Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 389/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti STAVOTHERM K a K,

spol. s r. o., Rytířská 25/810, Praha 4, Kamýk, Česká republika, IČO 604 65 476, zastúpenej

advokátom JUDr. Františkom Kosíkom, Kpt. Vajdy 3046/2, Ostrava-Zábřeh, Česká

republika, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 3

oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

sp. zn. -79814 z 13. novembra 2018 o odložení podania a postupom, ktorý

mu predchádzal, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti STAVOTHERM K a K, spol. s r. o.,

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti STAVOTHERM K a K,

spol. s r. o., Rytířská 25/810, Praha 4, Kamýk, Česká republika IČO 604 65 476 (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Františkom Kosíkom, Kpt. Vajdy 3046/2,

Ostrava-Zábřeh, Česká republika, ktorou namieta porušenie jej základného práva

podľa a (ďalej len „“) oznámením

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) sp. zn.

47687/2018/30-79814 z 13. novembra 2018 o odložení podania (ďalej len „oznámenie“)

a postupom, ktorý mu predchádzal.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že v exekučnom konaní vedenom súdnym

exekútorom , v ktorom mala sťažovateľka procesné postavenie

oprávnenej, vymohol exekútor od povinného sumu 3 791 521,20 Sk (slovenských korún),

pričom sťažovateľke zaslal 1 100 000 Sk. Keďže súdny exekútor zvyšok vymoženej sumy

sťažovateľke ani po viacerých výzvach nezaslal, Slovenskej komore exekútorov podala

sťažnosť, ktorá bola posúdená ako dôvodná. V súvislosti s nevyplatením zvyšku vymoženej

sumy podala na súdneho exekútora zároveň trestné oznámenie. Bolo proti nemu vznesené

obvinenie, avšak trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že obvinený 30. novembra 2017

zomrel. Sťažovateľka preto podala žaloby na dedičov po zomrelom

, všeobecné súdy ich však zamietli s odôvodnením, že dedičia nezodpovedajú

za činnosť štátneho úradníka ani za prípadné škody, ktoré svojím konaním spôsobil.

3. Sťažovateľka sa prípisom z 13. novembra 2017 obrátila na ministerstvo

so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa

Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „žiadosť“). Ministerstvo výzvou

z 30. januára 2018 vyzvalo sťažovateľku na odstránenie nedostatkov žiadosti, na ktoré

reagovala podaním zo 16. februára 2018. Ministerstvo oznámením z 24. apríla 2018

vyrozumelo ju o tom, že jej žiadosť bola po doplnení vyhodnotená ako opakovaná žiadosť

(predchádzala jej žiadosť z 23. apríla 2014 posúdená ministerstvom ako nedôvodná), a preto

na ňu nebude prihliadať. Následne sťažovateľka podaniami ministerstvu zo 4. júna 2018

a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) zo 6. júna 2018

vyslovila nesúhlas s vybavením jej žiadosti. Minister v liste zo 16. júla 2018 oznámil

sťažovateľke, že sa podrobne oboznámil s jej žiadosťou i postupom ministerstva v tejto

veci, s ktorým sa stotožnil. Sťažovateľka reagovala na list ministra podaním z 19. októbra

2018, ktoré bolo následne vybavené oznámením ministerstva o odložení podania

z 13. novembra 2018.

4. Podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu jej základných práv podľa čl. 20

a postupom ministerstva pri posudzovaní jej žiadosti z 13. novembra

2017, ako i oznámením ministerstva o odložení podania z 13. novembra 2018.

5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že základné práva

sťažovateľky podľa a boli oznámením ministerstva o odložení

z 13. novembra 2018 a postupom, ktorý mu predchádzal, porušené, aby toto oznámenie

zrušil a vec vrátil ministerstvu na ďalšie konanie.

II.

Východiskové ústavnoprávne normy, posúdenie veci ústavným súdom a jeho závery

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie svojich základných

práv podľa a postupom ministerstva pri posudzovaní jej žiadosti

z 13. novembra 2017, ako i oznámením ministerstva o odložení podania z 13. novembra

2018.

11. Podľa ústavná sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

12. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

13. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

14. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa

povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov

verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

15. Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti ochrany práv alebo

právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy

podľa v znení neskorších predpisov (ďalej

len „SSP“), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.

16. Jedným zo základných princípov, na ktorých je vystavaná nová procesná úprava

správneho súdnictva, je princíp uvedený v , a to princíp ochrany základných

ľudských práv a iných subjektívnych práv. V zmysle a je

základným účelom správneho súdnictva poskytovanie ochrany subjektívnym právam

účastníkov administratívneho konania (pozri k tomu napr. BARICOVÁ, J., FEČÍK, M.,

ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. . Komentár. Bratislava :

C. H. Beck, 2018. s. 68.).

17. Nevyužitie zákonnej možnosti podať správnu žalobu nemožno preto nahradzovať

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej

až vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť

účinnej ochrany svojich práv. Túto možnosť sťažovateľka v posudzovanej právnej veci

mala.

18. Keďže sťažovateľka právne prostriedky, ktoré jej priznáva zákon na ochranu jej

práv, nevyčerpala a nepreukázala, že sa tak stalo z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

ústavný súd sa meritórne nezaoberal podanou ústavnou sťažnosťou, ale túto pri predbežnom

prerokovaní podľa zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú podľa § 132 ods. 2

v spojení s .

19. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

20. V nadväznosti na citované zákonné ustanovenie ústavný súd poukazuje na svoju

ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom

súde. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej

sťažnosti ako podanej oneskorene [ ]. V prípade

podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. ,

).

21. Prihliadnuc na deň vydania oznámenia ministerstva o odložení podania

z 13. novembra 2018, ako aj na skutočnosť, že listiny tvoriace prílohu ústavnej sťažnosti

boli Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky doručené (bez podania ústavnej

sťažnosti) 3. mája 2019, je celkom zjavné, že ústavná sťažnosť bola podaná oneskorene,

teda po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty.

22. V nadväznosti na uvedené ústavnému súdu pri predbežnom prerokovaní

nezostala iná možnosť, len odmietnuť ústavnú sťažnosť sťažovateľky i podľa § 56 ods. 2

písm. f) ako podanú oneskorene.

23. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími uplatnenými návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu