Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 389/2019
PDF · 129.7 KB
No categories available
II. ÚS 389/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. decembra 2019
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti STAVOTHERM K a K,
spol. s r. o., Rytířská 25/810, Praha 4, Kamýk, Česká republika, IČO 604 65 476, zastúpenej
advokátom JUDr. Františkom Kosíkom, Kpt. Vajdy 3046/2, Ostrava-Zábřeh, Česká
republika, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
sp. zn. 47687/2018/30-79814 z 13. novembra 2018 o odložení podania a postupom, ktorý
mu predchádzal, a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti STAVOTHERM K a K, spol. s r. o.,
o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra
2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti STAVOTHERM K a K,
spol. s r. o., Rytířská 25/810, Praha 4, Kamýk, Česká republika IČO 604 65 476 (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Františkom Kosíkom, Kpt. Vajdy 3046/2,
Ostrava-Zábřeh, Česká republika, ktorou namieta porušenie jej základného práva
podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) oznámením
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) sp. zn.
47687/2018/30-79814 z 13. novembra 2018 o odložení podania (ďalej len „oznámenie“)
a postupom, ktorý mu predchádzal.
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že v exekučnom konaní vedenom súdnym
exekútorom , v ktorom mala sťažovateľka procesné postavenie
oprávnenej, vymohol exekútor od povinného sumu 3 791 521,20 Sk (slovenských korún),
pričom sťažovateľke zaslal 1 100 000 Sk. Keďže súdny exekútor zvyšok vymoženej sumy
sťažovateľke ani po viacerých výzvach nezaslal, Slovenskej komore exekútorov podala
sťažnosť, ktorá bola posúdená ako dôvodná. V súvislosti s nevyplatením zvyšku vymoženej
sumy podala na súdneho exekútora zároveň trestné oznámenie. Bolo proti nemu vznesené
obvinenie, avšak trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že obvinený 30. novembra 2017
zomrel. Sťažovateľka preto podala žaloby na dedičov po zomrelom
, všeobecné súdy ich však zamietli s odôvodnením, že dedičia nezodpovedajú
za činnosť štátneho úradníka ani za prípadné škody, ktoré svojím konaním spôsobil.
3. Sťažovateľka sa prípisom z 13. novembra 2017 obrátila na ministerstvo
so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „žiadosť“). Ministerstvo výzvou
z 30. januára 2018 vyzvalo sťažovateľku na odstránenie nedostatkov žiadosti, na ktoré
reagovala podaním zo 16. februára 2018. Ministerstvo oznámením z 24. apríla 2018
vyrozumelo ju o tom, že jej žiadosť bola po doplnení vyhodnotená ako opakovaná žiadosť
(predchádzala jej žiadosť z 23. apríla 2014 posúdená ministerstvom ako nedôvodná), a preto
na ňu nebude prihliadať. Následne sťažovateľka podaniami ministerstvu zo 4. júna 2018
a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) zo 6. júna 2018
vyslovila nesúhlas s vybavením jej žiadosti. Minister v liste zo 16. júla 2018 oznámil
sťažovateľke, že sa podrobne oboznámil s jej žiadosťou i postupom ministerstva v tejto
veci, s ktorým sa stotožnil. Sťažovateľka reagovala na list ministra podaním z 19. októbra
2018, ktoré bolo následne vybavené oznámením ministerstva o odložení podania
z 13. novembra 2018.
4. Podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu jej základných práv podľa čl. 20
a čl. 46 ods. 3 ústavy postupom ministerstva pri posudzovaní jej žiadosti z 13. novembra
2017, ako i oznámením ministerstva o odložení podania z 13. novembra 2018.
5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,
aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že základné práva
sťažovateľky podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 3 ústavy boli oznámením ministerstva o odložení
z 13. novembra 2018 a postupom, ktorý mu predchádzal, porušené, aby toto oznámenie
zrušil a vec vrátil ministerstvu na ďalšie konanie.
II.
Východiskové ústavnoprávne normy, posúdenie veci ústavným súdom a jeho závery
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu
ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho
prijatiu na ďalšie konanie.
9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie svojich základných
práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 3 ústavy postupom ministerstva pri posudzovaní jej žiadosti
z 13. novembra 2017, ako i oznámením ministerstva o odložení podania z 13. novembra
2018.
11. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd.
12. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie
ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne
prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.
13. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán
verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
14. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa
povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov
verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti
všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.
15. Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti ochrany práv alebo
právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.
16. Jedným zo základných princípov, na ktorých je vystavaná nová procesná úprava
správneho súdnictva, je princíp uvedený v § 5 ods. 2 SSP, a to princíp ochrany základných
ľudských práv a iných subjektívnych práv. V zmysle § 2 ods. 1 a § 5 ods. 2 SSP je
základným účelom správneho súdnictva poskytovanie ochrany subjektívnym právam
účastníkov administratívneho konania (pozri k tomu napr. BARICOVÁ, J., FEČÍK, M.,
ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava :
C. H. Beck, 2018. s. 68.).
17. Nevyužitie zákonnej možnosti podať správnu žalobu nemožno preto nahradzovať
sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej
až vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť
účinnej ochrany svojich práv. Túto možnosť sťažovateľka v posudzovanej právnej veci
mala.
18. Keďže sťažovateľka právne prostriedky, ktoré jej priznáva zákon na ochranu jej
práv, nevyčerpala a nepreukázala, že sa tak stalo z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
ústavný súd sa meritórne nezaoberal podanou ústavnou sťažnosťou, ale túto pri predbežnom
prerokovaní podľa zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú podľa § 132 ods. 2
v spojení s § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.
19. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie
nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov
zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto
písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,
začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto
zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie
ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným
prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom
opravnom prostriedku.
20. V nadväznosti na citované zákonné ustanovenie ústavný súd poukazuje na svoju
ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom
súde. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej
sťažnosti ako podanej oneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde]. V prípade
podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon
o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03,
21. Prihliadnuc na deň vydania oznámenia ministerstva o odložení podania
z 13. novembra 2018, ako aj na skutočnosť, že listiny tvoriace prílohu ústavnej sťažnosti
boli Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky doručené (bez podania ústavnej
sťažnosti) 3. mája 2019, je celkom zjavné, že ústavná sťažnosť bola podaná oneskorene,
teda po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty.
22. V nadväznosti na uvedené ústavnému súdu pri predbežnom prerokovaní
nezostala iná možnosť, len odmietnuť ústavnú sťažnosť sťažovateľky i podľa § 56 ods. 2
písm. f) zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
23. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho
dôvodu zaoberať sa ďalšími uplatnenými návrhmi sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. decembra 2019
Jana Laššáková
predsedníčka senátu