Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 283/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného GARANT PARTNER legal, s. r. o., Einsteinova 21,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Martin Dočár, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa ) a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 13. februára 2019

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. mája 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného GARANT PARTNER

legal, s. r. o., Einsteinova 21, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Martin Dočár, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 36

písm. b) a (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 13. februára 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení

žalobcu sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. domáhal voči žalovanému (Slovenská republika, zastúpená

Ministerstvom obrany Slovenskej republiky) určenia trvania služobného pomeru

profesionálneho vojaka. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 25. februára 2014

žalobu zamietol. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sťažovateľ podal odvolanie.

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu a žalovanému

priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Podľa názoru sťažovateľa „všeobecné súdy v rozpore so zásadou spravodlivého

súdneho konania zaťažili Sťažovateľa ako žalobcu dôkazným bremenom prislúchajúceho

žalovanému a zrejme od žalobcu aj očakávali, že bude dokazovať skutočnosti ktoré má

preukazovať žalovaný. Sťažovateľ ako žalobca vznik a následné trvanie služobného pomeru

preukázal. Opak, teda zánik služobného pomeru bolo potrebné preukázať žalovaným,

a to kvalifikovaným spôsobom... Procesnú zodpovednosť za nepredloženie jasného

a nespochybniteľného personálneho rozkazu má niesť žalovaný. Ak svoje bremeno dôkazu

bez akýchkoľvek pochybností žalovaný neuniesol, následkom by malo byť vyhovenie návrhu

žalobcu...“.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že napadnutý rozsudok krajského súdu

v spojení s prvoinštančným rozsudkom považuje za arbitrárny, konštatuje svojvôľu záverov

prijatých súdom, keďže tieto sú podľa jeho mienky v zjavnom rozpore s obsahom súdneho

spisu a vykonaným dokazovaním. Za vadu rozhodnutia považuje eklektický výber

a svojvoľné hodnotenie dôkazov súdom bez rešpektovania výsledkov dokazovania, ako i to,

že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje logická stránka hodnotenia dôkazov

jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,

aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo , ,

, a to právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Slovenskej republiky, základného právo na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu

podľa ) a ľudské právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -331 zo dňa 13. 2. 2019

a doručeného sťažovateľovi dňa 15. 3. 2019 porušené boli.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. -331 zo dňa 13. 2. 2019 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť Sťažovateľom trovy právneho zastúpenia

v sume 415,51 € (t. j. za 2 úkony právnej služby r. 2019, 2x režijný paušál r. 2019 + DPH)

na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. vymedzená právomoc ústavnému súdu neumožňuje, aby nahrádzal

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo

na základe zákona. Ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc až vtedy, ak fyzická alebo

právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania

zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd.

Naopak, z jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ predtým ako požiada

o ústavnú ochranu ústavný súd musí vyčerpať všetky (iné) dostupné a účinné prostriedky

ochrany svojich práv. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený

poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol (môže) domôcť

ochrany svojich práv v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a v danom

prípade ustanovenými procesnými úkonmi (,

).

11. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ

sa v súvislosti s namietaným porušením označených základných práv podľa a práva

podľa dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu obrátil priamo na ústavný súd

bez toho, aby proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal dovolanie.

12. Podľa ústavná sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

13. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

14. Keďže sťažovateľ právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

práv, nevyčerpal a nepreukázal, že sa tak stalo z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

ústavný súd sa meritórne nezaoberal podanou ústavnou sťažnosťou, ktorou sťažovateľ

namietal porušenie svojho základného práva na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu

podľa ) a základného práva na súdnu ochranu podľa ,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale túto

pri predbežnom prerokovaní podľa zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú

(predčasne podanú) podľa § 132 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom

súde.

15. V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane vyslovil názor, že v prípadoch

uplatnenia dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku spôsobilého zabezpečiť

ochranu práv sťažovateľa, následne však odmietnutého dovolacím súdom pre neprípustnosť,

je lehota na podanie ústavnej sťažnosti ustanovená v zásade

zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného

súdu (m. m. , pozri aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,

body 51, 53 a 54). Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti nepripúšťa „predĺžené“

lehoty na podanie ústavnej sťažnosti podľa in fine

v prípadoch, keď procesnoprávna úprava výslovne ustanovuje neprípustnosť dovolania

proti napádanému rozhodnutiu všeobecného súdu. O takýto prípad však v prejednávanej

ústavnej sťažnosti nejde.

16. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu