Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 509/2019
PDF · 445.76 KB
No categories available
I. ÚS 509/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. decembra 2019
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)
a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
sťažovateľa , , ,
zastúpeného advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o.,
Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Róbert Ružbašán,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
18. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd ( ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Csp 56/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v konaní
o zaplatenie sumy 2 231,59 € s príslušenstvom, ktorého sa na žalovanej domáha z titulu
nedôvodného krátenia poistného plnenia.
2.1 Napadnuté konanie sa začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu
na okresnom súde 14. marca 2017. Sťažovateľ opísal priebeh napadnutého konania
s uvedením chronologického prehľadu procesných úkonov (zameraných na doručovanie
repliky a dupliky stranám sporu, pozn.) a uviedol, že 21. októbra 2019 podal sťažnosť
predsedovi okresného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004
Z. z.“). V odpovedi na sťažnosť z 28. októbra 2019 predseda okresného súdu konštatoval, že
sa stotožňuje s obsahom podanej sťažnosti, a zároveň uviedol, že „... k prieťahom v danom
konaní došlo v období od 6.10.2017, kedy bolo súdu doručené stanovisko žalovanej, do
24.10.2019, kedy bol vo veci určený termín pojednávania...“.
2.2 Sťažovateľ ďalej uviedol, že 24. októbra 2019 mu bolo doručené predvolanie
na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 10. december 2019.
2.3 Podľa názoru sťažovateľa „... sú prieťahy v konaní spôsobené jednak
nečinnosťou súdu v určitých časových obdobiach, ako aj jeho nesprávnym postupom, resp.
neefektívnou a nesústredenou činnosťou. V danom prípade nejde o skutkovo a právne
náročnú vec, ktorá by si vyžadovala množstvo procesných úkonov, výsluch mnohých
svedkov a pod...
... Predmetné konanie sa začalo v roku 2017, avšak stále nedošlo k vyriešeniu
situácie a teda k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Skutočnosť, že celé konanie je vedené v
neprimeranej časovej dĺžke, je v priamom rozpore so zásadou právnej istoty, práva na
spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote. Z opísaných skutočností je zrejmé, že celé konanie, je zdĺhavé,
nehospodárne a neefektívne, a to bez závažného dôvodu...“.
3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby
ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom
vysloví, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde vedenom pod sp. zn. 18 Csp 56/2017 porušené
boli. Súčasne sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 100 €
a úhrady trov konania.
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
7. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania je
sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody
uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené
v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34
a § 35 zákona o ústavnom súde a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu (§ 37 zákona o ústavnom súde), návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne
neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú
odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať
spoločne.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
12. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní.
13. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a chronológie procesných úkonov
vykonaných v napadnutom konaní zistil, že okresný súd od momentu podania žaloby
14. marca 2017 postupoval pri vykonávaní jednotlivých procesných úkonov plynule až
do 6.októbra 2017, keď mu bolo doručené vyjadrenie žalovanej. Následne ostal okresný súd
bezdôvodne nečinný až do vybavenia sťažnosti žalobcu (sťažovateľa), ktorý podal
21. októbra 2019 sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu podľa § 62 zákona
13.1 Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v napadnutom konaní tak dva roky
nepostupoval v súlade s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov. Túto
skutočnosť potvrdil aj predseda okresného súdu v odpovedi, ktorým vybavil sťažnosť
sťažovateľa na prieťahy v konaní [pozri bod 2.1 odôvodnenia tohto rozhodnutia]. Zároveň je
však zrejmé, že po podaní tejto sťažnosti predseda okresného súdu vo veci sťažovateľa
prijal účinné opatrenia na to, aby sa zabránilo vzniku ďalších prieťahov, keďže vo veci bolo
24. októbra 2019 nariadené pojednávanie, ktoré sa má uskutočniť 10. decembra 2019.
Predvolanie na pojednávanie bolo sťažovateľovi doručené ešte v ten istý deň (24. október
2019, pozn.).
14. Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sťažnosť
na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovateľ adresoval okresnému súdu
21.októbra 2019, bola efektívna a splnila požadovaný účel, keďže následne po uplatnení
sťažnosti okresný súd obnovil plynulosť konania smerujúcu k odstráneniu právnej neistoty
sťažovateľa.
15. V danej situácii by ingerencia ústavného súdu znamenala duplicitné poskytnutie
ochrany základnému právu sťažovateľa zaručenému čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právu
zaručenému čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie namieta, čo je v rozpore s primárnym
účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorých porušenie sa
namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali, resp. neviedli
k náprave.
16. Ústavný súd, rešpektujúc judikatúru ESĽP, zdôrazňuje, že neposudzoval využitie
sťažnosti podanej predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní ako jedinú podmienku
prípustnosti ústavnej sťažnosti, ale zohľadnil aj celkovú dĺžku konania (približne 2,5 roka
od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu), ako aj obdobie nečinnosti okresného
súdu (24 mesiacov), ktoré síce treba považovať za príliš dlhé, v kontexte celého priebehu
konania však bolo ojedinelé. Okrem toho nič nebránilo sťažovateľovi obrátiť sa
so sťažnosťou na predsedu okresného súdu už oveľa skôr, pričom aj na ústavný súd sa
obrátil 18. novembra 2019, teda v čase, keď bol oboznámený s termínom nariadeného
pojednávania, a teda obnovením plynulosti napadnutého konania.
17. V predmetnej veci uplynul len minimálny časový úsek od času podania sťažnosti
na prieťahy predsedovi okresného súdu (21. októbra 2019) a vybavenia tejto sťažnosti
predsedom okresného súdu (24. októbra 2019), pričom okresný súd už prijal opatrenia
na nápravu (nariadenie pojednávania na 10. december 2019). Ústavný súd je toho názoru,
že je potrebné okresnému súdu nechať primeraný čas na zjednanie nápravy. Zjednanie
nápravy všeobecným súdom nie je možné okamžite a vyžaduje si primeraný procesný
postup v čo najkratšom, ale predsa nevyhnutnom časovom horizonte.
18. V súvislosti s vyhodnotením sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedovi
okresného súdu za dôvodnú treba tiež poukázať na to, že ústavný súd vo svojej
predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná
sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to
podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie [§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom
súde], pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry, považuje
za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom
nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo
neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08, IV. ÚS 27/09).
19. Vychádzajúc z celkovej dĺžky konania (necelé tri roky), zo zjednania nápravy
na základe sťažnosti predsedovi súdu (nariadenie termínu pojednávania), ako aj
z načasovania podania sťažnosti zo strany sťažovateľa, ústavný súd (po odstránení prieťahu)
dospel k záveru, že uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti
sťažovateľa pre tento čas pre jej zjavnú neopodstatnenosť [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde].
20. Ústavný súd poukazuje na to, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom všeobecného súdu v napadnutom konaní dochádza
k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.
21. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho
významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej
sťažnosti.
22. V závere dáva ústavný súd do pozornosti okresného súdu, aby v ďalšom konaní
postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku a náležite
využil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a koncentrácie konania (§ 149 až
153) a zabránil tak ďalším prieťahom v konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2019
Jana Baricová
predsedníčka senátu