Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 469/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Ivan Syrový, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 28. februára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. mája 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 28. februára 2019 (ďalej len

„napadnutý rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou

z 8. februára 2016 domáhal na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

preskúmania rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej

Bystrici č. KRPZ-BB-V02-234-004/2015-PK zo 7. decembra 2015 a v spojitosti s ním

aj rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žiar nad Hronom č. ORPZ-ZH-

OPP-459-024/2015 z 29. septembra 2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Konanie

na krajskom súde bolo vedené pod sp. zn. . Prvostupňové rozhodnutie

predstavovalo sťažovateľovo služobné hodnotenie príslušníka Policajného zboru

(ďalej len „služobné hodnotenie“) podľa

o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru“).

3. Krajský súd rozsudkom sp. zn. zo 14. júla 2016 (ďalej len „rozsudok

krajského súdu“) zamietol žalobu sťažovateľa v celom rozsahu. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť a stalo sa vykonateľným 14. septembra 2016.

4. Sťažovateľ podal v zákonnej lehote proti rozsudku krajského súdu kasačnú

sťažnosť, ktorú najvyšší súd napadnutým rozsudkom zamietol.

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že v kasačnej sťažnosti

okrem iného poukazoval aj na skutočnosť, že v súvislosti s jeho služobným hodnotením sú

v čase podania kasačnej sťažnosti vedené na krajskom súde konania sp. zn.

a sp. zn. , v rámci ktorých napádal zákonnosť dvoch disciplinárnych

rozhodnutí voči jeho osobe, pričom práve na týchto disciplinárnych rozhodnutiach stojí jeho

služobné hodnotenie. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza: «Neskôr podaním označením ako

„doplnenie kasačnej sťažnosti“ zo dňa 5.3.2018 oznámil sťažovateľ ku konaniu o kasačnej

sťažnosti, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 14.12.2017,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.1.2018, zrušil z dôvodu nezákonnosti druhostupňové

rozhodnutie pod č. ORPZ-ZH-V07-020/2015 zo dňa 18.11.2016 spolu s prvostupňovým

rozhodnutím - disciplinárny rozkaz č. 4 sťažovateľovho nadriadeného zo dňa 19.6.2015.

Okrem toho žalobca doplnil, že disciplinárne konanie začaté pod č. ORPZ-ZH-OPP-334-

001/2015 zo dňa 08. 06. 2015, ktoré bolo predmetom správneho konania na Krajskom súdu

v Banská Bystrica pod č. a pod č. bolo prvostupňovým

správnym orgánom v rámci jedného skutku zastavené pod č. ORPZ-ZH-VO-162-020/2018

zo dňa 04. 04. 2018 a v druhom skutku zrušené v rámci autoremedúrneho rozhodnutia

pod č. ORPZ-ZH- OPP-162-030/2018 zo dňa 04. 05. 2018 a zastavené pod č. ORPZ-ZH-

OPP-162-033/2018 zo dňa 16. 05. 2018. Toto disciplinárne rozhodnutie bolo podkladom

služobného hodnotenia sťažovateľa a bolo teda zrušené ako nezákonné a v konečnom

dôsledku bolo disciplinárne konanie aj zastavené v obidvoch skutkoch nakoľko služobný

úrad MV SR nepreukázal žalobcovi spáchanie disciplinárneho previnenia. V rámci

uvedeného mal sťažovateľ v konaní o kasačnej sťažnosti za to, že nezákonnosť

disciplinárneho opatrenia má presah do zákonnosti služobného hodnotenia, pričom na túto

skutočnosť upozorňoval v kasačnej sťažnosti vrátane upresnenia nových právnych

skutočností v doplnení kasačnej sťažnosti zo dňa 24. 05. 2018.»

6. Sťažovateľ namieta, že najvyšší súd v napadnutom rozsudku nezaujal stanovisko

ku skutočnostiam, že disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného Policajného zboru

Žiar nad Hronom č. 4 z 19. júna 2015 (ďalej len „disciplinárny rozkaz“) bol krajským

súdom sp. zn. zrušený pre nezákonnosť, pričom tento disciplinárny rozkaz bol

čiastočne podkladom služobného hodnotenia sťažovateľa.

7. Sťažovateľ v závere ústavnej sťažnosti namieta, že najvyšší súd sa v napadnutom

rozsudku nezaoberal týmito zásadnými skutočnosťami, nezaujal k nim žiadne stanovisko

a predmetnou „právnou otázkou“ sa vôbec nezaoberal, čím porušil jeho základné právo

na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje aby ústavný súd vo veci samej

nálezom rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa: , , bytom

, na riadne odôvodnenie rozhodnutia zaručené v čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu

SR v konaní so sp.zn. porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu SR

zo dňa 28.2.2019 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

v sume 5.000,- €, ktoré je Najvyšší súd SR povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v plnom rozsahu.“

9. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1

(ďalej len „rozvrh práce“) bola vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi

Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) rozvrhu práce bola prejednaná v prvom

senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák

a Miloš Maďar.

II.

Relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

13. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

17. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie krajského súdu.

18. Podľa na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase

právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v námietke, že najvyšší súd

v napadnutom rozsudku nezaujal žiadne stanovisko k podstatnej argumentácii

sťažovateľa majúcej zásadný vplyv na celé konanie, a to nielen na administratívne,

ale aj na „správno-súdne“, v dôsledku čoho najvyšší súd napadnutým rozsudkom porušil

sťažovateľovo základné právo na súdnu ochranu podľa a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

20. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie

rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania v rozhodovacej činnosti

ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho rezultuje pomerne bohatá

judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V odôvodnení

rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne

a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania (). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“)

pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa

zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje,

aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď

práve na tento argument (Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko

z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať

sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou,

že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, ).

