Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 373/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. septembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcov Miroslava Duriša

a Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej

advokátom JUDr. Ľubošom Danišom, Svätoplukova 5, Slovenský Grob, substitučne

zastúpeným advokátkou Mgr. Janou Blahovou, Šintavská 6, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

Odôvodnenie:

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla

2019 doručená a 11. júna 2019 doplnená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané

konanie“).

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti v podstatnom uviedla, že na základe zmluvy

o úvere č. 1/01/031/000077 z 30. apríla 2002 (ďalej len „zmluva“) spoločnosť

(ďalej len „veriteľ“), jej poskytla úver vo výške 497,91 € (15 000 Sk),

ktorý mala vrátiť spolu s „odplatou“ vo výške 298,75 € (9 000 Sk), teda v celkovej výške

sumu 796,65 € (24 000 Sk) v 32-och týždenných splátkach. V zmluve bol navyše dohodnutý

úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Dňa

31. mája 2005 podal veriteľ na Okresnom súde Senica (ďalej len „okresný súd“) návrh

na vydanie platobného rozkazu, ktorý okresný súd vydal 2. decembra 2005. Sťažovateľka

z dôvodu vtedajšieho závažného ochorenia svojej maloletej dcéry opomenula podať proti

predmetnému platobnému rozkazu odpor, v dôsledku čoho nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť.

3. Následne podal veriteľ návrh na vykonanie exekúcie, ktorá je vedená súdnym

exekútorom (ďalej len „súdny exekútor“) pod č. EX 574/2010.

Sťažovateľka ako povinná v exekučnom konaní uhradila v prospech pohľadávky sumu viac

ako 9 000 €, teda úver preplatila už viac ako osemnásťnásobne. Napriek tejto skutočnosti

súdny exekútor k 15. marcu 2017 naďalej eviduje nesplatený dlh v celkovej výške

14 735,72 €. Z uvedeného dôvodu podala sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho

zástupcu žiadosť o odklad a zastavenie exekúcie z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi,

jej amorálnosti a rozporu s verejným poriadkom. Na základe uvedenej žiadosti vydal

okresný súd 28. novembra 2016 uznesenie o zastavení exekúcie. Proti danému uzneseniu

sa veriteľ odvolal, pričom krajský súd o odvolaní, napriek opakovaným telefonickým

výzvam a dopytom právneho zástupcu sťažovateľky, dosiaľ nerozhodol. Sťažovateľka

osobitne poukázala na skutočnosť, že krajský súd svoju nečinnosť odôvodňuje dlhodobou

práceneschopnosťou sudcu.

4. Sťažovateľka zhodnotila, že krajský súd viac ako rok vo veci absolútne nekoná,

a to napriek pravidelným telefonickým dopytom. Od času, keď okresný súd rozhodol

o odklade exekúcie, sú sťažovateľke realizované zrážky zo mzdy, avšak zamestnávateľ

ich neodvádza súdnemu exekútorovi, ale zadržiava v depozite, a to až do právoplatného

rozhodnutia o zastavení exekúcie. V súčasnosti sa však sťažovateľka dostala do situácie,

keď je pravdepodobné, že krajský súd potvrdí uznesenie okresného súdu o zastavení

exekúcie, avšak jej sú naďalej realizované zrážky zo mzdy, ktoré sú zadržiavané

zamestnávateľom až do právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

5. V súvislosti s kritériami, ktoré ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných

sťažnostiach namietajúcich zbytočné prieťahy posudzuje, sťažovateľka uviedla,

že za zbytočné prieťahy v namietanom konaní je zodpovedný výlučne krajský súd a nie sú

spôsobené ani konaním sťažovateľky, ani skutkovou alebo právnou zložitosťou

prerokúvanej veci.

6. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľka žiadala, aby ústavný

súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej rozhodol tak, že vysloví

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom krajského súdu v namietanom konaní a krajskému súdu prikáže,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka zároveň žiadala o priznanie

finančného zadosťučinenia vo výške 15 000 € a rovnako si uplatnila náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného

súdu

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej

moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. , ).

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

13. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že jednou

zo základných pojmových náležitostí ústavných sťažností namietajúcich porušenie

základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočností, že ústavná

sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to,

aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

15. Ústavný súd telefonickým dopytom na krajskom súde zistil, že krajský súd

o odvolaní rozhodol uznesením zo 17. apríla 2019 tak, že uznesenie okresného súdu

o zastavení exekúcie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Keďže v čase

podania ústavnej sťažnosti už bolo krajským súdom rozhodnuté a vec bola vrátená

okresnému súdu na ďalšie konanie, krajský súd v čase podania ústavnej sťažnosti nemohol

porušovať označené práva sťažovateľky.

16. Keďže v čase podania ústavnej sťažnosti nešlo o aktuálny a trvajúci zásah

do základných práv sťažovateľky, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú

sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia označených základných práv a slobôd.

18. Pre úplnosť ústavný súd uzatvára, že predmetné rozhodnutie nezakladá prekážku

res iudicata (právoplatne rozhodnutej veci). V prípade, ak by v právnej veci sťažovateľky

v budúcnosti dochádzalo k zbytočným prieťahom zo strany okresného súdu, resp. krajského

súdu, sťažovateľka je oprávnená opätovne sa obrátiť na ústavný súd.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2019