Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 108/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov

Petra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody

, vo veci namietaného porušenia práva na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých konaní a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vykonáva trest

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn.

zo 6. novembra 2012 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 10. septembra 2013 v trvaní 7 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia. Lehota podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

uplynula 30. júna 2018 a predpokladaný koniec trestu sťažovateľa pripadá na 30. október

2020.

3. Sťažovateľ podal 11. júla 2018 na okresnom súde návrh na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorú okresný súd uznesením sp. zn.

zo 6. augusta 2018 zamietol. Sťažovateľ proti predmetnému uzneseniu podal

sťažnosť. Krajský súd uznesením sp. zn. z 22. novembra 2018 uznesenie

okresného súdu zo 6. augusta 2018 zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby o nej znovu

konal a rozhodol. Okresný súd vo veci opätovne rozhodol uznesením z 15. februára 2019,

ktorým žiadosť sťažovateľa o prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Sťažovateľ proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že „krajskému súdu bola vec predložená

na rozhodnutie o sťažnosti dňa 9.7.2019. Mám za to, že žiadosť / návrh som súdu zaslal

v dobe, keď súd mal povinnosť rozhodnúť v lehote 30 dní. Je pravda, že došlo k zmene

a táto lehota je v súčasnosti 60 dní. Súdy konajúce v predmetnej veci nekonali v súlade

so zákonom, konali s prieťahmi, čím porušili mnou označené právo podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru. Obrátil som sa na predsedu okresného súdu. Zjavne nesprávne aplikoval

(interpretoval) povinnosť súdu konať bez prieťahov.“.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že

„základné právo priznané sťažovateľovi čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských právach a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava vo veci

a postupom Krajského súdu v Trnave vo veci porušené bolo“.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v konštatovaní, že postupom okresného súdu

a krajského súdu v konaní o sťažovateľovej žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody bolo porušené sťažovateľovo právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

13. Ústavný súd v súlade s konštantnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva kvalifikoval sťažovateľovu námietku o porušení čl. 6 ods. 1 dohovoru označenými

postupmi okresného súdu a krajského súdu ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom

na neaplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na „konanie o udelenie podmienečného

prepustenia“. Toto konanie sa totiž netýka rozhodnutia o „trestnom obvinení“ a ani

o „občianskych právach a záväzkoch“ (pozri napr. rozhodnutia vo veciach Plischke

c. Rakúsko zo 7. 3. 1964, X. c. Rakúsko z 23. 5. 1966, X. c. Rakúsko z 19. 7. 1966, X.

c. Spojené kráľovstvo z 13. 7. 1970, Helmut Aldrian c. Rakúsko zo 7. 5. 1990).

14. Kritériom aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru je materiálna povaha predmetu

konania. Aplikácia uvedeného článku dohovoru prichádza do úvahy iba v prípade,

že ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o „občianskych právach alebo záväzkoch“,

prípadne o „oprávnenosti trestného obvinenia“. Nie je pritom rozhodujúce, či v okolnostiach

konkrétneho prípadu rozhoduje všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci, a taktiež

nie je rozhodujúca ani povaha zákona, ktorý upravuje predmet daného konania, rovnako tak

ani povaha strán (účastníkov konania), resp. povaha právneho vzťahu, o ktorý v danej veci

ide (, ).

15. Keďže v konaní o návrhu na podmienečné prepustenie sa nerozhodovalo

o trestnom obvinení sťažovateľa v zmysle ustanovenia čl. 6 ods. 1 dohovoru (teda o vine

a treste), tento článok dohovoru nie je na dané konanie aplikovateľný. Sťažnosť sťažovateľa

je teda nezlučiteľná ratione materiae s čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ju bolo potrebné

v súlade s odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2019

Mojmír Mamojka

predseda senátu