Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 256/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Hargašom, Košická 56,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej práv podľa čl. 3 ods. 1, čl. 4, čl. 26 a čl. 27

Dohovoru o právach dieťaťa, základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -52

z 26. septembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 12. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

Mgr. Petrom Hargašom, Košická 56, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej práv

podľa čl. 3 ods. 1, čl. 4, čl. 26 a čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa, základných práv

podľa a a práva (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) č. k. -52 z 26. septembra 2018 (ďalej len „namietaný

rozsudok“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že najvyšší súd namietaným

rozsudkom potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -32 z 19. júla 2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej

poisťovne ‒ ústredie (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) č. 915922 6340 0 z 12. októbra 2015

o priznaní sirotského dôchodku sťažovateľke od 3. augusta 2015. Uvedenému rozhodnutiu

predchádzalo (vo veci rozhodovania o sirotskom dôchodku sťažovateľky) skoršie

rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nepriznaní sirotského dôchodku sťažovateľke, ktoré bolo

potvrdené skorším rozsudkom krajského súdu a následne zrušené skorším rozhodnutím

najvyššieho súdu a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Sťažovateľka v podstatnej časti svojich sťažnostných námietok vytýka

najvyššiemu súdu nedostatočné odôvodnenie namietaného rozsudku, v ktorom sa najvyšší

súd stotožnil so závermi rozhodnutia Sociálnej poisťovne a krajského súdu,

keď jej bol priznaný nárok na sirotský dôchodok až od roku 2015 (v tomto roku

sťažovateľka doplatila nedoplatok na sociálnom poistení za svoju nebohú matku),

teda nie spätne, t. j. počnúc úmrtím matky sťažovateľky, ktorá zomrela 30. októbra 2007.

4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje, že «Krajský súd Bratislava

a Najvyšší súd Slovenskej republiky boli povinní postupovať v prípade sťažovateľky

aj nad rámec zákona a vykladať právne normy takým spôsobom, aby bola zabezpečená

ochrana dieťaťa, ktoré prišlo o živiteľa rodiny. Je nespravodlivé žiadať od 16 ročného

dieťaťa, aby si uplatnil svoje práva v zmysle neprehľadnej právnej úpravy, ktorou právo

sociálneho zabezpečenia so svojimi mnohými výnimkami, častými zmenami a nepresne

definovanými ustanoveniami určite je...

Potom, ako sťažovateľke zomrela matka, požiadala sťažovateľka o priznanie

sirotského dôchodku. Sociálna poisťovňa jej sirotský dôchodok nepriznala,

pretože jej matka nesplnila ku dňu smrti podmienky na priznanie dôchodkovej dávky,

navyše Sociálna poisťovňa bez výzvy sťažovateľku riadne nepoučila kedy a v akej výške

má doplatiť dlžné poistné po matke, aby nárok na sirotský dôchodok získala…

Proti rozhodnutiu o nepriznaní sirotského dôchodku podala sťažovateľka odvolanie

a jej vec bola rozhodnutá… rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn.: zo dňa 24. 03. 2015, ktorým súd vyslovil… „Podľa názoru

odvolacieho súdu mala odporkyňa poučiť navrhovateľku o možnosti doplatenia dlžnej sumy

poistného už v rámci konania na správnom orgáne, čím by sa predišlo zbytočnému súdnemu

konaniu.“… Následne… ako bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušené,

bolo sťažovateľke umožnené doplatiť dlžné poistné za matku a bolo vydané nové

rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa priznala sirotský dôchodok

až odo dňa 03. 08. 2015, hoci sa sťažovateľka domnievala, že jej sirotský dôchodok

bude vyplatený aj spätne. Miesto toho, aby sťažovateľke… bol poskytnutý sirotský dôchodok

od roku 2007, tak jej bolo priznaný sirotský dôchodok až od roku 2015 vo veku kedy mala

24 rokov a blížila sa k veku, kedy má prísť automaticky zo zákona k zániku nároku

na sirotský dôchodok...

… Sociálna poisťovňa začala vyplácať sirotský dôchodok vo veku 24 rokov,

ktorý sa takmer kryje s tým, čo zaplatila na dlžnom poistnom, tj. sťažovateľka odovzdala

štátu peniaze, ktoré jej následne štát vypláca v splátkach. Takýto postup Sociálnej poisťovne

je v rozpore so zdravým rozumom a iba sa tým dokresľuje obraz o celkovom stave právnej

úpravy sociálneho zabezpečenia. Uvedenú absurdnú právnu úpravu mohol dať do súladu

už Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý mohol povedať, že súčasná právna úprava

je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa a mohol napríklad povedať, že sirotský

dôchodok sa má automaticky vyplácať po smrti rodiča, pričom sa sirotský dôchodok mal

sirote do veku 18 rokov vyplácať alikvotné znížený o dlžné poistné po zosnulom rodičovi,

a na základe toho mal vec vrátiť Sociálnej poisťovne na ďalšie konanie...

