Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 108/2019
PDF · 132.04 KB
No categories available
III. ÚS 108/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2019
v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov
Petra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody
, vo veci namietaného porušenia práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.
9 PP 93/2018 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.
3 Tos 186/2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých konaní a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
17. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 PP 93/2018 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 186/2018.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vykonáva trest
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn.
1 T 63/2011 zo 6. novembra 2012 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 3/2013
z 10. septembra 2013 v trvaní 7 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Lehota podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)
uplynula 30. júna 2018 a predpokladaný koniec trestu sťažovateľa pripadá na 30. október
2020.
3. Sťažovateľ podal 11. júla 2018 na okresnom súde návrh na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorú okresný súd uznesením sp. zn.
9 PP 93/2018 zo 6. augusta 2018 zamietol. Sťažovateľ proti predmetnému uzneseniu podal
sťažnosť. Krajský súd uznesením sp. zn. 3 Tos 186/2018 z 22. novembra 2018 uznesenie
okresného súdu zo 6. augusta 2018 zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby o nej znovu
konal a rozhodol. Okresný súd vo veci opätovne rozhodol uznesením z 15. februára 2019,
ktorým žiadosť sťažovateľa o prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Sťažovateľ proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť.
4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že „krajskému súdu bola vec predložená
na rozhodnutie o sťažnosti dňa 9.7.2019. Mám za to, že žiadosť / návrh som súdu zaslal
v dobe, keď súd mal povinnosť rozhodnúť v lehote 30 dní. Je pravda, že došlo k zmene
a táto lehota je v súčasnosti 60 dní. Súdy konajúce v predmetnej veci nekonali v súlade
so zákonom, konali s prieťahmi, čím porušili mnou označené právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Obrátil som sa na predsedu okresného súdu. Zjavne nesprávne aplikoval
(interpretoval) povinnosť súdu konať bez prieťahov.“.
5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že
„základné právo priznané sťažovateľovi čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských právach a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava vo veci
9PP/93/2018 a postupom Krajského súdu v Trnave vo veci 3 Tos/186/2018 porušené bolo“.
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
9. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom
prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých
sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).
11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
12. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v konštatovaní, že postupom okresného súdu
a krajského súdu v konaní o sťažovateľovej žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody bolo porušené sťažovateľovo právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
13. Ústavný súd v súlade s konštantnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské
práva kvalifikoval sťažovateľovu námietku o porušení čl. 6 ods. 1 dohovoru označenými
postupmi okresného súdu a krajského súdu ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom
na neaplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru na „konanie o udelenie podmienečného
prepustenia“. Toto konanie sa totiž netýka rozhodnutia o „trestnom obvinení“ a ani
o „občianskych právach a záväzkoch“ (pozri napr. rozhodnutia vo veciach Plischke
c. Rakúsko zo 7. 3. 1964, X. c. Rakúsko z 23. 5. 1966, X. c. Rakúsko z 19. 7. 1966, X.
c. Spojené kráľovstvo z 13. 7. 1970, Helmut Aldrian c. Rakúsko zo 7. 5. 1990).
14. Kritériom aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru je materiálna povaha predmetu
konania. Aplikácia uvedeného článku dohovoru prichádza do úvahy iba v prípade,
že ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o „občianskych právach alebo záväzkoch“,
prípadne o „oprávnenosti trestného obvinenia“. Nie je pritom rozhodujúce, či v okolnostiach
konkrétneho prípadu rozhoduje všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci, a taktiež
nie je rozhodujúca ani povaha zákona, ktorý upravuje predmet daného konania, rovnako tak
ani povaha strán (účastníkov konania), resp. povaha právneho vzťahu, o ktorý v danej veci
ide (IV. ÚS 241/07, III. ÚS 156/2012).
15. Keďže v konaní o návrhu na podmienečné prepustenie sa nerozhodovalo
o trestnom obvinení sťažovateľa v zmysle ustanovenia čl. 6 ods. 1 dohovoru (teda o vine
a treste), tento článok dohovoru nie je na dané konanie aplikovateľný. Sťažnosť sťažovateľa
je teda nezlučiteľná ratione materiae s čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ju bolo potrebné
v súlade s § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietnuť ako zjavne
neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. novembra 2019
Mojmír Mamojka
predseda senátu