21. Otázku, či všeobecný súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie

vyplývajúcu z čl. 6 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného

prípadu (Ruiz Torija v. Spain. séria A, 1994, č. 303-A, s. 12, bod 29). Podstatnou

požiadavkou na súdne rozhodnutie súladné s čl. 6 ods. 1 dohovoru je, aby súd riadne

odôvodnil argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci (Case of Hiro Balani, séria A,

1994, č. 303-B; zhodne Georgiadis v. Greece, rozsudok z 29. 5. 1997. Rep. 1997-III,

fasc. 38). „Účelom odôvodneného rozhodnutia je dať stranám najavo, že boli vypočuté.“

(Case of Suominen v. Finland, bod 37) „Jednou z požiadaviek čl. 6 dohovoru

na vnútroštátne súdy je, aby sa zaoberali najdôležitejšími argumentmi vznesenými

účastníkmi konania a aby uviedli dôvody na prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov.

Hoci rozsah, v ktorom sú súdy povinné uviesť dôvody, sa môže meniť v závislosti

od okolností prípadu, opomenutie zaoberať sa podstatnými argumentmi alebo zjavne

svojvoľné (arbitrárne) zaoberanie sa takými argumentmi je nezlučiteľné s ideou

spravodlivého procesu.“ (Vetrenko v. Moldova, rozsudok z 18. 5. 2010 k sťažnosti

č. 36552/02).

22. Uvedené východiská bol povinný dodržať pri rozhodovaní o kasačnej sťažnosti

sťažovateľa aj najvyšší súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného

prerokovania ústavnej sťažnosti posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej

miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe

formulovať záver, či ústavná sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

23. Ústavný súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu

konštatuje, že najvyšší súd v napadnutom rozsudku tak, ako to tvrdí sťažovateľ, nezaujal

žiadne stanovisko ku skutočnosti, ktorú sťažovateľ uviedol v doplnení kasačnej sťažnosti

z 5. marca 2018, a to, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn.

rozsudkom zo 14. decembra 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. januára 2018,

zrušil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žiar nad Hronom č. ORPZ-

ZH-VO7-020/2015-PK z 18. novembra 2016 a disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného

Policajného zboru Žiar nad Hronom č. 4 z 19. júna 2015 (ktoré tvorili čiastočný základ

sťažovateľovho služobného hodnotenia, pozn.) a vec vrátil prvostupňovému orgánu

na ďalšie konanie.

24. Ústavný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že podľa

na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia

orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Správny

súdny poriadok pri preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy neviaže

stav rozhodovania orgánu verejnej správy iba na stav skutkový (ako to bolo podľa § 250i

ods. 1 veta prvá ). Správny súd tak zásadne pri preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia

orgánu verejnej správy vychádza nielen zo skutkového stavu, ale aj z právneho stavu, ktorý

tu bol v čase rozhodovania orgánu verejnej správy (právoplatnosti rozhodnutia a vydania

opatrení) (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., a kol. .

Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 702-705, ISBN 978-80-7400-678-4.).

25. Kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné

napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu vydané v správnom súdnictve.

Podľa na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozsudku krajského súdu.

26. V zmysle uvedeného nemožno skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti

rozsudku krajského súdu považovať za podstatné okolnosti, s ktorými sa mal najvyšší súd

povinnosť vysporiadavať, keďže tento vychádzal zo stavu v čase právoplatnosti rozsudku

krajského súdu. V danej veci teda nejde o posúdenie „iného právneho názoru“, ktorý by

mal najvyšší súd k danej skutočnosti zaujať, tak ako to mylne vyvodzuje sťažovateľ.

27. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že tak ako to vyplýva

z ústavnej sťažnosti a jej príloh, sťažovateľ využil po rozhodnutí krajského súdu vo veci

vedenej pod sp. zn. inštitút obnovy konania podľa zákona o štátnej službe

Policajného zboru. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru

v rozhodnutí č. PPZ-KA1-221-008/2018-Pk z 30. novembra 2018 (ďalej len „rozhodnutie

ministerstva vnútra“), ktorým potvrdilo rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Banskej Bystrici č. KRPZ-BB-VO2-3-002/2018-PK z 11. júna 2018

o zamietnutí návrhu na obnovu konania, uviedlo, že pristúpilo aj k posúdeniu, či ide o nové

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. V tomto

kontexte sa na s. 8 rozhodnutia ministerstva vnútra uvádza: „... je namieste skonštatovať,

že kritické disciplinárne previnenie nebolo jediným dôvodom na prijatie záveru uvedeného

služobného hodnotenia. Vlastný záver služobného hodnotenia vyplýval z komplexného

hodnotenia všetkých kritérií, ktoré sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 27 ods. 2 zákona

a preto namietaná skutočnosť (zrušenie disciplinárneho rozkazu riaditeľa OPP OR PZ

v Žiari nad Hronom č. 4 zo dňa 19.06.2015) sama osebe (v prípade pripustenia jej

existencie v rozhodnom čase) nemohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie.“

28. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadnu príčinnú

súvislosť medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a právom sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa a na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími

návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže

rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody

podľa , alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej

medzinárodnej zmluvy, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu