Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 373/2019
PDF · 125.14 KB
No categories available
I. ÚS 373/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. septembra 2019
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcov Miroslava Duriša
a Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , , zastúpenej
advokátom JUDr. Ľubošom Danišom, Svätoplukova 5, Slovenský Grob, substitučne
zastúpeným advokátkou Mgr. Janou Blahovou, Šintavská 6, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 CoE 254/2018
a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
Odôvodnenie:
I.
Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla
2019 doručená a 11. júna 2019 doplnená ústavná sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 CoE 254/2018 (ďalej len „namietané
konanie“).
2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti v podstatnom uviedla, že na základe zmluvy
o úvere č. 1/01/031/000077 z 30. apríla 2002 (ďalej len „zmluva“) spoločnosť
(ďalej len „veriteľ“), jej poskytla úver vo výške 497,91 € (15 000 Sk),
ktorý mala vrátiť spolu s „odplatou“ vo výške 298,75 € (9 000 Sk), teda v celkovej výške
sumu 796,65 € (24 000 Sk) v 32-och týždenných splátkach. V zmluve bol navyše dohodnutý
úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Dňa
31. mája 2005 podal veriteľ na Okresnom súde Senica (ďalej len „okresný súd“) návrh
na vydanie platobného rozkazu, ktorý okresný súd vydal 2. decembra 2005. Sťažovateľka
z dôvodu vtedajšieho závažného ochorenia svojej maloletej dcéry opomenula podať proti
predmetnému platobnému rozkazu odpor, v dôsledku čoho nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť.
3. Následne podal veriteľ návrh na vykonanie exekúcie, ktorá je vedená súdnym
exekútorom (ďalej len „súdny exekútor“) pod č. EX 574/2010.
Sťažovateľka ako povinná v exekučnom konaní uhradila v prospech pohľadávky sumu viac
ako 9 000 €, teda úver preplatila už viac ako osemnásťnásobne. Napriek tejto skutočnosti
súdny exekútor k 15. marcu 2017 naďalej eviduje nesplatený dlh v celkovej výške
14 735,72 €. Z uvedeného dôvodu podala sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žiadosť o odklad a zastavenie exekúcie z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi,
jej amorálnosti a rozporu s verejným poriadkom. Na základe uvedenej žiadosti vydal
okresný súd 28. novembra 2016 uznesenie o zastavení exekúcie. Proti danému uzneseniu
sa veriteľ odvolal, pričom krajský súd o odvolaní, napriek opakovaným telefonickým
výzvam a dopytom právneho zástupcu sťažovateľky, dosiaľ nerozhodol. Sťažovateľka
osobitne poukázala na skutočnosť, že krajský súd svoju nečinnosť odôvodňuje dlhodobou
práceneschopnosťou sudcu.
4. Sťažovateľka zhodnotila, že krajský súd viac ako rok vo veci absolútne nekoná,
a to napriek pravidelným telefonickým dopytom. Od času, keď okresný súd rozhodol
o odklade exekúcie, sú sťažovateľke realizované zrážky zo mzdy, avšak zamestnávateľ
ich neodvádza súdnemu exekútorovi, ale zadržiava v depozite, a to až do právoplatného
rozhodnutia o zastavení exekúcie. V súčasnosti sa však sťažovateľka dostala do situácie,
keď je pravdepodobné, že krajský súd potvrdí uznesenie okresného súdu o zastavení
exekúcie, avšak jej sú naďalej realizované zrážky zo mzdy, ktoré sú zadržiavané
zamestnávateľom až do právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
5. V súvislosti s kritériami, ktoré ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných
sťažnostiach namietajúcich zbytočné prieťahy posudzuje, sťažovateľka uviedla,
že za zbytočné prieťahy v namietanom konaní je zodpovedný výlučne krajský súd a nie sú
spôsobené ani konaním sťažovateľky, ani skutkovou alebo právnou zložitosťou
prerokúvanej veci.
6. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka žiadala, aby ústavný
súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej rozhodol tak, že vysloví
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom krajského súdu v namietanom konaní a krajskému súdu prikáže,
aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka zároveň žiadala o priznanie
finančného zadosťučinenia vo výške 15 000 € a rovnako si uplatnila náhradu trov právneho
zastúpenia.
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného
súdu
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13
a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.
9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej
moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
13. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
14. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že jednou
zo základných pojmových náležitostí ústavných sťažností namietajúcich porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je to,
že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočností, že ústavná
sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to,
aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa
v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
15. Ústavný súd telefonickým dopytom na krajskom súde zistil, že krajský súd
o odvolaní rozhodol uznesením zo 17. apríla 2019 tak, že uznesenie okresného súdu
o zastavení exekúcie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Keďže v čase
podania ústavnej sťažnosti už bolo krajským súdom rozhodnuté a vec bola vrátená
okresnému súdu na ďalšie konanie, krajský súd v čase podania ústavnej sťažnosti nemohol
porušovať označené práva sťažovateľky.
16. Keďže v čase podania ústavnej sťažnosti nešlo o aktuálny a trvajúci zásah
do základných práv sťažovateľky, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú
sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde
ako zjavne neopodstatnenú.
17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať
sa ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie
porušenia označených základných práv a slobôd.
18. Pre úplnosť ústavný súd uzatvára, že predmetné rozhodnutie nezakladá prekážku
res iudicata (právoplatne rozhodnutej veci). V prípade, ak by v právnej veci sťažovateľky
v budúcnosti dochádzalo k zbytočným prieťahom zo strany okresného súdu, resp. krajského
súdu, sťažovateľka je oprávnená opätovne sa obrátiť na ústavný súd.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. septembra 2019