Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 486/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2019

prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Libora Duľu o jeho

zaujatosti v konaní vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa ,

,

, zastúpeného advokátskou kanceláriou

Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 21, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

a konateľ Mgr. Lukáš Opett, PhD., vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod

sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Libor Duľa j e v y l ú č e n ý

z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod

sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“)

Libor Duľa listom z 28. novembra 2019 v súlade s § 49 ods. 4 v spojení s § 49 ods. 2

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „“) oznámil predsedovi ústavného

súdu svoje vylúčenie z konania a rozhodovania v senátnej veci sp. zn.

z dôvodu uvedeného v , pretože pri výkone funkcie

sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) síce nebol priamo

činný v konaní a pri rozhodovaní tohto súdu (ktorý je v ústavnej sťažnosti označený

za porušovateľa dotknutých práv), ale už v konaní o ústavnej sťažnosti sa vyjadroval

k položeným otázkam sudcu spravodajcu z titulu funkcie predsedu trestnoprávneho kolégia

najvyššieho súdu (s. 65 spisu). Bol toho názoru, že ak by táto okolnosť (eventuálne) nebola

dôvodom na vylúčenie podľa § 49 ods. 2 zákona, zakladala by dôvod na vylúčenie podľa

ods. 1 tohto ustanovenia. K oznámeniu pripojil aj svoje vyjadrenie vo veci najvyššieho súdu

KP 3/2019-19, Tpj 10/2019.

2. Preto požiadal predsedu ústavného súdu, aby v tejto veci bol zabezpečený postup

podľa .

3. Pokynom predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivana Fiačana

z 28. novembra 2019 bolo oznámenie v súlade s čl. I bodom 4. písm. a) dodatku č. 1

k rozvrhu práce pridelené na rozhodnutie podľa

do senátu I. ÚS ústavného súdu.

II.

4. obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu

ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 49 až § 52.

5. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

2

6. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak bol v tej istej veci činný pri výkone inej

funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu.

7. Podľa dôvody vylúčenia podľa odseku 1

alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.

8. Podľa prvej vety ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného

súdu určený rozvrhom práce.

9. Ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej

podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti

či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania.

Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o základnú

povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho fungovania.

10. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu

ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva

na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)

dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov

(Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko,

sťažnosť č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu

a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testami. Európsky súd pre ľudské

práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to

vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod

57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06,

rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti

či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým

subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje

osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná

nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť

sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných

dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť

dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.

Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca

vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva

nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP musí byť

ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti

o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože

„v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere

samotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok z 10. 10.

2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy

v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.

11. Príslušný senát ústavného súdu sudcom prezentovaný dôvod jeho prípadnej

zaujatosti prerokoval, a pretože vzhľadom na oznámenú skutočnosť dospel k záveru, že je

spôsobilá vzbudiť legitímny dojem, že by ako sudca mohol mať záujem na výsledku

konania, keďže ide svojím spôsobom o vyslovenie právneho názoru v takmer totožných

veciach (k tomu napr. aj rozhodnutie ESĽP vo veci San Leonard Bánd Club proti Malte,

sťažnosť č. 77562/01 rozsudok z 29. 7. 2004. bod 61) a mohli by tak vzniknúť pochybnosti

o jeho nezaujatosti ako člena senátu v rozhodovaní veci vedenej pod sp. zn.

, rozhodol o jeho vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci

z dôvodu podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu

4