Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 486/2019
PDF · 128.2 KB
No categories available
I. ÚS 486/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2019
prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Libora Duľu o jeho
zaujatosti v konaní vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa ,
,
, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, v mene ktorej koná advokát
a konateľ Mgr. Lukáš Opett, PhD., vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod
sp. zn. IV. ÚS 61/2019, a takto
rozhodol:
Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Libor Duľa j e v y l ú č e n ý
z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod
sp. zn. IV. ÚS 61/2019.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“)
Libor Duľa listom z 28. novembra 2019 v súlade s § 49 ods. 4 v spojení s § 49 ods. 2
zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) oznámil predsedovi ústavného
súdu svoje vylúčenie z konania a rozhodovania v senátnej veci sp. zn. IV. ÚS 61/2019
z dôvodu uvedeného v § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože pri výkone funkcie
sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) síce nebol priamo
činný v konaní a pri rozhodovaní tohto súdu (ktorý je v ústavnej sťažnosti označený
za porušovateľa dotknutých práv), ale už v konaní o ústavnej sťažnosti sa vyjadroval
k položeným otázkam sudcu spravodajcu z titulu funkcie predsedu trestnoprávneho kolégia
najvyššieho súdu (s. 65 spisu). Bol toho názoru, že ak by táto okolnosť (eventuálne) nebola
dôvodom na vylúčenie podľa § 49 ods. 2 zákona, zakladala by dôvod na vylúčenie podľa
ods. 1 tohto ustanovenia. K oznámeniu pripojil aj svoje vyjadrenie vo veci najvyššieho súdu
KP 3/2019-19, Tpj 10/2019.
2. Preto požiadal predsedu ústavného súdu, aby v tejto veci bol zabezpečený postup
podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
3. Pokynom predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivana Fiačana
z 28. novembra 2019 bolo oznámenie v súlade s čl. I bodom 4. písm. a) dodatku č. 1
k rozvrhu práce pridelené na rozhodnutie podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde
do senátu I. ÚS ústavného súdu.
II.
4. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu
ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 49 až § 52.
5. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený
z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom
konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní
v iných veciach na ústavnom súde.
2
6. Podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený
z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak bol v tej istej veci činný pri výkone inej
funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu.
7. Podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1
alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.
8. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného
súdu určený rozvrhom práce.
9. Ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej
podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti
či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania.
Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o základnú
povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho fungovania.
10. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu
ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva
na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)
dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov
(Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko,
sťažnosť č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu
a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testami. Európsky súd pre ľudské
práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to
vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod
57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06,
rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti
či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým
subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje
osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná
nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť
sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných
dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť
dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.
Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca
vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva
nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP musí byť
ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti
o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože
„v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere
samotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok z 10. 10.
2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy
v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.
11. Príslušný senát ústavného súdu sudcom prezentovaný dôvod jeho prípadnej
zaujatosti prerokoval, a pretože vzhľadom na oznámenú skutočnosť dospel k záveru, že je
spôsobilá vzbudiť legitímny dojem, že by ako sudca mohol mať záujem na výsledku
konania, keďže ide svojím spôsobom o vyslovenie právneho názoru v takmer totožných
veciach (k tomu napr. aj rozhodnutie ESĽP vo veci San Leonard Bánd Club proti Malte,
sťažnosť č. 77562/01 rozsudok z 29. 7. 2004. bod 61) a mohli by tak vzniknúť pochybnosti
o jeho nezaujatosti ako člena senátu v rozhodovaní veci vedenej pod sp. zn.
IV. ÚS 61/2019, rozhodol o jeho vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci
z dôvodu podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2019
Jana Baricová
predsedníčka senátu
4