Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 94/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a

Ladislava Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného

Advokátskou kanceláriou ŠČURY, s. r. o., Za kasárňou 1, Bratislava, konajúcou

prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Jána Ščuryho, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 11. septembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

Advokátskou kanceláriou ŠČURY, s. r. o., Za kasárňou 1, Bratislava, konajúcou

prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Jána Ščuryho, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 11. septembra

2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je evidovaná pod sp. zn. a bola

pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Sergejovi Kohutovi. Do 16. februára 2019 (deň

uplynutia funkčného obdobia pôvodného sudcu spravodajcu, pozn.) nebola ústavná

sťažnosť sťažovateľa rozhodnutá. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 dodatok

č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019

do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli

nevybavené veci sudcov, ktorých funkčné obdobie uplynulo 16. februára 2019,

prerozdelené medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019, a to náhodným

výberom pomocou technických a programových prostriedkov. Ústavná sťažnosť bola

pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu

práce bola prejednaná vo IV. senáte v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor Duľa

a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou domáhal

na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) preskúmania rozhodnutia č. PO-

335/2014 z 1. októbra 2014, ktorým rektor Paneurópskej vysokej školy (ďalej len

„žalovaný“) nevyhovel sťažovateľovej žiadosti z 18. septembra 2014 o vrátenie školného

za akademický rok 2010/2011 z dôvodu opätovného zápisu do druhého ročníka

bakalárskeho stupňa štúdia. Krajský súd rozsudkom č. k. -26 z 18. novembra

2015 preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší

súd na základe odvolania žalovaného potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny

podľa rozsudkom sp. zn.

z 11. apríla 2017, proti ktorému podal žalovaný ústavnú sťažnosť. O nej ústavný súd

rozhodol nálezom sp. zn. z 13. februára 2018 tak, že rozsudok najvyššieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom najvyšší súd napadnutým uznesením

rozsudok krajského súdu zrušil a vec postúpil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol: «Najvyšší súd SR svojím vyššie uvedeným

uznesením zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -26 zo dňa

18. novembra 2015 a to z dôvodu, že predchádzajúci rozsudok v predmetnej veci

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11 apríla 2017 bol

zrušený ústavným nálezom Ústavného súdu pod sp. zn. -49 zo dňa 13.02.2018

(ďalej len „ústavný nález“)...

Najvyšší súd SR neoboznámil sťažovateľa s predmetným nálezom ústavného súdu ani

mu ho žiadnym spôsobom nedoručil, hoci na tento nález vo svojom neskoršom rozhodovaní

prihliadal a argumentáciu v ňom uvedenú prebral ako argumentáciu rozhodujúcu na

rozhodnutie vo veci samej a rozhodol úplne iným spôsobom ako vo svojom

predchádzajúcom rozhodnutí, teda v neprospech sťažovateľa.

Sťažovateľ je toho názoru, že nedoručením nálezu Ústavného súdu bolo porušené

jeho právo na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie a odňala sa mu možnosť

konať pred súdom. Doručenie tohoto nálezu nie je explicitne upravené v ustanoveniach

civilného sporového a , ale jeho doručenie vyplýva

z ústavnoprávnych princípov a zásad správneho konania.

Princíp rovnosti strán konania sa v súčasnej dobe považuje za štandardnú

a implicitnú súčasť práva na spravodlivý proces - tento princíp predstavuje judikatúrnu

požiadavku, aby každá strana mala dostatočnú možnosť predstaviť a obhajovať svoj prípad

za takých podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatnej nevýhody vo vzťahu k protistrane.

Podľa názoru sťažovateľa je príslušný súd povinný zabezpečiť rovnaké možnosti na

uplatnenie ich práv...

... takýmto konaním sa mu konkrétne znemožnilo dozvedieť sa o všetkých

skutočnostiach zaznamenaných v spise, ktorých účelom je ovplyvniť rozhodovanie súdu

a vyjadriť sa k nim obzvlášť keď sa jedná o stanovisko súdu vyššej inštancie...

Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne

konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky

dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi

a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa

pred ním.

... Najvyšší súd SR svojim nesprávnym postupom oddialil prístup žalobcu k súdu na

rozhodnutie o tom, či bola rozhodnutím žalovaného spôsobená ujma na jeho subjektívnych

právach, nakoľko ak by bol vedel o existencii ústavného nálezu, mohol by použiť ďalšiu

argumentáciu za účelom priaznivého rozhodnutia voči jeho osobe. Keďže sťažovateľovi

nebol doručený ústavný nález, nemal sa možnosť ani vyjadriť k podaniu žalovaného

z pohľadu právnych názorov vyjadrených v predmetnom ústavnom náleze.»

5. Napokon sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie vydal nález v znení: „Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu

podľa a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. septembra 2018, sp. zn.

porušené boli.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej zo dňa 11. septembra 2018, sp. zn.

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- EUR, ktoré je

povinný Najvyšší súd Slovenskej republiky vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov odo

dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania

k rukám jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy podané navrhovateľom bez zastúpenia a bez ustanoveného právneho

zástupcu (v zmysle , a ), návrhy, ktoré nemajú

náležitosti ustanovené zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne

neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene a zjavne neopodstatnené návrhy

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania.

9. Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

11. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že najvyšší súd ho neoboznámil

s nálezom ústavného súdu sp. zn. ani mu ho nedoručil, čím mu znemožnil

sa k nemu vyjadriť, a tak mal poškodiť jeho práva, ktorých porušenie namieta.

12. Ústavný súd opakovane vyslovil názor, že jedným z aspektov práva

na spravodlivý proces je [popri práve domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde (právo na prístup k súdu)] aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorá okrem

iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti konania a „rovnosti

zbraní“ (podobne napr. ). Podstatou princípu kontradiktórnosti a s ňou

súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetkým účastníkom konania bola poskytnutá reálna

možnosť využiť ich procesné práva, predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“

protistrany. Osobitne to platí v sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca

a žalovaný a kde sa kontradiktórnosť uplatňuje v celom rozsahu (napr. ,

). Naplnenie spomínaného princípu teda spočíva v poskytnutí možnosti

vyjadriť sa k procesnej aktivite protistrany a je povinnosťou súdu zabezpečiť sporovej

strane možnosť reagovať na skutkové tvrdenia a právne argumenty protistrany. Podobný

záver je vyjadrený aj v rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Trančíková

proti Slovenskej republike z 13. januára 2015, na ktoré sa sťažovateľ odvoláva v ústavnej

sťažnosti.

13. Ústavný súd zastáva názor, že práva sťažovateľa nemohli byť dotknuté postupom

najvyššieho súdu spočívajúcim v nedoručení nálezu ústavného súdu, ktorým bol zrušený

rozsudok najvyššieho súdu, sťažovateľovi. Nález ústavného súdu sp. zn.

bol doručený najvyššiemu súdu ako účastníkovi konania v konaní o ústavnej sťažnosti,

a preto ho nie je možné považovať za procesné podanie sporovej strany, vo vzťahu

ku ktorému má súd povinnosť ponúknuť protistrane možnosť vyjadriť sa. Ústavnému súdu

nie je jasné, čo mienil sťažovateľ dosiahnuť svojím vyjadrením sa k spomenutému nálezu

ústavného súdu za situácie, keď najvyšší súd bol viazaný právnym názorom ústavného súdu

a vo vzťahu k nemu by boli akékoľvek názory sťažovateľa ako účastníka v konaní

pred všeobecným súdom bez relevancie.

14. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením

a právami, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť,

na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie

reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom

prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojich práv

napadnutým uznesením, podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

15. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite ústavnej sťažnosti

(zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie, finančné zadosťučinenie

pre sťažovateľa, ako aj priznanie náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2019

Miroslav Duriš predseda senátu