho, že sa sťažovateľ nedostavil ani na predchádzajúci

termín pojednávania údajne z toho istého dôvodu, že nebol riadne predvolaný

na pojednávanie, pretože mu nebolo doručené predvolanie do cudziny. Z uvedených

dôvodov ústavný súd považuje aj túto námietku sťažovateľa za neopodstatnenú.

19. Ústavný súd ďalej v tejto súvislosti konštatuje, že nie je jeho úlohou

prehodnocovať správnosť poriadkového opatrenia všeobecného súdu, a to ani v prípade,

ak by s takým rozhodnutím nesúhlasil. Také rozhodnutie by v zásade malo byť

nepreskúmateľné nielen nadriadeným súdom, pretože uvedený zákon takúto možnosť

výslovne nepripúšťa ( ), ale malo by byť vzhľadom na bagateľnú povahu

a ústavnoprávny rozmer vylúčené aj z prieskumu ústavným súdom. Opodstatnenosť

sťažnosti podľa prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho

vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré

môžu mať za následok porušenie garantovaných základných práv a slobôd, alebo

tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným súdom.

Takéto vybočenie, resp. neodôvodnenosť rozhodnutia však ústavný súd v prípade

sťažovateľa nevzhliadol. Jeho ústavná sťažnosť je v podstate len nesúhlasom s rozhodnutím

všeobecného súdu. Z prednesených argumentov nevyplýva nič, čo by posunulo

prejednávanú vec do ústavnoprávnej roviny. Možno preto konštatovať, že sťažovateľovi

nebolo odopreté právo na súdnu ochranu a postup všeobecného súdu nevzbudzuje

pochybnosti o jeho spravodlivosti. Z uvedených dôvodov sa ústavnému súdu javí

sťažovateľovo tvrdenie o porušení jeho ústavných práv ako neopodstatnené, a to o to viac,

ak prihliadne na skutočnosť, že celú situáciu primárne vyvolal sám tým, že sa opakovane

nedostavil na určený termín pojednávania, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju

neprítomnosť neospravedlnil včas vážnymi okolnosťami.

20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že nezistil príčinnú súvislosť medzi

napadnutým uznesením okresného súdu a základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 ani právom na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, preto

ústavnej sťažnosti nevyhovel.

21. Vzhľadom na nevyhovenie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júla 2019