Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 107/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra

2019 v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca)

a zo sudcov Petra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej

advokátom Mgr. Martinom Čižmárom, Československej armády 1617/24, Banská Bystrica,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

a spravodlivý proces a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 a čl. 48

ods. 2 , ako aj práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivý proces a na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a

(ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti okrem vymedzenia právneho rámca a uvedenia

judikatúry ústavného súdu, ako aj skutkových okolností a podrobného popisu doterajšieho

priebehu napadnutého konania, ktoré začalo 3. marca 2010 (medzitým už právoplatne

skončilo, pozn.) namieta, že napadnuté konanie bolo poznačené nielen zbytočnými

prieťahmi, neefektívnou činnosťou, ale aj nespravodlivým a nezákonným postupom

okresného súdu vo vzťahu k sťažovateľke, ktoré vyústilo až k odopretiu spravodlivosti

(denegatio iustitiae).

3. Sťažovateľka vystupovala v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletého

ako povinná (matka maloletého dieťaťa) a v tejto veci v odôvodnení ústavnej sťažnosti

namieta najmä zdĺhavosť napadnutého konania mimoriadne citlivej povahy pred okresným

súdom, ako aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí vydaných všeobecnými súdmi,

čím malo dôjsť k namietanému porušeniu jej označených práv v bode 1.

4. Okresný súd v napadnutom konaní uznesením zo 17. decembra 2018 konanie

zastavil s odôvodnením, že syn sťažovateľky v priebehu konania nadobudol 16. decembra

2018 plnoletosť. Súčasne okresný súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu

trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) jej odvolanie odmietol uznesením

sp. zn. z 28. mája 2019 bez toho, aby sa zaoberal jej námietkami (krajský

súd a konanie pred ním však v petite ústavnej sťažnosti sťažovateľka vôbec nenamieta,

pozn.).

5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom

rozhodol, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej práva „na súdnu a inú právnu

ochranu , t. j. právo, aby vec bola prerokovaná efektívne a bez zbytočných prieťahov,

tak ako sú tieto práva zaručené v , 47 ods. 2 a ... a

(Právo na spravodlivé súdne konanie) Dohovoru...“. Domáha sa aj priznania finančného

zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhrady trov konania.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“).

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný sú môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej práva

„na súdnu a inú právnu ochranu , t. j. právo, aby vec bola prerokovaná efektívne a bez

zbytočných prieťahov, tak ako sú tieto práva zaručené v čl. 46, 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2

... a (Právo na spravodlivé súdne konanie) Dohovoru...“ postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

13. Ústavný súd zisťoval, či existujú dôvody na odmietnutie ústavnej sťažnosti

sťažovateľky uvedené v bode 11. Predmetom napadnutého konania bol výkon rozhodnutia,

konkrétne realizácia práva otca dieťaťa na styk s jeho maloletým synom, ktoré 1. júla 2019

právoplatne už skončilo. Okresný súd v danej veci aplikoval § 390 písm. d) zákona

č. v znení neskorších predpisov v spojení

s a 27 v znení neskorších predpisov

a konanie zastavil, pretože konanie o výkon rozhodnutia možno viesť len vo vzťahu

k maloletým osobám a maloletý syn sťažovateľky ,

, dovŕšil plnoletosť

14. Krajský súd v bodoch 10 až 14 svojho uznesenia ďalej k veci uviedol:

„ak po vzniku exekučného titulu nastanú také skutočnosti, ktoré vedú k zániku exekučným

titulom uloženej povinnosti, súd aj bez návrhu konanie o výkon rozhodnutia uznesením

zastaví. V danom kontexte treba pod exekučným titulom rozumieť rozsudok Okresného súdu

Lučenec č. k. -40 zo dňa 15. 02. 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. -67 zo dňa 19. 09. 2006, ktorými došlo k úprave

styku otca s (v tom čase) maloletým - jeho synom, plnenie ktorých rozhodnutí

si oprávnený chcel vynútiť podaním návrhu na výkon súdneho rozhodnutia zo dňa 03. 03.

2010. Vzhľadom na charakter a povahu veci bolo potrebné prihliadnuť na ustanovenia

, konkrétne ust. a riasi., pričom z vyplýva, že účastníkmi konania

o výkone rozhodnutia sú maloletý a ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný.

Keďže , dovŕšil dňa 18-ty rok veku života

(plnoletosť), automaticky stratil status maloletej osoby. V priebehu konania tak došlo

k právnej skutočnosti, na ktorú súd musel prihliadať a nemohol v konaní ďalej pokračovať.

Dôvodom je, že exekučný titul sa plnoletosťou stal neúčinným, čím došlo k zániku

uloženej povinnosti, a preto okresný súd v zmysle konanie správne

zastavil.

... Odvolací súd po predložení spisu zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky

pre riadne podanie odvolania. v ustanovuje, že odvolanie

môže podať len tá strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V danej veci

to znamená, že keďže odvolanie podala povinná, rozhodnutie ju musí svojím obsahom

znevýhodňovať, resp. inak povedané, právne účinky takéhoto rozhodnutia musia zhoršovať

právne postavenie povinnej (odvolateľky).

