Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

V závere stanoviska poukázala na pasáž z rozhodnutia ústavného súdu č. k. I. ÚS 396/2016 z 21. novembra 2019 (bod 10), podľa ktorého „[ú]stavný súd, zaštiťujúc sanevidí hlbší zmysel zaoberať sa závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia č. k. I. ÚS 396/2016 z 21. novembra 2019 (rozumej okolnosti jej prípadu sú odlišné). 45. Ústavnýoznámila, že prípadný odklon od právneho názoru uvedeného v náleze č. k. I. ÚS 396/2016 z 21. novembra 2019 je povinný dotknutý senát ústavného súdu predložiť plénu

rady o tom, že sťažovateľ nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti (napr. I. ÚS 396/2016, I. ÚS 293/2017, II. ÚS 164/2017, I. ÚS 306/2022). 21. Reštriktívnym pohľadom

východísk, in concreto obdobne ako vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 396/2016 hodnotí, že sťažovateľka ako kandidát na vymenovanie za sudcu bola účastnájanuára 2019, prihliadajúc pritom aj na argumentačné východiská nálezu sp. zn. I. ÚS 396/2016 z 21. novembra 2019 bol oprávnený rozhodnúť a rozhodol o ústavnej sťažnosti

sťažovateľ nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti (II. ÚS 164/2017, I. ÚS 396/2016, I. ÚS 293/2017). 29. Ústavný súd opakuje, že sťažovateľka namieta porušenie

sťažovateľ nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti (II. ÚS 164/2017, I. ÚS 396/2016, I. ÚS 293/2017). 39. Prieskum ústavného súdu je v tomto prípade limitovaný

transparentnosti (zahŕňajúcej aj preskúmateľnosť, hoci v špecifickej podobe – k tomu I. ÚS 396/2016, bod 9.14). 19. Pokiaľ ide o súdnou radou verbalizovaný obsahový vzťah základného

sťažovateľ nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti (II. ÚS 164/2017, I. ÚS 396/2016). IV.3. K námietkam sťažovateľky a súvisiacim referenčným normám: 34. Ústavný

128/09, III. ÚS 588/2016, PL. ÚS 2/2012, III. ÚS 561/2014, IV. ÚS 46/2011, I. ÚS 396/2016). Súdna rada má samostatné ústavné postavenie, nie je podriadená vláde [(porov