Je v rozpore s princípmi sociálneho štátu, aby vyžadoval iniciatívu od dieťaťa

v tak neprehľadnej právnej úprave akou je právo sociálneho zabezpečenia...

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal konštatovať, že hoci tu nie je v zmysle zákona

o sociálnom poistení povinnosť informovať sťažovateľku o možnosti doplatiť dlžné poistné,

tak Sociálna poisťovňa bola povinná v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa konať

nad rámec zákona a umožniť zaplatenie dlžného poistného už v roku 2007 a súd mat

rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konania a vysloviť záväzný

právny názor, že v prípade dieťaťa je nutné priznať sirotské už od smrti živiteľa rodiny,

čo je v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa a SR...».

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti takisto ústavný súd oboznamuje,

že jej predchádzajúca ústavná sťažnosť v totožnej právnej veci bola ústavným súdom

odmietnutá uznesením sp. zn. zo 16. januára 2019 pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí s odôvodnením, že „Sťažovateľka sťažnosť podala ústavnému súdu

elektronicky podpísanú elektronickým podpisom advokáta označeného v sťažnosti

ako jej zástupcu. V samotnej sťažnosti uvádza, že k sťažnosti pripája splnomocnenie

udelené advokátovi. Predmetné splnomocnenie však netvorilo prílohu elektronického

podania (ako dokument opatrený elektronickým podpisom sťažovateľky ako

splnomocniteľky a advokáta ako splnomocnenca, resp. ani ako zaručenou konverziou

overená kópia listinného dokumentu) a ústavnému súdu nebolo doručené ani neskôr poštou

alebo osobne v listinnej podobe.“. Sťažovateľka hodnotí predmetné uznesenie ústavného

súdu ako formalistické a je toho názoru, že na základe § 31a ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov mali byť v uvedenej situácii primerane

aplikované príslušné ustanovenia

v znení neskorších predpisov, pretože „Nedoloženie splnomocnenia k návrhu

je odstrániteľnou procesnou podmienkou, a teda Ústavný súd SR bol povinný predtým

ako odmietne sťažnosť vyzvať sťažovateľku na predloženie splnomocnenia.“.

6. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

rozhodol v jej veci nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej práv podľa čl. 3 ods. 1, čl. 4,

čl. 26 a čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa, základných práv podľa čl. 39 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru namietaným rozsudkom najvyššieho súdu,

označený rozsudok zrušil a vrátil vec sťažovateľky najvyššiemu súdu na ďalšie konanie

a priznal tiež sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia, ako aj primerané finančné

zadosťučinenie v sume 17 904 €.

7. Vec sťažovateľky bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi

Milanovi Ľalíkovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu uplynulo

16. februára 2019. Preto v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej

len „rozvrh práce“) bola vec prerozdelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi

a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola predbežne prejednaná v druhom senáte

ústavného súdu v zložení Jana Laššáková (predsedníčka senátu) a sudcovia Peter Molnár

a Ľuboš Szigeti.

II.

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I. § 1 až 13 a § 16 až 28 a § 32 až 248 a § 250 a 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

11. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd

nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý

nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne

neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

12. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je jej nespokojnosť so závermi

namietaného rozsudku najvyššieho súdu, ktorý sa stotožnil so závermi prvostupňového

rozsudku krajského súdu, ako aj so závermi rozhodnutia správneho orgánu, a síce Sociálnej

poisťovne. Sťažovateľka hodnotí súdne konanie pred najvyšším súdom ako vykazujúce

závažné nedostatky, pričom namietaný rozsudok najvyššieho súdu považuje za nedostatočne

odôvodnený.

13. Ústavný súd poukazuje na ustanovenie ,

podľa ktorého ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje

jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného

vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota

plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi.

Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej

sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom

napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

14. Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa .

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie

neumožňuje (napr. m. m. , ,

).

15. Ústavný súd na základe súčinnosti poskytnutej krajským súdom zistil,

že namietaný rozsudok najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť 18. novembra 2018.

Je nepochybné, že ústavná sťažnosť sťažovateľky doručená ústavnému súdu

12. februára 2019 bola podaná po uplynutí predpísanej zákonnej lehoty dvoch mesiacov,

ktorá sťažovateľke uplynula k dátumu 18. január 2019. Zákonnú lehotu možno „predĺžiť“

konaním o mimoriadnom opravnom prostriedku podľa

in fine. Konanie o v poradí prvej ústavnej sťažnosti sťažovateľky ()

však takýmto konaním nebolo.

16. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľky

potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2019