... To, či povinnú možno považovať za stranu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané, sa dá jednoducho zistiť aj otázkou, či existuje možnosť odvolaním úspešne

požadovať na súde vyššieho stupňa odchylné rozhodnutie, ktoré by bolo v jej prospech.

... V predmetnej veci ide o konanie o výkon rozhodnutia vo veci maloletého, pričom

podmienky tohto konania (ako osobitného druhu), sú upravené v štvrtej časti .

Tým že došlo k nadobudnutiu plnoletosti doposiaľ maloletého účastníka konania, treba

zastavenie konania s poukazom na ust. v spojení s brať ako

zrejmý následok predpokladaný zákonom. Nadobudnutím plnoletosti neexistuje iná

možnosť procesného postupu, ako zastavenie konania z úradnej povinnosti (s poukazom

na vyššie uvedené zákonné ustanovenia), čo znamená, že povinná nemôže na odvolacom

súde dosiahnuť iné rozhodnutie, ktorým by sa jej mohlo vyhovieť.

... V zmysle uvedeného rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať

za rozhodnutie, ktoré by mohlo spôsobiť zhoršenie právneho postavenia povinnej. Povinná

proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie a odvolací súd preto nemohol rozhodnúť inak,

ako odvolanie povinnej podľa odmietnuť, pretože bolo podané

neoprávnenou osobou.“

15. V citovaných pasážach odôvodnenia krajského súdu (bod 14) nepostrehol

ústavný súd žiadne signály arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti tohto uznesenia.

Krajský súd procesne odmietol odvolanie sťažovateľky, keďže ju správne v relevantnom

čase nepovažoval za osobu oprávnenú odvolanie podať. Na tomto základe preto ústavný súd

dospel k záveru, že postup okresného súdu (aj krajského súdu) v napadnutom konaní

nemožno hodnotiť ako svojvoľný alebo arbitrárny a nesúhlas sťažovateľky s postupmi

okresného súdu, ako aj krajského súdu nie je dôkazom o ich neústavnosti a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.

Sťažovateľka stratila svoj status povinnej osoby (zákonnej zástupkyne maloletého dieťaťa)

z dôvodu dovŕšenia plnoletosti jej maloletého syna, a preto namietané porušenie práva

„na súdnu a inú právnu ochranu, t. j. právo, aby vec bola prerokovaná efektívne

a bez zbytočných prieťahov, tak ako sú tieto práva zaručené v čl. 46, 47 ods. 2 a čl. 48

ods. 2 ... a (Právo na spravodlivé súdne konanie) Dohovoru“ postupom

okresného súdu v napadnutom konaní na ústavnom súde už nie je z jej strany namieste,

pretože návrh podala už ako zjavne neoprávnená osoba.

16. Čo sa týka oprávnenej osoby na podanie sťažnosti, ústavný súd už pri svojej

rozhodovacej činnosti viackrát vyslovil, že domáhať sa ochrany základných práv

na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba, iba ak ide o ochranu

jej základných práv. Namietať porušenie práv inej osoby môže iba zákonný zástupca takej

osoby. Zákonný zástupca v takom prípade môže namietať porušenie práv, kým zákonné

zastúpenie trvá, ak to nie je v rozpore s účelom zastúpenia (v danom prípade zákonné

zastúpenie trvalo len do dovŕšenia plnoletosti jej syna, pozn.).

17. Z uvedeného vyplýva, že ústavná sťažnosť je ústavnému súdu v tomto prípade

podaná sťažovateľkou, ktorá nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na jej podanie,

preto ju ústavný súd po jej predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona

o ústavnom súde odmietol ako podanú neoprávnenou osobou (obdobne napr. ,

).

18. Okrem toho ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorá je kvalifikovane zastúpená

advokátom, nespĺňa ani predpísané náležitosti, pretože nie je

riadne odôvodnená, a to v časti namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46

a ( ). Súčasne v odôvodnení ústavnej

sťažnosti sťažovateľka označila ako porušovateľa krajský súd, avšak tohto porušovateľa

už nepremietla do návrhu na rozhodnutie.

19. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky mohol

odmietnuť nielen z dôvodu, že je podaná neoprávnenou osobou, ale aj preto, že nemá

náležitosti ustanovené zákonom podľa .

20. Obiter dictum v závere je potrebné uviesť, že napadnuté konanie v čase podania

ústavnej sťažnosti (30. august 2019) bolo právoplatne skončené (1. júl 2019),

teda k prieťahom, resp. k neefektívnej činnosti zo strany okresného súdu, ktorý rozhodol

o zastavení konania 17. decembra 2018, už nemohlo ani reálne dochádzať, ako to tvrdí

sťažovateľka (tá napadla v ústavnej sťažnosti to isté konanie pred okresným súdom

aj v apríli 2019, a toto konanie je vedené na ústavnom súde pod sp. zn. ,

pozn.).

21. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite ústavnej

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2019

Mojmír Mamojka

predseda senátu