Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 509/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

sťažovateľa , , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o.,

Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Róbert Ružbašán,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd ( ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v konaní

o zaplatenie sumy 2 231,59 € s príslušenstvom, ktorého sa na žalovanej domáha z titulu

nedôvodného krátenia poistného plnenia.

2.1 Napadnuté konanie sa začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu

na okresnom súde 14. marca 2017. Sťažovateľ opísal priebeh napadnutého konania

s uvedením chronologického prehľadu procesných úkonov (zameraných na doručovanie

repliky a dupliky stranám sporu, pozn.) a uviedol, že 21. októbra 2019 podal sťažnosť

predsedovi okresného súdu podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Z. z.“). V odpovedi na sťažnosť z 28. októbra 2019 predseda okresného súdu konštatoval, že

sa stotožňuje s obsahom podanej sťažnosti, a zároveň uviedol, že „... k prieťahom v danom

konaní došlo v období od 6.10.2017, kedy bolo súdu doručené stanovisko žalovanej, do

24.10.2019, kedy bol vo veci určený termín pojednávania...“.

2.2 Sťažovateľ ďalej uviedol, že 24. októbra 2019 mu bolo doručené predvolanie

na pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 10. december 2019.

2.3 Podľa názoru sťažovateľa „... sú prieťahy v konaní spôsobené jednak

nečinnosťou súdu v určitých časových obdobiach, ako aj jeho nesprávnym postupom, resp.

neefektívnou a nesústredenou činnosťou. V danom prípade nejde o skutkovo a právne

náročnú vec, ktorá by si vyžadovala množstvo procesných úkonov, výsluch mnohých

svedkov a pod...

... Predmetné konanie sa začalo v roku 2017, avšak stále nedošlo k vyriešeniu

situácie a teda k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Skutočnosť, že celé konanie je vedené v

neprimeranej časovej dĺžke, je v priamom rozpore so zásadou právnej istoty, práva na

spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie veci v

primeranej lehote. Z opísaných skutočností je zrejmé, že celé konanie, je zdĺhavé,

nehospodárne a neefektívne, a to bez závažného dôvodu...“.

3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby

ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom

vysloví, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru v konaní na okresnom súde vedenom pod sp. zn. porušené

boli. Súčasne sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 100 €

a úhrady trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

7. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34

a a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne

neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať

spoločne.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

13. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a chronológie procesných úkonov

vykonaných v napadnutom konaní zistil, že okresný súd od momentu podania žaloby

14. marca 2017 postupoval pri vykonávaní jednotlivých procesných úkonov plynule až

do 6.októbra 2017, keď mu bolo doručené vyjadrenie žalovanej. Následne ostal okresný súd

bezdôvodne nečinný až do vybavenia sťažnosti žalobcu (sťažovateľa), ktorý podal

21. októbra 2019 sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu podľa § 62 zákona

č.

13.1 Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v napadnutom konaní tak dva roky

nepostupoval v súlade s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov. Túto

skutočnosť potvrdil aj predseda okresného súdu v odpovedi, ktorým vybavil sťažnosť

sťažovateľa na prieťahy v konaní [pozri bod 2.1 odôvodnenia tohto rozhodnutia]. Zároveň je

však zrejmé, že po podaní tejto sťažnosti predseda okresného súdu vo veci sťažovateľa

prijal účinné opatrenia na to, aby sa zabránilo vzniku ďalších prieťahov, keďže vo veci bolo

24. októbra 2019 nariadené pojednávanie, ktoré sa má uskutočniť 10. decembra 2019.

Predvolanie na pojednávanie bolo sťažovateľovi doručené ešte v ten istý deň (24. október

2019, pozn.).

14. Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sťažnosť

na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovateľ adresoval okresnému súdu

21.októbra 2019, bola efektívna a splnila požadovaný účel, keďže následne po uplatnení

sťažnosti okresný súd obnovil plynulosť konania smerujúcu k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľa.

15. V danej situácii by ingerencia ústavného súdu znamenala duplicitné poskytnutie

ochrany základnému právu sťažovateľa zaručenému a jeho právu

zaručenému čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie namieta, čo je v rozpore s primárnym

účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorých porušenie sa

namieta, v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali, resp. neviedli

k náprave.

16. Ústavný súd, rešpektujúc judikatúru ESĽP, zdôrazňuje, že neposudzoval využitie

sťažnosti podanej predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní ako jedinú podmienku

prípustnosti ústavnej sťažnosti, ale zohľadnil aj celkovú dĺžku konania (približne 2,5 roka

od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu), ako aj obdobie nečinnosti okresného

súdu (24 mesiacov), ktoré síce treba považovať za príliš dlhé, v kontexte celého priebehu

konania však bolo ojedinelé. Okrem toho nič nebránilo sťažovateľovi obrátiť sa

so sťažnosťou na predsedu okresného súdu už oveľa skôr, pričom aj na ústavný súd sa

obrátil 18. novembra 2019, teda v čase, keď bol oboznámený s termínom nariadeného

pojednávania, a teda obnovením plynulosti napadnutého konania.

17. V predmetnej veci uplynul len minimálny časový úsek od času podania sťažnosti

na prieťahy predsedovi okresného súdu (21. októbra 2019) a vybavenia tejto sťažnosti

predsedom okresného súdu (24. októbra 2019), pričom okresný súd už prijal opatrenia

na nápravu (nariadenie pojednávania na 10. december 2019). Ústavný súd je toho názoru,

že je potrebné okresnému súdu nechať primeraný čas na zjednanie nápravy. Zjednanie

nápravy všeobecným súdom nie je možné okamžite a vyžaduje si primeraný procesný

postup v čo najkratšom, ale predsa nevyhnutnom časovom horizonte.

18. V súvislosti s vyhodnotením sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedovi

okresného súdu za dôvodnú treba tiež poukázať na to, že ústavný súd vo svojej

predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná

sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to

podanej sťažnosti podľa na ďalšie konanie [ zákona o ústavnom

súde], pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry, považuje

za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom

nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo

neefektívnou činnosťou (, , ).

19. Vychádzajúc z celkovej dĺžky konania (necelé tri roky), zo zjednania nápravy

na základe sťažnosti predsedovi súdu (nariadenie termínu pojednávania), ako aj

z načasovania podania sťažnosti zo strany sťažovateľa, ústavný súd (po odstránení prieťahu)

dospel k záveru, že uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti

sťažovateľa pre tento čas pre jej zjavnú neopodstatnenosť [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde].

20. Ústavný súd poukazuje na to, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom všeobecného súdu v napadnutom konaní dochádza

k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

21. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej

sťažnosti.

22. V závere dáva ústavný súd do pozornosti okresného súdu, aby v ďalšom konaní

postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami a náležite

využil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a koncentrácie konania (§ 149 až

153) a zabránil tak ďalším prieťahom v konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu