Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)IV. ÚS 162/2019
PDF · 368.03 KB
No categories available
IV. ÚS 162/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra
2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,
, a , , ,
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 6 S 143/2015 zo 14. februára 2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
11. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, , a , ,
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv
podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 6 S 143/2015 zo 14. februára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia v procesnom
postavení žalobcov sa v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 6 S 143/2015
domáhali odstránenia nečinnosti zo strany orgánov verejnej správy.
2.1 Krajský súd napadnutým uznesením žalobu sťažovateľov s poukazom na § 249
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov zamietol.
Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podali sťažovatelia kasačnú sťažnosť, o ktorej
rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.
6 Sžk 21/2018 z 9. mája 2019 tak, že kasačnú sťažnosť podľa § 461 Správneho súdneho
poriadku zamietol a žalobcom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti stručne poukazujú na nečinnosť žalovaných –
orgánov verejnej správy, ktorá bola dôvodom na podanie žaloby na krajskom súde.
4. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd
takto rozhodol:
„1/ Základné právo sťažovateľov a vlastníkov rod. domu na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR podľa
čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/143/201S zo dňa 14. februára 2018
porušené bolo.
2/ Zrušuje uznesenie Krajského súdu sp. zn. 6S/143/2015 z 14. februára 2018.
3/ Ústavný súd priznáva náhradu trov konania v sume 265,70 E /slovom
dvestošesťdesiatpäť eur a sedemdesiat centov/, ktoré je povinný a všetky iné trovy s tým
spojené Krajský súd v Košiciach zaplatiť na účet právneho zástupcu ak bude, /pretože
advokátmi sme boli podvedení a z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu a príjem na
nemocničnú liečbu toho času nestíham kvôli lehote/.“
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
5. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorý s účinnosťou od 1. marca 2019 upravuje
konanie pred ústavným súdom.
7. Vec sťažovateľov bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce
Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019
v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená
náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená
sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce bola
predbežne prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš (predseda
senátu) a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa.
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody
uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľ musí byť v celom konaní
zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.
11. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
12. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem
všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa
sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
13. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv
a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný
súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej
prerokovanie
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
14. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným právam sťažovateľov je
potrebné konštatovať, že ústavná sťažnosť nie je argumentačne koncipovaná tak, aby sa
z nej dalo vyvodiť, ako napadnuté uznesenie krajského súdu malo poškodiť sťažovateľov
na ich označených právach.
15. Ústavný súd zdôrazňuje, že v ústave a zákone o ústavnom súde má presne
definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych
aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 43 ods. 1 a § 123
ods. 1 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je
pritom ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom súde).
16. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia podali ústavnému súdu ústavnú sťažnosť,
v ktorej absentuje odôvodnenie, teda argumentácia, relevantné námietky a prezentovanie
súvislostí týkajúcich sa porušenia označených práv vo vzťahu k napadnutému uzneseniu
krajského súdu.
17. Odôvodnenie návrhu je pritom podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde
zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd
už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami
zákona o ústavnom súde (§ 43 ods. 1 a § 123 ods. 1) vyplýva, že sťažovateľ musí označiť
základné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením
príslušných článkov ústavy, ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08,
IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu a navrhnúť v tejto
súvislosti dôkazy.
18. Ústavný súd zároveň konštatuje, že sťažovatelia k svojmu podaniu nedoložili
splnomocnenie na zastupovanie ich osôb v konaní pred ústavným súdom advokátom
(požiadavka plynúca z § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
19. Ústavný súd dodáva, že podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh
na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné
nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky
odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh
na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42
ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.
20. V danom prípade ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľov
na odstránenie uvedených nedostatkov (predloženie plnej moci udelenej advokátovi
na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, kvalifikované doplnenie ústavnej
sťažnosti) z dôvodu, že aj v prípade, ak by sťažovatelia boli v konaní pred ústavným súdom
zastúpení advokátom a podali by ústavnú sťažnosť, ktorá by spĺňala všetky zákonom
predpísané náležitosti, stále by tu existoval dôvod na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2
písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej
prerokovanie, keďže ústavná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému mali
sťažovatelia k dispozícii opravný prostriedok poskytnutý im zákonom na ochranu ich
základných práv. Proti napadnutému právoplatnému uneseniu krajského súdu mohli
sťažovatelia podať kasačnú sťažnosť (čo aj využili), o ktorej bol oprávnený a aj povinný
rozhodnúť najvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o kasačnej sťažnosti
sťažovateľov v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu na prerokovanie ústavnej
sťažnosti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu.
21. Pretože predmetná ústavná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti,
ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde,
a to relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec ústavnej sťažnosti obsahovo
korešpondujúce s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd ústavnú sťažnosť
v súlade s § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2019
Miroslav DURIŠ predseda senátu